Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6Tos/104/2013 z 19. 6. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 19. júna 2013, sp. zn. 6Tos/104/2013, ECLI:SK:KSTT:2013:2113010478.1
Krajský súd Trnava | 6Tos/104/2013 | ECLI:SK:KSTT:2013:2113010478.1 | 2013-06-19 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť
Citované ustanovenia: TZ, § 188 ods. 1 TZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ae78a04-b101-400b-bb4f-cbcad3261fe9
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2113010478.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/104/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113010478
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2113010478.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Mariána
Jarábka a JUDr. Ivana Ilavského, v trestnej veci proti odsúdenému X. A., o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava pod sp.zn. 5PP/39/2013 zo dňa 22.5.2013, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 20. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného X. A., nar. XX.X.XXXX,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trnava pod sp.zn. 5PP/39/2013 zo dňa 22.5.2013 tento (okresný súd)
podľa § 66 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona žiadosť odsúdeného X. A. o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, na základe odsúdení
1/ Okresného súdu Senica pod sp.zn. 1T/73/2006 zo dňa 4.9.2006 pre § 188 odsek 1 Trestného zákona
v trvaní 10 mesiacov a 18 dní so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia,
2/ Okresného súdu Skalica na základe odsúdenia trestným rozkazom zo dňa 24.4.2012 pod sp.zn.
4T/57/12 podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona v trvaní 2 mesiace so zaradením do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia, ako nedôvodnú, zamietol.

Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že k zamietnutiu žiadosti odsúdeného o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody došlo z dôvodu, že tento odsúdený (X. A.)
nespĺňa materiálne podmienky umožňujúce rozhodnúť pozitívnym výrokom.

V konkrétnosti súd I. stupňa poukázal na samotnú osobu odsúdeného X. A. v minulosti už nachádzajúcu
sa vo výkone trestu odňatia slobody. Tiež v minulosti bol už podmienečne prepustený z výkonu trestu
odňatia slobody, pričom sa neosvedčil, keďže spáchal ďalšiu trestnú činnosť a bolo potrebné nariadiť
zvyšok nevykonaného trestu odňatia slobody.

Tieto okolnosti, podľa dôvodov napadnutého uznesenia, nevytvárajú reálnu záruku, že v prípade
prepustenia na slobodu by tento (odsúdený X. A.) na slobode viedol riadny život.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odsúdený X. A. sťažnosť bezprostredne po vyhlásení uznesenia,
pričom podanú sťažnosť do konania odvolacieho súdu o nej bližšie neodôvodnil.

Na podklade v zákonnej lehote podanej sťažnosti, odvolací súd postupoval podľa § 192 odsek 1
Trestného poriadku tým, že preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie
predchádzajúce jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného X. A. nie je dôvodná.

Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd postupoval zákonne súladným spôsobom, pokiaľ na
základe oboznámených listinných dôkazov dospel k záveru, že v prípade odsúdeného X. A. neboli



naplnené všetky (najmä materiálne podmienky) umožňujúce v konkrétnej veci rozhodnúť pozitívnym
výrokom. Materiálnymi podmienkami pre rozhodnutie pozitívnym výrokom sú tie, ktoré sa viažu
bezprostredne k vykonávanému trestu odňatia slobody, kde odsúdený musí plnením svojich povinností
a svojim správaním preukázať polepšenie a súčasne, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život. Pokiaľ by, čo i len jedna z týchto dvoch materiálnych podmienok nebola splnená,
nemožno v žiadnom prípade rozhodnúť výrokom pozitívnym.

Zodpovedá skutočnosti, že odsúdený X. A. v minulosti sa nachádzal vo výkone trestu, z ktorého bol
podmienečne prepustený, pričom sa v priebehu skúšobnej lehoty neosvedčil a bolo potrebné nariadiť
zvyšok trestu odňatia slobody.

Tieto skutočnosti spolu so skutočnosťami viažucimi sa k doteraz vykonávanému trestu odňatia slobody
vzhľadom na relácie zabezpečené v hodnotení riaditeľa ústavu, podľa názoru odvolacieho súdu
nevytvárajú objektívny základ na konštatovanie, že v prípade podmienečného prepustenia osoby
odsúdenej z výkonu trestu odňatia slobody tento na slobode bude viesť riadny život.

Na uvedenom závere nemení nič skutočnosť, že samotný riaditeľ v hodnotení navrhol tohto (odsúdeného
X. A.) podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody. Je však súčasťou hodnotenia
zabezpečeného riaditeľom ústavu aj to, že resocializačná prognóza u tohto (odsúdeného) je menej
priaznivá, a to z dôvodu opakovane páchanej trestnej činnosti.

Zisťujúc vyššie naznačené preto odvolací súd nezistil skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté
uznesenie akýmkoľvek spôsobom reparovať a bolo potrebné rozhodnúť v zmysle výroku tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.