{"guid": "066a0fcd-1c8e-4d4a-928a-d8245ae814cb:b1a1778f-8b13-4cf2-ad5a-1b7091c51fa7", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5013200739.1", "spisova_znacka": "29Sp/50/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 29Sp/50/2013 z 24. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 24. októbra 2013, sp. zn. 29Sp/50/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5013200739.1", "identifikacne_cislo": "5013200739", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Bodnárová", "sudca_id": 119, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-bodnarova-119", "datum_vydania": "2013-10-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 250j ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. d) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b1a1778f-8b13-4cf2-ad5a-1b7091c51fa7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5013200739.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5013200739.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5013200739.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 29Sp/50/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200739
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5013200739.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci navrhovateľa:
FARMAVET, s. r. o., so sídlom Sklabinská 20, 036 01 Martin, IČO: 31 560 083, právne zast. JUDr. Petrom
Brúsikom, advokátom, so sídlom O. D.. X, XXX XX R., proti odporcovi: Okresný úrad Martin, pozemkový
a lesný odbor, so sídlom P. Mudroňa 45, 036 01 Martin, za účasti účastníkov konania: v rade 1/ MUDr.
O. C., bytom D. N. XX, XXX XX O., v rade 2/ Mgr. I. C., bytom M. G. XX, XXX XX O., obaja právne
zast. JUDr. Jozefom Pliešovským, advokátom, so sídlom G. X, XXX XX O., v rade 3/ PharmDr. M. C.,
bytom G. XXX/XX, XXX XX N., v rade 4/ H. T., bytom M. XXXX/X, XXX XX N., v rade 5/ O. T., bytom
XXX XX G. D. H. č. XX, v rade 6/ Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor, so sídlom Bottova 23,
036 01 Martin, v rade 7/ HBM Pharma, s. r. o., so sídlom Sklabinská 30, 036 80 Martin, v rade 8/ Mesto
Martin, so sídlom Námestie S. H. Vajanského 1, 036 01 Martin, v konaní o preskúmanie rozhodnutia
Obvodného pozemkového úradu v Martine č. ObPÚ-2013/00237-BLA zo dňa 17. 6. 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Martine                         č.
ObPÚ-2013/00237-BLA zo dňa 17. 6. 2013 podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p.                         z
r u š u j e   a   v e c   v r a c i a  odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca  j e   p o v i n n ý  nahradiť navrhovateľovi trovy konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa
vo výške 413,91 Eur, pozostávajúce v celom rozsahu z náhrady trov právneho zastúpenia, do 30 dní
od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb.  vo vzťahu k oprávneným
osobám a dedičom po oprávnených osobách uvedených vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to
H. T., PharmDr. M. C., MUDr. O. C., Mgr. I. C., O. T. rozhodol tak, že títo spĺňajú podmienky zákona
uvedené v § 6 ods. 1 písm. a), b) zákona a v bode II. priznal vlastníctvo k nehnuteľnostiam podľa
pozemnoknižného stavu vo vzťahu k parcele PK č. 876 z vl. 876, pozemková parcela 1883/15, roľa, stav
podľa registra C KN - 1883/535, zastavaná plocha, o výmere 5184 m2, 1883/536, zastavaná plocha, o
výmere 36 m2. Vo výroku IV. oprávneným osobám a dedičom po oprávnených osobách priznal právo
na náhradu za pozemky, ktoré nebolo možné pre zákonné prekážky vydať. V odôvodnení rozhodnutia
odporca poukázal na to, že reštitučný nárok bol uplatnený listom zo dňa 6. 5. 1992 S. T. vo vzťahu k
nehnuteľnostiam, ktoré boli odňaté pôvodným vlastníkom M. T. ml., O. T., M. T., S. T., I. C., P. B. a S.
T. podľa § 6 ods. 1 písm. b) - odňatím bez náhrady postupom podľa zákona č. 46/1948 Zb.. Zároveň
vyzvali Poľnohospodárske družstvo Dražkovce na vydanie nehnuteľnosti. Poľnohospodárske družstvo
Dražkovce nebolo povinnou osobou na predmetnú nehnuteľnosť. Nedošlo k uzatvoreniu dohody o
vydaní nehnuteľnosti. To, že oprávnené osoby nevyzvali skutočné povinné osoby,  v dôsledku čoho
neboli uzatvorené dohody o vydaní nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 2, nie je v rozpore so Zákonom o pôde,
nakoľko podľa  § 9 ods. 1 je rozhodujúce, že oprávnená osoba  uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom



