Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/60/2018 z 23. 5. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 23. mája 2018, sp. zn. 19Co/60/2018, ECLI:SK:KSTN:2018:3716202246.3 Krajský súd Trenčín | 19Co/60/2018 | ECLI:SK:KSTN:2018:3716202246.3 | 2018-05-23 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/14d78373-d1af-42d7-811e-79ea6011069a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3716202246.3 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/60/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716202246
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3716202246.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu O. proti žalovanému C.,
zastúpenému W., o náhradu škody , na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 30. novembra 2017, č.k. 3C/73/2016-151, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal
náhrady škody za nesprávny úradný postup žalovaného ako správcu dane pri vyrubení dane z
nehnuteľnosti na rok 2006, a to konkrétne pri určení výšky tejto dane s poukazom na ustanovenia zákona
č. 514/2003 Z. z. Žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný vydal dňa 20.03.2006 v zmysle §
20 zákona č. 582/2004 Z. z. Platobný výmer č. XXXXXX/XXXX, ktorým vyrubil daňovníkovi O. - L. K.,
a.s., IČO XX XXX XXX daň z nehnuteľností spolu vo výške 232.370,- Sk (7.713,27 Eur).
Platobný výmer nadobudol právoplatnosť dňa 27.04.2006. Právny predchodca žalobcu sumu 7.713,27
Eur (232.370,- Sk) žalovanému zaplatil dňa 20.02.2009. Spoločnosť O. - L. K., a.s., IČO XX
XXX XXX ako postupca a pôvodný žalobca - spoločnosť O. - Z Q., s.r.o. ako postupník uzavreli dňa
17.02.2014 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou bola na pôvodného žalobcu -
spoločnosť O. - Z Q., s.r.o. postúpená pohľadávka postupcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2006,
platobným výmerom zo dňa 20.03.2006, č. XXXXXX/XXXX. Pôvodný žalobca -
spoločnosť O. - Z Q., s.r.o. požiadal žalovaného listom zo dňa 04.02.2016 o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného pri vyrubení dane z
nehnuteľností za rok 2006, a to v rozsahu a z dôvodov, ako sa svojho nároku domáhal žalobou v
tomto konaní. Listom zo dňa 13.04.2016 žalovaný neuznal nárok pôvodného žalobcu na náhradu škody
a žiadosti/návrhu na predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom orgánu územnej samosprávy zo dňa 04.02.2016 nevyhovel. Žalovaný v priebehu konania
vzniesol námietku premlčania nároku uplatneného žalobcom. Súd prvej inštancie za rozhodujúci deň
pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby považoval deň, kedy právny predchodca žalobcu
zaplatil daň vyrubenú platobným výmerom č. XXXXXX/XXXX, t. j.20.02.2009, od ktorého dňa začala
plynúť 3-ročná subjektívna lehota, ktorá uplynula dňa 20.02.2012. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola
na súd doručená až dňa 10.03.2016, súd prvej inštancie dospel k záveru, že námietka premlčania zo
strany žalovaného bola vznesená dôvodne, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ žalobca



