{"guid": "068abcbe-dae0-4f62-b76e-48baf1621a16:ac9cc2f6-2bd0-47b9-a9fe-44839bde331e", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:1111211973.1", "spisova_znacka": "4Co/162/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/162/2012 z 11. 12. 2013", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 11. decembra 2013, sp. zn. 4Co/162/2012, ECLI:SK:KSTN:2013:1111211973.1", "identifikacne_cislo": "1111211973", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2013-12-11", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ac9cc2f6-2bd0-47b9-a9fe-44839bde331e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:1111211973.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:1111211973.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:1111211973.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/162/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111211973
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:1111211973.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: P. F., bytom G., I. XXX/X, zastúpeného
JUDr. A. U., advokátom, so sídlom I., X. XX proti odporcovi: Q. X X., s.r.o., B., X. cesta 9, D. XX XXX XXX,
zastúpeného JUDr. J. T. a partneri, advokátska kancelária, so sídlom B., E. X/A, o uloženie povinnosti
ospravedlniť sa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. marca 2012,
č.k. 15C/89/2011-133, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa      p o t v r  d z u j e.

Odporca je     p o v i n n ý    zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania - trovy právneho
zastúpenia v sume 69,04 Eur, k rukám advokáta JUDr. A. U., do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť uverejniť               na druhej
strane denníka X. P.ň písmenami Times New Roman, veľkosťou  písma 12 text tohto znenia:

Ospravedlnenie P. F.

Ospravedlňujeme sa týmto P. F. za informácie uverejnené v denníku                X. jM. dňa 18.05.2007 v
článku pod názvom: „Kupovali si fleky“, kde bolo okrem iného uvedené „E. chcel na kandidačnú listinu
umiestniť T. Z.“. V liste stojí, že F. mal flek vybaviť aj cez predsedu SNS. Ďalej sa v článku uvádza „V liste
adresovanom P. F. pritom jasne stojí: „Za vybavenie tohto miesta vám bola osobne odovzdaná suma
20.000,- Sk“, ako i za informácie uverejnené v našom denníku dňa 19.05.2007 v článku s názvom „Pred
korupciou zatvárajú oči“, X. E. žiada straníckeho kolegu P. F., aby mu vrátil 20.000,- korún. Peniaze chcel
späť, pretože nevybavil miesto na kandidátke SNS                        v regionálnych voľbách do trenčianskeho
VÚC. Taktiež sa mu ospravedlňujeme za informácie uvedené v našom denníku dňa 22.05.2007 v článku
pod názvom: „Na úplatky v SNS si posvieti prokuratúra“, kde je okrem iného uvedené: Škandalózny list
o korupcii v SNS, v dokumente žiada okresný šéf SNS X. E. vrátenie 20 -tisíc od straníckeho kolegu P.
F., pretože nevybavil sľúbené miesto na kandidátke a taktiež za informácie uverejnené v našom denníku
dňa 23.07.2007 v článku pod názvom: „Korupciu v SNS vyšetruje polícia - za dvadsaťtisícový úplatok
hrozí exstarostovi basa až päť rokov“. Tieto informácie sme uverejnili neoprávnene, pretože               P. F.
nikomu nesľúbil „flek“ ani miesto na kandidátke SNS v regionálnych voľbách           do trenčianskeho VÚC
a nezobral za to dvadsaťtisícový úplatok. Vzhľadom na skutočnosť, že uverejnením týchto informácií
bolo súčasne hrubým spôsobom zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti pána P. F., týmto zároveň
vyslovujeme ľútosť nad zásahom do zákonom chráneného práva pána P. F.. Odporcovi uložil povinnosť
uverejniť uvedený text                   do 10 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že navrhovateľ sa v konaní domáhal ochrany osobnosti s tvrdením, že odporca  zasiahol do jeho
osobnostných práv uverejnením novinových článkov, v ktorých označil jeho ako osobu, ktorá sa dopustila
korupcie a prijala úplatok, keď hneď v článku uverejnenom dňa 18.05.2007 v denníku Plus jeden deň



zvýrazneným písmom uvádza, že „F. mal flek vybaviť cez predsedu SNS a za vybavenie tohto miesta
mu bola osobne odovzdaná suma  20.000,- Sk“. Text rovnakého znenia sa znovu opakuje aj v druhom
článku z 19.05.2007. Pre záver, či predmetné články zasiahli do osobnostných práv navrhovateľa a či išlo
o neoprávnený zásah je osobitne významná pravdivosť skutkových okolností, ktoré sú v ňom uvedené.
