{"guid": "06956100-ef7e-4e77-a96f-d3f307429be8:9bd5b8c3-ddfb-4368-bc40-a98461ba261c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1111244762.1", "spisova_znacka": "15Co/237/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/237/2017 z 26. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 26. júna 2018, sp. zn. 15Co/237/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1111244762.1", "identifikacne_cislo": "1111244762", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2018-06-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63.odsek-1", "nazov": "§ 63 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63.odsek-2", "nazov": "§ 63 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63.odsek-3", "nazov": "§ 63 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-66", "nazov": "§ 66 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-66", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-1", "nazov": "§ 161 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-161"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-3", "nazov": "§ 161 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-161"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-61", "nazov": "§ 61 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-61", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-61"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-63", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-66", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-161", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-61"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9bd5b8c3-ddfb-4368-bc40-a98461ba261c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1111244762.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1111244762.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1111244762.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/237/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244762
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111244762.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcov v 1. rade: O. W. , narodený
dňa XX.X.XXXX, bytom S., O. č. XXX/XX, L. W., v 2. rade: U. G. , narodená dňa X.X.XXXX, bytom
L., P. X., B. X. č. XXX/X (právni nástupcovia žalobkyne: H. W. , narodená dňa XX.XX.XXXX, zomrela
dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom S., O. č. XXX/XX, L. W.), proti žalovanému: Slovenská republika -
Národná banka Slovenska, Bratislava, Imricha Karvaša č. 1, o náhradu škody, s príslušenstvom, na
odvolanie žalobkyne H. W. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 18. mája 2017, č.k. 7
C 211/2011-433, takto

r o z h o d o l :

1. Krajský súd v Bratislave  p o k r a č u j e  v konaní s dedičmi O. W., narodený dňa XX.X.XXXX,
bytom S., O. č. XXX/XX, L. W., a U.  G., narodená dňa X.X.XXXX, bytom L., P. X., B. X.     č. XXX/
X, ako právnymi nástupcami žalobkyne H. W., narodená dňa XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.X.XXXX,
naposledy bytom S., O. č. XXX/XX, L. W..

II. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 18. mája 2017, č.k.                           7 C 211/2011-433,
z r u š u j e  a vec mu  v r a c i a  na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 18.5.2017, č.k. 7 C 211/2011-433, zamietol žalobu;
žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 30.12.2011,
ktorou sa žalobkyňa Anna Kalecká domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 5.443,80 € s
príslušenstvom, titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona č.
514/2003 Z.z. Žalobkyňa H. W. žalobu dôvodila tým, že ako člen Družstva vložila peňažné prostriedky do
Družstva za účelom ich zhodnotenia. Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a
malo zabezpečiť ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch                  a
investičných službách, pričom tak robilo na základe verejnej ponuky v rámci Prospektu investícií, ktorý
schválil Úrad pre finančný trh rozhodnutím UFT-XXX/XXXX/SPI zo dňa 21.3.2002, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.3.2002. Nadobúdanie majetkových hodnôt      z peňažných prostriedkov
zhromaždených na základe verejnej ponuky Družstva a ich spravovanie v rámci Prospektu investície
upravovala zmluva, ktorú uzatvorili ako zmluvné strany Družstvo a CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., ako
obchodník s cennými papiermi,            s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov.
Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených žalobcom do Družstva mala byť v súlade s
Prospektom investície        a podľa zmluvy vo výške 8 % p.a. Družstvo na zhodnocovanie peňažných
prostriedkov používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST, o.c.p., ktorá vykonávala činnosť podľa
zákona č. 566/2001 Z.z., na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb žalovaného do
1.3.2011, kedy mu Národná banka Slovenska (NBS) odobrala povolenie na poskytovanie investičných
služieb. Nad činnosťou Družstva a obchodníka s cennými papiermi mala právomoc vykonávať dohľad
Národná banka Slovenska v súlade so zákonom                č. 566/1992 Zb. o Národnej banke
Slovenska, v súlade so zákonom o cenných papieroch a aj zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad



finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vložila peňažné prostriedky do Družstva,
pretože sa spoliehala, že nad Družstvom   a obchodníkom s cennými papiermi vykonáva dohľad
Národná banka Slovenska a bude tak zabezpečené ich riadne fungovanie, a tým budú nielen ochránené
jej peňažné prostriedky, ale budú zhodnotené v garantovanej výške. Dozvedela sa, že obchodník s
cennými papiermi         s Družstvom ku dňu 30.4.2010 skončil spoluprácu, Družstvu neodovzdal
žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky, z dôvodu ktorého Družstvo nemá
prostriedky na výplatu jej zverených finančných prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia.          V dôsledku
vyššie uvedeného konania obchodníka s cennými papiermi v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo jej
vznikla škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil jej majetok, pretože Družstvo jej nevyplatilo
finančné prostriedky zhodnotené o dohodnutý zisk. Národná banka Slovenska v dôsledku nesprávneho
úradného postupu, porušením zákonných ustanovení týkajúcich sa dohľadu, zodpovedá za škodu,
ktorú jej spôsobila, pretože škoda jej vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi, ktorý
vykonával pre Družstvo činnosť podľa zmluvy. Nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska
špecifikovala takto: po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti obchodníka      s
cennými papiermi neurobila riadne a včasné úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani
na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom musela mať vedomosť                    z charakteru
zistených porušení, že nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi zasahujú do práv a právom
chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky; vo
vzťahu k Družstvu nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody (na majetku tvoreného z
vložených prostriedkov jeho členov, zvereného obchodníkovi s cennými papiermi), najmä neupozornila
včas Družstvo na možnosť rizika vyplývajúceho zo spolupráce s obchodníkom s cennými papiermi;
Národná banka Slovenska nezasiahla včas a účinne voči obchodníkovi s cennými papiermi, aj keď
bola          o problémoch Družstva ním informovaná a zbytočnými prieťahmi spôsobila, že obchodník      s
cennými papiermi mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane nej
až do 1.3.2011, kedy odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných
služieb; Národná banka Slovenska nereagovala na list Družstva zo dňa 24.6.2010, ktorým Družstvo
podalo podľa § 86 ods. 3 zákona o cenných papieroch bankovej rade podnet na vyhlásenie obchodníka
s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom a Národná banka Slovenska spôsobila,
že Družstvo si nemohlo uplatniť náhradu za nedostupný klientsky majetok zverený ňou obchodníkovi
s cennými papiermi u Garančného fondu investícií, a tak uspokojiť nároky svojich členov vrátane nej;
Národná banka Slovenska zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou, spôsobila, že neprijala v
konaní voči Družstvu a obchodníkovi s cennými papiermi vhodné opatrenia, ktorými by zabezpečila, aby
Družstvo a obchodník s cennými papiermi nemohol so svojím majetkom nakladať inak, než za účelom
uspokojenia jej pohľadávky, resp. tretích osôb, aj keď musela vedieť, že obchodník s cennými papiermi
pri vykonávaní činnosti porušuje zákon. Národná banka Slovenska nepostupovala v súlade s právnymi
predpismi upravujúcimi jeho právomoci pri výkone dohľadu, objektívne tak zodpovedá za škodu, ktorá jej
vznikla s tým, že príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska
a škodou vidí v tom, že Národná banka Slovenska po zistení nedostatkov v činnosti obchodníka s
cennými papiermi nekonala v súlade so zásadou prevencie a je zrejmé, že ak by tak konala, nevznikol
by škodný následok na jej strane, pretože jej prostriedky v Družstve by prijatím a realizáciou opatrení
stanovených Národnou bankou Slovenska po zistení nedostatkov boli riadne investované a zhodnotené
podľa Prospektu investícií. Národná banka Slovenska sa dopustila nesprávneho úradného postupu tým,
že dohľad nad činnosťou dohliadaných subjektov vykonávala v rozpore s účelom zákona o dohľade a
jeho povahou,      a tým došlo ku škode na jej strane.

2. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými     v spise, na základe
čoho zistil nasledovný skutkový stav veci. Z nesporných tvrdení sporových strán mal za preukázané,
že žalobkyňa H. W. vložila do Družstva žalovanú istinu. Úrad pre finančný trh rozhodnutím zo dňa
21.3.2002 schválil Družstvu Prospekt investícií, oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto
dodatku podľa § 127 ods. 4    v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. a taktiež Družstvo
upozornil, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte
investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt         a
oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad
celkovou činnosťou družstva. Dňa 2.6.2008 uzavrelo Družstvo           s obchodníkom s cennými papiermi
CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi
ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným



Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe
rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie
predaja cenných papierov z portfólia klienta, uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu
portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných analýz. obchodník s cennými papiermi sa zaviazal
zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8 % ročne. Zmluva bola ukončená zo strany
obchodníka s cennými papiermi výpoveďou zo dňa 30.3.2010. Po zániku záväzkového vzťahu medzi
Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi, sa Družstvo domáhalo svojich nárokov vyplývajúcich
zo zmluvy voči obchodníkovi s cennými papiermi viacerými žiadosťami a výzvami na zaplatenie dlžných
súm. Družstvo sa svojich nárokov voči obchodníkovi s cennými papiermi nedomáhalo súdnou cestou.
Družstvo finančné prostriedky, ktoré získalo od svojich členov neposkytovalo obchodníkovi s cennými
papiermi na základe zmluvy, kde by bola špecifikovaná výška poskytnutej sumy, ale zamestnanci
obchodníka s cennými papiermi priamo disponovali s peniazmi Družstva na základe udeleného súhlasu
Družstvom. S finančnými prostriedkami na účte Družstva boli oprávnené disponovať zamestnankyne
Obchodníka s cennými papiermi pani U., O., B. a T.. Družstvo malo účty v Slovenskej sporiteľni, a.s.,
v Československej obchodnej banke, a.s., a Všeobecnej úverovej banke, a.s. Rozhodnutím zo dňa
8.1.2008, č. OPK - 9750/3/2007, Národná banka Slovenska na základe kontroly vykonanej v roku 2007
uložila Obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške     500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí
špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. Banková rada Národnej banky Slovenska v konaní
o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 7.5.2008, č. GUV- 841/2008,
zrušila a vec vrátila na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne Národná banka Slovenska
rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila Obchodníkovi s cennými papiermi opätovne
pokutu  vo výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a/, § 74 ods. 1,
ods. 7 písm. b/ zákona č. 566/2001 Z.z. Rozhodnutím zo dňa 12.7.2010, č. ODT-8305/2010, Národná
banka Slovenska rozhodla o predbežnom opatrení, ktorým Obchodníkovi s cennými papiermi uložila
zdržať sa nakladania s majetkom klientov (toto rozhodnutie bolo Obchodníkovi s cennými papiermi
doručené dňa 14.7.2010). Rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, Národná banka
Slovenska odobrala Obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb
z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a/ zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách.             O podanom rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada
Národnej banky Slovenska, ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím
č. GUV-274/2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.3.2011. Národná banka Slovenska podala dňa
27.7.2010 orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu.
Podľa uznesenia Prezídia PZ, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii zo
dňa 16.11.2010, č.k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010, bolo dňa 10.8.2010 začaté trestné stíhanie podľa
§ 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods.
4 písm. a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Nebolo sporné, že
žalobkyňa H. W. si u žalovaného podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
ktorej žalovaný nevyhovel ani čiastočne. Zo správy o priebehu konkurzu pre účely 1. schôdze veriteľov
zo dňa 24.8.2011 mal za preukázané, že na majetok dlžníka: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ
INVESTÍCIE, Bratislava, Poľná č. 1 (Družstvo), bol vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bol súdom
ustanovený T.. T. I.. Skutkový stav z ostatných predložených dôkazov nesumarizoval z dôvodu, že
vzhľadom na nižšie uvedené právne posúdenie, osobitne nedostatok príčinnej súvislosti medzi tvrdenou
škodou a tvrdeným nesprávnym úradným postupom, z nich nevyplývali žiadne rozhodujúce skutočnosti
svedčiace o opaku.

