Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoE/224/2010 z 12. 9. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 12. septembra 2011, sp. zn. 23CoE/224/2010, ECLI:SK:KSTT:2011:2307223941.1
Krajský súd Trnava | 23CoE/224/2010 | ECLI:SK:KSTT:2011:2307223941.1 | 2011-09-12 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 201 OSP, § 202 ods. 2 OSP, § 218 ods. 3 písm. c) OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 150 ods. 2 OSP, § 251 ods. 4 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/51e629c9-2eaa-43d6-8822-b1a1b4bc7f02
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2011:2307223941.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoE/224/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2307223941
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2307223941.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: K. podnik J., akciová spoločnosť, so sídlom M. X,
J., IČO XX XXX XXX, zast. advokátom: JUDr. Marián Chovanec, so sídlom P.O.BOX 259, Bratislava,
proti povinnému: I. V., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V.. armády XXX, D., o vymoženie 33,53 eur s
príslušenstvom, exekúcia vedená u súdneho exekútora: Mgr. Vladimír Usačev, Lehotského 4, Bratislava,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 5 Er/546/2007-19 zo dňa 6.5.
2010, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného sa v časti zastavenia exekúcie   o d m i e t a.

Uznesenie súdu prvého stupňa sa v časti náhrady trov exekúcie   p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom
Mgr. Vladimírom Usačevom, pod sp. zn. EX 16916/2007 a o práve na náhradu trov exekúcie rozhodol
tým spôsobom, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť ich náhradu vo výške 121,52 eur.

Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 31 zákona č. 233/1995 Z. z. ( ďalej len Exekučný
poriadok) vychádzajúc zo skutočnosti, že súdny exekútor požadoval v zmysle ustanovenia § 197 ods. 2
Exekučného poriadku preddavok na náhradu jeho hotových výdavkov od oprávneného, ktorý na výzvu
preddavok v určenej lehote nezložil. Prvostupňový súd ďalej s poukazom na ustanovenie  § 24 ods. 1
až 3, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/95 Z.z. (ďalej len Vyhláška)  rozhodol o trovách
exekúcie a to tak, že priznal v zmysle ustanovenia  § 14 ods. 1 písm. a) 33,20 s DPH 19% 6,31 eur, podľa
ustanovenia  § 14 ods. 1 písm. b) odmenu za jednotlivé úkony určené paušálnou sumou 3,32 eur/úkon v
spoj. s ustanovením § 15 ods. 1 Vyhlášky 26,56 eur s DPH 19% 5,05 eur a náhradu hotových výdavkov
podľa ustanovenia § 22 Vyhlášky vo výške 50,40 eur bez DPH, spolu trovy vo výške 121,52 eur. Exekútor
si nesprávne účtoval paušálnu odmenu podľa ustanovenia § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 Vyhlášky, keď si
účtoval 14 x po 3,32 eur za doručenie príkazu na začatie exekúcie. Nárok má iba na paušálnu odmenu
3,32 eur za doručenie príkazu na začatie exekúcie, keď podľa gramatického výkladu nie je možné
započítať 3,32 eur za každé doručenie jednotlivého listinného vyhotovenia. Paušálna odmena exekútora
podľa ustanovenia § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 Vyhlášky je tak za 8 úkonov po 3,32 eur, čo je 26,56 eur +
5,05 eur DPH. Nesprávne aplikoval aj  ustanovenie § 14 ods. 2 Vyhlášky, nakoľko súdna prax (rozsudok
NS SR 1M Cdo/7/2006 zo dňa 28.05.2007) sa priklonila k sčítavaniu času potrebného na vykonávanie
jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, čiže reálne potrebný čas na
ich vykonanie. Súčet času reálne vynaloženého na jednotlivé úkony je spolu 255 min., tzn. 4 hod. a 15
min.. Časová odmena tak pozostáva z 5 účelne vynaložených hodín po 6,64 eur, čo je spolu 33,20 eur
+ 6,31 eur DPH. Exekútor ďalej nepreukázal uplatnenú náhradu hotových výdavkov ako cestovné vo
výške 1,70 eur a pokiaľ malo ísť o cestu za účelom expedície pošty, takéto vyúčtované cestovné súd
nepovažoval za účelné rovnako ako aj archivačné poplatky. Súd neakceptoval ani uplatnenú náhradu