úrade v prekluzívnej lehote. Ak aj nevyzvala povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti, má to za následok
len tú skutočnosť, že vo veci rozhodne príslušný pozemkový úrad podľa § 9 ods. 4. Správny orgán
po doplnení požadovaných dokladov vo veci rozhodol rozhodnutím pod č. ObPÚ-2011/00427-SIM zo
dňa 8. 2. 2011 a oprávneným osobám priznal vlastnícke právo k časti PKN parcely č. 1883/15 a za
časť predmetnej parcely, ktorú nebolo možné vydať pre zákonné prekážky, priznal právo na náhradu.
Následne Krajský súd v Žiline pod č. k. 22Sp/11/2011 zo dňa 26. 8. 2011 rozhodnutie správneho orgánu
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že správny orgán mal v ďalšom konaní upresniť okruh
oprávnených osôb, resp. ich právnych nástupcov. Správny orgán zistil, že PKN parcela č. 1883/15
zapísaná v PKN vložke č. 876 v kat. úz. O. bola pôvodným vlastníctvom M. T. a spol. v 1/1. Uznesením
rady Štátneho súdu v Bratislave č. Or III 74/50 zo dňa 6. 3. 1950 bol majetok obvinených M. T. a O.
T. zhabaný. Na základe uvedeného Finančná prokuratúra v Žiline listom zo dňa 10. 5. 1950 požiadala
Okresný súd v Martine  o vyznačenie tejto skutočnosti v pozemkovej knihe. Okresný súd v Martine
následne uznesením Čd 772/50 dňa 15. 5. 1950 poznamenal v pozemkovej knihe na spoluvlastnícke
podiely O. T. a M. T. zákaz scudzenia, zaťaženia alebo zastavenia. Na základe rozsudku Štátneho súdu
v Bratislave TS III 124/50 zo dňa 12. 2. 1951 bol O. T. uznaný vinný zo zločinu neoznámenia trestného
činu, za čo bol odsúdený na 14 mesiacov odňatia slobody a stratu čestných práv občianskych na 5 rokov.
Na základe rozsudku Štátneho súdu v Bratislave Ts III 125/50 zo dňa 22. 2. 1951 mal byť M. T. odsúdený
avšak v rozsudku sa nenachádza. M. T. bol následne oslobodený rozsudkom Najvyššieho súdu v Prahe
zo dňa 13. 9. 1951 a O. T. bol na základe uznesenia Okresného súdu v Martine zahladené odsúdenie a
následne bol oslobodený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici 18 Tr 110/69 zo dňa 20. 4. 1972.
Na základe výmeru ONV Martin č. 611-20/VI-1950 zo dňa 20. 6. 1950 prešli spoluvlastnícke podiely I.
C. a P. B. podľa zákona č. 46/1948 Zb. do vlastníctva Čsl. štátu. KNV v Žiline na základe odvolania I.
C., toto odvolanie bolo zamietnuté a výmer ONV Martin potvrdil. Na základe rozhodnutia ONV Martin
č. 1501/56-pôd zo dňa 2. 10. 1956 prešla PKN parcela  č. 1183/15 podľa zákona č. 46/1948 Zb. do
vlastníctva Čsl. štátu v správe ONV Martin, odbor PaLH v 1/1 a bola odpísaná do PKN vložky č. 2655
v kat. úz. O.. Podľa administratívneho dohody o prevode správy národného majetku zo dňa 1. 11. 1961
bola prevedená správa na predmetnej nehnuteľnosti na Pozemné stavby, n. p. v Žiline. Pri zakladaní
evidencie nehnuteľnosti  v roku 1964 PKN parcela 1883/15 bola zapísaná do evidencie nehnuteľnosti
ako parcela EN č. 1883/15 a jej výmera bola upravená na skutočnú výmeru 1,2060 ha. Na základe
geometrického plánu č. 241-1-254-59-79 zo dňa 10. 7. 1979 bol z PKN parcely č. 1883/15 odčlenený diel
č. 2, o výmere 0,1663 ha, ktorý bol zlúčený s parcelou EN č. 2116/2. Na základe hospodárskej zmluvy č.
247/77-práv. zo dňa 1. 9. 1980 Pozemné stavby, n. p., Žilina previedli uvedenú časť parcely na BIOTIKA,
n. p., Slovenská Ľupča. ONV Martin rozhodnutím zo dňa 11. 9. 1980 odňal natrvalo poľnohospodársku
pôdu pre výstavbu závodu BIOTIKA. Na základe vyhlásenia platnosti operátu dňom 1. 1. 1981 stratil
platnosť pôvodný operát a nadobudol platnosť nový operát, v ktorom boli parcely EN č. 1883/13, 1883/14
a 1883/15 zlúčené a následne rozdelené tak, že celá plocha pôvodných EN parciel bola označená ako
parcela  č. 1883/13, parcelným číslom 1883/14 bol označený pozemok pri ceste a parcelným číslom
1883/15 bol označený pozemok pod budovou. Následne listom zo dňa 26. 3. 1981 BIOTIKA, n. p.,
Slovenská Ľupča a listom zo dňa 12. 1. 1982 Pozemné stavby, n. p., Žilina požiadali o zápis do evidencie
nehnuteľnosti. Parcely EN č. 1883/13-15 boli zapísané na LV č. XXX v kat. úz. O. v prospech Pozemných
stavieb, n. p., Žilina. Na základe zriaďovacej listiny Ministerstva výstavby a stavebníctva SR zo dňa 24.
9. 1990 boli zriadené Pozemné stavby Martin, š. p., ktoré nadobudli predmetné nehnuteľnosti.

