{"guid": "06487405-96ff-4b41-ab1a-732ae1f260dc:4d9f7ea9-c487-4d79-96b4-20e6c2f87db1", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6417207650.1", "spisova_znacka": "12CoP/59/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CoP/59/2018 z 27. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. decembra 2018, sp. zn. 12CoP/59/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6417207650.1", "identifikacne_cislo": "6417207650", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2018-12-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-2", "nazov": "§ 62 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-4", "nazov": "§ 62 ods. 4 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "nazov": "§ 75 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d9f7ea9-c487-4d79-96b4-20e6c2f87db1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6417207650.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6417207650.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6417207650.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/59/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417207650
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6417207650.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, vo veci starostlivosti o
maloletého E. D. S., narodeného XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T. R., pracovisko W., dieťa rodičov - matky E. S., narodenej XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom A. č. XX, XXX XX W. a otca R. S., narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom A. č. XX, XXX XX W., o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 25P/25/2017-63 z 12. januára 2018 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom z r u š u j e a vec mu  vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej  aj „okresný súd\", alebo „súd prvej inštancie\", resp. „prvoinštančný
súd\") odvolaním napadnutým  rozsudkom  zo dňa 12. 01. 2018 uložil otcovi R. S., nar. XX. XX. XXXX
(ďalej aj ,,otec\") povinnosť prispievať zvýšeným výživným na maloletého E. D. S., nar. XX. XX. XXXX
(ďalej aj ,,maloleté dieťa,\" resp. ,,maloletý\") v sume  100,- Eur mesačne, počnúc dňom 08. 06. 2017,
vždy do 27-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky (I. výrok) a nedoplatok  na výživnom za obdobie
jún 2017 až december 2017 v sume 490,- Eur  povolil otcovi splácať v 20,-Eur mesačných splátkach
spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok
neuhradením čo i len jednej splátky (II. výrok). Súd prvej inštancie konštatoval, že týmto sa    mení
rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 9P/118/2013-13 zo dňa 10. 04. 2014, právoplatný dňa
13. 05. 2014, v časti výšky výživného na maloletého E. D. S. (III. výrok). O trovách konania súd prvej
inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (IV. výrok).
Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že matka sa  návrhom domáhala zvýšenia
výživného na maloleté dieťa  zo sumy 26,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur.
Súd prvej inštancie mal preukázané, že predchádzajúca úprava výživného k maloletému dieťaťu bola
upravená rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 9P/118/2013 v čase, kedy maloletý
bol vo veku H. rokov. V súčasnej dobe maloletý navštevuje R. ročník Základnej školy v W.. V čase
predchádzajúcej úpravy výživného príjem matky u vtedajšieho zamestnávateľa prestavoval 325,- Eur.
Otec bol nezamestnaný, poberal sociálnu dávku v sume  180,- Eur mesačne. Rozsudkom Okresného
súdu v Žiari nad Hronom č. k. 13C/169/2003-25 zo dňa 28. 01. 2004 bolo manželstvo účastníkov konania
rozvedené. Podľa názoru súdu prvej inštancie od predchádzajúcej úpravy výživného došlo k podstatnej
zmene pomerov jednak na strane maloletého, pretože  je žiakom R. ročníka základnej školy, aktuálne
je v raste a vo  vývine, fyzicky a duševne vyspelejší, v dôsledku čoho sa úmerne jeho veku C. rokov
podstatne zvýšili aj náklady spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených  hmotných potrieb (ošatenie,
obuv, jedlo, školské potreby a podobne), ako aj ďalších potrieb pre jeho výchovu, vývoj a výživu. Prechod
dieťaťa na vyšší stupeň školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej
dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z.  o rodine
v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,Zákon o rodine\").



