{"guid": "0688eeae-cb50-4bb9-a691-a9164a2d29c1:da7df168-1e6d-4f89-870e-00c32e71d982", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8117222231.1", "spisova_znacka": "11Co/106/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/106/2018 z 20. 3. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 20. marca 2019, sp. zn. 11Co/106/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8117222231.1", "identifikacne_cislo": "8117222231", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Silvia Izsáková", "sudca_id": 184, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-silvia-izsakova-184", "datum_vydania": "2019-03-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/da7df168-1e6d-4f89-870e-00c32e71d982", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8117222231.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8117222231.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8117222231.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/106/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222231
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117222231.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: L. X., X. P. P. Š., W. XXXXX/
X, právne zastúpeného Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom, so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov,
IČO: 50 490 044, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická
7434/147, 921 22 Piešťany, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA,
s. r. o., IČO: 47 234 679, so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, o zaplatenie 984,96 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo
dňa 18.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výrokoch II. a III. a v rozsahu
zrušenia mu vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom rozhodol, že:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1,09 Eur s úrokom  omeškania 5 % ročne splatným od
23.9.2017 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu  zamieta.

III. Žalobca  je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.“

2. Výrok rozsudku odôvodnil tým, že žaloba žalobcu je vzájomnou žalobou proti nároku žalovaného v
konaní XXC/XXX/XXXX, ktoré je právoplatne zastavené.  V pôvodnom konaní vedenom pod sp.zn. XXC/
XXX/XXXX sa Home Credit Slovakia, a.s. ako žalobca domáhal voči žalovanému L. X. zaplatenia sumy
vo výške 861,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 190,54 Eur zo sumy 861,94 Eur od 9.11.2013
do 24.3.2016 a s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 861,94 Eur od 25.3.2016 do
zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V konaní XXC/XXX/XXXX žalovaný L. X. so žalobou nesúhlasil.
Predložil kúpnu zmluvu z 23.9.2012, z ktorej vyplýva, že cena automobilu bola 1.674,- Eur a po zaplatení
akontácie 500,- Eur vopred bola zvyšná suma 1.174,- Eur. Úver bol poskytnutý dlžníkovi vo výške
2.157,87 Eur, teda o 983,87 Eur vyšší než potreboval, a preto uvedenú sumu žiadal v rámci vzájomnej
žaloby vydať ako bezdôvodné obohatenie. Vzájomná žaloba bola doručená súdu 19.1.2017 v znení:
„Žalovaný (Home Credit Slovakia, a.s.) je povinný vydať žalobcovi (L. X.) bezdôvodné obohatenie vo
výške 984,96 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od druhého dňa po
doručení vzájomnej žaloby žalovanému do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“ Vo
vzájomnej žalobe, ktorá je predmetom konania vedenom pod sp.zn. XXC/XX/XXXX L. X. v zastúpení
právnym zástupcom dôvodí, že podľa kúpnej zmluvy z 23.9.2012 bola cena automobilu 1.674,- Eur a
po zaplatení 500,- Eur vopred sa zvyšná časť zaplatí prostredníctvom úveru na základe Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXX. Zvyšná časť bola 1.174,- Eur, ale úver bol poskytnutý vo výške 2.157,87 Eur, teda o