3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, § 1, § 3 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1,     § 17 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 127 ods. 2, § 128
zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, a dôvodil tým, že žalobkyňa H. W. nepreukázala splnenie
ani jedného predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, ktorá jej mala vzniknúť titulom nesprávneho
úradného postupu žalovaného. Uviedol, že  nesprávneho úradného postupu označeného žalobkyňou
sa mal žalovaný dopustiť za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., a preto v súlade s § 27 ods. 1
citovaného zákona postupoval pri posudzovaní jej nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázal
na skutočnosť, že na vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
žalovaného sa vyžaduje súčasne splnenie týchto podmienok: existencia škody ako majetkovej ujmy
vyjadriteľnej v peniazoch, nesprávny úradný postup orgánu štátu a príčinná súvislosť medzi škodou a
nesprávnym úradným postupom. Na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že Národná
banka Slovenska a jej právny predchodca Úrad pre finančný trh v súlade so zákonom č. 566/2001



Z.z. o cenných papieroch postupovali správne vo vzťahu k Družstvu. Úrad pre finančný trh schválil
pre Družstvo dňa 21.3.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch, na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou
verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Za pravdivosť údajov v prospekte investície zodpovedal
štatutárny zástupca vyhlasovateľa (§ 128 ods. 1 písm. h/ zákona č. 566/2001 Z.z.). Obsahom Prospektu
investície bol iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb. Zákon č. 566/2001 Z.z. nepožadoval, aby pri schvaľovaní
prospektu boli predložené samotné zmluvy a schválený Prospekt investície tieto samotné zmluvy nikdy
neobsahoval. Povinnosťou vyhlasovateľa bolo uzatvoriť s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu,
ktorá by obsahovala zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v
prípade jej neplnenia vymáhať súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov v prospech členov družstva
(investorov). Za činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny
orgán družstva, ktoré riadi činnosť družstva a zásadne rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva (§
243a ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka). Družstvo bolo povinné vykonávať svoju činnosť tak, aby
si splnilo všetky záväzky voči svojim členom, pričom členovia Družstva, teda aj žalobkyňa, mali práva
a povinnosti spojené s členstvom v Družstve, okrem iného aj schvaľovať ročnú účtovnú závierku a voliť
a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie. Družstvo dňa 10.10.2007 doručilo Národnej
banke Slovenska vyjadrenie, v ktorom bolo uvedené, že zo strany družstiev nedošlo k porušeniu
zákona a prospektov investícií schválených Úradom pre finančný trh z dôvodov v liste špecifikovaných.
Družstvo sa vyjadrilo k systému fungovania družstiev tak, že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej
finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami.
Podľa názoru Družstva narušenie tohto systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné
škody, ako aj na druhej strane náklady, keďže finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú
dlhodobými investičnými vzťahmi. Družstvu a jeho dcérskym spoločnostiam sa javilo ako problematické
zabezpečiť do portfólia družstiev iné investičné nástroje, ktorých emitentami by boli spoločnosti v rámci
finančnej skupiny CI HOLDING, a.s. Družstvo zdôraznilo, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev
boli zabezpečené najmä dobrou investičnou stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že
jej zmenou by mohlo prísť k ich ohrozeniu, resp. narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo
naďalej zo strany ich členov možné, aby jednotlivé družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky.
Za vyše päťročné obdobie pôsobenia družstiev na slovenskom finančnom trhu nebola evidovaná ani
jedna sťažnosť zo strany členov družstiev a taktiež družstvám nebolo zrejmé, že by Národná banka
Slovenska disponovala nejakou sťažnosťou voči jednotlivým družstvám. Družstvo až listom doručeným
Národnej banke Slovenska dňa 15.4.2010 požiadalo Národnú banku Slovenska o preskúmanie postupu
spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., potom, čo mu (obchodník s cennými papiermi) vypovedala
zmluvu o zriadení portfólia. Z obsahu listinných dôkazov mal preukázané, že Národná banka Slovenska
vykonala v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u obchodníka s cennými  papiermi dohľad na mieste.
Národná banka Slovenska v tomto období vyzvala Družstvo listom zo dňa 20.4.2010, aby predĺžilo
žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní
finančných prostriedkov, keďže Národná banka Slovenska zistila, že podstatná časť prospektu investície
sa stala neaktuálna. Námietku žalobkyne, že povinnosťou žalovaného bolo dohliadať na aktualizáciu
Prospektu investícií vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola
Družstvu uložená             s účinnosťou až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127
ods. 4 v spojení     s § 125c ods. 1 zákon č. 566/2001 Z.z., a preto sa na žalovaného nemohla vzťahovať
povinnosť dohliadať na aktuálnosť Prospektu investícií realizovanú pred týmto dátumom, t.j. pred
1.1.2009. Do novelizácie zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch vykonanej zákonom č. 558/2008
Z.z. neexistovala samotná povinnosť Družstva aktualizovať Prospekt investícií, preto je z povahy veci
vylúčený dohľad zo strany NBSv tomto smere, keďže NBS nemohla kontrolovať povinnosť, ktorá sama
osebe v rozhodnom čase ani neexistovala. Poukázal na skutočnosť, že Družstvo ako vyhlasovateľ
verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt
investícií až od 1.6.2010, kedy boli novelou ustanovenia § 129 ods. 3 zákon č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch, vykonanej zákonom č. 129/2010 Z.z., rozšírené povinnosti družstva, a preto pokiaľ
Družstvo od 31.12.2006 do 1.6.2010 zo zákona takúto povinnosť nemalo, nemohla NBS skúmať ani
túto povinnosť prostredníctvom výkonu dohľadu, keď Družstvo samo osebe nebolo povinné Prospekt
investície dodržiavať. Konštatoval, že pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zákon          č. 566/2001 Z.z.
neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti
v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov (napr. správcovské spoločnosti
pre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla Národná banka
Slovenska kontrolovať. Žalovaný nevykonával dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva, ako sa



