{"guid": "067fa5e2-eb7f-4c4a-b8e7-3f83d59ee9ff:657fcb42-079f-4f5a-98f3-035f5dbf6412", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7211230413.1", "spisova_znacka": "8CoP/177/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/177/2013 z 30. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 30. októbra 2013, sp. zn. 8CoP/177/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7211230413.1", "identifikacne_cislo": "7211230413", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Iveta Slebodníková", "sudca_id": 518, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-slebodnikova-518", "datum_vydania": "2013-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-5", "nazov": "§ 25 ods. 5 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-25"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-25"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/657fcb42-079f-4f5a-98f3-035f5dbf6412", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7211230413.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7211230413.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7211230413.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/177/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211230413
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7211230413.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. D.
U. nar. X.X.C. bývajúcu s otcom zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Košiciach pracoviskom Košice II dieťaťa rodičov J. Q. nar. XX.X.C. bývajúcej v X. Q. Ž. I.. Č..
XX, súčasne zdržiavajúcej sa vo T. U. na neznámom mieste zastúpenej opatrovníkom JUDr. Petrom
Dudičom zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie a H. U. nar. XX.X.C. bývajúceho v X. Q. Ž.
I.. Č.. X v konaní o návrhu navrhovateľky v 1. rade Z. S. nar. XX.X.C. bývajúcej v R. Q. Š.I. I.. Č.. XX,
navrhovateľky v 2. rade Z.. H. U. nar. X.XX.C. a navrhovateľa v 3. rade J. U. nar. X.X.C. oboch bývajúcich
v X. Q. H. I.. Č.. XX na úpravu styku s maloletou o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice
II z 23.11.2012 č. k. 41P/57/2011-64 takto

r o z h o d o l :

M e n í   rozsudok tak, že od právoplatnosti rozsudku upravuje styk mal. D. U. nar. X.X.C.

- s navrhovateľkou v 1. rade Z. S. nar. XX.X.C. raz za tri mesiace, a to tretiu nedeľu každého tretieho
mesiaca v roku od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec H. U. nar. XX.X.C. je povinný pripraviť
maloletú na styk, odovzdať ju navrhovateľke v 1. rade v určenom čase pred svojím bydliskom, kde je ju
navrhovateľka v 1. rade povinná v určený čas vrátiť,

- s navrhovateľkou v 2. rade Z.. H. U. nar. X.XX.C. a s navrhovateľom v 3. rade J. U. nar. X.X.C. každú
tretiu sobotu v mesiaci od 14.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec je povinný pripraviť maloletú na styk,
odovzdať ju navrhovateľom v 2 a 3. rade v určenom čase pred svojím bydliskom, kde sú ju navrhovatelia
povinní v určenom čase vrátiť.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom upravil styk maloletej s navrhovateľkou v 1. rade raz za
tri mesiace, v 3. sobotu každého tretieho mesiaca od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec je
povinný pripraviť maloletú na styk, odovzdať ju navrhovateľke v 1. rade pred svojím bydliskom, kde
je ju navrhovateľka v 1. rade povinná aj odovzdať. Upravil tiež styk maloletej s navrhovateľmi v 2. a
v 3. rade raz za mesiac, v 3. sobotu v mesiaci od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec je povinný
pripraviť maloletú na styk, odovzdať ju navrhovateľom v 2. a v 3. rade pred svojím bydliskom, kde sú ju
navrhovatelia v 2. a v 3. rade povinní aj odovzdať. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na ich náhradu.

