Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/46/2019 z 29. 7. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 29. júla 2019, sp. zn. 41Cob/46/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6718204038.1 Krajský súd Banská Bystrica | 41Cob/46/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6718204038.1 | 2019-07-29 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 272 ods. 1 ObZ, ObZ, § 272 ods. 2 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1771b8e4-95d3-4dcb-a5a3-7e94552bc9c4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6718204038.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/46/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718204038
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6718204038.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci
žalobcu Obchodné domy PRIOR STRED, a.s. so sídlom nám. SNP 2497, 960 01 Zvolen, IČO: 31 562
817, proti žalovanej H.. B. S. - EKONOMISERVIS, so sídlom Dobšinského 368/8, 966 22 Lutila, IČO: 35
301 465, o zaplatenie sumy vo výške 3.540,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 19Cb/10/2018-141 zo dňa 22. januára 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 19Cb/10/2018-141 zo dňa 22. januára 2019
potvrdzuje.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
3.540, 93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne so zmluvnou pokutou vo výške
0,05 % denne zo sumy 631,96 Eur od 16.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 631,96 Eur od 16.11.2017
do zaplatenia, zo sumy 631k,96 Eur od 18.1.2019 do zaplatenia, zo sumy 631,96 Eur od 17.2.2018
do zaplatenia, zo sumy 631,96 Eur od 17.3.2018 do zaplatenia, zo sumy 112,73 Eur od 1.2.2018
do zaplatenia, zo sumy 132,44 Eur od 1.3.2018 do zaplatenia, zo sumy 104,53 Eur od 30.3.2018
do zaplatenia, zo sumy 31,43 Eur od 3.5.2018 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanej v rozsahu 100 %.

2. Podanou žalobou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 3.540,93 Eur spolu s
príslušenstvom z titulu neuhradeného nájomného a titulom úhrady za spotrebu elektrickej energie za
obdobie január, február a marec 2018. Zároveň žalobca v súlade s článkom 9 ods. 1, 2 Zmluvy o nájme
nebytových priestorov č. 07/10/2015 vyúčtoval žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne z dlžnej
sumy z dôvodu omeškania s úhradou splatného nájomného a v súlade s § 369 Obchodného zákonníka
a v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka uplatnil si aj právo na paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky.

3. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v plnom
rozsahu dôvodná. Mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 1.6.2015 uzatvorená
Zmluva o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej prenechal žalobca žalovanej v nájme nebytový
priestor v obchodnom dome PRIOR na druhom podzemnom podlaží o výmere 33 m2. V prílohe
č. 1 k Zmluve o nájme bol nájom špecifikovaný a v článku II. a III. prílohy bolo medzi stranami
dojednané nájomné, úhrada nákladov spojených s užívaním nebytových priestorov. Zmluva o nájme



bola uzatvorená v písomnej forme, obsahovala všetky podstatné náležitosti, ktoré zákon vyžaduje
pre jej platnosť. Nájom nebytových priestorov bol ukončený k 29.3.2018, kedy zároveň došlo aj k
odovzdaniu nebytového priestoru žalovanou žalobcovi. Okresný súd mal preukázané, že žalovaná
nájomné za obdobie °december 2016, november 2017, január až marec 2018 a náklady spojené s
užívaním nebytových priestorov žalobcovi neuhradila. Žalovaná žiadnym spôsobom uplatnené právo
žalobcu nespochybňovala, preto okresný súd nárok žalobcu považoval za nesporný.

4. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku aplikoval ustanovenia § 3 ods. 1, 2 a 3, § 7 zákona č. 116/1990
Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ustanovenia § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
ustanovenia § 369 ods. 1, 2 a § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 1 ods. 1, 2 a §
2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.

5. Obranu žalovanej, ktorá tvrdila, že medzi stranami malo dôjsť k dohode o refinancovaní
rekonštrukčných prác nebytového priestoru započítaním z nájomného považoval za nedôvodnú.
Predloženými listinnými dôkazmi, predovšetkým Zmluvou o nájme nebytových priestorov mal
preukázané, že v súlade s článkom 18 bod 7 zmluvy sa strany dohodli, že zmluvu možno meniť a
dopĺňať iba po vzájomnej dohode oboch zmluvných strán písomnou formou. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že
existovala dohoda o zápočte a refinancovaní stavebných prác započítaním s úhradou nájomného, potom
takáto dohoda mala byť obsiahnutá v samotnej zmluve o nájme nebytových priestorov a to v súlade s
§ 272 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala
svoje tvrdenie, že takáto dohoda o započítaní rekonštrukčných stavebných prác s nájomným v písomnej
forme existovala. Pokiaľ existovala dohoda o započítaní prác s nájomným v ústnej forme, okresnému
súdu sa javilo nelogické, aby žalovaná svoj nárok na refakturovanie stavebných prác neuplatnila hneď
po realizácia, t.j. v júni a v júli 2015, keď ich žalovaná uhradila svojím dodávateľom na základe faktúr č.
20150135 a 2013/36 a čakala až do januára 2018, kedy došlo k ukončeniu nájomného pomeru.

6. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobe vyhovel a o trovách konania rozhodol v prospech žalobcu
podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože v konaní bol plne úspešný.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodu, že
okresný súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na článok 12 Zmluvy
o nájme nebytových priestorov, v ktorej bolo dojednané, že žalovaná ako nájomca je oprávnená
vykonávať stavebné úpravy len po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa a súčasne bez
zbytočného odkladu a po vykonaní daných prác predložiť prenajímateľovi všetky doklady vzťahujúce
sa k zmenám na predmet nájmu, predložiť revízne správy, výsledky tlakových skúšok a iných skúšok,
doklady o použitých materiáloch a podobne. Medzi stranami došlo k písomnej dohode a to zápismi zo
stretnutia zúčastnených strán zo dňa 15.6.2015, ktorá vznikla na podnet prenajímateľa bola spísaná
prenajímateľom. V bode 6 zápisnici je stanovené, že nájomníčka predloží finančné náklady podľa ktorých
sa bude následne riešiť refinancovanie dohodnutých častí prác. V tejto súvislosti poukázala na e-mail zo
dňa 12.6.2015 a zo dňa 14.6.2015, v ktorom je presne špecifikovaný rozsah dohodnutých prác. Medzi
stranami išlo o písomnú formu dohody a nie ústnu, tak ako to tvrdí okresný súd v odôvodnení v odseku
2. Ďalší dôvod, ktorý žalovanú oprávňuje tvrdiť, že došlo k písomnej dohode je ten, že keby sa zápisnica
nepovažovala za písomnú formu dohovoru, samotný prenajímateľ by porušil zmluvu o nájme nebytových
priestorov v znení jej prílohy a to tým, že nájomcovi zápisom o odovzdaní staveniska zo 4.7.2015 ako
objednávateľ ( viď zápisnicu o odovzdaní staveniska ) podľa objednávky č. 15/zH/2015-OB z 3.7. 2015
odovzdal stanovisko a Zápisom o odovzdaní a prevzatí s dátumom ukončenia 29.7.2015. Zástupcovia
dodávatelia odovzdávajú a objednávatelia preberajú dodávku podľa ustanovení Obchodného zákonníka
a základných podmienok dodávok stavebných prác. Z uvedených dokumentov vyplýva, že prenajímateľ
tu vystupuje ako objednávateľ, uvedené práce si objednal. Z predloženej e-mailovej komunikácii vyplýva,
že prenajímateľ mal vedomosti o rozsahu a sume stavebných prác podľa faktúry č. 1512103 z 29.7.2015
na sumu 577,02 Eur a faktúry č. 1612063 na sumu 1.500,-Eur. Žalovaná je toho názoru, že nájomné
bolo dohodnuté do roku 2020 a náklady na stavebné úpravy sa budú takýmto spôsobom refinancovať
do úplného splatenia. Vzhľadom na to, že nájomný vzťah bol ukončený na podnet prenajímateľa
27.12.2017, zostávajúce náklady žalovaná dofaktúrovala faktúrou č. 1812120 zo dňa 31.1.2018 na
sumu 1.412,54 Eur s DPH a faktúrou č. 18120130 zo dňa 31.1.2018 na sumu 2.228,73 Eur s DPH.
Žalovaná je presvedčená, že stavebnými úpravami došlo k technickému zhodnoteniu majetku žalobcu,
k väčším možnostiam uvedený priestor prenajať, čo prenajímateľ využil ešte pred skončením nájmu,
pretože uvedený priestor dal do prenájmu spoločnosti prevádzkujúcu cukráreň, ktorá by musela dať



priestory upraviť v zmysle požiadaviek regionálneho hygienického úradu. V závere svojho odvolania
žalovaná uviedla, že nárok žalobcu v celkovej sume 3.540,93 Eur nespochybňuje, zároveň má obavy,
že žalobca nie je ochotný uhradiť jej stavebné úpravy v prenajatých priestoroch. Navrhla, aby odvolací
súd vydal rozhodnutie a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 3.641,27 Eur, žalovanej uložil
povinnosť nahradiť žalobcovi 1.540,93 Eur a žiadnej zo zúčastnených strán neprizná nárok na náhradu
trov konania.