V článkoch boli zvolené také slová a slovné spojenia, ktoré nepochybne vykreslili osobu navrhovateľa
nie ako osobu podozrivú z korupcie, ale naopak osobu, ktorej bol poskytnutý úplatok za vybavenie
miesta na kandidátnej listine, a ktorá tento úplatok prijala. Autor článkov tak v texte ako aj v upútavkách
jasne hovorí o korupcii v SNS, preto  čitateľ článkov bol vedený len k jedinému úsudku a záveru, že
navrhovateľ prijal úplatok za vybavenie miesta na kandidátnej listine pre p.Z., viď článok z 18.05.2007,
z 19.05.2007. Takéto výrazy sú výkladovo jednoznačné, čo umocňuje aj veľkosť a grafické zobrazenie
titulkov, podtitulkov, upútaviek na prvej strane denníka. Súd konštatoval, že plne rešpektuje ústavou
garantované právo na informácie, rovnako pripúšťa, že predovšetkým u osôb politicky  a verejne  činných
je možné  pripustiť  väčšiu miery kritiky, hodnotenia, pretože u nich dochádza aj k zníženiu úrovne
ochrany ich osobnostných práv. Vychádzal z toho, že novinári majú povinnosť poskytovať informácie
a myšlienky týkajúce sa všetkých verejných záležitostí a verejnosť má právo na takéto informácie. Aj
tieto práva a povinnosti však majú svoje hranice predovšetkým v tom smere, že verejnosť má právo
na presné informácie. V danom prípade boli osobnostné práva navrhovateľa ako právo na súkromie,
občiansku česť, prekročené zverejnením informácii nepravdivých, neúplných, pravdu skresľujúcich. V
predmetných článkoch  autor článku a toto potvrdil aj pred súdom,  vychádzal predovšetkým z listu
z 20.01.2006 a reakcii zúčastnených strán p. F. a p. E.. Navrhovateľ sa mal  redaktorovi vyjadriť len
v tom smere, že vec je už vyriešená, peniaze vrátil a svedok E. telefonicky mal novinárovi uvedené
potvrdiť. Autor článku sa uspokojil len s takýmto zistením, bližšie neoveroval dôvod poskytnutia peňazí
navrhovateľovi, skutočný účel poskytnutia peňazí, ich spotrebovania a dôvod ich vrátenia. Opakovane
uvádzal aj pri podávaní trestných oznámení, že toto neskúmal, skutkovo si vec nepreveril, i keď list na
pôde parlamentu podsúval na vyjadrenie viacerým poslancom z rôznych politických strán. Následne
do článkov prenášal takéto vyjadrenia so záverom, že  ide o korupciu a celou korupčnou záležitosťou
sa už zaoberá polícia. Články na viacerých miestach používajú formuláciu, z ktorých nevyplýva len
vyjadrenie podozrenia zo spáchania prípadného trestného činu, ale naopak je možné vyvodiť pre čitateľa
jasný záver, že  ku korupčnému správaniu došlo. Uvedené pôsobí o to viac zarážajúco, že články boli
písané a uverejňované v čase, kedy už viac ako rok bola záležitosť medzi zainteresovanými stranami
usporiadaná. Absentuje dostatočný skutkový opis deja do takej miery, že čitateľovi neumožňuje urobiť si
vlastný úsudok a práve tieto čitateľovi  neznáme okolnosti môžu mať vplyv na právo chránené v § 11 a
nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania (výpoveď navrhovateľa, výpoveď
svedka X. E., výpoveď T. Z., výpoveď V. U.) vychádza pre súd jednoznačný záver, a to že peniaze
prevzal navrhovateľ od vtedajšieho predsedu OR SNS Púchov za účelom zabezpečenia propagačných
materiálov v rámci predvolebnej kampane  za prípadného kandidáta strany SNS za okres Púchov.
Táto skutočnosť vyplýva aj z listinných dokladov - zmluvy o pôžičke  z poskytnutia peňazí práve na
tento účel. Je bezvýznamné to, že peniaze boli poskytnuté v čase, keď nebolo isté, či sa  nominant
strany SNS Ing. T. Z. dostane za okres Púchov na kandidátnu listinu. Jednoznačne boli určené na  účel
propagácie tohto nominanta, čo potvrdili všetky zúčastnené strany a nemohlo ísť o poskytnutie a prijatie
úplatku ako neoprávnenej výhody  pre navrhovateľa. Nie je preto pravdivé tvrdenie, že tieto peniaze
dostal navrhovateľ ako úplatok vopred za to, že vybaví miesto na kandidátnej listine menovanému.
V konaní bolo pritom preukázané, že navrhovateľ takúto možnosť ani nemal, pretože dosadzovanie
kandidátov nebolo v jeho kompetencii. Pravdivosti tvrdenia toho, že peniaze prevzal  navrhovateľ len za
tvrdeným  účelom,  nasvedčuje následne i to, že potom, ako sa tento kandidát na listinu nedostal, boli
peniaze s takýmto vysvetlením aj vrátené. Tvrdenie v liste, že peniaze mal navrhovateľ prevziať za to,
že „vybaví  miesto Ing. Z.“ bolo pravdepodobne v takejto formulácii  do listu podsunuté len  svedkom
Ing. A., ktorý zrejme chcel takýmto spôsobom poškodiť navrhovateľovi. Faktom však zostáva, že toto
tvrdenie v liste je nepravdivé, v konaní pravdivosť tohto tvrdenia taktiež preukázaná nebola a pokiaľ
autor článku vychádzal z tohto tvrdenia ako pravdivého  a spracoval články uvedeným spôsobom, podľa
názoru súdu zasiahol tým neoprávnene do osobnostných práv navrhovateľa. Autor článku podsúva ako
fakt, že došlo               k prijatiu úplatku zo strany navrhovateľa, a to takým spôsobom, že neumožňuje
čitateľovi urobiť si vlastný hodnotiaci úsudok o to viac, že každý článok končí  konštatovaním, že sa vecou
už zaoberá aj prokuratúra.  Je pritom potrebné uviesť, že autor článkov napriek neistým vyjadreniam
oslovených poslancov (viď vyjadrenie poslanca J., U. B.) vyhodnocuje situáciu                    v ďalších
článkoch opäť jednoznačne, že ostatní nad korupciou zatvárajú oči, neskôr v článku               zo dňa
22.05.2007 a zo dňa 23.07.2007 vystupňuje  situáciu po opakovanom znení listu tak, že hrozí aktérom
až niekoľkoročný trest. Dôkazom o tom, že išlo o nepravdivé tvrdenie vo vzťahu              k navrhovateľovi,