mylne domnieva žalobkyňa. Národná banka Slovenska mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať
len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ustanovení § 126 až § 130 zákona               č.
566/2001 Z.z. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobkyňa si musela byť vedomá toho, že s jej
investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (§
129 ods. 1 písm. b/ zákon č. 566/2001 Z.z. v znení účinnom do 21.7.2013; ustanovenia § 126 až § 130
boli zo zákona č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa
22.7.2013). Nevedomosť žalobkyne alebo jej údajné spoliehanie sa nemožno pričítať na ťarchu Národnej
banky Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ
ide                  o argumentáciu žalobkyne, že o rozsahu dohľadu Národnej banky Slovenska nad činnosťou
Družstva nemala vedomosť. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z obsahu Zmluvy uzavretej medzi
Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej podstatou bol výkon finančných operácií
za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich
s riadením portfólia Družstva, čo v praxi znamenalo, že Obchodník s cennými papiermi obchodoval vo
vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého
obchodu Družstva, a ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho-ktorého finančného nástroja (článok
III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch). V danom prípade
išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient obchodníka s cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s
vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená a žalobkyňa si ako člen Družstva, ktoré za
týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musela byť vedomá, že vývoj na finančných trhoch nemožno s
istotou predpovedať a odhadnúť. Za nedôvodnú považoval aj námietku žalobkyne o nedostatočných
opatreniach žalovaného na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka
s cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu. Z listín predložených stranami sporu vyplýva aktívny
prístup Národnej banky Slovenska k obchodníkovi s cennými papiermi, keď Národná banka Slovenska
rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. OPK - 9750/3/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu
vo výške 16.596,96 € (500.000,- Sk) a po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou
Národnej banky Slovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila
obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 9.958,18 € (300.000,- Sk). Následne rozhodnutím
zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, Národná banka Slovenska odobrala Obchodníkovi s cennými
papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb. Konštatoval, že Družstvo bolo podľa zákona
č. 566/2001 Z.z. povinné predkladať Národnej banke Slovenska polročné a ročné správy o svojom
hospodárení, z týchto však nevyplývali informácie o jeho zhoršenej finančnej situácii, ktorá by ohrozila
vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom. Národná banka Slovenska po
podaní podnetu Družstvom ihneď v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 vykonala u obchodníka s cennými
papiermi dohľad na mieste, tento nepreukázal, že poskytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie
portfólia, v rámci dohľadu na mieste nepredložil Národnej banke Slovenska žiadnu dokumentáciu, ktorá
by preukazovala, že obhospodaroval portfóliá družstiev, s ktorými uzavrel Zmluvu o riadení portfólia,
nepredložil žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že vykonával ktorúkoľvek z činností uvedených
v čl. I bode 2 zmlúv o riadení portfólia, nepredložil pokyny portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných
obchodov pre družstvá, nepredložil zmluvy o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre
družstvá, výpisy   z evidencie majetkových účtov či doklady preukazujúce úschovu a správu cenných
papierov. Dospel preto k záveru, že NBS svojím postupom neporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone
verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa pri svojom
rozhodovaní žiadneho excesu a ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných
práv a ľudských slobôd, a preto jej postup nie je možné kvalifikovať ako nesprávny podľa zákona č.
514/2003 Z.z. Jej postup bol v súlade s čl. 2    ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého
štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon. Štát (Slovenská republika) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva (teda ani
Družstva) a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie a jeho
vnútorné vzťahy sa spravujú princípmi členskej samosprávy v družstve v zmysle stanov družstva            a
ustanovení Obchodného zákonníka. Pokiaľ by NBS zakázala činnosť spočívajúcu                 v
uzatváraní vyššie uvedených vzťahov s členmi družstva (občanmi) a družstvom, zasiahla by tým do
občiansko-obchodnoprávnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva, ako aj
do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, pretože by tým obmedzila, resp. zmarila ich možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a
realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z uvedených zmlúv. NBS nevykonávala a
ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, nakoľko by konala v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v rozpore
s ustanoveniami zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, so zákonom                  č. 566/2001



Z.z. o cenných papieroch a zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Vykonáva
dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu podľa zákona
č. 566/2001 Z.z., t.j. bola oprávnená kontrolovať zverejnenie schváleného Prospektu investícií pred
začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2,      § 127 citovaného zákona), aktuálnosť prospektu investície
počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, či dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Žalobkyňa
ako člen družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestovala predmetné peňažné prostriedky do
subjektu, na činnosť ktorého nemala žiaden vplyv. Práve naopak, členská schôdza je najvyšším orgánom
družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú
činnosť družstva a jeho orgánov v zmysle Obchodného zákonníka a stanov Družstva. Sama žalobkyňa
žalobu dôvodila tým, že peňažné prostriedky do Družstva vložila výhradne a len z dôvodu, že sa
spoľahla na to, že Družstvo a aj obchodník s cennými papiermi sú subjekty, nad ktorými vykonáva
dohľad Národná banka Slovenska a že tak bude zabezpečené ich riadne fungovanie, a tým budú
nielen ochránené jej peňažné prostriedky, ale budú aj zhodnotené v garantovanej výške. Jej spoľahnutie
vychádzalo z toho, že Družstvo malo ako jednu z činností zapísaných v predmete činnosti podľa výpisu
z Obchodného registra zhromažďovanie peňažných prostriedkov od svojich členov formou členských
vkladov a vykonávania činností na uspokojovanie potrieb svojich členov spočívajúce v efektívnom
zhodnotení vložených finančných prostriedkov. Žalobkyňa vložila svoje finančné prostriedky do Družstva
s plným vedomím toho, že vložením finančných prostriedkov sa stala členom podnikateľského subjektu
(družstva), pričom s členstvom sú spojené určité práva a povinnosti, ktoré sa týkajú okrem iného
aj hospodárenia a majetku družstva. Bola to práve samotná žalobkyňa, ktorá zanedbala prevenčnú
povinnosť uloženú jej Obchodným zákonníkom ako členovi družstva a v zmysle § 415 Občianskeho
zákonníka mala postupovať ako člen družstva v spolupráci s ďalšími členmi družstva s primeranou
dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od nej spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika.
Mohla, aj sa mala, presvedčiť, ako člen družstva o skutočnostiach uvádzaných Družstvom, mala sa
aktívne, s dostatočnou starostlivosťou, riadne a včas zaujímať o svoje práva (výkon svojich práv)
voči Družstvu, nakoľko ich podcenením či zanedbaním sa aj sama pričinila          o znehodnotenie
alebo nevymožiteľnosť (stratu). Skonštatoval, že nemal za preukázanú ani príčinnú súvislosť medzi
žalobkyňou označenou škodou a tvrdeným nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska
spočívajúcim v jej nečinnosti. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalobkyne, že ak by Národná banka
Slovenska včas zakročila a pozastavila by činnosť Družstva a obchodníka s cennými papiermi, škoda
by jej nevznikla. Uzavretím právneho úkonu s Družstvom žalobkyni označená škoda ani nevznikla,
vznikla jej vymožiteľná pohľadávka voči Družstvu. Škoda žalobkyne má teda svoje príčiny vo finančnom
hospodárení Družstva a v spôsobe jeho podnikania. Pokiaľ by bola zakázaná činnosť Družstva a
obchodníka s cennými papiermi, uvedené samo osebe by nemalo za následok, že pohľadávka žalobkyne
z uzavretých právnych úkonov by bola uspokojená; práve naopak uložením sankcií by mohla byť táto
vymožiteľnosť ohrozená z dôvodu dosahu na celú ich podnikateľskú činnosť. V čase jeho rozhodnutia
žalobkyňa nepodal nijakú žalobu             o náhradu škody proti Družstvu, proti žiadnemu členovi
predstavenstva Družstva, či proti členovi kontrolnej komisie (§ 251 ods. 2, § 243a ods. 4, § 244 ods. 8
Obchodného zákonníka), resp. nepreukázala, že si takúto škodu uplatnila a jej škoda nemohla byť týmto
spôsobom nahradená. Poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej nárok na náhradu škody podľa
zákona č. 58/1969 Zb., aj zákona č. 514/2003 Z.z., môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne
uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi
iným titulom. Preto ak má žalobkyňa pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má
povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázala bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky
voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu či už podľa zákona č. 58/1969 Zb.
alebo zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. Žalobkyňa si svoje nároky na
náhradu škody môže uplatniť v zmysle ustanovenia § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka za splnenia
podmienok vzniku škody voči členom predstavenstva Družstva alebo členom kontrolnej komisie podľa
ustanovenia § 244 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník v § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244
ods. 8 explicitne zakotvuje, že každý člen družstva je oprávnený v mene družstva podať žalobu o náhradu
škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči družstvu za ním spôsobenú škodu.
Každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu
škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie. Členovia predstavenstva
družstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie, sú zodpovední spoločne a nerozdielne
za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili. Existencia pohľadávky žalobkyne na náhradu škody voči vyššie
uvedeným subjektom Družstva vylučuje možnosť, aby sa žalobkyňa mohla úspešne domáhať náhrady
škody voči štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobkyňa nepreukázala, že by sa bez svojej viny



