Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/248/2012 z 17. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 17. septembra 2012, sp. zn. 23CoE/248/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3508899602.2 Krajský súd Trenčín | 23CoE/248/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3508899602.2 | 2012-09-17 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 235 ods. 2 EP, § 196 EP, § 197 ods. 1 EP, § 203 EP, § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b39aaf5f-5632-4e1f-92cd-36f704e46349 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3508899602.2 Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23CoE/248/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508899602 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3508899602.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 Bratislava, IČO: 30807484, proti povinnému: PSB a.s., so sídlom Medzilaborecká 15, Bratislava, IČO: 31412491, o vymoženie 1.008,19 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 2Er/389/2008-30 zo dňa 15. júna 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,36 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 203 ods. 2 Ex.por., ako aj § 27a vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, pričom pri svojom rozhodnutí zohľadnil rozhodnutie odvolacieho súdu. Súdnemu exekútorovi priznal časovú odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl. vo výške 19,92 eur za 3 začaté hodiny exekučnej činnosti á 6,64 eur (za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia 15 min., vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 30 min. a zisťovanie majetku povinného 120 min.), paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhl. vo výške 13,28 eur za 4 úkony exekučnej činnosti á 3,32 eur (za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a zisťovanie majetku povinného) a náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 cit. vyhl. vo výške 10,16 eur za poštovné. Súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 43,36 eur, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Ex.por. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý poukázal na § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Trenčín povinný zanikol dňa 12.06.2010, kedy bol vymazaný z obchodného registra ex offo. Svojím zánikom povinný stratil spôsobilosť na práva a povinnosti. Mal za to, že súd opomenul skutočnosť, že k zastaveniu exekúcie neprišlo zavinením oprávneného (nemožno použiť § 203 ods. 1 Ex.por.), ani sa exekúcia nezastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (nemožno použiť § 203 ods. 2 Ex.por.) a povinný, čiže subjekt, ktorý v zásade uhrádza trovy exekúcie, objektívne nemôže uhradiť trovy exekúcie, nakoľko v čase rozhodovania súdu o náhrade trov exekúcie už neexistuje. Z uvedeného vyplýva, že v tomto prípade by oprávnený trovy exekúcie platiť nemal. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že oprávnenému povinnosť na náhradu trov exekúcie neuloží. Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné, a preto je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť podľa § 220 O.s.p. Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že exekučné konanie v preskúmavanej veci začalo dňa 05.04.2001, keď bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie (veta prvá ustanovenia § 36 ods. 2 Ex.por.). Súd prvého stupňa poverením č. 5304 006006 zo dňa 09.07.2001 poveril súdneho exekútora JUDr. Pavla Šajánka vykonaním exekúcie na vymoženie 1.008,19 eur s príslušenstvom, a to na podklade rozhodnutia Národného úradu práce, Okresný úrad práce Myjava, č. 18/00-OKaS zo dňa 25.04.2000. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že Okresný súdu Bratislava I, uznesením č.k. 2K/10/2010 zo dňa 17.05.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.06.2010, zastavil konkurzné konanie voči povinnému pre nedostatok majetku. Došlo tak k zrušeniu spoločnosti (povinného) rozhodnutím súdu o zastavení konkurzného konania v zmysle ustanovenia § 68 ods. 3 písm. d/ Obch. zákonníka a povinný bol následne ku dňu 12.06.2010 podľa § 68 ods. 4 Obch. zákonníka ex offo vymazaný z obchodného registra. Podľa § 235 ods. 2 Ex.por., exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 196 Ex.por. v znení účinnom do 31.01.2002, za výkon exekučnej činnosti, podľa tohto zákona, patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 197 ods. 1 Ex.por. v znení účinnom do 31.01.2002, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 203 Ex.por. v znení účinnom do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, má súdny exekútor nárok na náhradu trov exekúcie potrebných na účelné vymáhanie nároku oprávneného. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť a priznať len v súlade s č. 46 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesný poriadkoch. Odvolací súd interpretáciou ustanovenia § 203 Ex.por. v znení účinnom ku dňu začatiu exekučného konania v nadväznosti § 235 ods. 2 Ex.por. dospel k záveru, že súdny exekútor nemá nárok na trovy exekúcie. V danej exekučnej veci nie je splnený predpoklad pre uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému v zmysle § 203 Ex.por. v znení účinnom do 31.01.2002. Do ustanovenia § 203 bol ods. 2 zavedený zákonom č. 32/2002 Z.z. s účinnosťou od 01.02.2002, ktorý však v preskúmavanej veci nie je možné použiť. Z ustanovenia § 203 Ex.por. takto vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie, súd môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému. Podstatné však v prejednávanej veci je to, že súd má možnosť a nie povinnosť zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie. Predpokladom pre uloženie takejto povinnosti je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia. V náväznosti na tú skutočnosť, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 20.03.2001, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi 05.04.2001, domáhal vymoženia svojej pohľadávky, pričom povinný bol vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu dňom 12.06.2010, to znamená 9 rokov a dva mesiace po podaní návrhu, nemožno následne uzatvoriť, že by oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že exekúcia bola zastavená z dôvodu výmazu na strane povinného. Z uvedených dôvodov dospel, v konečnom dôsledku, odvolací súd k záveru, že je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznať. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.