je nakoniec i samotný výsledok trestného konania, ktoré bolo zastavené.  Vychádzajúc z horeuvedeného
považoval súd návrh navrhovateľa za dôvodný. Odporca pri  písaní článkoch vychádzal z listu, ktorý
obsahoval nepravdivú informáciu a túto informáciu uviedol bez bližšieho ozrejmenia a vysvetlenia aj
čitateľovi spôsobom, ktorý zasiahol do osobnostného práva navrhovateľa, predovšetkým jeho občianskej
cti a dobrej povesti. Navrhovateľ bol v článku                     zo dňa  18.05.2007  označený  za osobu,
ktorá „za vybavenie miesta  dostala sumu  20.000,- Sk“, v článku  z 19.05.2007 bolo opäť uvedené, že
navrhovateľ mal vrátiť „20.000,- Sk späť, pretože nevybavil miesto na kandidátke SNS v regionálnych
voľbách do trenčianskeho kraja“, v článku            z 22.05.2007 bolo znovu uvedené, že „X. E. žiada
vrátenie 20.000,- Sk od straníckeho kolegu P. F., pretože nevybavil sľúbené miesto na kandidátke“ a
tieto isté informácie sú zopakované aj v článku z 23.07.2007. V spojitosti s názvami týchto článkov,
ich podtextami                  a upútavkami na úvodných stranách denníka došlo podľa názoru súdu k
neoprávnenému zásahu do uvedených práv navrhovateľa, ktorý bol spôsobilý vyvolať a vyvolal ujmu na
právach navrhovateľa. Nemôže ísť ani o prípadnú kritiku, ktorú by navrhovateľ mal zniesť, pretože autor
článku jasne definuje svoj hodnotiaci úsudok, ktorý skreslil  hodnotiaci úsudok aj  samotného čitateľa v
neprospech navrhovateľa. Súd sa nestotožňuje ani s tvrdením odporcu, že už aj náznaky korupcie je
potrebné odhaľovať a poukazovať na ne. Keby akýkoľvek náznak bez bližšieho overenia bolo možné
„odhaľovať“ aj takýmto spôsobom s priamym hodnotením, že ide                             o korupciu, dochádzalo
by nekontrolovane k zásahu do práv nielen súkromných osôb, ale                        i politicky angažovaných.
Odporca je pritom vydavateľom denníka s celoslovenskou pôsobnosťou, pričom v článkoch používa
plné meno a priezvisko navrhovateľa, jeho fotografiu, pričom navrhovateľ pôsobil len v rámci okresnej
a krajskej politiky strany SNS.  Súd prvého stupňa dospel k záveru, že  uvedené zverejnené informácie
zasiahli do cti  a dobrej povesti  navrhovateľa, ktorý  viedol  riadny život, bol dlhoročným starostom obce a
teda váženým občanom, žil usporiadaným životom. Skutočnosť, či práve články spôsobili jeho neúspech
v miestnych voľbách  za starostu obce, nebola v konaní preukázaná a súd na ňu ani neprihliadal.
Uvedené články však boli spôsobilé znížiť vážnosť navrhovateľa v spoločnosti, medzi spoluobčanmi
a rovnako aj v širších rodinných vzťahoch. Navrhovateľ poukázal, že musel opakovane vysvetľovať
situáciu aj bližším príbuzným, známym, oslovovaná bola aj jeho dcéra, články boli opäť „oživené“ aj pred
voľbami v roku  2010. Súd preto dospel  k záveru, že predmetné články zasiahli aj do práva na ochranu
súkromia navrhovateľa. Za primerané zadosťučinenie súd preto zhodne s navrhovateľom považoval
ako formu morálneho plnenia uloženú povinnosť odporcu ospravedlniť sa navrhovateľovi rovnakou
formou a spôsobom, akým došlo k zásahu (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Toto zadosťučinenie
vzhľadom                                             k okolnostiam, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu a vychádzajúc
aj z návrhu navrhovateľa považoval súd za dostačujúce v rozsahu, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Ako súčasť ospravedlňujúceho textu aj podľa názoru súdu je vhodné uviesť poľutovanie nad tým, že
odporca takýmto  hrubým spôsobom zasiahol do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bol úspešný navrhovateľ, preto mu prináleží
náhrada trov konania, a to za zaplatený súdny poplatok 66 Eur a trovy právneho zastúpenia                    za
5 úkonov právnej pomoci (§ 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení) - prevzatie veci a
príprava, písomné podanie - doplnenie žaloby a úprava petitu, účasť na pojednávaniach dňa  10.11.2011,
dňa 09.01.2012 a 27.02.2012. Tarifná odmena v zmysle § 10 ods. 8 citovanej vyhlášky predstavuje
za jeden úkon 61,41 Eur, odmena za 5 úkonov činí  307,05  Eur. V zmysle            §  16 ods. 3
vyhlášky patrí právnemu zástupcovi paušálna náhrada za  5 úkonov á 7,41 Eur, spolu 37,05 Eur. V
zmysle § 15 citovanej vyhlášky patrí právnemu zástupcovi aj náhrada cestovných výdavkov za cestu na
pojednávanie na Okresnom súde v Prievidzi dňa 10.11.2011, dňa  09.01.2012 a dňa  27.02.2012, cesta
Žilina - Prievidza jedna cesta 62 km, spolu 372 km                 x 0,183 Eur, spolu 68 Eur, spotreba za
372 km x 4,7 l/100 km, cena za 1 liter pohonných hmôt  1,40 Eur, t. j. spolu 25 Eur. Cestovné výdavky
spolu činia 93 Eur (viď vyúčtovanie pracovnej cesty, technický preukaz a cena PHM na Slovensku). V
zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky patrí  právnemu zástupcovi aj náhrada za stratu času v uplatnenom rozsahu
najmenej za 18 polhodín               á  12,35 Eur, t. j. spolu  222,30 Eur. Spolu predstavujú trovy právneho
zastúpenia sumu                  659,40 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, navrhol ho zmeniť tak, že návrh
navrhovateľa v plnom rozsahu bude zamietnutý, uplatnil si náhradu trov konania. Namietal nesprávne
skutkové zistenia súdom prvého stupňa, nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť
napadnutého rozsudku. Spochybnil výpoveď navrhovateľa a svedka E. ako krajne nedôveryhodnú.
