Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/11/2014 z 16. 9. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 16. septembra 2014, sp. zn. 41Cob/11/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:1113206034.1 Krajský súd Banská Bystrica | 41Cob/11/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:1113206034.1 | 2014-09-16 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Cenné papiere Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-340.odsek-1 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a3aa090-4fd8-4d4a-b3f8-c1955151d96c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:1113206034.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/11/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113206034
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:1113206034.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a
členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci navrhovateľa
Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, IČO: 34
338 976, proti odporcovi A. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX N. E., zast. JUDr. Jozefom
Veselým, advokátom Advokátska kancelária Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie 331,94 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 9Cb/34/2013-78 zo
dňa 20. novembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 9Cb/34/2013-78 zo dňa 20. novembra 2013 mení tak, že
návrh navrhovateľa zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy prvostupňového konania pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 19,50 Eur a trov právnwho zastúpenia vo výške
182,31 Eur na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Jozefa Veselého, advokáta, Mierová 1, Veľký
Krtíš, vedený v K., a.s., pobočka N. E. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku za odvolanie vo výške 19,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 227,03 Eur
na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Jozefa Veselého, advokáta, Mierová 1, Veľký Krtíš, vedený
v K., a.s., pobočka N. E. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Veľký Krtíš napadnutým rozsudkom č.k. 9Cb/34/2013-78 zo dňa 20. novembra 2013
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 331,94 Eur a nahradiť mu trovy konania 19,50 Eur .
Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ si návrhom zo dňa 22.2.2013 uplatnil proti odporcovi právo na
zaplatenie sumy 331,94 Eur titulom zaplatenia ceny za poskytnutú službu v zmysle § 99 a 105 zákona
č. 566/2011 Z.z. o cenných papieroch ( ďalej len „ ZoCP). Túto službu navrhovateľ poskytuje odporcovi
v zmysle § 99 ods. 8 ZoCP za odplatu, keď cena služby je vypočítaná v zmysle cenníka navrhovateľa.
Navrhovateľ potom faktúrou č. 8000008517 fakturoval odporcovi poplatok za vedenie účtu majiteľa -
služba „ CD-55“ za rok 2008 sumu 331,94 Eur, ktorá sa stala splatnou dňa 28.2.2009.

Súd vo veci vydal dňa 3.6.2013 platobný rozkaz č.k. 3Ro/321/2013-15, proti ktorému podal odporca
odpor a namietal, že faktúra, ktorá je označená ako dôkaz v návrhu navrhovateľa bez uvedenia dátumu



splatnosti mu nebola doručená, preto sa k nej nevedel vyjadriť a zároveň vzniesol námietku premlčania
v zmysle § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka.

K odporcu sa vyjadril navrhovateľ a trval na tom, že odporca je povinný uhradiť poplatok za poskytnutú
služby na základe vystavenej faktúry za príslušný rok 2008 v súlade s cenníkom platným v roku
2008 ku dňu vystavenia faktúry, nakoľko navrhovateľ viedol v uvedenom roku účet majiteľa cenných
papierov odporcu a na jeho účte evidoval cenné papiere. Vznesenú námietku premlčania nepovažoval
za opodstatnenú z dôvodu, že faktúra za rok 2008 sa stala splatnou dňa 28.2.2009.

