Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 13CoE/431/2012 z 27. 8. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 27. augusta 2013, sp. zn. 13CoE/431/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7898899786.1 Krajský súd Košice | 13CoE/431/2012 | ECLI:SK:KSKE:2013:7898899786.1 | 2013-08-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 235 EP, § 37 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/19fadfbe-aa41-4ddd-af15-a6fbf58f64e0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7898899786.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/431/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7898899786
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7898899786.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: X. X., výrobné družstvo "v likvidácii", IČO: XX
XXX XXX, so sídlom v B. proti povinnému: P. spoločnosť s ručením obmedzeným T., IČO: XX XXX
XXX, naposledy so sídlom v T., M. XXX, o vymoženie 232,03 eura s prísl. a trov exekúcie vedenej pred
súdnym exekútorom Q.. W. S., Exekútorský úrad T., P. S. 3, T. pod sp.zn. EX XX/XX, o odvolaní súdneho
exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 11.4.2012, č.k. 0Er/54/1998-16, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie.
Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 11.4.2012, č.k. XEr/XX/XXXX-
XX (ďalej len „uznesenie“) vyhlásil exekúciu za neprípustnú, túto zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 12,79 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V
prevyšujúcej časti návrh exekútora na priznanie trov exekúcie zamietol.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že pôvodný oprávnený X., výrobné družstvo
invalidov, IČO: XX XXX XXX, B. XXX XX (ďalej len „pôvodný oprávnený“) sa domáhal vykonania
exekúcie na základe právoplatného platobného rozkazu, č.k. X T. XXX/XX vydaného Okresným súdom
Rožňava zo dňa 8.11.1995, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.1995. Pôvodný oprávnený sa zrušil
bez likvidácie v zmysle § 68 ods. 3 písm. e) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len
„Obchodný zákonník“), a to rozdelením na nástupnícke družstvá, v súlade s uznesením členskej schôdze
uskutočnenej dňa 20.05.1999 v NZ XXX/XX napísanej v Notárskom úrade Q.. B. H.. V zmysle súhlasu
Daňového úradu T. sa nástupcom tohto subjektu stalo družstvo X. X., výrobné družstvo so sídlom v B.,
IČO: XX XXX XXX. Pôvodný oprávnený bol z obchodného registra vymazaný dňa 03.08.1999, pričom o
prechode práv a povinností v predmetnej exekúcii z pôvodného oprávneného na X. X., výrobné družstvo
„v likvidácii“ so sídlom v B., IČO: XX XXX XXX, svedčí aj oznámenie oprávneného zo dňa 20.09.1999,
ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 27.09.1999. Súd prvého stupňa dňa 23.1.1998 poveril
vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. W. S.. Podaním zo dňa 15.12.2011 dal súdny exekútor
podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra ku dňu 12.03.2010,
ku ktorému došlo na základe rozhodnutia súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68
ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. K výmazu
došlo na základe uznesenia Okresného súdu Košice I, č.k. XCbr/XX/XXXX-XX zo dňa 08.12.2009.
Nakoľko povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a exekučné konanie je preto neprípustné,
súd prvého stupňa rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) o jeho zastavení. V nadväznosti na
informáciu o právnom nástupníctve po oprávnenom, ktorý zanikol, rozhodol súd prvého stupňa aj o
trovách exekúcie podľa § 196 a nasl. Exekučného poriadku a podľa § 14 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z.
z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). Poukázal na nález Ústavného



súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II ÚS XX/XX a uviedol, že exekútor, ako štátom
určená a splnomocnená osoba na uskutočňovanie núteného výkonu rozhodnutí, má v zmysle § 196
Exekučného poriadku vždy právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času.
V tomto konaní súd nemohol zaviazať na úhradu trov povinného, keďže tento stratil spôsobilosť mať
práva a povinnosti výmazom z obchodného registra dňa 12.3.2010, a preto na ich zaplatenie v celkovej
výške 12,79 eura zaviazal oprávneného. V prevyšujúcej časti návrh exekútora na priznanie trov exekúcie
zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote čo do výroku o trovách exekúcie odvolanie
súdny exekútor a žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť.

Súdny exekútor v odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa mu v rozpore so zákonom nepriznal DPH
v správnej výške, napriek tomu, že uvedená otázka bola riešená viacerými súdnymi rozhodnutiami.
Okrem toho namietal, že súd zaviazal zaplatiť trovy exekúcie oprávneného, ktorý právne neexistuje,
a to aj napriek tomu, že pôvodný oprávnený sa počas exekučného konania rozdelil bez likvidácie na
štyri právne subjekty, ktoré spoločne a nerozdielne zodpovedajú za dlh pôvodného oprávneného. Súdny
exekútor mal za to, že doteraz nebolo preukázané, na ktorú z nástupníckych organizácií uvedená
pohľadávka prešla. Všetky štyri novovytvorené právne subjekty (X. X. P., výrobné družstvo, X. X. K.,
výrobné družstvo, Vianočné ozdoby, výrobné družstvo, X. X., výrobné družstvo) zodpovedajú za záväzky
pôvodného oprávneného spoločne a nerozdielne. Napriek tomu, že bol preukázaný prechod práva
na štyri právne subjekty, súd pri rozhodovaní si vybral len jedného z právnych nástupcov pôvodného
oprávneného, a to aj napriek tomu, že na strane oprávneného vystupujú viacerí oprávnení, ktorí spoločne
a nerozdielne prevzali práva a povinnosti pôvodného oprávneného. Na podporu svojich tvrdení uviedol
aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11.02.2010, č.k. XXCo XXX/XXXX, kde ide o
solidárnu zodpovednosť nástupníckych spoločností. Súdny exekútor v závere odvolania uviedol, že
uznesením prvostupňového súdu sa v predmetnom exekučnom konaní stal oprávneným ten, ktorý nemá
spôsobilosť na právne úkony, a to napriek tomu, že oprávnených je viac a ostatní oprávnení nie sú v
uznesení vôbec spomenutí. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a zaviazal k náhrade trov exekúcie všetky nástupnícke organizácie.

