{"guid": "0669899d-479b-447d-bcf4-52b57d8fd577:1452ccdf-8ee9-4008-8aba-1e5b6afcb3c4", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3013201018.2", "spisova_znacka": "13S/224/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/224/2013 z 11. 11. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 11. novembra 2014, sp. zn. 13S/224/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3013201018.2", "identifikacne_cislo": "3013201018", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Roman Rizman", "sudca_id": 368, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-rizman-368", "datum_vydania": "2014-11-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "4Sžf/17/2016", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "b17596b2-503a-453c-b450-666733e658b9:bc58139d-c7f1-4f79-b6f1-a949dc4324dc", "datum": "2017-01-16", "vztah": "zmenene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "nazov": "§ 250j ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1452ccdf-8ee9-4008-8aba-1e5b6afcb3c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3013201018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3013201018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3013201018.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/224/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013201018
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013201018.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr.
Evy Vaškovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu GIBALEX, s.r.o., so sídlom Slovenskej
armády 48, Nemšová, IČO: 31 408 401, práv. zast. Advokátskou kanceláriou MOJŽIŠ a Partneri s.r.o. so
sídlom Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35 892 994, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
zo dňa 16. októbra 2013, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu   z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 12. júla 2013, ktorým podľa §
68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane                       z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie august 2011 vo výške 70 416,10 euro, keď správca dane s poukazom na ust. § 49
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH v celkovej výške 70 416,10
euro z dodávateľských faktúr od dodávateľa HK trade s.r.o. so sídlom Februárová 154, Partizánske,
IČO: 36 243 493 a od dodávateľa PARADISSE s.r.o.               so sídlom Čierna Lehota 137, IČO: 44
965 028, a to konkrétne:

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 16.08.2011 za bravčové polovice, množstvo 2 861 kg, základ dane
4534,69 euro, DPH vo výške 906,94 euro, celková suma 5441,63 euro                 (od dodávateľa HK
trade s.r.o.),

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 18.08.2011 za bravčové polovice, množstvo 4 834 kg, základ dane
7661,89 euro, DPH vo výške 1532,38 euro, celková suma 9194,27 euro              (od dodávateľa HK
trade s.r.o.),

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 24.08.2011 za bravčové polovice, množstvo 5 251 kg, základ dane
8322,84 euro, DPH vo výške 1664,57 euro, celková suma 9987,41 euro             (od dodávateľa HK
trade s.r.o.),

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 25.08.2011 za bravčové polovice, množstvo 5 293 kg, základ dane
8389,41 euro, DPH vo výške 1677,88 euro, celková suma 10 067,29 euro               (od dodávateľa
HK trade s.r.o.),



- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 09.08.2011 „daňový doklad k prijatej platbe na základe Zálohovej
faktúry č. XXXXXXXX“, základ dane 64 166,67 euro, DPH vo výške 12 833,33 euro, celková suma 77
000 euro (od dodávateľa PARADISSE s.r.o.),

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 12.08.2011 „daňový doklad k prijatej platbe na základe Zálohovej
faktúry č. XXXXXXXX“, základ dane 64 166,67 euro, DPH vo výške 12 833,33 euro, celková suma 77
000 euro (od dodávateľa PARADISSE s.r.o.),

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 16.08.2011 „daňový doklad k prijatej platbe na základe Zálohovej
faktúry č. XXXXXXXX“, základ dane 64 166,67 euro, DPH vo výške 12 833,33 euro, celková suma 77
000 euro (od dodávateľa PARADISSE s.r.o.),

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 19.08.2011 „daňový doklad k prijatej platbe na základe Zálohovej
faktúry č. XXXXXXXX“, základ dane 116 666,67 euro, DPH vo výške 23 333,33 euro, celková suma 140
000 euro (od dodávateľa PARADISSE s.r.o.),

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 08.08.2011 za mrazené kuracie prsia BRAZIL, množstvo 21 972 kg,
základ dane 3946,53 euro, DPH vo výške 789,31 euro, celková suma 4735,84 euro (od dodávateľa
PARADISSE s.r.o.),

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 15.08.2011 za kuracie prsia mrazené, množstvo 21 859,8 kg, základ
dane 3336,39 euro, DPH vo výške 667,28 euro, celková suma 4003,67 euro (od dodávateľa PARADISSE
s.r.o.),

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 18.08.2011 za kuracie prsia mrazené, množstvo 21 996 kg, základ
dane 3361,05 euro, DPH vo výške 672,21 euro, celková suma 4033,26 euro               (od dodávateľa
PARADISSE s.r.o.),

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 19.08.2011 za kuracie prsia mrazené, množstvo 21 996 kg, základ
dane 3361,05 euro, DPH vo výške 672,21 euro, celková suma 4033,26 euro              (od dodávateľa
PARADISSE s.r.o.).

Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane. Zopakoval,
že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH zo sporných faktúr od dodávateľa HK trade s.r.o. a od dodávateľa
PARADISSE s.r.o., pričom tovar uvedený v týchto sporných faktúrach spoločnosť HK trade s.r.o. a
spoločnosť PARADISSE s.r.o. žalobcovi reálne nedodala. Žalovaný poukázal na to, že polícia šetrením
realizovaných obchodov s bravčovým mäsom zistila, že tento tovar (bravčové mäso) nadobudli slovenskí
predajcovia z iných členských štátov Európskej únie. Všetky slovenské subjekty boli zaregistrované ako
platitelia DPH, pričom sa jedná o nastrčené spoločnosti, ktoré v skutočnosti nevykonávali žiadnu reálnu
činnosť, sídla spoločností boli len formálne, konatelia spoločností boli alebo sú bezdomovci, osoby v
pátraní s bohatou kriminálnou minulosťou, resp. subjekty boli prevedené na občanov I.. Zodpovedné
osoby za tieto subjekty nepodávali daňové priznania, nekomunikovali s príslušnými daňovými úradmi.
V intrakomunitárnych dodaniach tovaru od dodávateľov z Európskej únie na Slovensko pochybnosti
nie sú, za to závažné pochybnosti sú v deklarovaných nadobúdateľoch tovaru z Česka. Na základe
faktúr, ktoré mali vystaviť nadobúdatelia (Ostwerke, s.r.o., HK trade, s.r.o., PARADISSE, s.r.o., ...) si
uplatnili odpočítanie dane viaceré daňové subjekty na Slovensku a v súvislosti s takto deklarovanými
dodávkami mäsa z členských štátov Európskej únie došlo a dochádza ku kráteniu štátneho rozpočtu
Slovenskej republiky vo veľkom rozsahu. Vyššie uvedený dodávateľ žalobcu - spoločnosť HK trade
s.r.o. dňa 12.07.2011 zmenila obchodné meno na „i HK trade, s.r.o.“, do 19.07.2011 sídlila na adrese
Bučany 594, od 20.07.2011 na adrese Februárová 154, Partizánske. V mene spoločnosti HK trade
s.r.o. konal od 18.01.2011 do 30.05.2011 N. C., od 30.05.2011 do 21.05.2013 N. Z. a od 21.05.2013 I.
G.. Žalobca predložil správcovi dane „Rámcovú kúpnu zmluvu“ zo dňa 03.05.2011 uzatvorenú medzi
spoločnosťou HK trade s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj
a nákup bravčových poliek, hovädzieho a bravčového mäsa podľa platných veterinárnych a všeobecne
záväzných predpisov. Za spoločnosť HK trade s.r.o. zmluvu uzatváral N. Z. napriek tomu, že konateľom
sa stal až 30.5.2011 a zmluva bola podpísaná dňa 03.05.2011. N. Z. vo výpovedi pred správcom dane
potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov pre žalobcu a dodal, že jeho dodávatelia z Čiech majú



vlastné autá a dovezú tovar na Slovensko. Ako ďalej uviedol bývalý konateľ spoločnosti HK trade s.r.o.
N. Z., žalobca objednal tovar u neho a on zase objednal tovar u svojich dodávateľov v ČR - Spektrum
s.r.o. alebo N. I. Y., pričom na daný termín bolo mäso expedované konečnému odberateľovi. Fyzicky tak
bolo mäso dodané z Čiech priamo končenému spracovateľovi, napr. Púchovský mäsokombinát, Fabuš
Borčice, LAPREMA s.r.o.. Platby prebiehali cez účet. Celý proces dodania a vyskladnenia z kamiónu bol
taký, že mäso sa naložilo v Čechách u dodávateľov do ich vlastných áut, následne putovali tieto autá na
žalobcom zadané miesto, napr. Siladice, Borčice, kde sa kamión otvoril prvýkrát za účasti zamestnanca
príslušného spracovateľského mäsokombinátu, mäso sa odvážilo a uložilo do chladiacich boxov
spracovateľa, ktorý zabezpečil veterinára na vykonanie kontroly kvality mäsa. Šetrením spoločnosti
HK trade s.r.o. správca dane zistil, že spoločnosť HK trade s.r.o. v zdaňovacích obdobiach I. až IV.
štvrťrok 2011 nepriznala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, konkrétne mäsa z Česka, napriek tomu
tento tovar - mäso bolo ďalej deklarované spoločnosťou HK trade s.r.o. ako tuzemské dodávky pre
žalobcu. Ďalší vyššie uvedený dodávateľ žalobcu - spoločnosť PARADISSE s.r.o. dňa 20.06.2013 zmenil
svoje pôvodné sídlo na adrese Čierna Lehota 137 na novú adresu Slovenského národného povstania
7/13, Nová Dubnica. V mene spoločnosti PARADISSE s.r.o. konal v čase od 24.11.2009 do 20.06.2013
U. G., od 21.06.2013 nebola v obchodnom registri zapísaná ako štatutárny orgán žiadna osoba, dňa
27.08.2013 bol U. G. opäť zapísaný ako konateľ spoločnosti PARADISSE s.r.o. od 16.08.2013. Žalobca
predložil správcovi dane „Rámcovú kúpnu zmluvu“ zo dňa 11.07.2011 uzatvorenú medzi spoločnosťou
PARADISSE s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj a nákup
bravčových poliek, hovädzieho a bravčového mäsa a hydiny podľa platných veterinárnych a všeobecne
záväzných predpisov. Za spoločnosť PARADISSE s.r.o. zmluvu uzatváral U. G., ale zmluva nie je za
predávajúceho podpísaná. K rámcovej zmluve je priložený Dodatok č. 1 zo dňa 11.08.2011, ktorý nie je
podpísaný ani predávajúcim, ani kupujúcim. Bývalý konateľ spoločnosti PARADISSE s.r.o. U. G. pred
správcom dane vo svojej výpovedi uviedol, že sporné faktúry, ktoré vystavil žalobcovi, má v účtovníctve
a aj v záznamoch DPH riadne zaevidované. Faktúry vystavila účtovná spoločnosť, ktorej názov si U. G.
nepamätal, sporné faktúry sa U. G. dostali len na podpis, obchod s mäsom predstavvoval pre neho len
podpisovanie faktúr (U. G. fyzicky pracuje pri výrobe palivového dreva a stavebného reziva), neuzatváral
zmluvy súvisiace s nákupom mäsa, ani objednávky nevykonával. Obchod s mäsom bol postavený
na dôvere jeho jedného dlhoročného pracovníka, ktorého meno U. G. neuviedol. Väčšina tovaru bola
nadobudnutá zo zahraničia, domácich dodávateľov si nepamätal, preprava končila väčšinou v Trenčíne,
v skladoch Liška s.r.o., miesto vykládky bola Skalka nad Váhom, pričom táto preprava bola vykonaná
prostredníctvom špedičných spoločností. Dodávateľské faktúry z EÚ chodili U. G. na adresu spoločnosti
PARADISSE s.r.o., tieto boli uhrádzané bezhotovostne cez internetbanking, pričom úhrady vykonával
pán I. - zamestnanec žalobcu (U. G. neuviedol priezvisko p. I.), ktorý disponoval aj prístupovým heslom
aj PIN kódom od účtu spoločnosti PARADISSE s.r.o.. Dodávateľské faktúry z EÚ U. G. odovzdal p. I.,
ktorý zabezpečoval ich úhradu aj zaúčtovanie. K prevozu mäsa U. G. ďalej uviedol, že toto bolo naložené
v EÚ u dodávateľa do kamiónu, kde bolo zaplombované a vyložené až v sklade Liška Slovakia s.r.o..
Kamión sa nikde neotváral. Mäso sa pri nakládke a vykládke vážilo, U. G. sa toho nikdy nezúčastnil, tovar
nikdy nevidel, nevie, čo a koľko sa objednávalo, bol len sprostredkovateľom, t.j. meno firmy PARADISSE
s.r.o. slúžilo, aby žalobca ako odberateľská spoločnosť mal v nákupe lepšiu cenu. Za U. G. prišiel
človek, ktorého nepoznal, doniesol mu vystavené odberateľské faktúry, U. G. ich podpísal a on ich
zobral naspäť do účtovnej kancelárie, ktorá ich doručila žalobcovi. Vychádzajúc z vyššie uvedených
zistení je podľa žalovaného zrejmé, že bývalí konatelia spoločností HK trade s.r.o. a PARADISSE s.r.o.
nepreukázali objektívne a dôveryhodným spôsobom, že tovar naozaj vlastnili, naopak, z ich výpovedí je
zrejmé, že s tovarom nemanipulovali, ani ho nekontrolovali, tovar šiel priamo k spracovateľom. To, že
dodávatelia žalobcu - spoločnosti HK trade s.r.o. a PARADISSE s.r.o. nepreukázali skutočné vlastníctvo
tovaru, ktorý deklarovali na sporných faktúrach (vystavených pre žalobcu), nemôže byť podkladom pre
poskytnutie úľav žalobcovi spočívajúcich v obmedzení jeho povinnosti riadne preukázať všetky podklady
pre overenie správnosti priznanej a odpočítanej DPH. Skutkový stav žalovaný právne posúdil podľa § 49
ods. 1, 2, § 51 ods. 1 zákona o DPH, rovnako ako správca dane v prvostupňovom rozhodnutí. S odkazom
na to, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil, zodpovedá zásadám
logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o
DPH, žalovaný rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu. Žalobca vytýka žalovanému, že správca dane
v daňovom konaní porušil základné zásady daňového konania. Správca dane sa neriadil dôsledne
ustanovením § 3 ods. 2 daňového poriadku, keď neoboznámil žalobcu s pochybnosťami počas konania,
čím bola žalobcovi odňatá možnosť odstránenie nedostatkov v daňovom konaní.