Rozhodol tak na základe návrhu z 31.10.2011, ktorým sa navrhovatelia domáhali, aby súd upravil ich
styk s maloletou tak, že stará matka, navrhovateľka v 1. rade je oprávnená sa s ňou stretávať každý



tretí víkend každého tretieho mesiaca od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a jeden týždeň
letných prázdnin podľa dohody s otcom maloletej, a tak, že krstní rodičia, navrhovatelia v 2. a v 3. rade sú
oprávnení stýkať sa s maloletou každý tretí víkend v mesiaci od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00
hod., pretože otec, ktorému bola maloletá zverená do starostlivosti, im neumožňuje styk s maloletou a
iným spôsobom sa s ňou nemajú možnosť stretnúť, nakoľko matka, t.j. dcéra navrhovateľky v 1. rade
a sestra navrhovateľky v 2. rade, svoj styk s maloletou nevyužíva. Z ich návrhu zistil, že sa stýkali s
maloletou do januára 2011, udržiavali kontakt prostredníctvom telefónu a skypu, no odvtedy im otec
umožnil stretnutie len raz, keď prišli neohlásení. Navrhovatelia v 2. a v 3. rade majú 4 ročnú dcéru Y., ktorá
má s maloletou silný citový vzťah. Z vyjadrenia otca k návrhu zistil, že nesúhlasí s návrhom, pretože sa
obáva, že navrhovatelia udržiavajú s matkou kontakt, a že by maloletej pripomínali matku napriek tomu,
že maloletá je jej výchovou psychicky narušená. Poprel, že by bol medzi maloletou a navrhovateľmi,
resp. mal. Y. silný citový vzťah, nakoľko sa za posledného 2,5 roka videli len 5 krát cez zimné a letné
prázdniny, a aj že by komunikovali cez internet. Maloletá je športovo nadaná, každý deň má tréningy,
dokonca aj cez víkend, preto je vylúčené, aby ich celé trávila s navrhovateľmi. Matka má síce upravený
styk s maloletou, ten však nevyužíva a žije v nevyhovujúcich podmienkach. Z vykonaného dokazovania
zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice II z 19.10.2010 č.k. 22C/71/2009-123 bolo manželstvo
rodičov maloletej rozvedené, maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti otca, matka bola zaviazaná
prispievať na jej výživu minimálne výživné a bol upravený jej styk s maloletou v konkrétne stanovených
termínoch, ktorých úprava zohľadňovala potrebu obnovy ich vzájomného vzťahu. Z rozsudku Okresného
súdu Košice II z 9.6.2010 sp. zn. 5T/56/2010 vyplýva, že matka bola uznaná vinnou zo zločinu opustenia
dieťaťa (maloletej) a odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov. Navrhovateľka v 1. rade je starou matkou maloletej
z matkinej strany, navrhovateľka v 2. rade je sestrou matky maloletej a jej krstnou matkou a navrhovateľ
v 3. rade je manželom navrhovateľky v 2. rade a tiež krstným otcom maloletej. Maloletá bola v čase
podávania návrhu v prípravnom ročníku materskej školy a od leta 2010 navštevuje tréningy športovej
gymnastiky. Z potvrdenia Oddielu športovej gymnastiky X., ZŠ W. 10 zistil, že maloletá sa pravidelne
zúčastňuje tréningov, každý deň počas týždňa od 15.00 hod. do 18.00 hod. a aj každú sobotu od 8.30
hod. do 13.00 hod., a že sa jej ako mimoriadne talentovanej cvičenke dostáva zvýšená starostlivosť. Z
lekárskej správy J.. W. N. zistil, že matka sa podľa údajov susedov k maloletej neprimerane správala až
kým si maloletú nezobral do starostlivosti otec. V priebehu konania o rozvod manželstva jej poskytovala
zdravotnú starostlivosť pre diagnostikované poruchy spánku v dôsledku závažnej reakcie na stres a
mala indikované pravidelné kontroly a dlhodobú liečbu. Z výpovede navrhovateľky v 1. rade zistil, že
sa otec vyjadril, že nechce, aby maloletá vedela, akú má rodinu. So svojou dcérou (matkou maloletej)
sa nestretáva, nemá záujem o komunikáciu s ňou, pretože ju veľmi sklamala. Býva a pracuje v R. a
na Slovensko chodí raz za dva až tri mesiace na 2 až 3 dni. Otec vie o tom, že sa pred maloletou
nikdy nebavila o jej matke, ktorá podľa nej pokazila všetko, čo len mohla. Z výpovede navrhovateľky v
2. rade zistil, že ďalším z dôvodov, pre ktoré podali návrh bola skutočnosť, že maloletá nemá žiadnu
rodinu, nakoľko vie o tom, že otec maloletej sa nestýka so svojou sestrou, a že jeho brat býva ďaleko.
Bývajú v rodinnom dome v Š., kde matka nemá prístup. Z výpovede navrhovateľa v 3. rade zistil, že má
maloletú rád ako vlastnú dcéru a potvrdil, že neudržiavajú kontakt s matkou. Z výpovede otca maloletej
zistil, že sa veľmi bojí o ďalší zdravý psychický vývoj maloletej potom, čo prežila s matkou. Potvrdil, že
navrhovatelia sa s maloletou stretli, že jej doniesli veľa hračiek a tiež aj to, že sa stretnutiam tešila, no
zároveň dodal, že maloletá je taký typ osobnosti, že sa zoznámi s cudzím človekom a nemá problém s
ním aj odísť preč. Vie si ju hocikto kúpiť hoc aj cukríkom. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka zistil, že
maloletá sa vyjadrila, že si na dcéru navrhovateľov v 2. a v 3. rade pamätá, poznala aj navrhovateľov
v 2 a v 3. rade a na otázku, či by vedela u nich prespať reagovala, že či nevidí, že by neplakala. Bol
realizovaný aj kontakt maloletej s navrhovateľmi v priestoroch referátu poradensko - psychologickej
pomoci. Účasť maloletej zabezpečila partnerka otca. Stretnutie prebiehalo v pozitívnej atmosfére, kedy
maloletá prijímala objatia a dotyky, pričom navrhovatelia verbálne, aj neverbálne prejavovali radosť zo
stretnutia. Maloletá sedela navrhovateľke v 1. rade na kolenách a neskôr ju držala okolo pliec. Počas
celého stretnutia pozoroval zjavnú spontánnu komunikáciu, maloletá pozitívne vnímala prítomnosť
navrhovateľov, aj keď si na nich už nepamätala. Na otázku navrhovateľky v 1. rade, či sa chce s nimi
stretnúť maloletá odpovedala kladne. Celé stretnutie prebiehalo asi 70 minút, navrhovatelia netlačili na
maloletú a maloletá ich neodmietala. Po odchode navrhovateľov sa maloletá pred ich psychológom
vyjadrila, že s nimi chce byť a na tejto odpovedi trvala aj po otázke, či aj vtedy, keď jej neprinesú darčeky.
Psychológ na základe tohto stretnutia uviedol, že nevidí žiadny zásadný dôvod, pre ktorý by sa maloletá
nemohla s navrhovateľmi stretávať. Kolízny opatrovník zároveň uviedol, že podľa informácií od starej
matky matkinho druha sa matka maloletej s druhom a ich dcérou odsťahovala do G. v júni 2012. Zistený



