Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/75/2019 z 16. 10. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 16. októbra 2019, sp. zn. 7Co/75/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8117222149.1 Krajský súd Prešov | 7Co/75/2019 | ECLI:SK:KSPO:2019:8117222149.1 | 2019-10-16 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/48f25f7d-1f3a-40a2-ad6f-b262381e45cf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8117222149.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/75/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222149
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117222149.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: Z. C., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. O.,
G. F.. K. Č.. XX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, na ul.
Sov. hrdinov č. 163/66, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej
č. 25, IČO: 35 807 598, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 466 eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 12.03.2019 č.k. 12Csp 252/2017-39 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti..

Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 200 eur.
Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Ďalej vyslovil, že žalobkyňa má vo vzťahu k žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný bol v konaní vedenom pred Okresným
súdom Prešov pod sp. zn. 12C 263/2015 zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 166 eur.
Súčasne sa v tomto konaní rozhodlo o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmluve o úvere zo
dňa 14.10.2013 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 -tiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a
uzatvorenie úverovej zmluvy spolu s administratívou s tým spojenou. V rozsudku vydanom vo veci 12C
263/2015 bolo uvedené, že neprimerane vysoké úroky vyjednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere sú
všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom medzi
ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Navyše
v uzatvorenej úverovej zmluve nebolo uvedené RPMN, pričom išlo o obligatórnu náležitosť vyplývajúcu
zo zákona č. 129/2010 Z.z. spôsobujúcu, že poskytnutý úver sa podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z. považoval za bezúročný a bez poplatkov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
24.07.2017.

3. V zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi



má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

4. Citované ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané
finančné zadosťučinenie v prípade, ak si na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva a to od
toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto
právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo
povinností ustanovených zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto
porušenia práv alebo povinností privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného
zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o
existencii ujmy, ale stačí, ak takáto ujma tu je. Je pritom bez právneho významu, či ujma spotrebiteľovi
reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

5. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného
odradzujúceho prostriedku ochrany. Ak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže
byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou, potom v zmysle
judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie účinné,
primerané a odradzujúce. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve a tiež má právo domáhať sa, aby sa dodávateľ
zdržal protiprávneho konania, odstránil protiprávny stav a za podmienky, že si na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti stanovenej zákonom, má právo aj na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom zodpovedá.

6. Keďže žalovaný preukázateľne porušil práva žalobkyne ako spotrebiteľky, súd považoval samotný
nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie za dôvodný a žalobe vyhovel, avšak iba
čiastočne. S poukazom na všetky okolnosti prípadu za primeranú sa považovala výška finančného
zadosťučinenia v sume 200 eur. V porovnaní s inými prípadmi u žalobkyne nedošlo k preukázaniu toho,
že by žalovaný nútil žalobkyňu uzatvárať zmluvy, alebo k iným priamym vyhrážkam a zastrašovaniam
zo strany dodávateľa, ktoré by mali vplyv na priznanie vyššieho zadosťučinenia. Žalobkyni priznaná
suma 200 eur zodpovedá svojmu účelu a poskytuje žalobkyni satisfakciu a zároveň odrádza dodávateľa
od porušovania práv spotrebiteľa. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na
finančné obohatenie sa žalobkyne, resp. na kompenzáciu jej majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni
a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.

7. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanoveniami § 255 a § 262 CSP.

8. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobu žalobkyne
v celom rozsahu zamietnuť. Zdôraznil, že ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa síce priznáva spotrebiteľovi právo domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia,
avšak toto ustanovenie je potrebné vykladať reštriktívne. Pri rozhodovaní o tom, či sa prizná primerané
finančné zadosťučinenie a v akej výške, je potrebné zohľadniť nielen úspešnosť toho-ktorého účastníka
ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Primerané finančné zadosťučinenie je
nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie
požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie
práva nie je možné už napraviť inak. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušení. Opätovné sankcionovanie
žalovaného by bolo vzhľadom na predchádzajúce konanie neprimerane prísne. Žalobkyni žiadna ujma,
ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevznikla, a preto jeho
priznanie by malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami veriteľa
a spotrebiteľa a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Primerané finančné zadosťučinenie je nutné
chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Primerané finančné
zadosťučinenie predstavuje peňažnú protihodnotu nemajetkovej ujmy, no nepredstavuje náhradu
za uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody. Priznanie žalobkyňou požadovaných
finančných prostriedkov by prichádzalo do úvahy v tých prípadoch, keď porušenie práva už nie je možné
napraviť inak. Toto však nepredstavuje daný prípad. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia



nesmie slúžiť na duplicitné uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Primerané finančné
zadosťučinenie ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej
judikatúry nesleduje reparačnú funkciu, tak ako je to v prípade náhrady škody. Primerané finančné
zadosťučinenie má nesporne sankčnú funkciu a jeho cieľom nie je kompenzovať žalobkyňu, ale skôr
potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobkyni a odradiť
žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná
funkcia primeraného finančného zadosťučinenia teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. V danom
prípade nie je priznaním finančného zadosťučinenia naplnená jeho preventívna funkcia ani z toho
dôvodu, že žalovaný v novovzniknutých spotrebiteľských úverových vzťahoch už niekoľko rokov
nepoužíva vytýkané nedostatky. V prípade, ak bola spotrebiteľovi skutočne spôsobená ujma, sa do
popredia dostáva kompenzačná funkcia, t.j. navrátenie do predošlého stavu. V danom prípade bolo
žalobkyni priznané právo na vydanie bezdôvodného obohatenia a teda nie je čo kompenzovať.

9. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník, ale
zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto
právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach
len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ďalšie
osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je
daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

12. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších
predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi
právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a
povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zodpovedá.

13. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností
dôjde.

14. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.



15. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti, ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie
práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. ak tak urobí v rámci svojej obrany proti
dodávateľom uplatnenému nároku.

16. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo
povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie
až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.

17. Vo veci 12C 263/2015 Okresného súdu Prešov sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 166 eur a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky o tej časti poplatku, ktorej
zodpovedajú 2/3-tiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s
administratívou s tým spojenou. Vo vzťahu k obom uplatneným nárokom mala žalobkyňa v konaní
plný úspech. Rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 17.05.2016 č.k. 12C 263/2015 - 46 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.05.2017 č.k. 5Co 205/2016 - 71 nadobudol
právoplatnosť dňa 24.07.2017. Ukončením konania vo veci 12C 263/2015 Okresného súdu Prešov bol
naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni
požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie. Žaloba o primerané finančné
zadosťučinenie bola podaná dňa 12.10.2017, teda v čase, kedy ešte neuplynula všeobecná 3-ročná
premlčacia doba vyplývajúca z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka.

18. Žalobkyňa si bez akejkoľvek pochybnosti v inom súdnom konaní úspešne uplatnila právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky voči žalovanému.

19. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má
plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa
od získavania plnení vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných podmienok a jednak to treba chápať
ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu sa už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované,
nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená
nejaká ujma, v prejednávanej veci k vzniku ujmy na strane žalobkyne bez akýchkoľvek pochybností
došlo. Žalovaný napriek bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru prijal od žalobkyne i
plnenie, na ktoré mu nárok nevznikol. Bezdôvodné obohatenie sa žalovaného nemožno hodnotiť ako
konanie v súlade s dobrými mravmi. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva z
ustanovenia § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
Žalobkyňa taktiež aj s prihliadnutím na postoj žalovaného vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 12C 263/2015, v ktorom spochybňoval dôvodnosť žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia a
určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky bola dlhodobo nedôvodne vystavená psychickému vypätiu
a stavu právnej neistoty a to až do doby právoplatného skončenia konania vo veci 12C 263/2015
Okresného súdu Prešov. Pritom je zrejmé, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý do zmluvy naformuloval
neprijateľnú zmluvnú podmienku a snažil sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť o sumu 166 eur.

20. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a podobne. Za primerané v prejednávanej veci je potrebné považovať finančné zadosťučinenie
vo výške 200 eur, tak ako to správne určil súd prvej inštancie. Takto priznané finančné zadosťučinenie
je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za
stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý
závadne konal.

21. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok,
s výnimkou nenapadnutého výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako vecne správny potvrdil.



22. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyni
v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

23. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).