bezúspešne domáhala náhrady škody voči subjektom Družstva, pričom škoda na strane žalobkyne
vznikne až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie voči dlžníkovi stane fakticky nevymáhateľným.
3.2. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255     ods. 1 C.s.p. a
žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, pretože výslovne vyhlásil,
že si trovy konania neuplatňuje a zo spisu mu ani žiadne trovy nevyplývali.

4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie spoločnosť FUTEJ & Partners, s.r.o., Bratislava, IČO: 35
955 341, menom H. W. v pozícii jej právneho zástupcu, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm.
d/, e/, f/, h/ C.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Namietal, že
súd prvej inštancie nezohľadnil, že Národná banka Slovenska nepostupovala v súlade s princípom
právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď základným atribútom je istota subjektov
práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim
postupovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a platnými právnymi predpismi, t.j. že ich postup
bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Uviedol, že žalobkyňa sa spoliehala na riadny výkon
dohľadu zo strany Národnej banky Slovenska, pretože nemohla predpokladať, že dohľad napr. nad
Prospektom investícií je podľa Národnej banky Slovenska len formálny, resp. že takýto je jeho obsah
podľa výkladu Národnej banky Slovenska, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu
nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup Národnej banky Slovenska bol svojvoľný v neprospech
každého, ktorý sa na ňu z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Nesúhlasila            s
argumentáciou Národnej banky Slovenska, že upozornila Družstvo, že vykonáva dohľad nad činnosťou
Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa ustanovenia § 135 ods. 1 zákona
č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, pretože nemohla mať o takto zúženom
dohľade vedomosť. Nestotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie, že neexistuje príčinná súvislosť
medzi škodou a porušením zákonných povinností NBS spočívajúcom v nesprávnom výkone dohľadu,
ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z.z. a za obzvlášť nepochopiteľný považovala záver súdu prvej
inštancie, že sa mala viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady „právo patrí bdelým“, keďže ku
škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti banky vykonávať zákonom stanovené povinnosti
dohľadu a nie v dôsledku toho, že nebola bdelá, keď jej nepatrili ani zákonom stanovené právomoci
dohľadu nad činnosťou Družstva, ani obchodníka s cennými papiermi, ktorými NBS mohla zabezpečiť
dodržiavanie zákona o cenných papieroch, resp. sankciami k dodržiavaniu zákona porušujúci subjekt
donútiť. Dôvodila, že povinnosťou Národnej banky Slovenska podľa ustanovenia § 137 ods. 2 zákona o
cenných papieroch je      a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach,
ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich činností, pričom podľa ustanovenia § 135 ods. 1 zákona
o cenných papieroch, ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej
ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník s cennými papiermi, patrili k povinne dohliadaným
subjektom zo strany NBS, ktorý mal zisťovať všetky informácie a podklady        o dodržiavaní, resp.
nedodržiavaní, povolení na činnosť ňou vydaných Družstvu (prospekt investícií vydaný Úradom pre
finančný trh a následne pravidelne kontrolovaný žalovaným)       a obchodníkovi s cennými papiermi,
pričom povinný zákonný dohľad zo strany Národnej banky Slovenska bol dokonca koncipovaný tak
široko, že mala zisťovať informácie                a podklady aj o iných rizikách ako tých, ktoré
vyplývali z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým boli vystavené dohliadané subjekty a v rámci
nich aj Družstvo činnosťou obchodníka, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu jej záujmov,
ako klienta dohliadaných subjektov. Poukázala na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava I. pod sp.zn. 7 C 206/2011 bolo výpoveďou svedka N.. Z. Y., S.., preukázané, že
Národná banka Slovenska už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia
má nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, spoločnosti CI
HOLDING, a.s., ktorá v tom čase akcionársky vlastnila obchodníka s cennými papiermi, z čoho vyplýva,
že Družstvo malo všetky peňažné prostriedky od neho získané, investované v subjekte personálne a
majetkovo prepojenom         s obchodníkom a Družstvom. Národná banka Slovenska po zistení o
rizikovosti portfólia Družstva sa uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo po tomto vytknutí
zo strany banky rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou
CI HOLDING, a.s., CI Reality, s.r.o., a GLOBAL production s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli
opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a.s. Vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše, či
už členom predstavenstva alebo konateľom,    N.. I. K., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka s
cennými papiermi. Národná banka Slovenska tak naďalej akceptovala stav, že celé portfólio Družstva je



rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING, a.s., a obchodníkom, aj napriek tomu,
že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník s
cennými papiermi vo svojej činnosti pre svojich klientov             a v rámci nich aj výslovne pre Družstvo
porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia,
okrem udelenej pokuty v sume cca 10.000,- €, nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných
papieroch a neprijala riadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom
zakázať činnosť obchodníkovi alebo Družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi alebo
udeliť sankcie priamo členom predstavenstva alebo obchodníka). Následné podcenenie situácie a
umožnenie ďalšej činnosti Družstva aj obchodníka s cennými papiermi, podľa odvolateľky, tak vyústilo v
roku 2010 do nedostupnosti ňou vložených prostriedkov do Družstva, pričom banka svojou nečinnosťou
a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že už nemohla rozpoznať riziko svojej
investície, resp. že túto investíciu jej banka svojím zanedbaným dohľadom ani v minimálnej možnej
neochránila. Poukázala ďalej na to, že Národná banka Slovenska tým, že dňa 4.3.2011 obchodníkovi
s cennými papiermi odňala licenciu na činnosť a Družstvu zakázala činnosť v roku 2011, potvrdila
dlhodobé porušovanie zákona o cenných papieroch, z čoho vyplýva jej tolerovanie porušovania právnych
predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011. Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa
30.5.2011, č. ODT-10890-4/2010, právoplatným dňa 18.7.2011, zakázala Družstvu predaj majetkových
hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investícií a ustálila trvanie jeho neaktuálnosti až od mája
2010 účelovo, pretože údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom
2010, táto neaktuálnosť siahala spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle Národnej banky Slovenska
dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva Družstva za účelom prerokovania
nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti a údajov o subjektoch, s ktorými je Družstvo majetkovo
prepojené; údaje boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009. Údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú
nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt,
a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti Družstva boli neaktuálne už k 31.12.2006, z
čoho vyplýva, že Družstvo svojím konaním porušovalo ustanovenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128
ods. 1 písm. b/, c/, h/, § 125c ods. 1      v spojení s § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch
od 31.12.2006, ale Národná banka Slovenska voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy
činnosť Družstva zakázala. Existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať
veriteľom, ktorí si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí
takýto návrh predčasným, nakoľko je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či aktuálny
stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť jej uspokojenia ako veriteľa v konkurznom
konaní, prípadne v akom rozsahu, pričom súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až na konečné
rozvrhové uznesenie konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11.4.2012,
sp.zn. 29 Cdo 4968/2009), ale je povinný zohľadniť napr. správy ustanoveného správcu konkurznej
podstaty o stave daného konkurzu. Súd prvej inštancie nezohľadnil správu o stave konkurzu, ako aj
výpoveď ustanoveného správcu konkurznej podstaty, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci vzhľadom na zistený skutkový stav. Škoda v čase rozhodovania súdu existovala, ako to vyplýva
zo správy    o stave konkurzu, aj z výpovede správcu konkurznej podstaty. Poukázala na skutočnosť,
že podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nie
je, aby poškodený preukázal bezúspešnosť vydania pohľadávky v konkurznom konaní, keď zákon č.
514/2003 Z.z. upravujúci osobitný druh zodpovednosti nedefinuje uvedenú podmienku ako jeden z
predpokladov tejto zodpovednosti. Dala do pozornosti uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 2 Cdo 48/2010, 2 Cdo 155/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17 Co
2/2013 a sp.zn. 14 Co 192/2012. Odvolaciemu súdu preto navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť a jej žalobe vyhovieť, alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému
súdu na ďalšie konanie; žiadala trovy konania.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie vo veci postupoval maximálne
zodpovedne, vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci
riadne zabezpečil listinné dôkazy aj z iných súdnych konaní     v skutkovo a právne identických veciach,
mal k dispozícii aj niekoľko právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska v identických veciach,
z ktorých jej úradný postup podrobne vyplýval. Z jeho činnosti mu boli známe aj iné dôležité skutočnosti
z dôvodu prebiehajúcich konaní v skutkovo a právne analogických veciach na súde prvej inštancie. Na
základe správneho zistenia a posúdenia skutkového i právneho stavu veci potom súd v danej veci dospel
k správnemu, logickému a riadne odôvodnenému rozhodnutiu. Nesúhlasil              s tvrdením žalobkyne,
že je povinnosťou všeobecného súdu dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, keď aj
podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky všeobecný súd musí dať odpoveď na