skutkový stav posúdil podľa § 25 ods. 5 Zák. o rodine a skonštatoval, že boli splnené podmienky pre
úpravu styku navrhovateľov s maloletou, pretože to je v záujme maloletej a vyžadujú si to pomery v
rodine. Nevyhovel návrhu na styk počas celého víkendu, pretože navrhovatelia nemajú s otcom dobrú
komunikáciu. Dodal, že maloletá má právo na kontakt so svojimi príbuznými obzvlášť preto, že sú ňou
prijímaní a aj preto, že môžu pozitívne ovplyvňovať jej zdravý psychický a sociálny vývin. O trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich
náhradu, pretože konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil
tak, že upraví styk navrhovateľov s maloletou každý tretí mesiac, každú tretiu sobotu od 13.30 hod. do
17.00 hod. v jeho prítomnosti, pretože bol dlhodobo prerušený kontakt medzi navrhovateľmi a maloletou,
alternatívne, aby ho zmenil tak, že návrh zamietne, kým sa maloletej nezlepší komplikovaný zdravotný
stav. Poprel, že by maloletá nemala rodinu a poukázal na to, že si ju jeho manželka chce osvojiť a
toto konanie je vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 25P/314/2012. Všetky jej potreby sú
plne sýtené jeho novou rodinou, maloletá považuje jeho manželku za svoj vzor a za svoju matku, a
jej syna za svojho brata. Uviedol, že jeho rodina sa pravidelne stretáva s rodinou jeho manželky, čiže
maloletá má kompletnú rodinu a nič jej nechýba. Na druhej strane navrhovatelia nemajú vybudovanú
žiadnu väzbu na maloletú, nemajú vedomosti o jej zdravotnom stave alebo o režime dňa. Maloletú
podľa jeho názoru zaujali pri stretnutí len darčeky a bola skôr rozrušená ako šťastná. Poznamenal, že
maloletá má rada všetky staré babky, pretože si myslí, že sú dobré. Vyjadril názor, že bolo zbytočné
upravovať aj styk maloletej s navrhovateľkou v 1. rade, pretože keď je na Slovensku, žije u navrhovateľov
v 2. a v 3. rade, a v rámci ich styku môže realizovať aj  svoj. Konštatoval, že navrhovatelia nejavili o
maloletú skutočný a intenzívny záujem. Považoval za nepredstaviteľné, aby zrazu maloletú odovzdával
na niekoľko hodín „ľuďom“, ktorých maloletá považuje za cudzích a nemá k nim vytvorený žiadny vzťah.
Vyslovil obavy, ako by na tieto stretnutia maloletá reagovala, nakoľko je stále sledovaná pre poruchy
správania v dôsledku jej opustenia matkou. Pri styku s navrhovateľmi by sa jej tak mohli začať vynárať
spomienky na matku, čo by nebolo v jej prospech. Z uvedených dôvodov vyjadril presvedčenie, že súd
mal pribrať znalca, aby sa vyjadril, či stretnutia nebudú na maloletú vplývať negatívne. V tejto súvislosti
tiež popísal okolnosti posledného stretnutia s navrhovateľmi v roku 2010, keď sa od nich vrátila s tým,
že mu opisovala ako plakala a bola bez neho rozrušená a navrhovatelia ho o tom neinformovali. Rozsah
styku na celý deň považoval za agresívny a necitlivý a vyslovil domnienku, že by v dôsledku takýchto
vynútených stretnutí mohla maloletá na navrhovateľov zanevrieť. Pokiaľ ide o rozsah styku namietal,
že súd pri jeho úprave nezohľadnil intenzívnu športovú prípravu maloletej aj počas soboty. Konštatoval,
že cvičenie je pre maloletú nevyhnutné aj po zdravotnej stránke, nakoľko má zvýšený cholesterol. Na
podporu svojich tvrdení pripojil lekárske správy potvrdzujúce zdravotné ťažkosti maloletej.

