Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/186/2014 z 23. 2. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 23. februára 2015, sp. zn. 23To/186/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3114010784.1 Krajský súd Trenčín | 23To/186/2014 | ECLI:SK:KSTN:2015:3114010784.1 | 2015-02-23 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: § 171 ods. 1 TZ, § 285b TP, § 321 ods. 1 písm. a) TP, § 285a TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/10b7e2e7-27d9-483a-bd40-9b94afc56d13 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3114010784.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/186/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114010784
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114010784.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. februára 2015
prejednal odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry v Trenčíne v trestnej veci obžalovaného

G. Y.

nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom O., T. č. XX/X, t.č. v mieste bydliska,

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 6T/61/2014-72 zo dňa 03.10.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný G. Y. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodzuje spod
obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín č. 2Pv 261/14/3309-10 zo dňa 28.04.2014 pre skutok,
ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 01.03.2014 v čase o 1.35 h. v O. na ul. U. S. pri kontrole
vykonávanej príslušníkmi Pohotovostnej motorizovanej jednotky KR PZ Trenčín dobrovoľne vydal časť
žiarovky s obsahom neznámeho materiálu a 1 ks alobalovej skladačky s obsahom bieleho kryštalického
materiálu neznámeho pôvodu, ktoré mal pre vlastnú potrebu, pričom vykonaným znaleckým skúmaním
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ bolo zistené, že v časti žiarovky sa nachádzal kryštalizovaný
materiál s hmotnosťou 28 mg obsahujúci účinnú látku metamfetamín v množstve väčšom ako 10 mg,
čo považuje Kriminalistický a expertízny ústav PZ na jednu obvykle jednorazovú dávku drogy, alobalová
skladačka obsahovala 9 mg materiálu v ktorom bola zistená prítomnosť metamfetamínu, toto množstvo
však nepostačovalo na prípravu jednorazovej dávky drogy, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle
zákona NS SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, a ktorý obžaloba právne kvalifikovala ako
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona, pretože nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 6T/61/202014-72 zo dňa 03.10.2014 bol obžalovaný G.
Y. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby pre skutok právne posúdený ako
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku, pretože skutok nie je trestným činom.



Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prokurátorka okresnej prokuratúry. V písomných dôvodoch
odvolania namietala, že súd po vykonanom dokazovaní nepostupoval v súlade s ustanoveniami § 2
ods. 10 a 12 Tr. por. a dôkazy nevyhodnotil v ich vzájomnom súhrne a neobjasnil okolnosti svedčiace
proti obžalovanému, ale dôkazy vyhodnotil jednoznačne iba v prospech obžalovaného. Pokiaľ mal
pochybnosti o pravosti podpisu obžalovaného na zápisnici o vydaní veci, mal pribrať do konania znalca
z odboru písmoznalectva, aby bolo možné tvrdenie obžalovaného, že podpis nie je jeho potvrdiť alebo
vyvrátiť. Má za to, že trestná činnosť bola obžalovanému v súlade so zákonom preukázaná, a preto
žiadala, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322
ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Prokurátor krajskej prokuratúry sa na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní stotožnil s dôvodmi
podaného odvolania v celom rozsahu a žiadal tomuto vyhovieť.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátorky
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že súd prvého stupňa pochybil pri použití
oslobodzovacieho dôvodu obžalovaného. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Ako vyplýva z úradného záznamu príslušníkov Policajného zboru nstržm. Ing. X. T., ppráp. J. I., nstržm.
L. P. a nstržm. O. Z. zo dňa 01.03.2014 na č.l. 1 trestného spisu, títo v uvedený deň o 01.30 hod
kontrolovali osoby v motorovom vozidle G. T. Q.: O.-XXXQ. a keďže G. Y. javil známky požitia omamných
a psychotropných látok, bol vyzvaný, aby vydal zakázané látky, ak má nejaké pri sebe. On im uviedol, že
má pri sebe skladačku s pervitínom a následne im dobrovoľne vydal alobalovú skladačku, ďalej ohorenú
žiarovku a kovovú krabičku. Uvedené veci boli odovzdané kriminalistickému technikovi a následne sa
G. Y. stal podozrivým zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. V rozpore s
týmto úradným záznamom je však zápisnica o vydaní veci na č.l. 8 trestného spisu, z ktorej vyplýva,
že dňa 01.03.2014 o 04.10 hod. G. Y. po poučení podľa § 89 ods. 1 Tr. por. dobrovoľne vydal znovu
tie isté veci, ktoré mal vydať v rámci kontroly osádky motorového vozidla. K veci krajský súd dodáva,
že o pravosti podpisu obžalovaného na tejto zápisnici pochybnosti nemá vzhľadom s porovnaním jeho
ostatných podpisov, z ktorých ani jeden nie je úplne rovnaký, ale ani diametrálne odlišný tak, aby mohol
obžalovaný pravosť ktoréhokoľvek z nich dôvodne poprieť.