Poukázal na to, že navrhovateľ tvrdil, že peniaze prevzal od E. ako jeho súkromné peniaze a svedok
E. tvrdil, že mu peniaze odovzdal nie on, ale vtedajší predseda OO SNS v Púchove, ktorého on



do G. odviezol. Poukázal na rozpornosť tvrdenia navrhovateľa, že peniaze prevzal na obstaranie
propagačných materiálov pre kandidáta Z., pričom nevedel vysvetliť, prečo v čase, polroka pred voľbami,
keď nebolo ešte isté, že Z. vôbec bude kandidovať. Sám navrhovateľ uviedol, že okresné organizácie
SNS si tieto predmety obstarávali samostatne, a to z ústredia SNS v Bratislave. Ďalej poukázal na
rozpornosť tvrdení svedka E., ktorý najskôr tvrdil, že 20.000,- Sk bol obnos zozbieraný od sympatizantov
SNS a až po nahliadnutí do zápisnice o výsluchu v trestnom konaní sa opravil, že to boli jeho súkromné
peniaze, ktoré požičal OO SNS v Púchove. Nakoniec vypovedal, že použitie peňazí nebolo podmienené
kandidatúrou pána Z., čo je v rozpore s tvrdením navrhovateľa, ktorý tvrdil, že peniaze prevzal na
nákup reklamných predmetov pre kandidáta Z.. Svedok E. vôbec nevedel vysvetliť, prečo, na aké
účely odovzdali 20.000,- Sk práve navrhovateľovi, keď inak si reklamné predmety obstarávali okresné
organizácie SNS samostatne. Základný logický rozpor videl aj v tom, že svedok E. mal poskytnúť
pôžičku OO SNS  v Púchove vo výške 20.000,- Sk s dohodnutou lehotou splatnosti, ale predseda OO
SNS v Púchove mal odovzdať sumu 20.000,- Sk z neznámych dôvodov navrhovateľovi a navrhovateľ
potom takmer po roku mal vrátiť 20.000,- Sk nie OO SNS, ale v hotovosti (OC Tesco) bez písomného
potvrdenia E.. Vzniká tak otázka ako bola v roku 2005 účtovaná v účtovníctve SNS táto pôžička a
ako bolo účtované jej použitie a ako by bolo účtované jej použitie, ak by bol pán Z. nakoniec získal
kandidatúru. Z dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ sa ako podpredseda krajskej organizácie SNS
zúčastňoval koaličných rokovaní o zostavení kandidátky do volieb poslancov VÚC v roku 2005, pričom
sám navrhovateľ potvrdil aj dobré, dokonca aj neformálne vzťahy s predsedom SNS, a teda mohol mať
vplyv na výber kandidáta Z.. Z konania predsedu OO SNS v Púchove, keď peniaze získané politickou
stranou z pôžičky odovzdal na cieľ, ktorý neboli schopní spoľahlivo vysvetliť ani navrhovateľ, ani svedok
E., možno dovodiť aj názor, hodnotenie, že takéto netransparentné nakladanie s peniazmi politickej
strany môže mať dôvod aj v konaní popisovanom v liste svedka E. navrhovateľovi zo dňa 20.01.2006.
Poukázal na to, že svedok E. sa snažil vo svojej výpovedi zľahčiť opis korupčného správania, obsiahnutý
v liste E. zo dňa 20.01.2006 s tým, že tvrdil, že obsah tohto listu mu nadiktoval svedok A., ktorý
to však nepotvrdil. Navrhovateľ napokon vypovedal, ako E. mu tvrdil, že list písal na kapote auta a
svedok E. a svedok A. potvrdili, že list písal E. v kancelárii OO SNS v Púchove po krajskom sneme
strany. Pokiaľ ide o autora žalovaných článkov, tento sa vždy odvolával na informácie vyplývajúce z
listu E., adresovaného  navrhovateľovi, ktorého autenticita sa v konaní preukázala. Čitateľ článkov bol
teda informovaný o stanovisku E., ako aj o stanovisku navrhovateľa, o názoroch politikov na obsah
listu, ako aj o stanovisku prokuratúry, že obsah listu je natoľko závažný, že sa ním bude prokuratúra
zaoberať, z čoho si mohol vytvoriť len jediný názor, že vec je podozrivá, ale bude vyšetrovaná a môže
sa jednať aj o podvrh. Dôvodil, že autor článku oslovil priamo autora listu, adresáta listu, zverejnil
ich stanoviská, zverejnil názory iných relevantných osôb, poslancov parlamentu a zverejnil stanovisko
prokuratúry. Z dokazovania vyplynulo, že v záujme riadneho vyšetrenia veci podal aj trestné oznámenie
v tejto veci. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že list bol formulovaný svedkom A., tvrdil len autor listu v
zrejmej snahe vyviniť sa z obsahu listu, ktorý usvedčoval z korupčného správania. Toto tvrdenie sa