Navrhovateľka v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne
správny. Uviedla, že otec neuviedol ani jeden rozumný dôvod, pre ktorý by sa s maloletou nemohla
stretávať. Nepoprela, že nemá vedomosť o zdravotnom stave maloletej, ale len preto, že ju otec
neinformoval. Prezentovala názor, že ak maloletá nemá zdravotný problém pri trávení času s rodinou
otca a jeho manželky a ani na tréningoch, nebude mať problém ani s ňou, ak jej vysvetlí, čo maloletá
môže a čo nie. Odmietla, že by si kupovala maloletú a dodala, že je prirodzené, že keď sa s ňou po dlhom
čase stretla, napríklad, pri príležitosti jej sviatku, že ju aj obdarovala. Pokiaľ ide o problémy maloletej
počas spánku uviedla, že nimi trpela už od narodenia a rodičia sa tým nezaoberali. Vyjadrila názor, že
jej kontakt s maloletou nebol prerušený až na takú dlhú dobu, že by to odôvodňovalo úpravu jej styku s
maloletou v prítomnosti otca. Poznamenala, že po rozchode s matkou maloletej jej otec dával maloletú
aj na noc a nemá problém zdokladovať, že ju vždy vrátila šťastnú a spokojnú. Skutočnosť, že otec si
založil novú rodinu nemôže podľa jej názoru znamenať ich automatické vytesnenie z jej života, pretože
stále ostávajú jej priamymi príbuznými, ktorí o ňu stoja. Záverom dodala, že to bol práve otec, ktorý
zapríčinil, že ju maloletá nepozná.