Taktiež správca dane porušil § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, keď uzatvoril daňovú kontrolu
rozhodnutím, bez vykonania ústneho pojednávania s oznámením pochybností. Správca dane v
rozhodnutí neuviedol, v akej skutočnosti konkrétne bol porušený zákon zo strany žalobcu a taktiež
neuviedol na ústnom pojednávaní konkrétne návrhy, ako by mal žalobca ako platiteľ odstrániť nedostatky
v procese daňovej kontroly.
Žalobca vytýka žalovanému, že na objasnenie skutkového stavu nevyužil správca dane dožiadanie na
Daňový úrad Partizánske, u ktorého sa nachádza dokumentácia spoločnosti HK trade s.r.o.. Taktiež
správcovi dane vytýka, že svoj záver opiera hlavne o výpoveď U. G., bývalého konateľa spoločnosti
PARADISSE s.r.o..

Ako zdôraznil žalobca v žalobe, U. G. ako bývalý konateľ spoločnosti PARADISSE, s.r.o. vo svojej
výpovedi potvrdil, že došlo k zdaniteľným plneniam, stručne popísal prepravu tovaru, potvrdil, že zmluvy
na dodávku tovaru osobne podpísal. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že U. G. jasne preukázal,
že tovar existoval, bol riadne dodaný a prevzatý podľa obchodných zvyklostí, t.j. plnenie prebehlo riadne
a nielen fiktívne. Žalobca tvrdí, že správca dane nesprávne vyhodnotil dôkaz menovaného svedka U.
G., keď neprihliadol na skutočnosť, že U. G. poznal dodávateľov spoločnosti PARADISSE s.r.o. a mal
na nich kontakt, vedel, kam dodávky tovaru smerujú, poznal spôsob a zabezpečenie prepravy tovaru,
poznal osobu, ktorá v mene spoločnosti PARADISSE s.r.o. zabezpečovala objednávky a iné obchodné
záležitosti, vedel, že za nakúpený tovar bolo riadne zaplatené, vedel, že tovar bol počas prepravy
zabezpečený proti krádeži a znehodnoteniu.

Žalobca ďalej v správnej žalobe poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 7. decembra 2010, sp. zn. 3Sžf 25/2010, podľa ktorého právny záver vo veci, t.j. právne posúdenie
veci, musí urobiť daňový orgán so všetkých skutkových zistení a nielen právnych tvrdení zástupcov
obchodných spoločností zúčastnených na transakciách. Vo vyššie uvedenom rozsudku Najvyšší súd
Slovenskej republiky taktiež uviedol, že z daňového hľadiska je hospodárska kauza významnejšia ako
samotný typ právneho úkonu. Žalobca taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17. mája 2007, sp. zn. 4 SžoKS 90/2006, podľa ktorého zisťovanie ekonomického
dôvodu daňovej transakcie je súčasťou zásady skutočného obsahu právneho úkonu alebo inej
skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Žalobca tvrdí, že správca dane bezprostredný
hospodársky cieľ pri svojom rozhodovaní nijak nebral v úvahu, a tým dospel k nesprávnemu rozhodnutiu
o neexistencii plnenia.

Žalovaný podľa žalobcu taktiež pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku aj tým,
že rozhodnutie správcu dane, ktoré obsahovalo odôvodnenie, ale neobsahovalo povinné náležitosti
rozhodnutia, nezrušil. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku sa v odôvodnení okrem iného uvedie tiež,
ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov.