983,87 Eur vyšší než dlžník potreboval. Poskytnutými finančnými prostriedkami dlžník nedisponoval,
pretože boli poukázané predajcovi. Podľa predloženej platobnej histórie dlžník zaplatil spolu 2.158,96
Eur a cena automobilu bola 1.174,- Eur, rozdiel predstavuje 984,96 Eur, teda bezdôvodné obohatenie
veriteľa na úkor dlžníka. Zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, pretože v nej absentuje údaj
podľa § 9 ods. 2 písm. c/ adresa predávajúceho na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, alebo
sťažnosť a takýto dôsledok predpokladá § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Podaním doručeným súdu dňa 23.3.2017 zobral pôvodný
žalobca Home Credit Slovakia, a.s. žalobu voči žalovanému L. X. späť a konanie žiadal zastaviť. So
späťvzatím vyslovil súhlas žalovaný L. X.. V tomto konaní súd koná o vzájomnom návrhu po tom,
čo konanie vo veci XXC/XXX/XXXX bolo právoplatne zastavené uznesením č. k. XXC/XXX/XXXX-
XX a vzájomná žaloba bola vylúčená na samostatné konanie. Postavenie strán sporu sa podanou
vzájomnou žalobou zmenilo, keď ako žalobca vystupuje v konaní L. X. a ako žalovaný spoločnosť Home
Credit Slovakia, a.s. so sídlom v Piešťanoch. Žalovaný vo vzájomnej žalobe uviedol, že ju neuznáva,
nakoľko bezdôvodné obohatenie v požadovanej sume nemá oporu v skutkovom stave, keďže poskytnuté
finančné prostriedky ako viazaný spotrebiteľský úver predstavovali 2.157,87 Eur a zo strany spotrebiteľa
bolo vrátené 2.158,96 Eur. Na pojednávaní v rámci komunikácie o možnosti uzavrieť zmier právny
zástupca za žalovaného uviedol, že z ich strany by vedeli uhradiť žalobcovi sumu 160,- Eur, keďže
túto sumu považujú za nepremlčanú v zmysle splátkovej histórie. Z výsledkov vykonaného dokazovania
mal súd za preukázané, že zmluvný vzťah strán sporu je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným pod č. U. XX/XXXXXX, prostredníctvom spoločnosti H. H. W., predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru na kúpu osobného motorového vozidla Š. K. XX-XX X.X W.. Predmetom
tohto konania bolo konanie o vzájomnej žalobe, ktorou si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia 984,96 Eur s úrokom z omeškania 5 % z tejto sumy splatným po
doručení vzájomnej žaloby do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko žalobca
sa domnieva, že kúpna cena automobilu bola 1.674,- Eur a po zaplatení akontácie 500,- Eur žalobcom
zvyšná časť predstavovala len 1.174,- Eur, napriek tomu mu žalovaný poskytol úver vo výške 2.157,87
Eur, teda o 983,87 Eur vyšší než potreboval. Súd po vykonanom dokazovaní mal však za preukázané,
že žalobca čerpal úver vo výške 2.157,87 Eur, kde podľa predloženej faktúry bola cena motorového
vozidla 1.674,- Eur a cena príslušenstva motorového vozidla 571,79 Eur. Spolu tak podľa daňového
dokladu č. FVKE1230_121007 bola žalobcovi fakturovaná suma 2.245,79 Eur. Žalobca faktúru prevzal,
o čom svedčí jeho podpis. Zo strany žalovaného bol žalobcovi poskytnutý úver 2.157,87 Eur, čo vyplýva
aj z predloženej úverovej zmluvy. Žalobca uhradil 2.158,96 Eur. Tvrdenie o výške poskytnutého úveru
a výške úhrady realizovanej žalobcom neboli sporovými stranami rozporované. Zo strany žalobcu bolo
rozporovaná dôvodnosť výšky poskytnutého úveru s poukázaním na cenu motorového vozidla, avšak zo
strany žalovaného bol uvedený rozpor odstránený preukázaním faktúry, podľa ktorej fakturovaná cena
predajcu H.D. H. H., H..U.. okrem motorového vozidla zahŕňala aj cenu príslušenstva. Z pohľadu súdu
pre konanie je významným fakt, akú výšku úveru žalobca čerpal a akú výšku úveru uhradil pre potreby
vydania bezdôvodného obohatenia. Keďže žalobca čerpal úver vo výške 2.157,87 Eur a žalovanému
uhradil sumu vo výške 2.158,96 Eur, prípadné bezdôvodné obohatenie by predstavovalo sumu 1.09
Eur za predpokladu, žeby poskytnutý úver bol bezúročný a bez poplatkov. Zo strany žalobcu bolo
žalovanému vytýkané, že zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť neuvedením adresy predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 9 ods. 2 písm. c/ ZoSÚ), čo by v
spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. a/ malo za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.
Zo zmluvy skutočne nevyplýva adresa, na ktorej môže spotrebiteľ podávať sťažnosť, resp. uplatniť
si reklamáciu. Zmluva medzi sporovými stranami takýto údaj neobsahuje a nepostačuje len formálne
označenie dodávateľa aj s poukázaním na to, že zákon vyslovene vyžaduje v ust. § 9 ods. 2 pod
písm. b/ obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,
priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o
fyzickú osobu, ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatváraná
prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu
údajov ako veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu a
v ust. § 9 ods. 2 písm. c/ zákon vyžaduje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť. Z uvedeného je zrejmé, že sa nejedná o totožné a nepostačuje uvedenie
adresy a identifikačných náležitostí dodávateľa, je potrebné aj uvedenie adresy na účely podávania
sťažností, resp. uplatnenia reklamácií. Za takýchto podmienok by poskytnutý úver bol bezúročný a
bez poplatkov a prípadné bezdôvodné obohatenie by predstavovalo  1,09 Eur. Voči uplatnenému
nároku však bola zo strany žalovaného vznesená námietka premlčania. Bolo dôvodné zaoberať sa
z dôvodu procesnej ekonomiky vznesenou námietkou premlčania. V zmysle ust. § 107 ods. 1 OZ