tie otázky nastolené účastníkom konania, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania a odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/2003,            III. ÚS 209/2004,
I. ÚS 241/2007, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.     4 Cdo 58/2012). Dôvodil,
že podstatou práva na spravodlivé konanie nie je právo na úspech     v konaní, a teda právo na
rozhodnutie zodpovedajúce názorom a predstavám žalobkyne. Argumentoval, že žalobkyňa nevyužila
všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, pretože nepodala žiadny návrh proti členom
predstavenstva ani členom kontrolnej komisie Družstva, ktorí boli zodpovední za jeho riadenie, za
hospodárenie a nakladanie s jeho majetkom. Kompetencie Národnej banky Slovenska pri vykonávaní
dohľadu nad dohliadanými subjektmi sú dané platnými právnymi predpismi a ich medze vyplývajú aj
z Ústavy Slovenskej republiky a konštantnej súdnej judikatúry, podľa ktorej všetky orgány verejnej moci
môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, pričom
je vylúčený extenzívny výklad (interpretácia) týchto ústavných princípov vyplývajúcich z čl. 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky. Konštatoval, že Národná banka Slovenska postupovala v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky a platnými právnymi predpismi, nebola nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy a pri
svojom postupe voči Družstvu    a aj obchodníkovi s cennými papiermi dodržiavala zákonné pravidlá
zakotvené                       v ustanoveniach zákona o dohľade a zákona o cenných papieroch.
Žalobkyňa mohla požiadať Národnú banku Slovenska o vysvetlenie jej zákonom zverených kompetencií
v oblasti dohľadu nad finančným trhom. Žalobkyni muselo byť známe, že s investíciou je spojené aj
riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov. Žalovaný vo vyjadrení
ďalej uviedol, že Národná banka Slovenska môže ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za také
porušenie a neplnenie povinností, ktoré sú dohliadanému subjektu uložené zákonom a ktoré zároveň
patria do pôsobnosti a kompetencií orgánu dohľadu. Až od účinnosti novelizovaného ustanovenia §
129 ods. 3 zákona o cenných papieroch, teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt malo zákonom uloženú aj povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investícií, a teda až odvtedy
mohla Národná banka Slovenska dohliadať na to, či Družstvo schválený Prospekt investícií dodržiava.
Konštatoval, že povinnosť aktualizovať Prospekt investícií bola na základe novelizovaného ustanovenia
§ 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch v znení zákona č. 558/2008 Z.z. stanovená vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 1.1.2009 a počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky
majetkových hodnôt štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nepretržite
zodpovedal a zodpovedá investorom za pravdivosť    a úplnosť údajov v prospekte investície. Podklady,
ktoré má Národná banka Slovenska zisťovať v rámci predmetu dohľadu, sa vždy vzťahujú výlučne
ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu so zohľadnením jeho zákonom uložených povinností,
pričom žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, na rozdiel od
iných dohliadaných subjektov, povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík ani krytia, a preto
reálne neexistujúce povinnosti Družstva nemohla Národná banka Slovenska kontrolovať. Vyhlasovateľ
verejnej ponuky majetkových hodnôt mal v súvislosti s rizikom iba jednu informačnú povinnosť podľa
ustanovenia § 129 ods. 1 písm. b/ zákona o cenných papieroch spočívajúcu v tom, že zverejnené
alebo hromadne používané oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt muselo obsahovať taktiež
upozornenie, z ktorého vyplývalo, že s touto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný
výnos nie je zárukou budúcich výnosov. Preto za dodržiavanie prospektu investície Družstva bolo aj
voči jeho členom vždy zodpovedné predstavenstvo, ako štatutárny orgán, a to bez ohľadu na fakt,
či vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt táto povinnosť bola alebo nebola osobitne
zákonom uložená. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že Národná banka Slovenka mohla kontrolovať
len to, či si Družstvo plní informačné povinnosti o verejných ponukách majetkových hodnôt, či informácie
zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti predpísané zákonom a či Družstvo ako vyhlasovateľ
verejnej ponuky majetkových hodnôt zverejňuje finančné správy   v zmysle bývalého ustanovenia §
130 zákona o cenných papieroch. Tieto informácie Národná banka Slovenska nepotvrdzovala a ani
nemohla potvrdzovať, pretože mohla postupovať len    v súlade s (bývalými) ustanoveniami § 129 a §
130 zákona o cenných papieroch a nemohla potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov Družstva.
Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že vo vzťahu k Družstvu bola Národná banka Slovenska nečinná,
nakoľko vydala relevantné rozhodnutia, nedopustila sa žiadnych prieťahov v konaní a postupovala v
rámci jej oprávnení a v súlade so zákonom o cenných papieroch, zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade
nad finančným trhom, ako aj Ústavou Slovenskej republiky. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu
Českej republiky, sp.zn. 29 Cdo 4968/2009, na ktorý poukázala žalobkyňa, žalovaný dôvodil, že tento



primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu a iba sekundárne a marginálne
sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci, pričom z jeho odôvodnenia
zároveň vyplýva, že nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú výkonom verejnej moci        s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v
ustanovení § 3 ods. 2 zákona            o konkurze a vyrovnaní. Teda zodpovednosť štátu v prípade, ak
existuje iný dlžník, je zodpovednosť subsidiárna a tiež objektívna, ktorej sa štát nemôže zbaviť. Musia byť
najskôr využité všetky zákonné možnosti veriteľa voči iným dlžníkom a následne musia byť jednoznačne
a nespochybniteľne súčasne preukázané všetky tri predpoklady tejto zodpovednosti za škodu. Žalobkyni
doposiaľ nevznikla žiadna škoda a nemožno ani odhadnúť, v akej výške a kedy jej škoda v budúcnosti
eventuálne vznikne, pretože vznik škody a jej výška závisí na výsledku konkurzného konania, prípadne
likvidácie Družstva. Škoda môže vzniknúť až vtedy, ak právo veriteľa (žalobkyne) voči dlžníkovi sa stane
fakticky nevymáhateľným. K námietke odvolateľa, že v konkurze na majetok Družstva a v súvisiacich
incidenčných súdnych konaniach ani viac ako dva roky od vyhlásenia konkurzu nemajú veritelia ani
len zistené pohľadávky, poukázal na písomné vyjadrenie správcu konkurznej podstaty Družstva zo dňa
14.9.2011, v ktorom správca konkurznej podstaty konštatuje katastrofálny stav účtovníctva úpadcu, ktoré
bolo vedené len do júla 2010 a po tomto dátume sa v účtovníctve nenachádzajú žiadne účtovné záznamy,
účtovné doklady sú v neporiadku, mnohé z nich chýbajú a veľká časť finančných operácií úpadcu bola
realizovaná v hotovosti, bez riadneho zaznamenania v účtovníctve. Pohľadávky neboli popreté z dôvodu,
žeby boli nedostatočne zdokladované, ale v dôsledku veľmi podozrivého hospodárenia úpadcu v období
pred konkurzom. Podľa žalovaného, žalobkyňa nepreukázala splnenie ani jednej z troch podmienok
vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd prvej inštancie sa
riadne oboznámil so žalobným návrhom, s vyjadrením žalovaného k žalobe, ako aj s inými podaniami
strán sporu, vykonal rozsiahle dokazovanie, náležite posúdil skutkový a právny stav veci a dospel k
správnemu, logickému a riadne odôvodnenému rozhodnutiu v predmetnej súdnej veci. Konanie na súde
prvej inštancie nemalo ani inú vadu, ktorá by údajne mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd zákonne a úplne zistil skutkový stav veci, vykonal všetky dôkazy potrebné pre zistenie
rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
ktoré správne právne posúdil. Navrhol odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
a právne správne potvrdiť.