straty času za čas strávený mimo úradu pri expedície pošty, nakoľko náhrada za stratu času patrí za čas
pri úkonoch vykonávaných mimo miesta sídla jeho úradu, ktorým je Bratislava. Nepreukázaná zostala aj
uplatnená náhrada hotových výdavkov ako poštovné, obálky, papier v súvislosti s odblokovaním účtov.
Súdny exekútor si nesprávne vyúčtoval aj 19% DPH z náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu
času, keď v zmysle  ustanovenia § 196 Exekučného poriadku sa výslovne zvyšuje o príslušnú DPH
len odmena súdneho exekútora. Pokiaľ ide o použitie moderačného práva v zmysle ustanovenia § 150
ods. 2 O.s.p., prvostupňový súd poukázal, že toto sa v exekučnom konaní pri trovách exekúcie nemôže
uplatniť, pretože nejde o sporové konanie, ale o vykonávacie, kde nie je dôvodné na základe voľnej
úvahy súdu znižovať odmenu a náhradu hotových výdavkov exekútora, ktoré exekútorovi vznikli pri
výkone exekúcie a na ktorých náhradu má právo.

Proti tomuto uzneseniu sa odvolal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ktorý navrhol
uznesenie vo veci samej zmeniť a pokračovať v exekúcii z dôvodu, že nesúhlasí so zastavením
exekúcie oprávneného. Zastavením exekúcie by oprávnenému nebola poskytnutá dostatočná súdna
ochrana, ktorej súčasťou je aj výkon rozhodnutia a došlo by k upretiu práva garantovaného Ústavou a
medzinárodnými zmluvami. Exekútor si náhradu trov môže uplatniť nielen preddavkom, ale aj trovami
exekučného konania, ale oprávnený sa výkonu svojho práva môže domáhať len exekúciou. Postup
súdu považoval nesprávnym, pretože ustanovenie § 31 ods. 1 Exekučného poriadku dáva súdu
fakultatívnu možnosť exekúciu zastaviť na návrh súdneho exekútora z dôvodu nezaplatenia preddavku
na trovy exekúcie oprávneným. Podľa názoru oprávneného, ním zvolený súdny exekútor nevyužíva
efektívne všetky dostupné možnosti exekúcie, ale v exekúcii vo viacerých prípadoch oprávneného
postupuje rutinne. Preddavok nezaplatil z dôvodu, že nechce vynakladať viac finančných prostriedkov
na exekúcie, než v konečnom dôsledku v súčte všetkých príkazov získa. Oprávnený nesúhlasil ani s
výškou priznaných trov, pretože podľa názoru, súd mal postupovať podľa  ustanovenia  § 150 ods. 2
O.s.p., a nepriznať alebo znížiť trovy, ak sú  v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke.

Posudzujúc odvolanie oprávneného v súlade s ustanovením § 41 ods. 2 O.s.p. odvolací súd mal za to,
že oprávnený odvolaním napadol uznesenie prvostupňového súdu jednak v časti  zastavenia exekúcie,
ako aj v časti, ktorou mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

1/ Odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie:

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), zaoberal sa predovšetkým otázkou
prípustnosti odvolania a dospel k záveru, že odvolanie v predmetnej veci, proti uzneseniu, výroku o
zastavení exekúcie, nie je prípustné. Vychádzal pritom z nasledujúceho.

Podľa § 201 O.s.p. ú účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona,  ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Citované ustanovenie § 201 upravuje procesnú legitimáciu k podaniu odvolania a vymedzuje subjektívne
podmienky prípustnosti odvolania. Na rozdiel od podmienok subjektívnych, objektívne podmienky
prípustnosti odvolania sú vymedzené zákonom stanovenou lehotou, dodržaním všetkých náležitosti
odvolania, napadnutím výroku a nie len dôvodov rozhodnutia a tým, že proti napadnutému rozhodnutiu
nie je odvolanie vylúčené. Z ustanovenia § 202 ods. 2 vyplýva zásada, podľa ktorej proti uzneseniam
vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je
výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne
vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Exekučný poriadok