Kolízny opatrovník, ani navrhovatelia v 2. a v 3. rade sa k odvolaniu otca nevyjadrili.



Podľa § 220 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.

Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k
záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných
ustanovení Zákona o rodine, dospel k správnemu záveru o potrebe úpravy styku navrhovateľov s
maloletou bez prítomnosti otca, ale nesprávne určil jeho rozsah, pretože nezodpovedá potrebám
maloletej. Pokiaľ otec odôvodňoval potrebu svojej prítomnosti pri styku tým, že medzi navrhovateľmi a
maloletou nie je vybudovaný silný citový vzťah, odvolací súd poukazuje na to, že tento stav zavinil otec,
keď im bez objektívnych dôvodov prestal maloletú vydávať len preto, že nechcel, aby jej pripomínali
matku. Z podaní navrhovateľov, aj z ich stretnutia s maloletou na referáte poradensko - psychologickej
pomoci vyplynulo, že sú dostatočne vyspelí na to, aby pripravili pri stretnutiach pre maloletú takú
atmosféru, aby pri nich nepociťovala žiadne negatívne emócie. Nevyplynulo z nich, že by na maloletú
tlačili, alebo, že by jej dávali nevhodné otázky, ktoré by ju zneisťovali, čo im maloletá oplácala svojou
spontánnosťou, úprimnosťou a aj následným prianím, že by sa s nimi chcela stretávať aj keby jej nič
nepriniesli. Vzhľadom k tomu, že pri tomto stretnutí bol prítomný aj psychológ, ktorý bol informovaný o
situácii v rodine, aj o zdravotnom stave maloletej, a ten ani po svojich dopĺňajúcich otázkach na maloletú
nezistil žiadny signál, ktorý by spochybňoval možnosť úpravy styku navrhovateľov s maloletou bez
prítomnosti otca, ani podľa názoru odvolacieho súdu nebolo potrebné dopĺňať dokazovanie o odborné
závery znalca, v ktorých by posúdil možné riziká styku v zmysle odvolacieho návrhu otca. Odvolací súd
nespochybňuje, že maloletá má určité zdravotné problémy, o ktorých otec predložil lekárske správy,
tie však nie sú takého charakteru, že by opodstatňovali úpravu styku navrhovateľov s maloletou len v
prítomnosti otca, resp. zamietnutie návrhu na úpravu styku, ak je maloletá schopná tráviť na náročných
tréningoch väčšinu času bez otca. Subjektívne a veľmi protektívne vnímanie zdravotného a psychického
stavu maloletej otcom v tomto prípade nemá oporu v skutkovom stave zistenom súdom prvého stupňa.
Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že maloletá od roku 2010, kedy jej boli zistené problémy, vyspela,
stabilizovala sa a osamostatnila  aj tým, že otec si našiel novú známosť, s ktorou vytváral maloletej
harmonické prostredie, tým, že sa nestretla s matkou, tiež tým, že nastúpila do školy, začala navštevovať
krúžok športovej gymnastiky, kým v roku 2010 na ňu intenzívne doliehali negatívne zážitky spojené s
tým, že ju matka opustila, zle ju vychovávala, a že sa jej rodičia rozvádzali. O tomto závere svedčí jej
spontánne, odvážne a úprimné vystupovanie v prítomnosti navrhovateľov, pretože ak by prejavila čo i len
náznak nepohody alebo strachu, psychológ a kolízny opatrovník by to postrehli a signalizovali súdu vo
svojej správe. Samotná skutočnosť, že maloletá za svoju novú rodinu považuje manželku otca, jej syna
a jej rodinu, nemôže byť dôvodom na elimináciu jej priamych rodinných príslušníkov, ktorí o ňu stoja, a
ktorí môžu byť nepochybným prínosom pre jej ďalší zdravý vývoj. Maloletá je veľmi spoločenské dieťa,
preto je v jej záujme, aby svoje prežívanie rozširovala o styk s čo najširším a najrôznejším sociálnym
a rodinným prostredím, ktoré môže kladne formovať jej ďalší psychický a sociálny vývin. Odvolací
súd nemá obavy, že by navrhovatelia umožnili matke akýmkoľvek spôsobom narúšať stabilný vývin
maloletej, pretože si uvedomujú, že jej život už dostatočne pokazila a stavajú sa k jej správaniu veľmi
kriticky. Navyše, matka sa o maloletú niekoľko rokov nezaujíma, založila si novú rodinu mimo Slovenska,
preto je nepravdepodobné, že by sa navrhovatelia, prípadne ona sama začali snažiť o obnovu jej
vzťahov s maloletou. Pretože neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prítomnosť otca
pri stretnutiach maloletej s navrhovateľmi a navrhovatelia sa nemajú ako inak dostať do kontaktu s
maloletou, ktorý je v jej záujme, odvolací súd sa stotožnil s názorom konajúceho súdu, ak vyhovel návrhu
a upravil styk navrhovateľov s maloletou v neprítomnosti otca. Súd prvého stupňa však nebol dostatočne
dôsledný pokiaľ ide o jeho rozsah, pretože nerešpektoval záujmy maloletej, keď upravil ich styk počas jej
sobotňajšieho tréningu, ktorý by musela raz do mesiaca vynechávať. Z uvedených dôvodov odvolací súd
zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že posunul stretnutia maloletej s navrhovateľmi v 2. a v 3. rade tak,
aby nadväzovali na jej sobotňajší tréning, ktorý jej podľa vyjadrenia Oddielu športovej gymnastiky končí
o 13.00 hod. a zároveň, aby rešpektovali právo otca, ktorý má podľa § 30 Zák. o rodine rozhodujúcu
úlohu vo výchove dieťaťa. Odvolací súd je toho presvedčenia, že posunom stretnutia na 14.00 hod.
bude mať otec dostatok času na presun s maloletou do miesta svojho bydliska, na jej prípravu, a že