Listom zo dňa 27. 8. 1991 uplatnil S. T. a spol. na Okresnej poľnohospodárskej správe v Martine
reštitučný nárok, ktorý bol zaevidovaný pod č. 473/91. Reštitučný nárok bol uplatnený aj v zastúpení
ostatných oprávnených osôb, avšak splnomocnenia neboli priložené. Na základe geometrického plánu
zo dňa 8. 4. 1992 bola EN parcela č. 1883/13 rozdelená a vznikla z nej okrem iného aj parcela EN č.
1883/428. Listom zo dňa 6. 5. 1992 uplatnil si S. T. a spol. na Pozemkovom úrade v Martine reštitučný
nárok, ktorý bol zaevidovaný pod č. 407/92. Reštitučný nárok bol uplatnený aj v zastúpení ostatných
oprávnených osôb a boli k nemu priložené splnomocnenia. Ďalej bol           8. 7. 1993 vyhotovený
geometrický plán, na základe ktorého bola rozdelená parcela EN                č. 1883/428. Na základe
rozhodnutia Ministerstva výstavby a verejných prác SR č. 1141/M-1996 zo dňa 14. 6. 1996 boli Pozemné
stavby Martin, š. p. zrušené bez likvidácie ku dňu 14. 6. 1996 s tým, že všetok majetok zrušeného
štátneho podniku prešiel na Fond národného majetku SR. Fond národného majetku zmluvou predaji
podniku zo dňa 7. 6. 1996 odpredal časť majetku spoločnosti KORUND, spol. s r. o. a ostávajúcu časť
previedol na Mesto Martin. Pozemné stavby, š. p. Martin boli následne dňom 23. 9. 1996 vymazané z
obchodného registra. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 47-24K 473/98-127 zo dňa 2.
3. 2000 bol na majetok spoločnosti KORUND, spol. s r. o. vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej



podstaty súd ustanovil JUDr. Janku Grolmusovú. Na základe kúpnej zmluvy V 2053/2002 zo dňa 8.
7. 2002 táto odpredala spoločnosti FARMAVET, s. r. o., okrem iného aj parcelu C-KN č. 1883/428.
Uvedená kúpna zmluva bola zapísaná na LV č. XXXX v kat. úz. O.. Následne bol vyhotovený geometrický
plán č. 156/2009 zo dňa 13. 1. 2010. Mesto Martin správnemu orgánu uviedlo, že nemá evidenciu, z
ktorej môže jednoznačne potvrdiť, či nové parcely C-KN č. 1883/535 a 1883/536 boli ku dňu zastavané
stavbou. V súčasnosti v evidencii budov nie je na pozemku evidovaná žiadna stavba. FARMAVET, s.
r. o. uviedol, že v čase účinnosti Zákona o pôde bol vedený  uvedený pozemok ako ostatná plocha.
Správa katastra Martin listom zo dňa 2. 12. 2010 uviedla, že v danom čase a v danom mieste nebola v
katastri nehnuteľností evidovaná žiadna stavba. Oprávnené osoby v priebehu konania uvádzali, že na
dotknuté časti pozemku nie je žiadna zákonná prekážka v zmysle § 11 Zákona o pôde, a preto ju žiadajú
vydať. FARMAVET, s. r.o. v rámci konania tvrdil, že na predmetnej parcele bola zriadená betonárka,
sklad sypaných a pevných stavebných materiálov, cesta, spevnené betónové plochy. Následne bol zo
strany FARMAVET, s. r. o. spochybnený predložený geometrický plán, pričom správny orgán zabezpečil
vyjadrenie geodetickej kancelárie Ing. I. M., ktorá uviedla, že geometrický plán č. 156/2009 je zostavený
plne v súlade s technickými predpismi.  Následne bol zo strany FARMAVET,                  s. r. o. zaslaný
správnemu orgánu aj znalecký posudok, vyhotovený Ing. M. O.                 č. 1/2012. Správny orgán uviedol
v rámci odôvodnenia, že došlo k vypočutiu svedkov, ktorých v odôvodnení rozhodnutia vymenuváva.
Odporca ďalej v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu na základe
reštitučného titulu uvedeného v § 6 ods. 1 písm. a) a b). Vo vzťahu k časti PKN parcely č. 1883/15
podľa C-KN č. 1883/535 a 1883/536 uviedol, že ide o nezastavaná pozemky a je možné tieto využívať
pre poľnohospodársku alebo lesnú výrobu. Zastavanosť pozemku správny orgán zisťoval na základe
dostupných listinných podkladov a svedeckých výpovedí. Svedkovia oprávnených osôb zhodne uviedli,
že pozemok bol nezastavaným, naproti tomu svedkovia povinnej osoby uviedli úplný opak. Správny
orgán musel vychádzať hlavne z dostupných listinných  dôkazov a je nesporné, že na pozemku sa
skladovali sypké stavebné materiály uhlie a škvara. Táto skutočnosť však neznamená, že pozemok je
zastavaný, resp. nie je ho možné využiť pre poľnohospodársku alebo lesnú výrobu. Na pozemku sa v
čase účinnosti Zákona o pôde nenachádzala žiadna stavba, čo dokumentuje vyjadrenie mesta zo dňa
8. 11. 2010, Správy katastra Martin zo dňa 7. 12. 2010 a letecká snímka z roku 1989. Pozemok sa
nachádzal mimo areálu pozemných stavieb, nebol oplotený, čo dokumentuje geometrický plán č. 28/92-
JA/D zo dňa 8. 4. 1992. To, že bol pozemok vedený v katastri ako zastavaná plocha, tiež neznamená,
že bol v skutočnosti zastavaný na pozemku sa nachádzal aj nachádza trávnatý porast a je ho možné
využívať pre poľnohospodársku alebo lesnú výrobu. Z uvedeného vyplýva, že priznaniu vlastníckeho
práva oprávneným osobám nebráni žiadna zákonná prekážka uvedená v § 11 zákona. Ostávajúca časť
PKN parcely je zastavaná.  Ďalej skonštatoval, že kúpna zmluva pod V 2053/2002 zo dňa 8. 7. 2002 je
neplatná s poukazom na ust. § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb..