nepotvrdilo žiadnym iným priamym, či nepriamym dôkazom. Pokiaľ sa týka nesprávneho právneho
posúdenia veci, poukázal na základné predpoklady vzniku práva na použitie prostriedkov ochrany
osobnosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka, ktorým je spôsobilosť zásahu privodiť ujmu adresátovi
zásahu, neoprávnenosť zásahu. V danom prípade odporca, ako vydavateľ periodickej tlače, realizoval
plne legitímnym spôsobom právo na slobodu prejavu zakotvené v článku 26 Ústavy Slovenskej republiky,
ako aj v druhom odseku článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Legitimita
zásahu spočívala v tom, že redaktor - novinár sa dozvedel z listu pre E., adresovaného funkcionárovi
SNS, že tento má vrátiť E. 20.000,- Sk, ktoré mu boli poskytnuté  na to, aby „vybavil“ p. Z. miesto
na kandidátke vo voľbách poslancov VÚC. Keďže sa jednalo o informáciu, z ktorej sa dalo dôvodne
predpokladať, že došlo pri príprave volieb ku korupčnému správaniu, minimálne teda v štádiu pokusu,
s ohľadom na skutočnosť, že korupcia v politike je v našej spoločnosti už dlhodobo veľmi negatívnym
javom, ktorý sa nedarí odstraňovať, čoho svedkami sme aj v súčasnosti. Taktiež bola preukázaná
autenticita listu X. E. z 20.01.2006, čiže autor článkov nevychádzal z nejakého podvrhu, aj keď v
čase zverejnenia článku to autor článkov nemohol vylúčiť, a preto sa vždy držal len obsahu listu, na
adresu ktorého zverejnil aj vyjadrenie poslanca X., že sa môže jednať aj o podvrh. Keďže ale svedok
X. E. existenciu a obsah listu nespochybnil, len vysvetľoval, že v skutočnosti to tak nebolo, bral autor
článku tento jeho postoj ako možnú obranu proti podozreniu z korupcie, a preto zaujal aj správny
občiansky a profesionálny postoj, keď vo veci podal trestné oznámenie a informoval verejnosť aj o
tom, či sa touto vecou zaoberá prokuratúra. Ďalej autor článku dodržal a plne rešpektoval princíp
proporcionality, z koncipovania všetkých žalovaných článkov muselo byť čitateľovi zrejmé, že vecou sa
zaoberá prokuratúra, a teda vec, podozrenie z korupčného správania sa ešte vyšetruje. Poukázal na to,



že je zrejmé, že odovzdávanie peňazí v hotovosti medzi funkcionármi politickej strany bez písomných
potvrdení je konanie netransparentné, a ak by sa skutočne chceli použiť na nákup reklamných predmetov
vo volebnej kampani kandidáta politickej strany, tak takéto nakladanie s peniazmi politickej strany by
znamenalo aj porušenie ustanovení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách. Zdôraznil, že autor
použil v žalovaných článkoch viacero hodnotiacich úsudkov, úplatkárska aféra v SNS, budú ju musieť
prešetriť orgány činné v trestnom konaní, hrozba trestnom odňatia slobody, ak sa korupčné správanie
potvrdí, na ktoré hodnotiace úsudky má novinár v rámci slobody prejavu plné právo a vychádzajúc
z vecného základu, ktorý novinár zistil. Sám novinár dal podnet orgánom činným v trestnom konaní,
aby túto vec prešetrili. V danom prípade nebola preukázaná žiadna nevyhnutná potreba v zmysle
dikcie článku 10 ods. 2 Dohovoru na tom, aby bol akýmikoľvek opatreniami vydavateľ za zverejnenie
týchto dvoch článkov postihovaný. Od novinára tiež nemožno spravodlivo požadovať nejaké samostatné
vyšetrovateľské postupy, a preto nie je správny záver súdu prvého stupňa, ktorý vytýkal autorovi článku,
že nevykonal ďalšie overovanie popisovaných skutočností. Vyslovil názor, že podozrenie z korupcie v
politike sú verejným záujmom aj s odstupom niekoľkých rokov, nakoľko sa týkajú nadčasovo závažnej
politickej, spoločenskej témy. Ďalej mal za to, že je potrebné rešpektovať špecifiká bežnej periodickej
tlače, určenej pre informovanie najširšej verejnosti (na rozdiel od napríklad publikácií odborných), ktorá v
určitých prípadoch, s ohľadom na rozsah jednotlivých príspevkov a čitateľský záujem môže pristupovať
k určitým zjednodušeniam a nemôže bez ďalšieho tvrdiť, že každé zjednodušenie (či skreslenie) je
neprípustné. V tomto smere poukázal na Nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 156/99.