argumentoval, že sa o škode dozvedel až z internetu, keď sa dočítal o tom, že Ústavný súd Slovenskej
republiky prijal na ďalšie konanie návrh skupiny poslancov NR SR na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky vo veci nesúladu ustanovení zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach
s Ústavou Slovenskej republiky, súd dodáva, že konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky v roku
2012 nemôže mať vplyv na verejnoprávne vzťahy, ktoré vznikli v roku 2006 a tiež nie je
možné vychádzať pri posudzovaní subjektívnej premlčacej doby od vedomosti žalobcu
o konaní na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 10 ods. 1,
ods. 2, § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a dôvodil, že súd mu nesprávnym procesným
postupom znemožnil, aby uskutočňoval procesné práva, ktoré mu patria v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne
právne posúdenie premlčania jeho nároku. Uviedol, že pri nároku na náhradu škody, spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, je premlčacia doba kombinovaná, subjektívna, v trvaní troch rokov a
objektívna, v trvaní 10 rokov. Nestotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že za rozhodujúci
deň pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby považoval deň, kedy jeho právny predchodca
zaplatil daň vyrubenú platobným výmerom, t. j. deň 20.02.2009. Pri uvedenom dátume možno uvažovať
o začiatku plynutia premlčacej doby, avšak objektívnej. Ku vzniku škody však došlo až uhradením
dane vyrubenej na základe platobného výmeru, nakoľko až tohto dňa reálne došlo ku vzniku škody,
t. j. k zmenšeniu majetku daňovníka zaplatením dane, vyrubenej v rozpore so zákonom. Škodová
udalosť bola teda zavŕšená dňom zaplatenia dane, preto objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom
nasledujúcom po zaplatení dane. Subjektívna premlčacia doba však začína plynúť až v čase vedomosti
poškodeného o vzniku škody škodcovi a jej približnej výške. Dôvod, pre ktorý si nebol vedomý vzniku
škody na jeho majetku je ten, že nemá právne vzdelanie, a preto nie je právne kvalifikovaný na to, aby
vedel posúdiť hlbší obsah a zmysel právnych noriem a zaoberať sa ich ústavnou konformitou. Preto po
získaní informácie o tom, že ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu dňa 10.05.2012
predbežne prerokoval návrh skupiny 34 poslancov na začatie konania podľa článku
125 ods. 1 písm. c) Ústavy Slovenskej republiky vo veci namietaného nesúladu ustanovení zákona č.
582/2004 Z. z. o miestnych daniach s Ústavou Slovenskej republiky a vydal uznesenie, sp. zn. IV. ÚS
248/2012-40 zo dňa 10.05.2012. Až po dôkladnom oboznámení sa s jeho odôvodnením
zistil, že mu nezákonným postupom žalovaného vznikla škoda na majetku, ktorá súvisí s nezákonnou
ľubovôľou obcí pri ustanovovaní výšky miestnych daní. Následne podnikol kroky k uplatneniu svojho
nároku podaním návrhu na predbežné prerokovanie návrhu a podaním žaloby. Nesprávne tiež súd prvej
inštancie zhodnotil časový okamih, v ktorom sa beh premlčacích dôb prerušil, keď súd za moment
prerušenia ustálil deň doručenia žaloby na súd a nie deň doručenia návrhu žalobcu na predbežné
prerokovania jeho nároku orgánu verejnej správy, ktorým mu bola spôsobená škoda, t. j. žalovanému.
4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť, uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalobca
síce uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, žiadnu argumentáciu k uplatnenému
odvolaciemu dôvodu nepodal. Pokiaľ ide o uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
h) CSP, uviedol, že v danej veci neboli splnené hmotnoprávne predpoklady vzniku škody, nakoľko
právnym titulom zaplatenia dane za predmetné nehnuteľnosti vo výške 7.713,27 Eur bol platobný výmer
č. XXXXXX/XXXX zo dňa 20.03.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.04.2006 a bol vydaný v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj Všeobecne záväzným nariadením
o dani z nehnuteľnosti na rok 2006, prijatý Mestským zastupiteľstvom v G. J. v zmysle § 6 ods. 1 zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a v súlade so zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych
daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení účinnom v
rozhodnom období a v súlade so zákonom č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov a zmenách v
sústave územných finančných orgánov v znení platnom a účinnom v rozhodnom období. Predmetný
platobný výmer postupca žiadnym spôsobom nespochybnil a nepodal napriek riadnemu poučeniu
proti nemu odvolanie a daň v celom rozsahu aj zaplatil. V danej veci preto nebol splnený základný
hmotnoprávny predpoklad pre aplikáciu zákona č. 514/2003, nakoľko predmetné rozhodnutie nebolo
z dôvodu nezákonnosti zrušené, ani zmenené príslušným orgánom. Súd, rozhodujúci o uplatnenom
nároku na náhradu škody, preto nie je oprávnený posudzovať zákonnosť, alebo nezákonnosť tohto
rozhodnutia. Prijímanie všeobecne záväzných predpisov orgánmi samosprávy nemožno považovať za
nesprávny úradný postup podľa zákona č. 514/2003 Z. z., nakoľko jeho výsledkom nie je individuálny



správny akt (rozhodnutie), alebo zásah do individuálnych práv a povinností konkrétnej osoby,
ale všeobecne záväzný právny predpis - právna norma vydávaná orgánom samosprávy vo veciach
územnej samosprávy a prenesenej štátnej správy, ktorá je všeobecne záväzná pre všetky osoby a
subjekty pôsobiace na území daného samosprávneho celku, pričom na prijímanie všeobecne záväzných
nariadení sa nevzťahuje citovaný zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a zmene niektorých zákonov. Tvrdenie žalobcu, že v čase uhradenia vyrubenej dane (2006) postupca
nevedel o skutočnosti, že daň bola vyrubená v dôsledku údajného nesprávneho úradného postupu
žalovaného, považoval za účelové. Daň bola vyrubená v predmetnej veci obchodnej spoločnosti, v
mene ktorej koná konateľ, ktorý je podľa § 135a zákona č. 513/1991 Zb. povinný konať s odbornou
starostlivosťou, ktorá subsumuje znalosť právnych predpisov. Vo vzťahu k začatiu plynutia subjektívnej
premlčacej doby zdôraznil, že konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod
sp. zn. IV. ÚS 248/2012 bolo dňa 30.09.2014 zastavené a týkalo sa všeobecne záväzných nariadení
Obce K., Obce I., Obce W., pričom ústavný súd nevyhovel návrhu skupiny poslancov, t. j. nekonštatoval
nesúlad napadnutých zákonných ustanovení s Ústavou Slovenskej republiky. Argumentáciu žalobcu
preto považuje za neprijateľnú.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

6. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 22.03.2018, č.k. 19Co/60/2018-186, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 23.04.2018, nepripustil, aby do konania na strane žalobcu namiesto doterajšieho
žalobcu vstúpil nový žalobca obchodná spoločnosť O., s.r.o., so sídlom L..

7. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 379 a 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. V preskúmavanej veci žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu
správcu dane (žalovaného) pri vyrubení daní z nehnuteľností za rok 2006, ide však o nárok na náhradu
škody z nezákonného rozhodnutia, keďže žalobca považuje za nesprávnu výšku vyrubenej
daňovej povinnosti platobným výmerom žalovaného ako správcu dane.

9. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody, ktoré podľa obsahu spočívajú v nesprávnom právnom posúdení
veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a v porušení práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).

10. Žalobca predovšetkým v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie námietky
premlčania jeho nároku uplatnenú žalovaným.

11. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu
príslušnej právnej norme. Právne posúdenie je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu,
tzn. keď na správne zistený skutkový stav aplikoval inú právnu normu, než ktorú mal použiť, prípadne, ak
aplikoval síce správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, alebo ak zo zistených skutočností
vyvodil nesprávne právne závery.

12. Súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav, ktorý nebol odvolateľom spochybnený ,
aplikoval pri posudzovaní námietky premlčania žalovaného príslušnú právnu úpravu v zákone č.
514/2003 Z. z. Odvolací súd sa z hľadiska aplikácie a interpretácie právnej úpravy plne stotožňuje s
odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a poukazuje naň v zmysle ust. § 387 ods.
2 CSP, podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti napadnutého
rozhodnutia, prípade doplniť na zvýraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Premlčanie je občianskoprávnym inštitútom, ktorý je úzko spojený s plynutím času. Jeho účelom
je jednak stimulovať veriteľa na včasné vykonávanie svojich subjektívnych občianskych práv, a tým
predchádzať vzniku ujmy, jednak - a to najmä - čeliť tomu, aby dlžníci neboli vystavení po časove neurčitú
dobu donucujúcemu prostriedku, tzv. vynútiteľnosti zo strany súdu.

14. Ustanovenie § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, na základe ktorého súd prvej inštancie správne posudzoval námietku premlčania



nároku žalobcu z platobného výmeru žalovaného za rok 2006, upravuje premlčanie
práva na náhradu škody. Určuje dvojakú, kombinovanú premlčaciu dobu, a to subjektívnu a objektívnu.
Subjektívna premlčacia doba je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode. Pojem „dozvie o škode“ vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone
alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a
rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok
na náhradu škody uplatniť na súde. Objektívna premlčacia doba je desaťročná a začína plynúť odo dňa,
kedy bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda. Pokiaľ
uplynie jedna z premlčacích dôb (objektívna alebo subjektívna), súd vždy musí prihliadnuť na vznesenú
námietku premlčania a uplatnený premlčaný nárok priznať nemôže.

15. Súd prvej inštancie správne rozhodol v otázke začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby
na uplatnenie nároku žalobcu, keď jej začiatok počítal odo dňa úhrady vyrubenej daňovej povinnosti
platobným výmerom, právnym predchodcom žalobcu, t. j. odo dňa 20.02.2009.

16. Neobstojí argumentácia žalobcu, že o škode sa dozvedel až z internetu, kde sa dočítal o
rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.05.2012, že prijal na ďalšie konanie návrh
skupiny 34 poslancov NR SR na začatie konania podľa článku 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
vo veci nesúladu ustanovení zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach s Ústavou
Slovenskej republiky, a preto začiatok subjektívnej premlčacej doby treba ustáliť až od okamihu jeho
vedomosti o tomto konaní na ústavnom súde. Konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky v roku
2012 k uvedenej problematike nemôže mať vplyv na verejnoprávne právne vzťahy, ktoré vznikli v roku
2006 a už vôbec nie je možné vychádzať pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby
od okamihu vedomosti žalobcu o konaní na ústavnom súde.

17. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods.1 písm. h) CSP, spočívajúci v nesprávnom právnom
posúdení veci, nebol žalobcom uplatnený dôvodne.

18. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP - súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd môže len konštatovať, že žalobca
žiadnu argumentáciu k tomuto odvolaciemu dôvodu neuviedol a preskúmaním obsahu spisu nebolo
žiadne procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré by malo za následok porušenie práva žalobcu
na spravodlivý proces, zistené.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o trovách konania ,
ktorý nebol odvolateľom spochybnený, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom v podrobnostiach v
zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu
100 %. O výške týchto trov v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie.

21. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).