Na prejednanie veci súd prvého stupňa určil termín pojednávania na deň 2.10.2013, ktorého sa
navrhovateľ nezúčastnil a súhlasil, aby súd prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti. Odporca
potvrdil, že v roku 2008 mal zriadený účet u navrhovateľa. Súd prvého stupňa pojednávanie odročil
za účelom ďalšie dokazovania. Ďalšie pojednávanie nariadil na deň 30.10.2013. Navrhovateľ svoju
neúčasť ospravedlnil, a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez jeho účasti. Počas pojednávania
odporca opäť vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že navrhovateľ nepredložil listinný dôkaz o tom,
kedy odporcovi doručil faktúru s lehotou splatnosti 28.2.2009. Súd prvého stupňa pojednávanie odročil
za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 20.11.2013, na ktorom súd prvého stupňa vyhlásil rozsudok,
ktorý odvolaním napadol odporca. V odvolaní namietal, že o zvyšovaní poplatkov za vedenie účtu
majiteľa cenných papierov nebol nikdy zo strany navrhovateľa upovedomený. V prípade oznámenia by
so zmenou cenníka odporca nesúhlasil a nemal by záujem o vedenie účtu. Argumentoval najmä tým,
že v konaní navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď náležitým spôsobom nepreukázal doručenie
faktúry č. 8000008517 s dátumom vystavenia 31.12.2008 so splatnosťou dňa 28.2.2009. Navrhovateľ
súdu prvého stupňa nepredložil dôkaz ( doručenku o doručení tejto faktúry ). Odporca sa nestotožňuje
s názorom súdu prvého stupňa ohľadne začiatku plynutia premlčacej doby, ktorá podľa názoru súdu
prvého stupňa začala plynúť až dňom nasledujúcim po dni 28.2.2009, kedy bola splatná uvedená
faktúra. Na právny vzťah medzi účastníkmi konania sa použije Obchodný zákonník a podľa § 391 ods.
1 pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo
uplatniť na súde. Účtovný doklad, ktorý je v dispozícií navrhovateľa, ktorý určil splatnosť faktúry, nie je
smerodajný pri určení začiatku plynutia 4-ročnej premlčacej doby, ktorá začala v danom prípade plynúť
dňom 1.1.2009. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil
a návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho
konania.

K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ a uviedol, že účet majiteľa cenných papierov odporcu vedie za
odplatu ktorú je navrhovateľ oprávnený stanoviť na základe prevádzkového poriadku schváleného
Národnou bankou Slovenska. Prevádzkový poriadok je podľa § 103 ods. 6 ZoCP záväzný pre
navrhovateľa a aj pre odporcu. Pokiaľ odporca v odvolaní argumentuje tým, že nepreukázal doručenie
faktúry uviedol, že navrhovateľ nie je povinný zasielať faktúru vystavenú za poskytnutú službu
doporučenou zásielkou, pretože právo na odplatu vyplýva priamo zo ZoCP. Spôsob zasielania faktúr je
odôvodnený potrebou ukončenia kalendárneho roka a následného výpočtu poplatku za celý kalendárny
rok. Je zrejmé, že v roku 2008 nemohla byť odporcovi doručená faktúra vystavená za vedenie účtu za
rok 2008. V roku 2009 nezasielal odporcovi žiadne výzvy, resp. upomienky na úhradu nedoplatkov za
vedenie účtu odporcovi ako majiteľovi účtu. Výzva na úhradu nedoplatku za rok 2008 bola odporcovi
zasielaná začiatkom roku 2003, teda pred uplatnením si nároku na zaplatenie nedoplatkov na súde.
Odporca o poplatku za vedenie účtu za rok 2008 sa mohol dozvedieť na základe zaslanej faktúry
začiatkom roku 2009, čo potvrdzuje skutočnosť, že odporca osobne navštívil navrhovateľa a bol s
vystavením faktúry oboznámení. Tieto skutočnosti spochybňujú tvrdenia odporcu o nedoručení faktúry.
Navrhovateľ rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne, a navrhol ho potvrdiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací , prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., dospel k
záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods.
1 ), mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, preto dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakoval sám a vo veci nariadil pojednávanie.



Navrhovateľ sa pojednávania pred odvolacím súdom nezúčastnil. Svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil
s tým, aby odvolací súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Predmetom konania je právo uplatnené navrhovateľom na zaplatenie odplaty za službu, ktorý
navrhovateľ poskytuje odporcovi v zmysle § 99 ods. 8 ZoCP. Navrhovateľ cenu služby za rok 2008
stanovil vo výške podľa cenníka navrhovateľa schváleného dozornou radou v zmysle prevádzkového
poriadku, ktorý je podľa § 103 ZoCP schvalovaný Národnou bankou Slovenska. Výška poplatku je
stanovená v závislosti objemu cenných papierov evidovaných na účte majiteľa v rozhodnom období.
Navrhovateľ každoročne zasiela faktúry vystavené za vedenie účtu majiteľom začiatkom nasledujúceho
roka na adresu evidovanú v CDCP v súvislosti s vedením účtu majiteľa.