Namietal, že súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi právo na primerané zadosťučinenie vo forme
zverejnenia ospravedlnenia, ktoré sa však podľa jeho názoru je formulované bez skutkového základu
a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko formulácia ospravedlnenia nie je ani
ospravedlnením za neoprávnené zásahy, resp. nepravdivé tvrdenia. Pokiaľ v článku zo dňa 18.05.2007
bolo zverejnené, že „kupovali fleky“... „E. chcel na kandidačnú listinu umiestniť T. Z.“, táto veta sa netýka
osoby navrhovateľa. Pokiaľ v článku bolo ďalej uverejnené „v liste stojí, že F. mal flek vybaviť aj cez
predsedu SNS“, mal za to, že autor článku odkazuje plne oprávnene na autentický text listu a jeho
obsah. Ďalej v tomto článku bolo zverejnené „v liste adresovanom P. F. pritom jasne stojí: „Za vybavenie
tohto miesta mu bola osobne odovzdaná suma 20.000,- Sk“. V tomto smere autor článku odkazuje plne
oprávnene na autentický text listu a jeho obsah. Aj ďalšie informácie zverejnené v denníku Plus jeden deň
zo dňa 19.05.2007 a 22.05.2007 podľa názoru odporcu autor článku plne a oprávnene odkazuje taktiež
na autentický text listu a jeho obsah. Hodnotenie listu ako škandalózny je s ohľadom na jeho obsah
úplne primerané.  V konaní bolo preukázané, že vec vyšetruje polícia a pokiaľ ide o hodnotiaci úsudok o
tom, čo hrozí navrhovateľovi, je tento primeraný povahe veci.  Navrhovateľ ako politik, osoba verejného
záujmu (starosta, predseda OO SNS, podpredseda Krajskej organizácie SNS), je podľa názoru odporcu
povinný strpieť aj takéto pejoratívne vyjadrenia o jeho osobe. Mal za to, že z dokazovania je len zrejmé,
že nie je jasné, na aký účel boli peniaze poskytnuté pre rozporuplnosť výpovedí navrhovateľa a svedka
E..  Ďalej namietal, že súd nemôže uložiť odporcovi vyslovenie nejakého poctu ľútosti, ktorý je prejavom
výsostne subjektívnej až intímnej povahy, a ktorý je nakoniec nenáležitý v prípade právnickej osoby.
Vytýkal súdu prvého stupňa, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, nie je v súlade s § 157 ods.
2 O.s.p., pretože neobsahuje analýzu skutkového stavu, a keďže z neho nemožno zistiť, akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov odvolací (správne má byť súd prvého stupňa) súd spravoval, ako jednotlivé
dôkazy vyhodnotil samostatne a vo vzájomných súvislostiach z hľadiska ich významu pre podstatu
veci, ich hodnovernosti a pravdivosti. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa na viacerých miestach
konštatuje, že neoprávnenosť zásahu spočíva vo zverejnení nepravdivých tvrdení, ktoré nie sú presne
označené. Keďže žalovaných je viacero článkov, zverejnených odporcom, je z tohto hľadiska rozsudok
nepreskúmateľný. Nepreskúmateľný je aj z hľadiska toho, aké činnosti autor článkov opomenul v snahe
ďalej zisťovať stav veci.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ odporca namietal nesprávne skutkové zistenia súdom prvého
stupňa poukázal na to, že v predmetnej veci bolo vedené trestné stíhanie, ktoré bolo uznesením
orgánom činnom v trestnom konaní zastavené. V predmetnom trestnom konaní boli vypočutí viacerí
svedkovia a na základe ich výpovedí dospel orgán činný v trestnom konaní k uvedenému záveru. Keďže
v občianskoprávnom konaní nie je súc viazaný názorom orgánov činných v trestnom konaní boli v
civilnom konaní opätovne vypočutí všetci svedkovia, navrhovateľ a boli doložené listinné dôkazy, na
základe čoho súd prvého stupňa správne zistil a vyhodnotil skutkový stav veci. Správne právne vec
posúdil  a vyhodnotil, že napadnutými článkami odporca neoprávnene zasiahol do práva navrhovateľa



na ochranu jeho osobnosti, najmä jeho cti a ľudskej dôstojnosti. Poukázal na to, že odporca pri
písaní článkov vychádza z listu, ktorý obsahoval nepravdivú informáciu a túto informáciu uviedol
bez bližšieho ozrejmenia a vysvetlenia aj čitateľovi spôsobom, ktorý zasiahol do osobnostného práva
navrhovateľa. Ďalej poukázal na skutočnosť, že autor článkov sám podal trestné oznámenie, teda
vedel, že prebieha trestné konanie, avšak nepočkal do jeho ukončenia, ale v uvedených článkoch už
prejudikoval zodpovednosť a vinu navrhovateľa.  Nemôže ísť ani o prípadnú kritiku, ktorú by navrhovateľ
mal zniesť, pretože autor článku jasne definuje svoj hodnotiaci úsudok, ktorý skreslil hodnotiaci úsudok
aj samotného čitateľa v neprospech navrhovateľa. Súd prvého stupňa na základe správneho zistenia
skutkového stavu i správneho právneho posúdenia veci dospel k záveru, že zverejnené informácie
zasiali do cti a dobrej povesti navrhovateľa, ktorý viedol riadny život, bol dlhoročným starostom obce, v
ktorej žil a teda aj váženým občanom. Uvedené články však boli spôsobilé znížiť vážnosť navrhovateľa
v spoločnosti medzi spoluobčanmi a rovnako aj v širších rodinných kruhoch.  Uplatnil si náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 69,04 eur.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s §
156 ods. 3 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu
nie je dôvodné.

Odporca ako odvolací dôvod uplatnil nesprávne zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie
veci a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúce námietky, ktoré boli odporcom v odvolaní vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Za daného stavu
si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje v zmysle §
219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva nasledovné:

V preskúmavanej veci bolo z hľadiska skutkového stavu zistené, že odporca ako vydavateľ denníka X.
P. L. uverejnil dňa 18.05.2007 v tomto denníku článok pod názvom                          „Kupovali si fleky“,
kde bolo okrem iného uvedené „E. chcel na kandidačnú listinu umiestniť T. Z.“. V liste stojí, že F. mal
vybaviť flek aj cez predsedu SNS.  Ďalej sa v článku uvádza „ V liste adresovanom P. F. pritom jasné
stojí: „ za vybavenie tohto miesta vám bola osobne odovzdaná suma XX.XXX,-Sk“, ako i za informácie
uverejnené v uvedenom denníku dňa 19.05.2007 v článku s názvom „ Pred korupciou zatvárajú oči“, X.