sa o vzniku bezdôvodného obohatenia oprávnený dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu
umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, keď nadobudol vedomosť o
rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného. Z hľadiska plynutia premlčacej doby nie
je rozhodujúce, že oprávnený mal už predtým možnosť sa dozvedieť skutočnosti, na základe ktorých
si mohol urobiť úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a o jeho výške. Pre začiatok plynutia
objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne
došlo. Aj objektívna aj subjektívna premlčacia lehota v danom prípade začala plynúť deň nasledujúci
po úhrade splátok, ktoré žiada žalobca vydať, pričom posledná bola uhradená 29.7.2015 vo výške 60,-
Eur.  K otázke premlčania zaujal stanovisko aj NS SR v rozhodnutí XCdo/XXX/XXXX, v ktorom uviedol,
že sporná otázka dovolateľa nastolená v dovolaní bola dovolacím súdom vyriešená. „Najvyšší súd v
rozhodnutí sp.zn. XCdo/XX/XXXX pripomenul, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 OZ). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď
k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ).“ Najvyšší súd tu konštatoval, že v prípade práva na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú
objektívnu premlčaniu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a
dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Objektívna
premlčacia doba začína plynúť od okamihu keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo,
a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel, alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr,
ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, ako objektívna. Oprávnený
sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne
(preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o
osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr.
Pre účely preskúmavaného prípadu treba osobitne poukázať na tú časť odôvodnenia rozhodnutia NS
SR sp.zn. XCdo/XX/XXXX, ktorý uviedol, že: „To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru) ako
jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní
okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To znamená, že oprávnený
sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 OZ),
keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenie.“  K obdobným právnym záverom dospel NS SR tiež v rozhodnutí sp.zn. XCdo/XXX/XXXX,
v ktorom uviedol, že: „Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň,
kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu, teda nie posúdenie
právnej kvalifikácie.“  Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca má
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1,09 Eur s poukázaním na to, že nárok si
uplatnil v subjektívnej premlčacej lehote, keď posledná úhrada nad istinu úveru bola realizovaná dňa
29.7.2015 a vzájomná žaloba bola podaná dňa 9.1.2017. Súd preto priznal žalobcovi nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia aj so zákonným príslušenstvom úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
splatným od 23.9.2017 (vzájomná žaloba bola žalovanému doručená 22.9.2017) do zaplatenia v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Úrok z omeškania má oporu v ustanovení § 517 ods. 2 OZ v spojení
s vykonávacím predpisom. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1,2 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a to proti výrokom II. a III. z dôvodu nesprávnych
skutkových zistení, ku ktorým súd dospel na základe vykonaných dôkazov a tým, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že poskytnutý úver vo výške 2.157,87
eur uvedený v úverovej zmluve účelovo viazaný nákupom motorového vozidla nepotreboval. V kúpnej
zmluve bola uvedená cena vozidla 1.674,- eur. Akontáciu zaplatil v sume 500,- eur, preto cena vozidla
na doplatenie činila 1.174,- eur. Finančné prostriedky vo výške 2.157,87 eur nepotreboval, ani mu nikdy
do jeho rúk neboli dané. Poskytnutý úver bol prevedený na účet predajcu a nie jeho. Namietal, že
odôvodnenie napadnutého rozsudku v tom, že „tvrdenie o výške poskytnutého úveru a výške úhrady
realizovanej žalobcom neboli spornými stranami rozporované“ nemá oporu v obsahu súdneho spisu.
Ďalej poukázal na to, že žalovaný až na poslednom pojednávaní dňa 20.9.2018 predložil listinu o
prevode sumy 2.157,87 eur zo svojho účtu na účet predajcu. Podľa jeho názoru na tento dôkaz už