Oprávnený sa k odvolaniu súdneho exekútora nevyjadril.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
súdneho exekútora proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol
tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal súdny exekútor v
zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce,
a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

Súdny exekútor v podanom odvolaní namietal skutočnosť, že na náhradu trov exekúcie by namiesto
oprávneného ako jedného z nástupnických družstiev po pôvodnom oprávnenom mali byť zaviazané
všetky (štyri) nástupnícke družstvá.

Zo spisu súdu prvého stupňa odvolací súd zistil, že exekučným titulom, na základe ktorého bol podaný
návrh na vykonanie exekúcie, bol platobný rozkaz zo dňa 8.11.1995, sp. zn. XRob/XXX/XXXX, kde ako



navrhovateľ vystupuje X., M. so sídlom XXX XX B.. Tento subjekt (pôvodný oprávnený), v obchodnom
registri bližšie špecifikovaný ako X., výrobné družstvo invalidov, B., IČO: XX XXX XXX a označený
v tomto návrhu ako oprávnený, doručil dňa 16.1.1998 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie
exekúcie, čím sa začalo exekučné konanie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Z výpisu z Obchodného
registra Okresného súdu Banská Bystrica oddiel Dr, vložka č. XXX/S odvolací súd zistil, že pôvodný
oprávnený zanikol dňa 3.8.1999. Z tohto výpisu zároveň vyplýva informácia, podľa ktorej v zmysle
súhlasu Daňového úradu T. je nástupcom tohto subjektu v zmysle "Zásad a dohody o rozdelení imania,
majetku a záväzkov" pre daňový úrad družstvo X. X., výrobné družstvo so sídlom v B.. Z listu zo dňa
20.9.1999 adresovaného exekútorskému úradu Q.. W. S. vyplýva, že výrobné družstvo X. Gemer, B. XXX
XX, IČO: XX XXX XXX oznámilo súdnemu exekútorovi, že došlo k zrušeniu pôvodného oprávneného
bez likvidácie, a to rozdelením na nástupnícke družstvá, pričom práva a povinnosti prešli na nástupnícke
družstvo X. X., výrobné družstvo, B. XXX XX, IČO: XX XXX XXX dňom 3.8.1999, čo je zapísané aj v
Obchodnom registri Okresného súdu v Banskej Bystrici v oddiele Dr, vložka číslo XXX/S. Záver listu
tvorí žiadosť, aby súdny exekútor konal s novým nástupnickým subjektom.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, proti inému než tomu, kto je v
rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako
oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z
exekučného titulu (§ 41).

Citované ustanovenie § 37 ods. 3 Exekučné poriadku podmieňuje vykonanie exekúcie v prospech iného,
než kto mal status oprávneného v exekučnom titule, osvedčením prechodu práva z exekučného titulu.

Súd prvého stupňa označil ako právneho nástupcu pôvodného oprávneného subjekt X. X., výrobné
družstvo "v likvidácii", IČO: XX XXX XXX, so sídlom XXX XX B.. Vychádzal pritom zo spoľahlivo
zistených informácií, pretože obchodný register jednoznačne konštatuje nástupníctvo tohto subjektu. Z
výpisu zároveň vyplýva, že toto nástupníctvo je pre daňový úrad. Je vylúčené, aby k rozdeleniu imania,
majetku a záväzkov zrušovaného subjektu došlo rozdielne pre daňové účely a rozdielne pre ostatné
účely. Napokon aj hore uvedeným listom zo dňa 20.09.1999 sa k právnemu nástupníctvu po zaniknutom
oprávnenom prihlásil subjekt X. X., výrobné družstvo "v likvidácii", IČO: XX XXX XXX so sídlom XXX XX
B. a žiadal, aby sa ďalej v konaní pokračovalo s ním. Z tohto dôvodu považuje odvolací súd námietku
súdneho exekútora za nedôvodnú.

Ako nedôvodnú hodnotil odvolací súd aj námietku, že oprávnený nemá spôsobilosť na právne úkony,
pretože podľa najnovšieho výpisu z obchodného registra oprávnený stále existuje. Uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 01.03.2005 č. k. XX-XXK XXX/XX-XXX bolo zrušené rozhodnutie o
vyhlásení konkurzu, t.j. nie je vymazaný.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 za výkon exekučnej činnosti podľa
tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Odvolací súd k námietke súdneho exekútora týkajúcej sa nepriznania dane z pridanej hodnoty v správnej
výške uvádza, že zrejme ušlo pozornosti súdneho exekútora, že súd prvého stupňa v napadnutom
uznesení priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty z priznanej odmeny, ako aj z náhrady
hotových výdavkov tak, ako to žiadal súdny exekútor v podanom odvolaní. Odvolací súd na záver
poznamenáva, že súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu v navrhovanej
výške za úkon spracovania návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý zdôvodnil tým, že tento pozostával len



z uvedenia skutočnosti, že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra. Túto skutočnosť však
súdny exekútor nenamietal, a preto sa ňou odvolací súd v súlade s § 212 ods. 1 O.s.p. ďalej nezaoberal.

Z uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie vo výroku o
náhrade trov exekúcie ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že oprávnenému ich náhradu nepriznal, nakoľko súdny exekútor nebol v odvolacom konaní úspešný a
oprávnenému preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.