E. žiada straníckeho kolegu P. F., aby mu vrátil 20.000,-Sk. Peniaze chcel späť, pretože nevybavil miesto
na kandidátke SNS v regionálnych voľbách do trenčianskeho VÚC. V uvedenom denníku odporca dňa
22.05.2007 v článku pod názvom: „Na úplatky v SNS si posvieti prokuratúra“, je okrem iného uvedené:
„Škandalózny list o korupcii v SNS, v dokumente žiada okresný šéf SNS X. E. vrátenie 20-tisíc od
straníckeho kolegu P. F., pretože nevybavil sľúbené miesto na kandidátke a dňa 23.07.2007 odporca v
článku pod názvom: „Korupciu v SNS vyšetruje polícia - za dvadsaťtisícový úplatok hrozí exstarostovi
basa až päť rokov“. Súd prvého stupňa pre záver, či predmetné články zasiahli do osobnostných práv
navrhovateľa a či išlo o neoprávnený zásah považoval za osobitne významnú pravdivosť skutkových
okolností, ktoré boli v predmetných článkoch uvedené. Mal za to, že v článkoch boli zvolené také slová
a slovné spojenia, ktoré nepochybne vykreslili osobu navrhovateľa nie ako osobu podozrivú z korupcie,
ale naopak osobu, ktorej bol poskytnutý úplatok za vybavenie miesta na kandidátnej listine, a ktorá tento
úplatok prijala. Súd prvého stupňa dospel k právnemu názoru o existencii neoprávneného zásahu a
jeho objektívnej spôsobilosti narušiť uvedenými článkami osobnostné práva navrhovateľa, ako právo
na súkromie, občiansku česť.  Odporca v odvolaní ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací
súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vychádzajúci zo správne zisteného
skutkového stavu súdom prvého stupňa, svoje rozhodnutie založil na správnej interpretácii ustanovení
o ochrane osobnosti (§ 11 až § 13 Obč. zák.).



Fyzická osoba má podľa § 11 Občianskeho zákonníka právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, či občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv , má
fyzická osoba právo najmä sa domáhať , aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo
poskytnuté primerané zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka .

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je, že došlo k neoprávnenému
zásahu, a že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach .
Tieto náležitosti musia byť súčasne splnené, aby vznikol právny vzťah , obsahom ktorého je na
jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka a na druhej strane
povinnosť znášať sankcie uložené súdom. Účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom
uvedeného oprávnenia, je fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté. Účastníkom ,
ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti
alebo odstrániť následky zásahov, alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie, je vždy tá fyzická alebo
právnická osoba , ktorá sa dopustila určitého konania, neoprávnene zasahujúceho do chránených
osobnostných práv. V danej veci je odporca vydavateľom denníka X. P. L. , v ktorom boli predmetné
články uverejnené. Ide teda o „nositeľa“ slobody prejavu a poskytovateľa informácií , na ktorého
sa vzťahuje zvýšená ochrana (privilegované postavenie) poskytovaná novinárom, resp. masmédiám
( rozsudok ESĽP Prager a Oberschlick v. Rakúsko z 26. apríla 1995, sťažnosť č. 1 594/90, Bladet
Tromso a Stemsaas v. Nórsko z 20. mája 1999, sťažnosť č. 21 980/93 ), ktorá však nie je absolútna ,
má svoje hranice a vychádzajúc z konkrétnych okolností danej veci jej mieru treba zohľadniť vo vzťahu
k právam na ochranu osobnosti navrhovateľa. Ústavný súd Slovenskej republiky už judikoval, že všetky
základné práva a slobody , sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva
alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody.
Právo a slobody jedného sú teda obsahovo obmedzené právami iných , či už tieto práva vyplývajú ako
ústavne zaručené z ústavného poriadku alebo z iných zákonov chrániacich celospoločenské záujmy, či
hodnoty.  Sloboda prejavu a právo na informácie sú síce zaručené a každý má právo vyjadrovať svoje
názory spôsobom vyplývajúci z čl. 26 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky, v niektorých prípadoch
však musí sloboda prejavu ustúpiť. K obmedzeniu slobody prejavu a práva vyhľadávať a šíriť informácie
možno nielen z dôvodov explicitne uvedených v čl. 26 ods. 4 ústavy, ale dôvodom takéhoto obmedzenia
môže byť tiež aj „ochrana práva a slobôd iných“, teda okrem iného aj záruky vyplývajúce zo základného
práva na ochranu osobnosti v rozsahu garantovanom v čl. 19 ústavy a konkretizovanom najmä v
§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka , ktoré chránia fyzické osoby pred neoprávnenými zásahmi zo
strany iných osôb , vrátane navrhovateľky (IV. ÚS 107/2010 ). K zásahom do osobnostných práv môže
dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej,
dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. Ak k takému porušeniu malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní
primeranosti konkrétnych výrokov v prvom rade odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenia alebo hodnotiaci
úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia. Skutkové
tvrdenia sa opierajú o fakty, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania,
pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje
subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska
správnosti a prijateľnosti a to na základe vlastných ( subjektívnych ) kritérií . Aj z rozhodnutí ESĽP
vyplýva, že hoci nie je možné preukazovať pravdivosť názoru, resp. hodnotiaceho úsudku, aj názor, či
hodnotiaci úsudok môže byť excesom a nemusí byť v súlade so slobodou prejavu - a to najmä vtedy, keď
hodnotiaci úsudok nemá žiadny faktický  (skutkový) základ, od ktorého by sa odvíjal. V rozhodnutiach
De Haes und Gijsels v. Belgicko a Feldek v. Slovenská republiky uviedol, že „tam, kde tvrdenie je
hodnotiacim úsudkom, môže primeranosť zásahu závisieť od toho, či existuje dostatočný skutkový