8. K odvolaniu sa vyjadril žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Obranu
žalovanej považuje za nedôvodnú. Uviedol, že žalovaná a žalobca pri vzniku nájomného vzťahu sa
dohodli na refinancovaní výlučne dohodnutých častí prác, spočívajúcich vo vybudovaní toaliet a časti
elektroinštalačných prác v nebytovom priestore. V zmysle dohody žalobca uhradil žalovanej faktúru
č. 1512103 zo dňa 29.7.2015 vo výške 577,02 Eur a faktúru č. 1612063 zo dňa 15.6.2016 vo výške
1.800,-Eur a to zápočtom voči nájomnému. Faktúry, ktoré žalovaná vystavila žalobcovi po obdržaní
výpovede nájmu zo dňa 27.12.2017 č. 1812012 a č. 1812013 neakceptoval, vrátil ich žalovanej ako
neopodstatnené listom zo dňa 14.2.2018 s odôvodnením, že žalobca so žalovanou sa nikdy nedohodli
na refakturácii týchto prác. Žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala, že by medzi
stranami existovala dohoda o započítaní nájomného vo vzťahu k prácam, ktoré žalovaná fakturovala
žalobcovi po obdržaní výpovede z nájmu a pokiaľ by aj takáto dohoda existovala v ústnej podobe, nebola
by vzhľadom na ustanovenie § 282 ods. 2 Obchodného zákonníka / zrejme mal zástupca na mysli § 272
ods. 2 Obchodného zákonníka ) v spojitosti s článkom 18 ods. 3 zmluvy platná pre nedostatok jej formy.
Zápis zo stretnutia uskutočneného dňa 15.6.2015 má len podobu e-mailu a nemá písomnú podobu
vyžadovanú zákonným ustanovením a článkom 18 ods. 3 zmluvy, pričom e-mailový zápis z tohto dňa
potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že medzi stranami bola učinená len dohoda o refinancovaní dohodnutých
častí prác, teda nie o refinancovaní všetkých prác ako to tvrdí žalovaná. Podľa názoru žalobcu odvolací
návrh žalovanej napĺňa z obsahovej stránky procesný inštitút vzájomnej žaloby, ktorý žalovaná uplatnila
prvýkrát až v podanom odvolaní, pričom jeho uplatnenie v odvolacom konaní je výslovne vylúčené podľa
§ 372 CSP. Odvolací návrh nemožno považovať ani za prostriedok procesnej obrany žalovaného v
podobe kompenzačnej námietky vzhľadom na sudcovskú koncentráciu konania (§153 CSP a pripustenie
novôt v odvolacom konaní § 366 CSP ). Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala ž v zákonnej lehote
strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP
preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok okresného súdu je potrebné vo výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď
v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred okresným
súdom a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových
zistení ustálených v konaní okresným súdom ( § 383 CSP ).

10. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal dokazovanie dostatočným
spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa §
191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na citované
ustanovenia zákona 216/1990 Zb. o nájme a nebytových priestoroch, Občianskeho a Obchodného
zákonníka žalobe vyhovel a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie okresný súd odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov ( § 387 ods.
2 CSP ).

11. Odvolací súd námietky žalovanej vyhodnotil ako nedôvodné. Tieto spočívali v nesprávnom právnom
posúdení vecí, ktoré žalovaná vidí v tom, že náklady na stavebné úpravy fakturované faktúrou č. 181212
zo dňa 31.1.2018 v sume 1.412,54 Eur s DPH a faktúrou č. 18120130 zo dňa 31.1.2018 na sumu
2.228,73 Eur s DPH sa mali započítať s cenou nájomného podľa písomnej dohody zúčastnených strán
zo dňa 15.6.2015.

12. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu
právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon



právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval ( rozhodnutie
NS SR R2M Cdo4/2009).

13. Z výsledkov vykonaného dokazovania okresným súdom vyplýva, že žalobca si podanou žalobou
uplatnil voči žalovanej právo na zaplatenie ceny nájomného úhradu za elektrickú energiu podľa Zmluvy
o nájme nebytových priestorov, ktorú uzavrel so žalovanou dňa 1.6.2015 a právo na paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov
si uplatnil aj právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy. Žalovaná
uplatnený nárok žalobcu nespochybňovala. Okresný súd použil správnu právnu normu, správne ju
aj aplikoval, správne ju aj vyložil, keď na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia Zákona o
nájme nebytových priestorov, ustanovenia Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute a ustanovenia
Obchodného zákonníka pri uplatnenom práve na zaplatenie úroku z omeškania a práva na zaplatenie
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

14. Okresný súd posudzoval v súlade s § 272 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka obranu žalovanej,
ktorá spočívala najmä v tom, že medzi stranami existuje Dohoda o zápočte a refinancovaní stavebných
prác žalovanou ich započítaním s úhradou nájomného. Posudzovanie tejto obrany okresný súd správne
posudzoval podľa znenia ustanovenia článku 18 bod 3 Zmluvy o nájme nebytových priestorov, podľa
ktorého zmluvu možno meniť a dopĺňať iba po vzájomnej dohode oboch zmluvných strán písomnou
zmluvou a správne aplikoval znenie ustanovenia § 272 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Žalovaná v
konaní nepredložila žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukázala svoje tvrdenie, že medzi stranami
došlo k písomnej dohode o započítaní a refinancovaní stavebných prác s úhradou nájomného, ktoré
žalovaná vyfakturovala žalobcovi faktúrou č. 1812120 na sumu 1.412,54 Eur s DPH a faktúrou č.
18120130 na sumu 2.228,73 Eur s DPH.

15. Odvolací súd po vyhodnotení podstatného odvolacieho tvrdenia a odvolacieho dôvodu konštatuje, že
v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody pre iné posúdenie skutkových a právnych záverov okresného
súdu, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výrok jeho rozsudku.
Rozsudok okresného súdu je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu
aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správnych zistení skutkového stavu. Z uvedených
dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 ods. 1 CSP.

17. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).