Proti predmetnému rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ,
pričom namietal, že on a ani jeho právni predchodcovia nemali vedomosť o tom, že pozemok je
predmetom uplatneného reštitučného nároku, pričom uplatnený nárok zo strany S. T. nie je možné
považovať za jasný, určitý a zrozumiteľný vo vzťahu k osobám, ktoré si ho uplatnili. V zásadnej
právnej námietke sa navrhovateľ nestotožnil s rozhodnutím odporcu, ktorý oprávneným osobám priznal
vlastnícke právo k nehnuteľnosti pozemku v kat. úz. O. zapísaný vo vložke 876, PKN parcela č.
1883/15 vo vzťahu k C-KN parcelám 1883/535 a 1883/536. Navrhovateľ ako účastník správneho
konania produkoval listinné dôkazy, ktorými preukazoval zákonné prekážky vydania nehnuteľnosti, teda
že dotknutá časť pozemku PKN 1883/15, ku ktorej správny orgán priznal vlastnícke právo označená
ako C-KN č. 1883/535 a 1883/536 po prechode na štát, bola aj zastavaná priemyselnými stavbami
so súvisiacimi spevnenými plochami - cestami, preto je už od roku 1981 v evidencii nehnuteľností
vedená ako zastavaná plocha. Ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. boli na dotknutých pozemkoch
zriadené stavby, a to kotolňa, výrobňa betónu, sklad sypkého stavebného materiálu, betónové cesty,
ako aj škvarovisko. Z uvedených dôvodov vo vzťahu k tejto časti nehnuteľnosti oprávneným osobám
bránila a bráni zákonná prekážka ustanovená v § 11 ods. 1 písm. d) citovaného zákona. Zároveň
navrhovateľ poukázal na to, že spoločnosť predmetný pozemok nadobudla v roku 2002 kúpnou zmluvou
od správcu konkurznej podstaty KORUND, spol. s r. o., ktorý túto nehnuteľnosť nadobudol privatizáciou.
Ešte v čase tohto prevodu sa na pozemku nachádzali stavby, celý tento areál, ktorého súčasťou bola
aj dotknutá časť pozemku, bol stavebným dvorom bez možnosti jeho poľnohospodárskeho využitia,
skutočnosť, že išlo o zatavený stavebný pozemok ešte aj v čase predaja nehnuteľnosti spoločnosti
FARMAVET potvrdzuje aj prehlásenie správcu konkurznej podstaty úpadcu. Je podstatne významnou



skutočnosťou, že v čase uplatnenia reštitučného nároku sa nachádzali v rámci staveného areálu na
dotknutom pozemku priemyselné stavby. Tieto stavby právny nástupca pozemných stavieb postupne
odstraňoval, pričom definitívnu asanáciu celého stavebného areálu ukončil navrhovateľ. Navrhovateľ
sa nestotožnil ani s vyhodnotením dokazovania zo strany správneho orgánu, ktorý právnu váhu priznal
listinným dôkazom zabezpečeným úradom, bez povšimnutia ponechal skutočnosti a dôkazy, na ktoré
poukazoval navrhovateľ ako účastník konania. Poukázal na § 32 ods. 1 Správneho poriadku, § 3
ods. 5 Správneho poriadku. Poukázal tiež na vyjadrenie správy katastra, že podľa vtedy platného
zákona č. 22/1964 Zb. sa pri nových stavbách vo vlastníctve občanov zápisy do evidencie nehnuteľností
vykonávali na základe rozhodnutí o udelení súpisného alebo evidenčného čísla a geometrického
plánu, avšak v tomto prípade nešlo o stavby občanov, ale o priemyselné stavby, takže nemuseli
byť evidované v evidencii nehnuteľností, hoci reálne existovali. Ďalej namietal, že geometrickým
plánom č. 156/2009 nie je stotožnená vydávaná časť pôvodnej PKN parcely č. 1183/15, čo považuje
navrhovateľ za otázku zásadného právneho významu. Pokiaľ ide o leteckú snímku z roku  1989,
ktorá podľa názoru navrhovateľa preukazuje naopak zastavanosť pozemku, ktorý má byť v zmysle
napadnutého rozhodnutia vydaný oprávneným osobám. Tak isto sa správny orgán vo svojom rozhodnutí
nevysporiadal so svedeckými výpoveďami potvrdzujúcimi zastavanosť vydávaných parciel. Tak isto
namietal aj procesné pochybenie vo vzťahu k výsluchom svedkov M. N., M. S. a Ing. I. T., ktorých
predvolával, pričom v tomto smere odňal navrhovateľovi možnosť zúčastniť sa tohto vypočutia a odňal
možnosť klásť daným svedkom otázky. Ďalej namietal skutočnosť, že navrhovateľ nemožno subsumovať
pod povinnú osobu v zmysle § 5 ods. 1 Zákona o pôde, nakoľko nehnuteľnosť nadobudol až v roku 2002
na základe kúpnopredajnej zmluvy. Uvedený právny názor bol vyjadrený aj v rozhodnutí Krajského súdu
v Žiline č. k. 22Sp/11/2011. Vzhľadom na uvedené skutočnosti  žiadal rozhodnutie správneho orgánu
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie postupom podľa § 250j ods. 2 O.s.p..