výslovne pripúšťa odvolanie proti rozhodnutiam vydaným v tomto druhu núteného výkonu súdnych a
iných rozhodnutí. Rozhodovanie súdu o zastavení exekúcie na návrh súdneho exekútora v prípade,
že oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote
určenej súdnym exekútorom upravuje § 31 veta prvá exekučného poriadku. Rozhodnutie súdu o
zastavení exekúcie je preto rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku.
V danom prípade exekúciu súd zastavil v súlade s ustanovením § 57 ods. 2 Exekučného poriadku,
pretože zastavenie exekúcie vyplýva z ustanovení tohto zákona, nakoľko dôvod zastavenia exekúcie,
nezaplatenie preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora,  nemožno
subsumovať pod žiadnu skutkovú podstatu predpokladanú ustanovením  § 57 ods..1 Exekučného
poriadku. V ustanovení § 31, ale ani v žiadnom inom ustanovení exekučného poriadku, sa výslovne
neuvádza prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o zastavení exekúcie z prezentovaného dôvodu.
Ustanovenie § 58 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré pripúšťa odvolanie proti rozhodnutiam, ktorými
súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), na riešený prípad nemožno vztiahnuť,
pretože v posudzovanom prípade bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku.
Z  uvedeného vyplýva, že proti uzneseniu, ktorým súd zastavil exekúciu na návrh súdneho exekútora
v dôsledku nezaplatenia preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora,
nie je odvolanie objektívne prípustné.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Z citovaného ustanovenia vyplýva odmietnutie odvolania v prípade, ak odvolanie smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, ako je tomu v danej veci. Odmietnutie odvolania
vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd vôbec nezaoberal obsahom napadnutého
rozhodnutia, pretože zistil niektorý z dôvodov, ktorý viedol k nemeritórnemu rozhodnutiu.

Odvolací súd po zistení, že proti uzneseniu, výroku ktorým bola exekúcia zastavená na návrh súdneho
exekútora v dôsledku nezaplatenia preddavku na odmenu  a na náhradu jeho hotových výdavkov
oprávneným, nie je odvolanie prípustné, postupujúc podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p., odvolanie
oprávneného proti predmetnému uzneseniu, výroku o zastavení exekúcie odmietol pre neprípustnosť.

2) Odvolanie oprávneného  proti výroku o náhrade trov konania:

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§201 v spojení s § 37 ods. 1 Exekučného poriadku a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§202 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 57
ods. 2 a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pričom prejednal odvolanie v časti trov exekúcie
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie v predmetnej
veci, výroku o náhrade trov exekučného konania, je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Vychádzal
pritom z nasledujúceho.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v časti priznania trov exekúcie, ako aj obsahu
celého spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zohľadnil všetky skutkové zistenia, vec i správne
právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite podrobne odôvodnil, a preto sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje v tejto časti s napadnutým rozhodnutím a v podrobnostiach naň odkazuje.



K odvolaniu oprávneného odvolací súd dodáva, že oprávnený v odôvodení odvolania  poukazoval len
na aplikáciu ustanovenia  § 150 ods. 2 O.s.p., kedy súd môže nepriznať alebo znížiť trovy konania, ak
sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, pričom nenamietala sa vecnými
argumentmi žiadna z priznaných položiek trov exekúcie, a to ani čo do dôvodnosti, ani čo do výšky.

Podľa  § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku iba vtedy, ak osobitný predpis, teda Exekučný
poriadok, neustanovuje inak.

Exekučný poriadok pritom trovy exekúcie komplexne upravuje v siedmej časti, v       § 200 a nasledujúcich.
Vzhľadom na to je vylúčená aplikácia ustanovenia  § 142 a nasl. O.s.p. o náhrade trov konania pri
rozhodovaní o trovách exekúcie. Z uvedeného dôvodu potom nie je možné na rozhodnutie o trovách
exekúcie aplikovať ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., ktorého aplikácie sa odvolateľ domáhal, a to ani
vtedy, ak by podmienky pre jeho aplikáciu boli splnené, čo je však v danom prípade pochybné (v
exekučnom konaní už nejde o spor všeobecne, tým je len tzv. základné konanie a teda nejde ani o
drobný spor v zmysle príslušného ustanovenia O.s.p.).

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, po vyčerpaní odvolacích dôvodov účastníka ( priznaná
náhrada trov exekúcie čo do dôvodnosti a výšky priznaných položiek  vecnými argumentmi v odvolaní
namietaná nebola,  túto oprávnený žiadal nepriznať, prípadne znížiť a to výlučne cez aplikáciu
ustanovenia § 150 ods. 2 ), odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti, ktorou bolo rozhodnuté
o náhrade trov exekúcie, ako vecne správne s použitím ustanovenia  § 219 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte v pomere hlasov 3:0,  čiže  jednomyseľne                         (§ 3
ods.9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.