súd nemal prihliadať, pretože bol predložený po dvoch rokoch konania. Tvrdil, že na strane žalovaného
už v momente uzavretie úverovej zmluvy U. XX/XXXXXX existoval úmysel obohatiť sa na jeho úkor
bez právneho dôvodu. Odôvodnil to správaním žalovaného v procese bezprostredne sa týkajúceho
negociácie a uzavretia úverovej zmluvy s ním ako dlžníkom. Netransparentnosť zmluvy zamedzuje
zisteniu z akého dôvodu ho žalovaný zaviazal na vrátenie úrokov zo sumy o 983,87 eur vyššej než mohol
žiadať. Úmysel žalovaného potvrdzuje aj jeho správanie počas súdneho konania, kedy bol pasívny a
adresne neargumentoval dva roky. Akcentoval, že vyjadrením k žalobe v pôvodnom konaní, sp. zn.
XXC/XXX/XXXX z 9.11.2016 vyjadril názor, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane dodávateľa
práve z dôvodu rozporu kúpnej zmluvy a poskytnutého úveru. Z toho dôvodu podal aj vzájomnú žalobu.
Až na pojednávaní dňa 20.9.2018 právny zástupca žalovaného vzniesol námietku pre mlčania, predložil
potvrdenie o zaslanie sumy na účet predajcu a predĺžil faktúru FVKE 1230-121007, a to všetko po takmer
dvoch rokoch od prvej výzvy súdu na vyjadrenie k jeho námietkam. Žalovaný bol už na pojednávaní
dňa 7.6.2018 upozornený, že sa mu lehota poskytuje do 30.6.2018, a napriek tomu dôkazy predložil až
na pojednávaní dňa 20.9.2018, ktoré žalobcovi ani neboli zaslané. Súd na jeho námietky k správaniu
žalovaného nereagoval. Námietka premlčania vznesená vo veci je nedôvodná. Ďalej tvrdil, že faktúra
FVKE 1230-121007 nebola súčasťou úverovej zmluvy a na túto faktúru sa v nej vôbec neodkazuje.
Faktúra mu nebola do dnešného dňa zaslaná a z rozsudku nevyplýva, kedy bola vyhotovená, aj
keď sa na kópií nachádza jeho podpis, faktúrou dodnes nedisponuje a žalovaný nedeklaroval časovú
postupnosť kedy malo k jej podpisu dôjsť a prečo vôbec sa vyhotovovala mimo úverovej zmluvy. V
prípade potvrdenia napadnutého rozsudku vo výroku II. žiada, aby súd zmenil výrok o trovách konania
tak, že za prieťahy, ktoré spôsoboval a celkový postoj žalovaného v konaní mu tieto priznané nebudú.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal podané odvolanie podľa zásad daných aplikáciou ust.
§ 378 a nasl. CSP. Odvolací pri prieskume napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie bol podľa §
379 a § 380 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania i uplatnenými odvolacími dôvodmi (s výnimkou v
§ 380 ods. 2 CSP) tak aj boli uplatnené v zákonnej odvolacej lehote. Odvolací súd prejednal odvolanie
žalovanej bez nariadenia pojednávanie, vychádzal pri tom z aplikácie ust. § 385 ods. 1 CSP, pričom mal
za to, že nariadenie pojednávania predmetnej veci si nevyžadovala potreba zopakovania, či doplnenia
dokazovania a ani dôležitý verejný záujem. Na základe takéhoto prieskumu uvedeného rozhodnutia súdu
prvej inštancie ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd po prejednaní veci v senáte
k záveru, že na základe podaného odvolania je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalobca podal odvolanie z dôvodov aké upravujú ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t. j., že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods.1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas
konania nijak inak najavo. Môže sa jednať, tak ako je to aj v predmetnej veci,  aj o prípad, keď súd
neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.
§ 191 ods. 1, 2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192,193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

8. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.