Odporca sa k opravnému prostriedku vyjadril písomne, stotožnil sa so zisteným skutkovým a právnym
stavom vo veci. Žiadal rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

V priebehu súdneho konania zo strany navrhovateľa podaním zo dňa 10. 9. 2013 došlo k doplneniu
opravného prostriedku v tom zmysle, že do spisu doložil znalecký posudok č. 1/2013 zo dňa 3. 9. 2013
znalca Ing. M. O., ktorý podľa tvrdenia navrhovateľa konštatuje zastavanosť pozemku C-KN parcely č.
1883/428.

K opravnému prostriedku sa vyjadril účastník konania v rade 1/ MUDr. O. C., ktorý uviedol, že
v čase účinnosti zákona nebola v katastri nehnuteľností evidovaná žiadna stavba, ani v mapovej
časti katastra sa nenachádzal žiadny zákres stavby na predmetných pozemkoch. Pozemok sa
nachádza mimo areálu pozemných stavieb, t. j. nebol ani oplotený. V súčasnosti sa nachádza mimo
oploteného areálu firmy FARMAVET, čo dokumentuje aj geometrický plán z roku 1992. Letecká
snímka len potvrdzuje, že na pozemku sa nenachádza žiadna stavba brániaca poľnohospodárskemu
a lesnému využitiu pozemkov. Mal za to, že správny orgán rozhodol správne v súlade s Metodickým
usmernením Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 6. 5. 1996 pod č. 101/96-430. Stavby, ktoré
nebránia poľnohospodárskemu, ani lesnému využitiu sú meriolizačné stavby, stožiare energetických
a telekomunikačných vedení, ropovody, plynovody, vodovody, teplovody, pozemné telekomunikačné
vedenia a pod.. Z uvedeného vyplýva, že ani takéto už dlhé roky nefunkčné vedenia, ktoré
boli predmetom predloženého znaleckého posudku, nie sú takou prekážkou, ktoré by bránili
poľnohospodárskemu, resp. lesnému využitiu predmetných pozemkov. Súčasný stav pozemku len
potvrdzuje, že navrátené plochy je možné využívať ako trvalý trávnatý porast - lúku, pasienok. Navrhol
rozhodnutie správneho orgánu ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 25. 10. 2013.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom prednese na pojednávaní sa pridržiaval

písomne podaného opravného prostriedku.



Štatutárny zástupca navrhovateľa sa pridržiaval opravného prostriedku podaného právnym zástupcom.
Dodal, že predmetný pozemok bol zastavaný priemyselnými stavbami bez súpisného čísla, ktoré sa z
pozemku postupne odstraňovali, na toto odstraňovanie majú dôkazy v podobe zaplatených faktúr za
odstraňovanie stavieb.

Právny zástupca účastníkov konania v rade 1/ a 2/ žiadal rozhodnutie odporcu ako vecne správne
potvrdiť, stotožnil sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, vrátane postupu správneho orgánu mal za
to, že rozhodnutie je potrebné zrušiť pri aplikácii ust. § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. pre nedostatočne
zistený skutkový stav veci a pre nepreskúmateľnosť - pre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov
rozhodnutia, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje
súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k
pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára
1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. nárok uplatní oprávnená osoba na okresnom úrade a zároveň
vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní
od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti.

Podľa § 9 ods. 4 predmetného zákona ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve
oprávnenej osoby k nehnuteľnosti okresný úrad.

Podľa § 9 ods. 7 predmetného zákona proti rozhodnutiu okresného úradu podľa odsekov 4 až 6 možno
podať opravný prostriedok na súd.

Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že pozemok bol
po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno
vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku.