základ pre napadnuté tvrdenie, pretože dokonca aj hodnotiaci úsudok bez akéhokoľvek skutkového
základu , ktorý by ho podporoval, môže byť „neprimeraný“. Vyslovenie hodnotiaceho úsudku požíva
ochranu v rámci zaručenej slobody prejavu , ako vyplýva zhora, len keď prejavený hodnotiaci úsudok
vychádza z dostatočného faktického základu a nevybočuje tak z medzí v demokratickej spoločnosti
všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti. Predmetné články sa nepochybne týkali navrhovateľa, ktorý
bol v nich označený plným menom, pričom tvrdenie , že navrhovateľ mal prevziať peniaze za to, že
„vybaví“ miesto Ing. Z., obsiahnuté v liste zo dňa 20.01.2006 je nepravdivé, v konaní pravdivosť tohto
tvrdenia, aj podľa názoru odvolacieho súdu preukázaná nebola  a pokiaľ autor článku vychádzal z
tohto tvrdenia ako pravdivého a spracoval články (ktoré tematicky na seba nadväzovali), uvedeným
spôsobom, odvolací súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa má za to, že zasiahol tým neoprávnene
do osobnostných práv navrhovateľa. Najdôležitejším dôkazom, že išlo o nepravdivé tvrdenie vo vzťahu



k navrhovateľovi je výsledok trestného konania, ktoré bolo uznesením Prezídia policajného zboru, Úrad
boja proti korupcii, odbor boja proti korupcii Západ, Trnava zo dňa 25.09.2007 ČVS: PPZ-72/BPK-
Z-2007 zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. a) ods. 4 Trestného poriadku, lebo je nepochybné, že sa
nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že nebolo
preukázané, že došlo k ponuke, či poskytnutiu úplatku vo výške 20.000,-Sk za to, že Ing. Z. bude
vybavené v regionálnych voľbách miesto na kandidátke SNS, rovnako nebolo preukázané, že by nejaká
osoba prijala úplatok v uvedenej sume od inej osoby za týmto účelom. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.09.2007. Odvolací súd má za to, že v danom prípade bolo preto jednoznačne
potrebné uprednostniť právo na ochranu osobnosti navrhovateľa, lebo uverejneným predmetných
článkov s fotografiou navrhovateľa prekročilo periodikum ústavou mu garantovanú slobodu prejavu
a neprípustným spôsobom zasiahol do (uvedených) osobnostných práv navrhovateľa. Podľa názoru
odvolacieho súdu, ak by sú neuznal právo na ochranu osobnosti navrhovateľa, znamenalo by to, že
jednému právu, t.j. právu na informácie bez akýchkoľvek obmedzení a hraníc by dal prednosť pred
právom na ochranu osobnosti, čo je neprípustné. Námietky odporcu uvádzané v odvolaní a týkajúce
sa rozporných tvrdení navrhovateľa a svedka E. nie sú opodstatnené, pretože táto okolnosť nemôže
mať z vyššie uvedených hľadísk vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd
nevidel ani vadu konania v tom smere, že odporca má v ospravedlnení uviesť aj ľútosť nad zásahom
do osobnostných práv navrhovateľa. Žiadny právny predpis takúto formu ospravedlnenia nevylučuje.
Pokiaľ odporca namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nevyhovuje požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutí z hľadiska princípov spravodlivého procesu, a to najmä pokiaľ ide o ich úplnosť,
zrozumiteľnosť a presvedčivosť , odvolací súd dáva do pozornosti, že podľa uznesenia ústavného
súdu z 03. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03 nemusí všeobecný súd dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho , aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie  súdu , ktoré stručne a jasne objasní skutkový a
právny základ rozhodnutia, stačí pre záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivé súdne konanie . V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie
ústavného súdu zo 16.marca 2005 sp. zn. II. ÚS 78/05, podľa ktorého súčasťou základného práva na
súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je právo na odôvodnenie ,
ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p. Preskúmaním veci dospel odvolací
súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  vyššie uvedeným kritériám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutí zodpovedá.  Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
dôvody, ktoré ho viedli k záveru, že uverejneným článkom a fotografiami došlo k neoprávnenému zásahu
do uvedených osobnostných práv navrhovateľa.  Podľa názoru odvolacieho súdu závery súdu prvého
stupňa nie sú v danej veci zjavne neodôvodnené, nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 ústavy a odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( §
157 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy v žiadnom prípade
nemožno považovať to, že  súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutia podľa predstáv odvolateľa.
Námietky odvolateľa uvádzané v odvolaní neboli preto dôvodné.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
(vrátane výroku o náhrade trov konania) ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa §224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi bola priznaná náhrada trov konania vo výške 69,04 eur
spočívajúca v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu 61,41 eur
+ 1x režijný paušál 7,63 eur, spolu 69,04 eur (§ 10 ods. 1,8, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3  vyhl. č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), vychádzajúc z hodnoty
1000 eur podľa § 10 ods. 8 cit. zákona.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/89/2011", "guid": "ad922a0f-bfea-4164-8022-5343a0ec6775:203e83bb-8b25-4928-bf42-9f0ae5043bdf", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d2d64e91-ef03-49e2-9c6a-7f06796d8648", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 107/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 107/2010 z 28. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-28", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d2d64e91-ef03-49e2-9c6a-7f06796d8648"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": []}