časové rozmedzie styku 4 hodín bude dostatočné na rozvíjanie tých vzťahov, ktoré sa práve úpravou
ich vzájomného styku sledujú. Zároveň udrží maloletú v plnej pozornosti a vytvorí podmienky na to, aby
sa na stretnutia tešila, pretože jej výrazným spôsobom nezasiahnu do jej zaužívaného spôsobu života.
Odvolací súd upravil odlišne styk starej matky (navrhovateľky v 1. rade) s maloletou, pretože ak by jej
styk kopíroval stretnutie, aké majú určené navrhovatelia v 2. a v 3. rade (tak, ako to bolo pôvodne v
napadnutom rozsudku), bol by neprimerane krátky so zreteľom na to, že by sa odohrával len raz za
tri mesiace na 4 hodiny a tým by znevýhodňoval starú matku, ktorá hlavne kvôli nemu bude musieť
pricestovať až z Prahy. Z uvedených dôvodov odvolací súd upravil starej matke styk s maloletou každý
tretí mesiac, v tretiu nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod., kedy bude mať dostatok priestoru na to, aby
sa venovala maloletej a aby aj maloletá niečo zo stretnutia mala. Zároveň na tomto stretnutí budú môcť
participovať aj navrhovatelia v 2. a v 3. rade a tým upevňovať s maloletou svoje vzťahy. Z uvedených
dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O. s. p. tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "41P/57/2011", "guid": "1b0e15da-362b-4cf3-b019-f848fd6d2c47:ae98a62a-9149-4ab3-84b9-5b8a7c067d95", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "e6857714-459b-414b-8e6a-630cadbb175e:55bcddb0-15b2-49aa-b311-fe1be8dddf8c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7214200911.1", "spisova_znacka": "7CoP/130/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/130/2014 z 25. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7214200911.1"}]}