Podľa § 13 ods. 1 citovaného zákona právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba
uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a) začne osemnásťmesačná
lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak dôjde k tomuto
rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty na
predkladanie písomných dôkazov v konaní pred okresným úradom sa spravujú všeobecnými predpismi
o správnom konaní.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby predmetom
tohto zákona nie je majetok, ktorý sa má vrátiť právnickým osobám osobitnými predpismi.

Podľa § 3 ods. 2 predmetného zákona s majetkom, na ktorý vznikol nárok fyzickej osobe podľa
osobitných predpisov (aj zákon č. 229/1991 Zb.), možno nakladať podľa tohto zákona. Nadobúdateľ
tohto majetku alebo jeho právny nástupca sa stáva povinnou osobou podľa osobitných predpisov.



Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. tomu, kto vydal majetok podľa odseku 2, poskytne Fond
národného majetku Slovenskej republiky alebo Slovenský pozemkový fond náhradu vo forme a v
rozsahu podľa osobitných predpisov.

Krajský súd v Žiline poukazuje na to, že časť dôvodov uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa
sú relevantnými dôvodmi, ktoré spôsobujú, že opravnému prostriedku navrhovateľa bolo potrebné
vyhovieť, a teda následne zrušiť napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p.. Časť
dôvodov uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa je ale nedôvodná.

Zo správneho spisu bolo zistené, že reštitučný nárok bol uplatnený S. T. na Pozemkovom úrade Martin
dňa 6. 5. 1992, pričom S. T. bol splnomocnený na uplatnenie reštitučného nároku aj I. N., rod. C., MUDr.
O. C., Ing. M. T. a P. B., rod. T.. Týmto podaním uplatnili si nárok na vrátenie celého poľnohospodárskeho
majetku, ktorý im bol nespravodlivo odňatý najmä v kat. úz. O. a G. D. H. podľa Zákona o pôde. Správny
orgán následne postupoval v zmysle intencií odôvodnenia Krajského súdu v Žiline a ďalej pokračoval
s oprávnenými osobami, resp. s dedičmi po oprávnených osobách tak, ako to uviedol vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia a následne uzavrel správne okruh oprávnených osôb a dedičov po oprávnených
osobách. Reštitučný titul na vrátenie pôdy v zmysle Zákona o pôde, a to konkrétne ust. § 6 ods. 1 písm.
a) a b) zákona č. 229/1991 Zb.  nie je spornou skutočnosťou.

Nedôvodnou je námietka navrhovateľa, ktorá bola vo vzťahu k uplatnenému reštitučného nároku, že
nebol uplatnený (výzva na povinnú osobu) vo vzťahu k povinnej osobe, súd poukazuje na to, že nárok
bol uplatnený v predmetnom prípade riadne. Riadne uplatnenie reštitučného nároku v stanovenej lehote
Zákon o pôde podľa názoru súdu viaže výlučne na pozemkový úrad. Táto skutočnosť vyplýva aj z
gramatického výkladu ust. § 13 ods. 1 zákona, kde je v tretej vete uvedené, že neuplatnením práva
v lehote, právo zanikne. Teda, ak právo nie je uplatnené v lehote, zaniká. Uplatnenie práva je ďalej
špecifikované v § 9 ods. 1 zákona, podľa ktorého nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom
úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že čo
sa týka uplatnenia nároku, uplatnenie sa realizuje na pozemkovom úrade. Výzva povinnej osobe je
kvalitatívne odlišný právny úkon od uplatnenia práva na pozemkovom úrade a zákon s týmto nespája
prekludovanie tohto práva. Preklúziu práva zákonodarca stanovil len v prípade neuplatnenia práva v
lehote na pozemkovom úrade a nie vo vzťahu k nevyzvaniu povinnej osoby v lehote. Z uvedeného
je zrejmé, že ak by i výzva povinnej osobe nebola učinená, toto nemá za následok preklúziu práva
na reštitúciu ako to uviedol právny zástupca navrhovateľa. S uvedeným sa stotožňuje aj rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/231/2010 a 1Sžr/27/2010.