Žalobca zdôraznil, že disponuje niekoľkými nákladnými listami CMR, tieto však správcovi dane
nepredložil, nakoľko z dikcie zákona o DPH, a to konkrétne z § 49 mal žalobca za to, že faktúry a daňové
priznania sú dostatočným dôkazom na uplatnenie práva na odpočet DPH.

Taktiež žalobca v správnej žalobe zdôraznil, že pre účely uplatnenia DPH nie je podstatná skutočnosť, od
koho dodávateľ žalobcu tovar nadobudol. Celý priebeh obchodu od prvého dodávateľa až k poslednému
odberateľovi je reťazovým obchodom, pričom sa nejednalo o podvodný reťazový obchod, nakoľko
tovar, s ktorým sa obchodovalo aj reálne existoval. Účastník reťazového obchodu právo disponovať s
tovarom ako vlastník vôbec nemusí získať a získanie tohto práva nie je podmienkou uznania platnosti
obchodného vzťahu medzi jednotlivými účastníkmi reťazového obchodu. Opačný názor žalovaného
je v rozpore so všeobecne platným výkladom Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorým je
usmerňovaná podnikateľská verejnosť. Keďže žalovaný uznáva, že sa jednalo o reťazový obchod,
uznáva aj reálny tok tovaru, nemôže bezdôvodne z obchodného reťazca vylúčiť žalobcu, ktorý bol v
tomto obchode legálne zapojený.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť.



K námietke žalobcu o porušení základných zásad daňového konania, keď správca dane neoboznámil
žalobcu s pochybnosťami počas konania, čím mala byť žalobcovi odňatá možnosť odstránenia
nedostatkov v daňovom konaní, žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane
postupoval v súlade s ust. § 45 ods. 1 písm. f), § 46 ods. 5, § 68 ods. 1 až 3 daňového poriadku.
Dňa 13. mája 2013 správca dane doručil žalobcovi Oboznámenie sa so skutočnosťami zistenými v
rámci výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec - august 2011,
č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 9. mája 2013, pričom žalobca využil svoje právo a v
stanovenej lehote sa písomne vyjadril k zisteným skutočnostiam správcu dane. Dňa 11. júna 2013
bol žalobcovi doručený Protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask a Výzva č.
XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, pričom žalobca
sa listom zo dňa 24.06.2013 vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole a pripomienky žalobcu k protokolu
boli so žalobcom prerokované dňa 11.07.2013, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní
č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask. V zápisnici je uvedené, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy
ani doklady, ktoré by vyžadovali ďalšie dokazovanie a ktoré by menili záver správcu dane. Žalobca bol
so všetkými zisteniami riadne oboznámený, predkladať dôkazy mohol a mal počas daňovej kontroly,
vyrubovacieho konania a mohol ich predložiť aj spolu s odvolaním. Vyrubovacie a odvolacie konania
prebiehali po oboznámení žalobcu so všetkými zisteniami správcu dane. Žalobca mal teda dostatočný
priestor na odstránenie nedostatkov v daňovom konaní.

K námietkam žalobcu, že 1. správca dane nedožiadal Daňový úrad Partizánske, aby preveril spoločnosť
HK trade s.r.o., že 2. správca dane sa dopustil nesprávneho voľného hodnotenia dôkazov, že 3.
právne posúdenie veci musí urobiť daňový orgán zo všetkých skutkových zistení, že 4. z daňového
hľadiska je hospodárska kauza významnejšia ako samotný typ právneho úkonu, a teda, že zisťovanie
ekonomického dôvodu daňovej transakcie je súčasťou zásady skutočného obsahu právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane, žalovaný vo svojom vyjadrení k
žalobe uviedol, že správca dane je ten, ktorý určuje procesný postup v daňovom konaní, keď je povinný
postupovať v medziach zákona. Správca dane je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy,
ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Je
oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými
podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či
sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či si treba obstarať
ešte iné podklady pre rozhodnutie. Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné
bremeno preukázať svoje tvrdenia však spočíva na žalobcovi (§ 24 ods. 1, 2 daňového poriadku). V rámci
dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho
právomoci posúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o ich preukaznosti.
Finančné orgány preverili viacerých účastníkov obchodov a na základe kompletných zistení si správca
dane urobil úsudok. Takéto konanie správcu dane je postupom v súlade s ustanoveniami § 44, § 45, §
46, § 47 daňového poriadku, v nadväznosti na § 24 ods. 2 daňového poriadku, keď viedol dokazovanie
a použil všetky dostupné prostriedky, ktorými bolo možné zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane (§ 24 ods. 4 daňového poriadku). Správca dane dodržal zásady uvedené v § 3
daňového poriadku, postupoval podľa všeobecne záväzných predpisov, chránil záujmy štátu a obcí a
dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb (§ 3 ods.
1 daňového poriadku), pri správe dane postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými
osobami, ktoré boli poučené o procesných právach a povinnostiach (§ 3 ods. 2 daňového poriadku).
Správca dane vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 daňového
poriadku) a v neposlednom rade vykonal úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu ako napríklad
zaslané dožiadanie alebo predvolania a vypočutia svedkov (§ 3 ods. 1 v poriadku). Podľa § 3 ods. 8
daňového poriadku právom a povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d)
pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Zákonný postup správcu dane, ktorý prihliadal
na všetky dôkazy zistené v daňových konaniach, nie je možné vyhodnotiť ako postup v neprospech
daňového subjektu. Vo vzťahu k prevereniu spoločnosti HK trade s.r.o. žalovaný zdôraznil, že správca
dane vykonal daňové kontroly aj v spoločnosti HK trade s.r.o., pričom zistil, že k zdaniteľným obchodom
nedošlo. Tvrdenia žalobcu o nepreverení spoločnosti HK trade s.r.o. sú teda nepravdivé. Správca
dane vykonával daňové kontroly u obchodných partnerov žalobcu, pričom zistil, že pri spoločnosti HK
trade, s.r.o. bolo na základe daňovej kontroly spochybnené intrakomunitárne nadobudnutie mäsa z
krajín EÚ a vo vzťahu k spoločnosti PARADISSE s.r.o., bývalý konateľ tejto spoločnosti U. G. výslovne
vo svojej výpovedi pred správcom dane uviedol, že on faktúry nevystavoval, vystavila ich účtovná