9. V odôvodnení napadnutého rozsudku chýbajú dostatočné skutkové a právne závery vzťahujúce s k
posúdeniu či a v akom rozsahu nad rozsah povinnosti žalobcu vo vzťahu k žalovanému z úverovej zmluvy
č. U. XX/XXXXXX zo dňa 23.9.2012 má vplyv obsah uzavretej zmluvy o poskytovaní finančných služieb
(totožný deň, ako deň uzavretia úverovej zmluvy). Úverová zmluva č. U. XX/XXXXXX zo dňa 23.9.2012
je obsahom spisu XXC/XXX/XXXX. Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že predajná cena predmetu
financovania je: 2.245,- eur vrátene DPH, zaplatené v hotovosti klientom 500,- eur, náklady spojené s
poskytnutím úveru 412,87 eur, celková výška úveru je 2.157,87 eur. Súd prvej inštancie sa obmedzil na
to, že konštatoval, že žalovaný žalobcovi poskytol úver vo výške 2.157,87 eur a žalobca uhradil 2.158,96
eur, teda rozdiel činí 1,09 eur a teda bezdôvodné obohatenie predstavuje 1,09 eur za predpokladu,
že by poskytnutý úver bol bezúročný a bez poplatkov. Ako dôvod pre konštatovanie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti považoval súd skutočnosť, že zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť neuvedením
adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ reklamáciu alebo sťažnosť (§ 9 ods. 2 písm. c/ ZoSÚ).
Z úverovej zmluvy vyplýva, že z poskytnutého úveru 2.157,87 eur suma 412,87 eur zodpovedá nákladom
spojeným s poskytnutím úveru. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, v čom spočívajú tieto náklady
a teda pri konštatovaní bezúročnosti a bezpoplatkovosti či sa do tejto výšky  žalovaný bezdôvodne
neobohatil.

10. Žalobca o vzájomnej žalobe namietal, že kúpna cena automobilu podľa kúpnej zmluvy zo dňa
23.9.2012 bola vo výške 1.674,- eur. Kúpna zmluva nie je obsahom spisu a z úverovej zmluvy vyplývajú
iné skutočnosti.

11. Žalobca v odvolaní poukazuje na predloženie faktúry FVKE 1230-121007 predloženej na
pojednávaní zo dňa 20.9.2018. Túto faktúru vystavil dodávateľ auto centrum H. H., H..U.., L. S. XX,
XXX XX X., B. XX, XXX XXX W., odberateľovi L. X. - žalobcovi s dátumom splatnosti 03.10.12 a
bola vystavená dňa 23.9. a bola podkladom pre uzavretie úverovej zmluvy č. U. XX/XXXXXX zo dňa
23.9.2012. Z uvedenej faktúry vyplýva, že túto faktúru žalobca podpísal.

12. Nakoľko súd prvej inštancie dôsledne neskúmal skutočnosti relevantné na posúdenie vzťahu
sporových strán vyplývajúce z predmetnej úverovej zmluvy, jeho záver o tom, že aj pri bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úverového vzťahu je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1,09 eur s úrokom z omeškania
5 % ročne splatným od 23.9.2017 sa javí ako predčasné. Plnenia, ktoré žalobca poskytol žalovanému
z úverovej zmluvy v spotrebiteľskom vzťahu nemožno vyhodnotiť tak, že sa odpočíta z poskytnutej
sumy plnenie a rozdiel sa považuje za bezdôvodné obohatenie pri konštatovaní bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úverového vzťahu bez toho, aby sa súd zaoberal všetkými položkami poskytnutého
úveru. Na druhej strane však neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že plnenie nad hodnotu motorového
vozidla, za ktoré toto kúpil po odpočítaní akontácie 500,- eur je potrebné považovať za bezdôvodné
obohatenie. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na
potvrdenie ani zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP). Uplatnené odvolacie dôvody založené na nesprávnych
skutkových zisteniach a na nesprávnom právnom posúdení veci sú podľa odvolacieho súdu čiastočne
opodstatnené.

13. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie dôsledne skúmať okolnosti relevantné pre
posúdenie charakteru  úverovej zmluvy a v závislosti od toho aké plnenia žalovaná realizovala, vec
právne posúdiť a opätovne rozhodnúť o uplatnenom nároku žalobcu. Súd prvej inštancie bude povinný
vysporiadať sa so všetkými námietkami sporových strán, teda aj s námietkami žalobcu  vznesenými v
priebehu konania ako aj v odvolaní (závery potom premietne do odôvodnenia nového rozhodnutia tak,
aby bolo preskúmateľné).

14. Vzhľadom na uvedené súd podľa § 389 ods. 1 písm.  b/ CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
vo výrokoch II. a III. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.
1 CSP).

16. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3
CSP).

17. Uznesenie súdu bolo prijaté senátom Krajského súdu Prešov v pomere hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "0688eeae-cb50-4bb9-a691-a9164a2d29c1:c484139d-da79-487a-9e0a-5052a13b0faa", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8117222231.1", "spisova_znacka": "11Co/106/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/106/2018 z 20. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8117222231.1"}]}