Podstatné vo veci však je, že tento procesný postup príslušníkov PZ nebol v súlade so zákonom. Ani
z úradného záznamu ale ani z protokolu o vydaní veci nevyplýva skutočnosť, že by Roman Y. bol v
súvislosti s výzvou na dobrovoľné vydanie veci poučený o práve nebyť nútený obviniť sám seba. Ak
sa osoba obvineného pozdávala príslušníkom polície podozrivá, či už zo spáchania priestupku, alebo
trestného činu, mali povinnosť najskôr tejto osobe oznámiť, z čoho je podozrivá a následne ju poučiť o
jej právach, a to aj o práve, že k priznaniu sa zo spáchania priestupku alebo trestného činu nemožno
nikoho nútiť. Uvedené je podstatné aj preto, že zákaz donútenia k priznaniu zahŕňa nielen právo
nevypovedať, ale aj právo neprispieť žiadnym aktívnym spôsobom, či už priamo, alebo nepriamo
k svojmu obvineniu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktorý judikoval, že ani verejný záujem na odhaľovaní, stíhaní trestného činu a potrestaní
páchateľa, nemôže ospravedlniť taký postup, ktorý zasahuje do samotnej podstaty práva obvineného
na obhajobu, vrátane práva nebyť nútený obviniť sám seba.

Ak mali príslušníci PZ podozrenie zo spáchania trestného činu (napríklad z prechovávania omamných
látok), mali postupovať podľa Trestného poriadku, t.j. osobu podozrivú zo spáchania trestného činu
zadržať podľa § 85 ods. 1 Tr. por. a podľa § 102 ods. 1 Tr. por. vykonať osobnú prehliadku so
súhlasom prokurátora. Neobstojí preto argumentácia, že obvinený predmetné veci vydal dobrovoľne na
základe výzvy príslušníka (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/11/2013 zo dňa 29.05.2013).
V tomto smere teda krajský súd jednoznačne zastáva stanovisko, že takto získaný dôkaz bez náležitého
poučenia obvineného podľa ustanovenia § 8 ods. 2 Zákona o Policajnom zbore nemožno považovať
za dôkaz získaný zákonným spôsobom.



Vychádzajúc z uvedeného dospel potom krajský súd k záveru, že v predmetnej trestnej veci nebolo
vôbec dôkazne preukázané, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku, a preto bolo potrebné
postupovať podľa ustanovenia § 285 písm. a) Tr. por. a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť z tohto
zákonného dôvodu. Z takto rozvedených dôvodov preto odvolací súd toto pochybenie súdu prvého
stupňa napravil a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Krajský súd však považuje za potrebné nad rámec veci, vzhľadom na prípady ktoré riešil, zaujať
stanovisko aj k vykonávaným bezpečnostným prehliadkam u podozrivých najmä pre odstránenie
prípadných procesných pochybení do budúcnosti. Pokiaľ by niekedy došlo k vykonaniu bezpečnostnej
prehliadky a pri tejto by obvinený vydal napr. drogy, ani tento postup nezodpovedá zákonnému získaniu
tohto dôkazu. Pod bezpečnostnou prehliadkou je treba rozumieť postup policajta, ktorým je oprávnený
odňať zbraň. Policajt je oprávnený presvedčiť sa, či osoba, proti ktorej vykonáva služobný zákrok,
nemá pri sebe zbraň a ak ju má, odňať ju. Bezpečnostnú prehliadku upravuje § 22 Zákona č. 171/1993
Zb. o Policajnom zbore. Z hľadiska zákonnosti nesmie teda využitie oprávnenia vykonať bezpečnostnú
prehliadku sledovať iný záujem, než zistenie a prípadné zaistenie zbrane, ktorá by mohla ohroziť život
alebo zdravie policajta.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.