spoločnosť, ktorej názov si nepamätal, faktúry len podpisoval, obchod s mäsom predstavoval pre U. G.
len podpisovanie odberateľských faktúr, pričom U. G. doniesla vystavené odberateľské faktúry na podpis
jemu neznáma osoba, ktorá po podpísaní týchto faktúr tieto faktúry zobrala naspäť. Správca dane pri
uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní bral do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6 daňového poriadku)
a zistil, že celá obchodná transakcia je obchodom založeným len na vystavovaní faktúr, nezakladá sa
na priamom vlastníctve tovaru a jeho dodaní. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 7. decembra 2010, sp. zn. 3Sžf/25/2010 žalovaný uviedol, že v prípade citovaného rozsudku ide
o diametrálne odlišný prípad. Správca dane postupoval v súlade s názorom vysloveným v citovanom
rozsudku, keď posúdil skutočnosť, že spoločnosti HK trade s.r.o. a PARADISSE s.r.o. vystavovali
faktúry bez skutočného dodania tovarov so záverom uplatnenia odpočítania DPH bez jej odvedenia do
štátneho rozpočtu na predchádzajúcom stupni. Ekonomickým dôvodom obchodnej transakcii nemôže
byť odpočítanie dane z faktúr, ktoré nezodpovedajú skutočnému dodaniu tovaru.

K námietke žalobcu, že žalovaný pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku, keď nezrušil
prvostupňové rozhodnutie správcu dane žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že podrobne preskúmal
rozhodnutie prvostupňového orgánu, spisový materiál žalobcu a zistil, že rozhodnutie správcu dane
vychádzalo z podrobne zisteného skutkového stavu, ktorý bol v rozhodnutí zaznamenaný. Odôvodnenie
rozhodnutia prvostupňového orgánu má všetky náležitosti podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, správca
dane dobre vystihol podstatu veci, odôvodnenie je zrozumiteľné a presvedčivé.

K námietke žalobcu, že disponuje niekoľkými nákladnými listami CMR, ktoré preukazujú existenciu
prepravovaného tovaru nad všetky pochybnosti žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že dokazovanie
v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od
priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje
dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení (uznesenie Ústavného súdu SR, sp.
zn. III. ÚS 401/09-17, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. mája 2000, sp. zn. 4Sž/136/1999).
Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenie dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené
daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré
je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady
podľa zákona č. 431/2002 Z.z.. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,
teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov,
hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju
dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní
k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické
vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Žalobca je
povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov
tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal
existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. V zmysle § 74 ods. 2 daňového
poriadku, odvolací orgán preskúma odvolanie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Odvolací
orgán preskúmaval odvolaním napadnuté rozhodnutie a posudzoval jeho správnosť v nadväznosti na
námietky uvedené v odvolaní a predložené dôkazy. Ak žalobca disponoval CMR už počas daňovej
kontroly, bol povinný ich predložiť už počas daňovej kontroly, následne mal možnosť ich predložiť
vo vyrubovacom konaní a najneskôr v odvolacom konaní. Ani jedno z CMR žalobcom najneskôr v
odvolacom konaní predložené nebolo. Predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky proti
prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, s ktorými sa musel žalovaný ako odvolací orgán vysporiadať
vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutom žalobou. Inak by potom preskúmavacie súdne
konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie žaloby na
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom podľa II. hlavy piatej časti O.s.p.. V daňovom
konaní platí nielen zásada voľného hodnotenia dôkazov vykonaných v tomto konaní kompetentným
orgánom, ale i zásada prejednávacia. Tým sa daňové konanie líši od všeobecného správneho konania,
v ktorom platí zásada vyhľadávacia.