Súd sa nestotožnil ani s námietkou navrhovateľa, ktorá smerovala čo do posúdenia navrhovateľa ako
povinnej osoby s tým, že podľa názoru súdu s poukazom na ust. § 3 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. o
podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby konal správne správny orgán s navrhovateľom ako
s povinnou osobou. Na daný prípad bolo teda potrebné  aplikovať ustanovenia lex specialis § 3 ods. 2
zákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby. Bolo preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom uplatneného nároku boli prevedené kúpnopredajnou zmluvou, resp. boli prevedené v rámci
procesu tzv. veľkej privatizácie podľa zákona č. 92/1991 Zb. z Fondu národného majetku SR Zmluvou o
predaji podniku č. 1376/1996 zo dňa 7. 6. 1996, kde časť majetku medzi inými aj predmetné pozemky boli
odpredané spoločnosti KORUND, spol. s r. o., pričom taktiež bolo preukázané, že uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 47-24K 473/98-127 zo dňa 2. 3. 2000 bol na majetok spoločnosti KORUND,
spol. s r. o. vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty súd ustanovil JUDr. Janku Grolmusovú.
Táto odpredala spoločnosti FARMAVET,           s. r. o. na základe kúpnej zmluvy V 2053/2002 zo dňa
8. 7. 2002 okrem iného aj parcelu C-KN č. 1883/428. Súd je toho názoru, že na daný prípad nie je
možné aplikovať ust. § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb.., ale ust. § 3 ods. 2 a 3 zákona č. 92/1991 Zb.,
pričom nadobúdateľ tohto majetku, resp. jeho právny nástupca - navrhovateľ sa stáva - povinnou osobu
podľa osobitných predpisov (podľa zákona č. 229/1991 Zb.). To znamená výlučne podľa tohto zákona sa
navrhovateľ stáva povinnou osobu podľa tohto zákona, a teda v rámci predmetného správneho konania
podľa zákona č. 229/1991 Zb. vo vzťahu k oprávneným osobám resp. ich dedičom vystupuje ako povinná
osoba. To znamená, že táto námietka navrhovateľa je vzhľadom na uvedené skutočnosti irelevantná.



Súd ale v danom prípade po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že rozhodnutie je
nepreskúmateľné, čo do výrokovej časti najmä teda aj čo do označenia pozemkov, keďže vo výrokovej
časti rozhodnutia sa nenachádza označenie príslušného geometrického plánu, z ktorého mali vzniknúť
C-KN pozemky, ktoré boli predmetom vydania. Tak isto je potrebné poukázať na to, že rozhodnutie je
nedostatočne zdôvodnené, pokiaľ správny orgán vykonával dokazovanie výsluchom svedkov. Zrušenie
rozhodnutia je v spojení s výrokom rozhodnutia, vo vzťahu ku ktorým pozemkom bolo navrátené
vlastníctvo oprávneným osobám a dedičom po oprávnených osobách. To znamená, že pokiaľ správny
orgán vykonával dokazovanie výsluchom svedkov, uviedol, že takéto dokazovanie vykonal, svedkov
vymenoval. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je vôbec vyhodnotené dokazovanie, ktoré vyplynulo zo
svedeckých výpovedí jednotlivých svedkov (§ 31 ods. 5, § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.). Nie je
uvedené v podstate to, čo konkrétni jednotliví svedkovia v rámci výpovedí uviedli, či uviedli to alebo
to v prospech navrhovateľa alebo v prospech oprávnených osôb, vo vzťahu ku ktorým boli predmetné
pozemky vydané. V odôvodnení rozhodnutia doslova správny orgán len uviedol, že časť svedkov
vypovedala v prospech navrhovateľa a časť v prospech účastníkov konania. Z tohto dôvodu nie je možné
ani vyhodnotiť, či boli porušené aj procesné práva vo vzťahu k niektorým svedkom, ktoré navrhovateľ
označil vo svojom opravnom prostriedku, že nemohol sa zúčastniť ich výsluchu a z tohto dôvodu mu
bolo odňaté právo klásť príslušným svedkom otázky (§ 33 ods. 1,2 zákona č. 71/1967 Zb.).

Spornou skutočnosťou v predmetnej veci aj po preskúmaní napadnutého rozhodnutia naďalej
zostáva otázka zastavanosti, resp. nezastavanosti pozemkov nachádzajúcich sa vo výrokovej časti II.
napadnutého rozhodnutia. Je nepochybne zrejmé, že navrhovateľ v rámci konania navrhoval vypočutie
svedkov, ktorí mali preukázať zastavanosť predmetného pozemku. Nedostatky vo vzťahu k týmto
svedkom sú uvedené vyššie. Z tohto dôvodu sa javí napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a
považuje ho súd za predčasné rozhodnutie, keďže nie je jasné, na základe čoho, akých skutočností
dospel k jednoznačnému záveru, že dané pozemky nie sú zastavané a že je tieto možné oprávneným
osobám, resp. dedičom po oprávnených osobách vydať, že tieto je možné využiť na poľnohospodársku
resp. lesnú výrobu (§ 11 ods. 1 pís. d) zák. č. 229/1991 Zb.).

Aj keď v zásade je potrebné poukázať na to, že správny súd už v rámci konania pred súdom, pred
ktorým dochádza k preskúmavaniu napadnutého rozhodnutia už nevykonáva dokazovanie (aj keď je
možné vykonať dokazovanie s poukazom na § 250i ods. 2 O.s.p.), vzhľadom na uvedené prekvapivé
rozhodnutie, pokiaľ navrhovateľ súdu predkladal, resp. predložil znalecký posudok č. 1/2013 vyhotovený
Ing. M. O., ktorý mal byť predložený ako dôkaz na zastavanosť predmetných pozemkov, takýto dôkaz
mal byť predložený v rámci správneho konania. Je potrebné aby na druhej strane bola daná možnosť
aj účastníkom konania,  to znamená oprávneným osobám a dedičom po oprávnených osobách sa v
rámci tohto správneho konania k takémuto znaleckému posudku, k takémuto znaleckému dokazovaniu
aj vyjadriť ( § 33 ods. 1,2 zákona č. 71/1967 Zb.. Tak isto neušlo pozornosti súdu, že v priebehu
správneho konania boli produkované tvrdenia zo strany navrhovateľa, že ku dňu účinnosti Zákona o
pôde č. 229/1991 Zb. (ku dňu 24. 6. 1992)  boli na spornom  pozemku tzv. priemyselné stavby, ktoré
nemuseli mať tzv. súpisné číslo. K týmto skutočnostiam sa správny orgán vôbec nevyjadril. Za týchto
okolností je teda rovnako rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné pre nedostatok zdôvodnenia
a nedostatočne zistený skutkový stav.