Z obsahu spisu je zrejmé, že odporca uplatnený nárok navrhovateľa nespochybňuje, návrh žiada
zamietnuť z dôvodu premlčania nároku, keď navrhovateľ si svoje právo neuplatnil na súde v 4 - ročnej
premlčacej dobe v zmysle § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Podľa § 105 ods. 5 ZoCP, právne vzťahy medzi členom, ktorému bol účet majiteľa zriadený, a
centrálnym depozitárom a právny vzťah medzi členom a majiteľom takéhoto účtu sa spravujú týmto
zákonom a Obchodným zákonníkom.

Záväzkový vzťah vyplývajúci z vedenia účtu majiteľa cenných papierov treba považovať v zmysle
citovaného ustanovenia § 105 ods. 5 ZoCP za obchodnoprávny. Tento záver je mimoriadne významný z
pohľadu vznesenej námietky premlčania. V obchodných vzťahoch sa totiž uplatňuje 4-ročná premlčacia
doba ( § 397 Obchodného zákonníka ).

Navrhovateľ faktúru č. 80000088517 zo dňa 31.12.2008 odporcovi vyfakturoval odplatu za vedenie účtu
majiteľa cenných papierov za rok 2008. V predmetnej faktúre navrhovateľ odporcu vyzval na zaplatenie
záväzku a určil čas splatnosti záväzku na deň 28.2.2009.

Splatnosť záväzku sa v zásade viaže na dohodu medzi stranami. V danom prípade strany dohodu o
splatnosti záväzku neuzavreli.

Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
K zániku záväzku dochádza riadnym splnením v čase určenom v zmluve. Určenie času plnenia nie
je obligatórnou náležitosťou zmluvy, zmluva medzi stranami je platne uzavretá aj bez dohody strán o
takejto otázke. V takom prípade však zákon dispozitívne ustanovuje určenie času v prospech veriteľa ( §
340 ods. 2 Obchodného zákonníka ), ktorý je oprávnený požadovať plnenie okamžite, ihneď po uzavretí
zmluvy. Forma prejavu vôle veriteľa nie je zákonom predpísaná, z hľadiska dokazovania v prípadnom
spore sa doporučuje písomná forma žiadosti veriteľa ( adresovaná dlžníkovi ) o plnenie.

Navrhovateľ v konaní tvrdil, že faktúrou č. 80000088517 zo dňa 31.12.2008, ktorú nebol povinný odporca
zasielať doporučene, vyzval odporcu na úhradu záväzku v stanovenej lehote splatnosti 28.2.2009, teda
určil čas plnenia v súlade s § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, preto 4 - ročná premlčacia lehota
začala plynúť dňom nasledujúcim po dni 28.2.2009.

Odporca sa v konaní bránil tým, že navrhovateľ nepreukázal doručenie mu faktúry, v ktorej určil čas
plnenia, preto 4 - ročná premlčacia lehota začala plynúť už dňa 1.1.2009 a nie tak, ako sa mylne
domnieva navrhovateľ.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p., sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.



Podľa § 120 ods. 1 O.s.p , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe
skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti ( § 153 ods.
1 O.s.p.).

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena
je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci ( či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety
prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec ).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena ( okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané ), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.

Navrhovateľ na preukázanie svojho tvrdenia a jeho výzve adresovanej odporcovi na splnenie záväzku
predložil faktúru č. 80000088517 zo dňa 31.12.2008.

Faktúra je len účtovným dokladom, na jej podklade nevzniká záväzkový právny vzťah, ani záväzok
odporcu zaplatiť odplatu za poskytnuté služby, ktorý vzniká odporcovi na základe zákona.