K námietke žalobcu, že v súdenej veci sa jedná o reťazový obchod, a teda, že účastník reťazového
obchodu nemusí disponovať s tovarom ako vlastník žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca
v odvolaní vyhlasoval, že nikdy nebol členom žiadneho obchodného reťazca a nezúčastnil sa vedome
nikdy na žiadnom reťazovom obchode, v žalobe však žalobca zaujal presne opačný postoj keď
vyhlásil, že obchod bol správne posúdený ako reťazový obchod. Pri reťazovom obchode je pre správne
uplatnenie dane dôležité určiť pohyblivú dodávku, t. j. dodávku s prepravou, ostatné dodávky sú
nepohyblivé. Podnikateľ, účastník reťazového obchodu, môže previesť na iného podnikateľa právo
disponovať s tovarom ako vlastník, len, ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa. Toto
vyjadrenie nie je možné vykladať tak, že počas reťazového obchodu je nepodstatné právo nakladať
s tovarom ako vlastník. Práve naopak, počas reťazového obchodu každý zmluvný vzťah je potrebné
posudzovať samostatne a správne identifikovať dodávku. Intrakomunitárny nadobúdateľ tovaru musí
z neho priznať daň a odviesť ju do štátneho rozpočtu, nakoľko daňová povinnosť vzniká v krajine
dodania tovaru. Formálne vystavenie dokladov a vloženie peňažných prostriedkov na účet preukazuje
len zapojenie obidvoch účastníkov do transakcií, bez ďalších dôkazov nepreukazuje reálne uskutočnenie
zdaniteľného obchodu. Reťazový obchod nie je problém, pokiaľ pohyblivá dodávka tovaru skutočne
ide od dodávateľa ku konečnému odberateľovi a všetci účastníci si splnia svoje daňové povinnosti.
Spoločnosť HK trade s.r.o. ani spoločnosť PARADISSE s.r.o. podľa zistení správcu dane nepreukázali
objektívne a dôveryhodným spôsobom, že tovar naozaj vlastnili, manipulovali s ním a následne
ho dodávali odberateľom. Bývalý konateľ spoločnosti PARADISSE s.r.o. U. G., ako bolo uvedené
v napadnutom rozhodnutí, vypovedal, že sporné faktúry, ktoré vystavil žalobcovi, vystavila účtovná
spoločnosť, ktorej názov si U. G. nepamätá, sporné faktúry sa U. G. dostali len na podpis, obchod s
mäsom predstavoval pre neho len podpisovanie faktúr, keď U. G. fyzicky pracuje pri výrobe palivového
dreva a stavebného reziva. U. G. neuzatváral zmluvy súvisiace s nákupom mäsa, ani objednávky
nevykonával, obchod s mäsom bol postavený na dôvere jeho jedného dlhoročného pracovníka,
ktorého meno U. G. neuviedol. Väčšina tovaru bola nadobudnutá zo zahraničia, domácich dodávateľov
si nepamätal, preprava končila väčšinou v Trenčíne, v skladoch Liška s.r.o., miesto vykládky bola
Skalka nad Váhom, pričom táto preprava bola vykonaná prostredníctvom špedičných spoločností.
Dodávateľské faktúry z EÚ chodili U. G. na adresu spoločnosti PARADISSE s.r.o., tieto boli uhrádzané
bezhotovostne cez internetbanking, pričom úhrady vykonával pán I. - zamestnanec žalobcu, ktorého
priezvisko U. G. neuviedol. Tento p. I. disponoval aj prístupovým heslom aj PIN kódom od účtu
spoločnosti PARADISSE s.r.o., dodávateľské faktúry z EÚ U. G. odovzdal p. I., ktorý zabezpečoval
ich úhradu aj zaúčtovanie. K prevozu mäsa U. G. uviedol, že toto bolo naložené v EÚ u dodávateľa
do kamiónu, kde bolo zaplombované a vyložené až v sklade Liška Slovakia s.r.o., kamión sa nikde
neotváral. Mäso sa pri nakládke a vykládke vážilo, U. G. sa toho nikdy nezúčastnil, tovar nikdy nevidel,
nevie, čo a koľko sa objednávalo, bol len sprostredkovateľom, t.j. meno firmy PARADISSE s.r.o. slúžilo,
aby žalobca ako odberateľská spoločnosť mal v nákupe lepšiu cenu. Za U. G. prišiel človek, ktorého
nepoznal, doniesol mu vystavené odberateľské faktúry, U. G. ich podpísal a on ich zobral naspäť do
účtovnej kancelárie, ktorá ich doručila žalobcovi. Na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49
v nadväznosti na § 51 zákona o DPH nepostačuje skutočnosť, že žalobca, ktorý si nárokuje odpočítanie
dane z predložených dokladov, formálne preukáže správcovi dane, že došlo k obchodným transakciám.
V prípade žalobcu sa nepreukázalo, že daň bola reálne do štátneho rozpočtu odvedená. Keď spoločnosť
HK trade s.r.o. a spoločnosť PARADISSE s.r.o. daň do štátneho rozpočtu neodviedli, tak uplatnením
odpočítania dane žalobcom došlo k narušeniu princípu neutrality dane. Žalobca si uplatnil odpočítanie
dane z tovarov, z ktorých daň nebola odvedená, čím bol narušený princíp neutrality dane. Žalovaný
postupoval objektívne, keď do štátneho rozpočtu neodvedenú daň nepriznal žalobcovi.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ďalej správne poukázal na rozporuplnosť správnej žaloby v
bodoch II., III. a údajov na prvej a poslednej strane žaloby, keď z takto podanej správnej žaloby nie je
zrejmé, voči ktorému rozhodnutiu žalovaného žaloba vôbec smeruje. V tejto súvislosti Krajský súd v
Trenčíne dopĺňa, že na výzvu súdu žalobca podaním došlým na Krajský súd v Trenčíne dňa 24.01.2014
uviedol, že žaloba smeruje proti v záhlaví tohto rozsudku označenému rozhodnutiu žalovaného, t.j.
rozhodnutiu zo dňa 16. októbra 2013, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX.

Žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu Krajský súd v Trenčíne
nevyhovel, o čom bol žalobca prostredníctvom svojho advokáta písomne upovedomený listom zo dňa
27.05.2014, č.k. 13S/224/2013-70, ktorý prevzal jeho advokát dňa 02.06.2014.



Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného
rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p.,
§ 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa
§ 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a
dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po
zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnej
lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa
druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne rozhodol o žalobe bez
pojednávania, pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení
sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v
Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v
súlade so zákonom (keď Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú
vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. § 250j
ods. 3 O.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba
zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. októbra 2013,
č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 12. júla 2013,
ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie august 2011 vo výške 70 416,10 euro, keď správca dane s poukazom na ust. § 49
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH v celkovej výške 70 416,10
euro z dodávateľských faktúr od dodávateľa HK trade s.r.o. so sídlom Februárová 154, Partizánske,
IČO: 36 243 493 a od dodávateľa PARADISSE s.r.o. so sídlom Čierna Lehota 137, IČO: 44 965 028, a
to faktúr podrobne popísaných v úvode odôvodnenia tohto rozsudku.

Krajský súd v Trenčíne vyhodnotil žalobné námietky žalobcu obsiahnuté v správnej žalobe ako
neopodstatnené.