6. Odvolateľ sa k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu nevyjadril.

7. V ďalšom konaní odvolací súd zistil rozhodujúcu právnu skutočnosť, a síce že žalobkyňa H. W.
zomrela (dňa XX.X.XXXX), a teda v priebehu konania na súde prvej inštancie, ešte pred rozhodnutím
napadnutým rozsudkom, stratila procesnú subjektivitu. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 23.9.2015,
č.k. 23 D 192/2015-15, Dnot 74/2015, dedičské konanie po poručiteľke H. W. zastavil a jej nepatrný
majetok pozostávajúci z hnuteľností: účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., so zostatkom vo
výške 825,17 € s príslušenstvom vydal O. W., ktorý sa postaral o jej pohreb; uznesenie v tomto
výroku nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2015 a vo výroku, ktorým bola schválená odmena a
náhrada hotových výdavkov notára, ako súdneho komisára, nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2015.
Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, že zákonnými dedičmi po žalobkyni H. W. ako dedičia v
prvej dedičskej skupine sú manžel O. W. a dcéra U. G.. Obaja tak zostali jej právnymi nástupcami.

8. Postupom podľa ustanovenia § 63 ods. 1, ods. 2, § 66 C.s.p. [zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(O.s.p.)] súd rozhodol, že v konaní pokračuje s právnymi nástupcami žalobkyne označených vo výroku
tohto uznesenia; nadväzne tiež na ustanovenie                     § 470 ods. l, ods. 2, § 378 ods. l C.s.p.
Skutková situácia ukladá súdu spor doriešiť s právnymi nástupcami žalobkyne (predovšetkým za účelom
doriešenia otázky, s kým súd má vec dokončiť, komu má rozhodnutie doručiť a pod.).

9. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania                      (§
470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok nemožno potvrdiť ani zmeniť.

10. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobkyňa H. W. sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie
dňa 30.12.2011 domáhala voči žalovanému náhrady škody vo výške 5.443,80 € s príslušenstvom,
ktorá jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska, podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. Zostalo tiež nepochybné, že žalobkyňa dňa XX.X.XXXX zomrela, jej právny zástupca



súdu túto právnu skutočnosť vôbec neoznámil, naviac proti napadnutému rozsudku menom H. W. podal
odvolanie. Nadväzne na ustanovenie § 18 ods. 1 veta prvá zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii (advokát
je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať právo a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi)
odvolací súd takéto odvolanie považoval za odvolanie podané riadne a včas oprávnenou osobou.
Stratou procesnej subjektivity žalobkyne pred rozhodnutím súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom
ale mala za následok, už bez ďalšieho, jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

11. Podľa § 63 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p. ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže
pokračovať (ods. l). V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že
v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve (ods. 2). Ak
to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve (ods. 3).

12. Pre úvahu súdu o tom, či v prípade smrti žalobkyne Anny Kaleckej sa má konanie zastaviť, alebo
sa má v ňom pokračovať, je rozhodujúce, či smrťou žalobkyne dochádza          k zániku uplatneného
nároku, alebo či tento nárok prechádza na dedičov. Žalobkyňa svoj nárok uplatňovala ako náhradu
škody spočívajúcu v nesprávnom úradnom postupe žalovaného. Právo na náhradu škody nie je právom
osobnej povahy, ktoré smrťou fyzickej osoby zaniká, z dôvodu ktorého tak prechádza na dedičov.

13. Súd prvej inštancie teda vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom aj napriek tomu, že žalobkyňa
H. W. počas konania pred prvoinštančným súdom zomrela. Na tomto mieste odvolací súd opakuje,
že právny zástupca žalobkyne H. W. neoznámil súdu, že jeho klientka zomrela, pričom ale písomným
podaním doručeným súdu dňa 9.5.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa
18.5.2017 a žiadal vec rozhodnúť vo svojej neprítomnosti, ako aj neprítomnosti žalobkyne H. W., ktorá
už ale viac ako dva roky nežila (zomrela dňa XX.X.XXXX).

14. V danej veci v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom tak neboli splnené
podmienky konania, keď konaniu v prejednávanej veci bránil nedostatok procesnej subjektivity
žalobkyne (§ 61, § 161 ods. 1, ods. 3 C.s.p.). Uvedená skutočnosť tak bez ďalšieho, odôvodnila zrušenie
rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenia mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1
písm. b/, c/ C.s.p. v spojení s § 380 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd sa preto dôvodmi odvolania nezaoberal.

15. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní bude pokračovať s právnymi nástupcami žalobkyne H. W., od
ktorých zistí, či majú záujem pokračovať v predmetnom konaní a podľa výsledku úkonu naznačeným
smerom, prípadného doplneného dokazovania, ak táto potreba dokazovania vyvstane (§ 132 ods. 1
C.s.p.), súd prvej inštancie opätovne vo veci samej rozhodne v súlade s ustanovením § 215 ods. 1, ods.
2 C.s.p. s právnymi nástupcami H. W. (samozrejme za predpokladu, že nestratili procesnú subjektivitu
a na žalobe budú trvať).

16. V novom rozhodnutí rozhodne opätovne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie vrátane
trov konania vzniknutých stranám v konaní pred odvolacím súdom (§ 396 ods. 1, ods. 3, § 255 a nasl.
C.s.p.).

17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393                ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon  pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,



d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo                 k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch             s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,               z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody)               a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov               o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).



Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku                         a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/211/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "0de2227b-23fb-497d-8f5d-bbc8f7562c39:73cff209-4cb8-445b-b771-7c1d358adac6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6111201097.2", "spisova_znacka": "17Co/2/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/2/2013 z 25. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-02-25", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6111201097.2"}], "citovane_v": []}