Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 23CoE/157/2013 z 20. 3. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 20. marca 2014, sp. zn. 23CoE/157/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8412208991.1 Krajský súd Prešov | 23CoE/157/2013 | ECLI:SK:KSPO:2014:8412208991.1 | 2014-03-20 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: ZRK, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/15df0c71-301d-4e33-99c8-92c06b08b496 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8412208991.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/157/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412208991
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8412208991.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35807598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, proti povinnej A. S., bytom v T., H. XX/XX, o vymoženie sumy 475 Eur s prísl.,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č. k. 6Er/876/2012 - 10 zo dňa 21.
januára 2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Exekútorský úrad v Bratislave o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, sp. zn. Ex 22201/12.
S odkazom na § 2, 3 - 5, § 29, § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku a obsahu
nálezu Ústavného súdu sp. zn. III ÚS 322/2010 súd vyslovil zaujatosť súdneho exekútora vo veci
pre vzťah k oprávnenému. Ústavný súd Slovenskej republiky v predmetnom náleze konštatoval,
že nezlučiteľnosť funkcie súdneho exekútora s funkciou pracovného pomeru predstavuje záruku
nezávislosti a nestrannosti, nakoľko v opačnom prípade môže vzniknúť pochybnosť o jeho nestrannosti
a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom konania. S ohľadom na skutočnosť, že súdny exekútor JUDr.
Krutý bol v minulosti v pracovnoprávnom vzťahu s oprávneným, je možné spochybniť jeho nestrannosť
a vysloviť jeho zaujatosť. Na zabezpečenie zákonnosti priebehu exekúcie a práva účastníkov na
spravodlivé súdne konanie je preto potrebné tieto skutočnosti zohľadniť. Z uvedeného dôvodu súd
rozhodol tak, že žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený, v ktorom navrhol, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvého stupňa zrušil. Vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu sp. zn. III ÚS 322/2010 oprávnený
uviedol, že ide o individuálne rozhodnutie, ktoré sa dotýka len konkrétneho konania a zaväzuje tak
iba účastníkov daného konania. Všeobecné súdy v iných prípadoch týmto nálezom nie sú viazané.
Poukázal tiež na početné rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, ktoré sa nestotožnili s názorom,
že pracovnoprávny vzťah medzi oprávneným a súdnym exekútorom z minulosti môže mať vplyv na
nezaujatosť a nestrannosť súdneho exekútora v konaní. Oprávnený je toho názoru, že skutočnosť,
že súdny exekútor bol v minulosti radovým zamestnancom oprávneného, nezakladá jeho pomer k
účastníkovi konania, ktorý by mohol mať za následok vyslovenie jeho zaujatosti a viedol by k jeho
vylúčeniu z vykonávanej exekúcie.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a vec prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.



Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, čo do výroku,
avšak nie vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia. Súd preto vyzval oprávneného, ako aj
súdneho exekútora v súlade s postupom podľa § 213 ods. 2 O.s.p. na vyjadrenie k možnému inému
právnemu posúdeniu predmetnej veci odvolacím súdom. Odvolací súd vo výzve poukázal na možné
použitie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s posúdením zákonnosti predloženého exekučného
titulu podľa ustanovení § 53 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanovení zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní vo vzťahu k otázke prípustnosti nekalých zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách, zákonnosti rozhodcovskej doložky a tým spojenej otázke právomoci
rozhodcovského súdu, ktorý vo veci konal.

Oprávnený vo vyjadrení k doručenej výzve uviedol, že za neprijateľnú rozhodcovskú doložku je možné
považovať iba takú, ktorá vyžaduje riešenie sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, bez možnosti
danej ktorejkoľvek strane na podanie žaloby na všeobecnom súde. Ak súd nepripúšťa uzavretie ani
nevýlučnej rozhodcovskej doložky, znamenalo by to úplné znemožnenie využitia rozhodcovskej doložky
v zmluvných vzťahoch oprávneného, čo by nepochybne bolo v rozpore so zámerom zákonodarcu vo
vzťahu k činnosti rozhodcovských súdov.

Odvolací súd preto vo veci pristúpil k posúdeniu otázky zákonnosti vedenej exekúcie.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného
titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho
súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských
veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať
a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V prípade
zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní,
ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor,
nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú
je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011). Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 6Cdo 1/2012, 2Cdo 245/2010, uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011, nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská
zmluva uzavretá v priamom súvise s uzavretím zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinnou dňa
04.11.2010 nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského
súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej nie
je daná právomoc rozhodcovského súdu.

Ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna
voľba znamená. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o
individuálne vyjednanú zmluvu je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská
zmluva bola predložená povinnej ako spotrebiteľovi ako formulárová zmluva, bez možnosti zmeny jej
obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.

Zmluvné dojednanie, ktoré nie je spotrebiteľom individuálne vyjednané je možné považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v
rozpore tiež s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.



Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

Súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej zmluvy je opodstatnená.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).

Podľa smernice č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak
v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, a to v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3, ods. 2 je podmienka vždy
považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ preto nemohol mať
žiaden vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou štandardnou, formulárovou
zmluvou.

Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí
podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom
konaní nenamietal rozhodcovskú doložku resp. zmluvu s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť
miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, C-40/08
Asturcom).

Rozhodcovská zmluva, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi
(IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej doložky pre
rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v zmysle generálnej
klauzuly § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých sú neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (§3 ods. 3 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby ako spotrebiteľa, je neplatná.
Za takéto zmluvné podmienky je možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené
poskytovateľom služby, ktoré neboli individuálne vyjednané a ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť,
pričom výrazným spôsobom zasahujú do jeho postavenia v rámci zmluvného vzťahu. Rozhodcovská
zmluva nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi spolu s podpisom
zmluvy o úvere ako jej súčasť je preto neplatná. Neplatná rozhodcovská zmluva znamená vo svojich
dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

Nie je sporná ani otázka, či uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 52 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti. Je preto nepochybné, že oprávnený, ktorého predmetom podnikateľskej
činnosti je poskytovanie úverov, je v pozícii dodávateľa voči prijímateľovi úveru, spotrebiteľovi.

V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a
to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v
tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný,
nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé
byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať



v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie
zásady res iudicatae, vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej, nie sú dotknuté.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne čo do výroku napadnutého rozhodnutia, pričom svoje rozhodnutie
odvolací súd primerane odôvodnil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný,
ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Exekučný súd postupoval správne, keď sa zaoberal tiež otázkou možnej zaujatosti súdneho exekútora
vo vzťahu k účastníkom konania a následne spochybnením jeho nestrannosti. Táto skutočnosť však
sama osebe nepostačuje pre rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Podstatnou
skutočnosťou a záverom, ktorý mal byť vyslovený je to, že na vykonanie exekúcie chýba základný
predpoklad, právoplatný exekučný titul. Posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinným ako vzťahu
spotrebiteľského, vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov uvedených v odôvodnení
tohto rozhodnutia má za následok absenciu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Oprávnený takto
nedisponuje právoplatným exekučným titulom a exekúciu nie je možné nariadiť, a to bez ohľadu na
osobu súdneho exekútora.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.