K žalobnej námietke žalobcu, že správca dane v daňovom konaní porušil základné zásady daňového
konania, a to konkrétne § 3 ods. 2 a § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku Krajský súd v Trenčíne
uvádza, že z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva, a to konkrétne
vo vzťahu k námietke žalobcu o nedostatočnej súčinnosti správcu dane so žalobcom (§ 3 ods. 2
daňového poriadku), že 1. správca dane dňa 13. mája 2013 doručil žalobcovi Oboznámenie sa so
skutočnosťami zistenými v rámci výkonu daňovej kontroly (na ktoré zistenia nakoniec žalobca aj reagoval
podaním zo dňa 27. mája 2013), že 2. správca dane dňa 11. júna 2013 doručil žalobcovi Protokol
z daňovej kontroly s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole (na ktoré zistenia
žalobca taktiež reagoval podaním zo dňa 24. júna 2013), že 3. správca dane dňa 11. júla 2013
prerokoval so žalobcom pripomienky a dôkazy, z čoho bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní,
t.j. žalobca bol zo strany správcu dane priebežne informovaný o skutočnostiach zistených v rámci
výkonu daňovej kontroly, pričom z takto zistených a žalobcovi oznámených skutočností jednoznačne
vyplynulo, že správca dane mal od počiatku pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia,
a teda záver správcu dane vyslovený v prvostupňovom rozhodnutí nemohol mať pre žalobcu povahu
prekvapivého a neočakávaného rozhodnutia (v úplnej zhode s tým, že žalobca očakával prvostupňové
rozhodnutie v znení, ako bolo vydané je i tá skutočnosť, že žalobca priebežne podával námietky voči
všetkým zisteniam správcu dane, ktoré mu boli oznámené). Námietka nedostatočnej súčinnosti správcu
dane so žalobcom nie je absolútne namieste. Obsahom § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku je
povinnosť daňového subjektu (v súdenej veci žalobcu) preukazovať skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania. Odsek 1 písm. b)
citovaného zákona však nemožno interpretovať izolovane a to tak, že daňový subjekt preukazuje len
tie skutočnosti, na ktoré ho vyzve správca dane. Správna interpretácia citovaného ustanovenia musí
byť učinená ako celok, t. j. že daňový subjekt preukazuje - okrem skutočností, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (§ 24 ods. 1 písm. b/
cit. zákona) - i tie skutočnosti, na ktoré nebol zo strany správcu dane vyzvaný, ale ktoré majú vplyv na
správne určenie dane, alebo, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré
je povinný podávať podľa osobitných predpisov (§ 24 ods. 1 písm.a/ cit. zákona). Pokiaľ bol teda žalobca
s poukazom na znenie ust. § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku toho právneho názoru, že správca



dane bol povinný uviesť - označiť daňovému subjektu (v súdenej veci žalobcovi) konkrétne návrhy -
doklady, ktoré má daňový subjekt (žalobca) predložiť správcovi dane na odstránenie pochybností o
reálnosti zdaniteľného plnenia, takýto názor žalobcu nie je správny.

K námietke žalobcu, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, Krajský súd v Trenčíne
uvádza, že z pripojeného administratívneho spisu je naopak zrejmé, že skutkový stav bol vo veci zo
strany správcu dane zistený dôkladne a v dostatočnom rozsahu. V úplnej zhode vypovedali bývalí
konatelia spoločností (N. Z. za spoločnosť HK trade s.r.o. a U. G. za spoločnosť PARADISSE s.r.o.),
ktoré spoločnosti vystupovali ako dodávatelia žalobcu, keď obaja zhodne uviedli, že celý proces dodania
a vyskladnenia z kamiónu je taký, že mäso sa naloží v Čechách u dodávateľov do ich vlastných áut,
následne putujú tieto autá na určené miesto na Slovensko, a to priamo ku konečnému odberateľovi
(ktorým neboli ani HK trade s.r.o., ani PARADISSE s.r.o., a ani žalobca), kde sa kamión otvorí prvýkrát
za účasti zamestnanca príslušného spracovateľského mäsokombinátu, mäso sa odváži a uloží do
chladiacich boxov spracovateľa, ktorý zabezpečí veterinára na vykonanie kontroly kvality mäsa. Ani
spoločnosť HK trade s.r.o., ani spoločnosť PARADISSE s.r.o. a ani žalobca tak fyzicky nedôjdu do styku
s tovarom (mäsom), ich jedinou činnosťou je vystavenie si faktúr. U. G. (bývalý konateľ spoločnosti
PARADISSE s.r.o.) výslovne uviedol, že obchod s mäsom pre neho predstavuje len vystavovanie faktúr,
ktoré zabezpečuje jemu neznáma osoba a on tieto faktúry len podpisuje. O obchode s mäsom nemá
žiadne vedomosti, nevie čo a koľko sa objednáva, tovar nikdy nevidel, sám totiž podniká v oblasti
výroby palivového dreva a stavebného reziva. Nikto z vyššie menovaných, (keďže s tovarom - mäsom
nikdy neprišli do fyzického kontaktu), t.j. ani spoločnosť HK trade s.r.o., ani PARADISSE s.r.o. a ani
žalobca nevedia uviesť konkrétne okolnosti (podrobnosti) jednotlivých zdaniteľných plnení. Pokiaľ sa
k veci vyjadrovali, ich vyjadrenia obsahovali len všeobecné informácie o dodávkach mäsa (bez bližšej
konkretizácie). Z uvedených zistení je podľa názoru Krajského súdu v Trenčíne jednoznačné, že sporné
faktúry neodrážajú reálne zdaniteľné plnenie, teda sú len fiktívnymi faktúrami vystavenými za účelom
získania nenáležitej daňovej výhody v podobe uplatnenia si DPH na vstupe. To, že obchod medzi
žalobcom a spoločnosťou PARADISSE s.r.o. je len fiktívnym obchodom vyplýva priamo z výpovede U. G.
(bývalého konateľa tejto spoločnosti). Vo vzťahu k fiktívnosti obchodu medzi žalobcom a spoločnosťou
HK trade s.r.o. Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že v úplnej zhode s týmto záverom, je i tá skutočnosť,
že spoločnosť HK trade s.r.o. v zdaňovacom období I. až IV. štvrťrok 2011 nepriznala intrakomunitárne
nadobudnutie tovaru - mäsa z Českej republiky. Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť HK trade s.r.o.
v rozhodnom období z Česka nedoviezla žiadne mäso, pretože pokiaľ by tento tovar - mäso z Čiech
doviezla, priznala by ho v zdaňovacom období I. až IV. štvrťrok 2011, k čomu však nedošlo. Ďalším
dôkazom, ktorý je v úplnej zhode so záverom o fiktívnosti obchodov medzi žalobcom a spoločnosťami
HK trade s.r.o. a PARADISSE s.r.o. sú výsledky šetrenia polície, z ktorých je zrejmé, že na základe faktúr,
ktoré mali vystaviť nadobúdatelia (Ostwerke, s.r.o., HK trade, s.r.o., PARADISSE, s.r.o., ...) si uplatnili
odpočítanie dane viaceré daňové subjekty na Slovensku a v súvislosti s takto deklarovanými dodávkami
mäsa z členských štátov Európskej únie (v súdenej veci z Česka) došlo a dochádza ku kráteniu
štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo veľkom rozsahu. Pozornosti Krajského súdu v Trenčíne
ďalej v súdenej veci neunikla nezrovnalosť, že zmluvu, ktorá bola právnym titulom spolupráce medzi
žalobcom a spoločnosťou HK trade s.r.o. uzatváral za spoločnosť HK trade s.r.o. N. Z. v čase, kedy nebol
konateľom tejto spoločnosti. Rovnako pri zmluve, ktorá je právnym titulom spolupráce medzi žalobcom a
PARADISSE s.r.o. je nezrovnalosť, keď táto nie je podpísaná za spoločnosť PARADISSE s.r.o., pričom
Dodatok č. 1 k tejto zmluve nie je podpísaný ani žalobcom, ani konateľom spoločnosti PARADISSE s.r.o..
Z vyššie popísaných zistení je potom možný len jediný logický záver, že obchody medzi žalobcom a
spoločnosťami HK trade s.r.o. a PARADISSE s.r.o. sú len fiktívnymi obchodmi. Pre úplnosť súd uvádza,
že žiadna skutočnosť v súdenej veci nielenže nepreukazuje, ale ani nenasvedčuje tomu, žeby medzi
žalobcom a dodávateľmi, ktorí mu vystavili sporné faktúry, reálne prebehli zdaniteľné plnenia uvedené
na týchto sporných faktúrach. K predloženým CMR zo dňa 26.02.2009 a zo dňa 17.08.2011 Krajský súd
v Trenčíne len v stručnosti uvádza, že v súdenej veci sú predmetom dodávky mäsa od spoločnosti HK
trade s.r.o. a spoločnosti PARADISSE s.r.o. v období mesiaca august 2011. Preto odvolávanie sa na
CMR zo dňa 26.02.2009 nemá v súdenej veci opodstatnenie. CMR č. NL XXXXXX zo dňa 17.08.2011
sa síce týka predmetného zdaňovacieho obdobia, nepreukazuje však dodávku tovaru žalobcovi. Z tejto
CMR vyplýva, že tovar mal ísť z Holandska a tento sa mal vyložiť v spoločnosti LIŠKA SLOVAKIA
s.r.o.. I keď je ako príjemca uvedená spoločnosť PARADISSE  s.r.o., z ničoho nevyplýva, že tento
tovar bol následne dodaný žalobcovi. Práve naopak, zo skutočnosti, že žalobca podľa predložených
faktúr neeviduje žiadnu dodávku dňa 17.08.2011 je možný len ten záver, že tento tovar žalobcovi nebol
dodaný. Námietka žalobcu, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav nie je dôvodná. Na tento