Treba prisvedčiť tvrdeniam navrhovateľa, že jeho povinnosťou nebolo doručovať faktúru odporcovi
doporučenou poštou. Pokiaľ však navrhovateľ relevantným dôkazom nepreukázal, že predmetnú
faktúru, ktorou odporcu vyzval na plnenie, sa dostala do dispozície odporcu, neuniesol tak dôkazné
bremeno v tom smere, že určil čas splnenia záväzku podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka.

S poukazom na vyššie uvedený stručný výklad o bremene tvrdenia a bremene dôkazu možno
konštatovať, že predložením faktúry navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenie o výzve na plnenie.

Odvolací súd na základe uvedených skutočností nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, ktorý
začiatok plynutia 4 - ročnej premlčacej doby posudzoval podľa určenej lehoty splatnosti záväzku v
predmetnej faktúre.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka , pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ si v konaní uplatňuje nárok na odplatu za rok 2008, tento svoj nárok
si navrhovateľ mohol uplatniť najskôr dňa 1.1.1990. Všeobecná premlčacia doba začala plynúť dňa
2.1.2009 a uplynula dňa 2.1.2013. Keďže navrhovateľ podal žalobu na súd dňa 25.2.2013, teda po
uplynutí 4 - ročnej premlčacej doby, ostáva preto konštatovať, že námietka bola vznesená odôvodnene.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil.



O náhrade trov prvostupňového konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti
na § 224 ods. 2 O.s.p.. Odporca mal v prvostupňovom konaní plný úspech. Odvolací súd preto odporcovi
priznal náhradu trov prvostupňového konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za odpor
vo výške 19,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 182,31 Eur. Trovy právneho zastúpenia
odporcu pozostávajú zo 4 úkonov právnej pomoci po 26,56 Eur (prevzatie a príprava zastupovania
dňa 18.6.2013 /odporcom nesprávne uvedený dátum 19.6.2013/, vypracovanie písomného odporu
proti platobnému rozkazu zo dňa 19.6.2013, zastupovanie na pojednávaniach v dňoch 2.10.2013 a
30.10.2013), 1 úkonu právnej pomoci vo výške 6,64 Eur (účasť na vyhlásení rozsudku dňa 20.11.2013),
plus 5 krát režijný paušál po 7,81 Eur, plus 20 % DPH vo výške 30,38 Eur podľa § 14 ods. 1 písm.
a), b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len „vyhláška“) v znení platnom do 30.6.2013, § 13a ods. 1 písm. d), ods. 4 vyhlášky v
platnom znení od 1.7.2013, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti
na § 224 ods. 1 O.s.p.. Odporca mal v odvolacom konaní plný úspech. Preto odvolací súd odporcovi
priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie
vo výške 19,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 227,03 Eur. Trovy právneho zastúpenia
pozostávajú z 2 úkonov právnej pomoci po 26,56 Eur (vypracovanie písomného odvolania proti rozsudku
zo dňa 29.11.2013, zastupovanie na pojednávaní pred krajským súdom dňa 17.9.2014), plus 1 krát
režijný paušál vo výške 7,81 Eur, 1 krát režijný paušál vo výške 8,04 Eur, z náhrady cestovného na
pojednávanie dňa 17.9.2014 z Veľkého Krtíša do Banskej Bystrice a späť vo výške 39,82 Eur pri
vzdialenosti 2 krát 80 km, základnej náhrade za 1 km 0,183 Eur, spotrebe paliva na 100 km 5,4, cene za
liter paliva 1,22 Eur, z náhrady za stratu času stráveného z Veľkého Krtíša do Banskej Bystrice a späť
na pojednávanie dňa 17.9.2014 za 6 polhodín po 13,40 Eur a z 20 % DPH vo výške 37,84 Eur podľa §
13a ods. 1 písm. c), d), § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky v platnom znení.

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.