Úlohou správneho orgánu v predmetnej veci bude dostatočne zistiť skutkový stav, a to vo vzťahu k
označeným pozemkom vo výroku II. rozhodnutia, či teda dané pozemky boli, alebo neboli zastavané
ku dňu účinnosti Zákona o pôde č. 229/1991 Zb.. Bude potrebné oboznámiť znalecký posudok č.
1/2013, resp. tento dať na vyjadrenie ostatným účastníkom správneho konania, aby k nemu mohli
zaujať stanovisko, prípadne vykonať vo vzťahu k tomuto predloženému znaleckému posudku aj ohliadku
miesta za účasti všetkých zainteresovaných účastníkov konania, resp. aj za účasti znalca. Tak isto
bude potrebné sa vyjadriť ku skutočnostiam, resp. tvrdeným skutočnostiam, že priemyselné stavby v
danom prípade nebolo potrebné, aby mali súpisné číslo, t. j. aby boli evidované v príslušnej evidencii
nehnuteľností, a teda posúdiť podľa tohto znaleckého posudku, či skutočne tieto stavby existovali na
danom pozemku ku dňu účinnosti zákona s prihliadnutím aj na vypočutie svedkov. Svedkovia, ktorí neboli
vypočutí procesne relevantným spôsobom, týchto bude potrebné vypočuť opakovane a dať všetkým
účastníkom priestor na možnosť byť účastný pri výsluchu daných svedkov, resp. klásť uvedeným



svedkom príslušné otázky. Správny orgán prípadne zváži znalecké dokazovanie aj na otázku skutočného
stotožnenia vydávaných pozemkov.

Podstatným teda v prejednávanej veci bude zistenie, či ku dňu účinnosti Zákona o pôde existovali
na žiadaných pozemkoch stavby tak, ako to tvrdí navrhovateľ v kontexte s výpoveďami jednotlivých
svedkov, prípadne ďalšieho dokazovania, a teda vyhodnotiť, či prípadné stavby, ktoré by ku dňu účinnosti
Zákona o pôde existovali na danom pozemku, či by bránili  (nebránili) prípadnému využitiu pozemku na
poľnohospodárske, resp. lesné využitie pozemkov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodnutie odporcu v tomto štádiu konania považoval za
predčasné, a preto ho bolo potrebné zrušiť pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p..

Správny orgán je pri novom rozhodnutí viazaný právnym názorom súdu.

Navrhovateľ bol v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii                         ust.
§ 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil
prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania zo dňa 25.10.2013 v celkovej výške 413,91
Eur, spočívajúce z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to:

1. prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 130,16 Eur, režijný paušál - 7,81 Eur;

2. opravný prostriedok zo dňa 18.07.2013 vo výške 130,16 Eur, režijný paušál - 7,81 Eur;

3. účasť na pojednávaní dňa 25.10.2013 vo výške 130,16 Eur, režijný paušál - 7,81 Eur.

Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom
navrhovateľa a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia
za tri úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie.

A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb vždy v znení ku dňu vykonania úkonu  (ďalej len vyhláška) je výpočtovým
základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Výpočtový základ pre rok 2013 predstavuje sumu 781 Eur.

Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna
šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo
veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške
jednej trinástiny výpočtového základu.

Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2013 predstavuje sumu 130,17 Eur.

V predmetnej veci sa jednalo o preskúmanie rozhodnutia v reštitučnej veci. Súd pri výpočte trov konania
vychádzal z uplatnených súm tarifnej odmeny, nakoľko v zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky môže advokát
základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť.

Súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby, a to za:



1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 18.07.2013 v súlade s § 13a
ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 130,16 Eur,

2. písomne podanie na súd - opravný prostriedok zo dňa 18.07.2013 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c)
vyhlášky vo výške 130,16 Eur,

3. účasť na konaní pred súdom dňa 25.10.2013 v súlade § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky vo výške 130,16
Eur. Odmena za úkony právnej služby spolu predstavuje sumu 390,48 Eur.

B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na
jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný
paušál za rok 2013 (3 x 7,81 Eur); režijný paušál spolu 23,43 Eur.

Pokiaľ ide o ostatných účastníkov konania, títo neboli úspešnými účastníkmi v konaní, preto nemajú
právo na náhradu trov konania.

Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty považuje súd podľa konkrétnych okolností
predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného
práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e   prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}