záver súdu priamo nadväzuje námietka žalobcu, že správca dane nezisťoval ekonomický dôvod daňovej
transakcie. Krajský súd v Trenčíne v tejto súvislosti poukazuje na to, že pokiaľ medzi odberateľom
a dodávateľom nedôjde k reálnemu zdaniteľnému plneniu (tak ako je tomu práve v súdenej veci), a
napriek tomu dodávateľ vystaví odberateľovi faktúru, jediným ekonomickým dôvodom takéhoto konania
je získanie nenáležitej daňovej výhody, ktorá vo vzťahu k štátnemu rozpočtu predstavuje daňový únik
(neodvedená DPH na výstupe zo strany dodávateľa pri jej uplatnení na vstupe odberateľom zakladá
tento daňový únik). Charakteristickým typom takýchto fiktívnych obchodov, sú práve nelegálne reťazové
obchody, o ktorý prípad ide aj v súdenej veci. Ani táto námietka žalobcu nie je dôvodná.

K námietke žalobcu, že správca dane nedožiadal Daňový úrad Partizánske, aby preveril spoločnosť
HK trade s.r.o., Krajský súd v Trenčíne uvádza, že táto námietka nie je dôvodná, nakoľko toto
tvrdenie žalobcu nie je pravdivé. Ako vyplýva z administratívneho spisu, Daňový úrad Trenčín, pobočka
Partizánske vykonal u spoločnosti HK trade s.r.o. daňovú kontrolu na DPH za I. až IV. štvrťrok 2011, z
ktorej bol riadne vyhotovený protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX z 27.03.2013. Spisový materiál
z tejto daňovej kontroly je súčasťou administratívneho spisu v súdenej veci a slúžil teda ako podklad
rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov.

Ani námietku žalobcu, že žalovaný pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku tým, že
nezrušil rozhodnutie správcu dane, ktoré neobsahovalo skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia
a ani úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, nevyhodnotil Krajský súd v Trenčíne ako námietku
dôvodnú. Krajský súd v Trenčíne po posúdení prvostupňového rozhodnutia, ktoré vydal správca dane
musí konštatovať, že z uvedeného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, ktoré skutočnosti boli pre správcu
dane podkladom rozhodnutia, a taktiež z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa
správca dane uberal pri hodnotení dôkazov.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za
dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý
nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať
jednak to, že 1. zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, a
jednak, že 2. prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

V súdenej veci správne orgány oboch stupňov dôvodne ustálili, že zdaniteľné plnenia neboli reálne
uskutočnené, preto žalobcovi nemohlo byť priznané právo na odpočet DPH na vstupe podľa ust. § 49
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z..

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len \"v medziach žaloby\") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že žaloba sa
zamieta.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  j e   p r í p u s t n é   odvolanie  do 15  dní od jeho doručenia, písomne, cestou
tunajšieho krajského súdu  na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.", "vazby": {"stav": {"sz": "4Sžf/17/2016", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "b17596b2-503a-453c-b450-666733e658b9:bc58139d-c7f1-4f79-b6f1-a949dc4324dc", "datum": "2017-01-16", "vztah": "zmenene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 401/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 1126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519"}], "citovane_v": []}