Súd prvej inštancie uviedol: ,,Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinných, teda oboch rodičov. Na strane matky súd zistil, že tak, ako v čase poslednej úpravy výživného
je matka zamestnaná v A. v Z. s H., kde zarobí 320,-Eur mesačne v čistom. Zároveň pracuje aj
brigádnicky v H. dvakrát do týždňa v W., kde mesačne zarobí okolo 65,-Eur a v lete chodieva cez
víkendy do W. na H., kde zarobí cca 120,-Eur podľa počasia. Má výdavky s cestovaním do zamestnania,
poberá polovičný invalidný dôchodok vo výške 150,-Eur.  Na strane otca súd zistil, že u neho došlo
k zmene pomerov, nakoľko v súčasnosti je už zamestnaný ako R. P. u E. A., vo firme U. s.r.o., T.
U. XXX, XXX XX  U. - U., IČO: XX XXX XXX na základe pracovnej zmluvy zo dňa 20. 05. 2017
s tým istým dátumom nástupu do zamestnania na dobu neurčitú. Jeho mesačný príjem je vo výške
650,-Eur mesačne brutto. Synovi mimo výživného platí 5,-Eur v čase keď je so synom. Od poslednej
úpravy výživného matke maloletého dieťaťa pravidelne platí výživné vo výške 30,-Eur mesačne, čo
matka potvrdila.  Pri rozhodovaní o výške zvýšeného výživného súd vychádzal z možností, schopností
a majetkových pomerov oboch rodičov, ale prihliadal zároveň aj na odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa. Súd dospel k záveru, že návrh matky maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného je dôvodný,
hoci nie v celom rozsahu. Vzhľadom na súhlas kolízneho opatrovníka na zvýšenie výživného na sumu
100,-Eur mesačne súd návrhu matky na zvýšenie výživného v tejto časti vyhovel. Účinnosť zvýšenia
vyživovacej povinnosti súd určil od podania návrhu na začatie konania, t. j. od 08. 06. 2017. Vychádzal
pritom z toho, že neboli v konaní zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 77 ods.
1 Zákona o rodine na spätné priznanie výživného.
V zmysle ustanovenia § 121 CMP, súd zároveň rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k. 9P/118/2013-13 zo dňa 10. 04. 2014 v časti výšky výživného otca na maloletého E. D.
S., nar. XX. XX. XXXX.
Vzhľadom k tomu, že odo dňa účinnosti zvýšenia výživného, t. j. od 08. 06. 2017 do vyhlásenia
rozhodnutia došlo k vzniku splatnosti v časti zvýšeného výživného, súd rozhodoval aj o zročnom
zvýšenom výživnom za toto obdobie. Keďže otec maloletého platil pravidelne výživné za toto obdobie
vo výške 30,- Eur mesačne, v čase rozhodnutia súdu mu vznikol dlh na zvýšenom výživnom vo výške
490,-Eur (100,-Eur - 30,-Eur = 70,- Eur, 70,-Eur x 7 mesiacov = 490,-Eur). Tento nedoplatok na zročnom
výživnom súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,-Eur spolu s bežným výživným, pod
hrozbou straty výhody splátok (§ 232 ods. 3 a 4 CSP)\".
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej
aj ,,CMP\")  a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu otec podal včas odvolanie. Poukázal  na to, že na základe
rozsudku zo dňa 10. 04. 2014  mal povinnosť  prispievať na výživu maloletého sumou 26,- Eur, avšak
dobrovoľne prispieval na jeho výživu sumou 70,- Eur mesačne, čo sa dá preukázať aj výpisom z účtu
matky. Maloletému kupoval oblečenie, dával mu vreckové vo výške 10,- Eur. Matka počas ich spoločného
spolužitia 15 rokov nepracovala, preto uvedenú situáciu ,,riešili\" pôžičkami a úvermi, musel založiť dom,
pretože matka  bola nezamestnaná. Pôžičky boli ,,brané\" na ,,jeho meno\", ktoré platí on a bude ich platiť
do dôchodku. Matka má tri príjmy, a to: poberá invalidný dôchodok, je zamestnaná ako H. v B. D.  a ešte
pracuje v H. v nočných zmenách. Matka žije v spoločnej domácnosti so starším synom, ktorý má väčší
príjem než on, cca 700,- Eur, z ktorého jej môže prispievať na domácnosť. Poukázal na to, že nemá
niekedy  finančné prostriedky na živobytie.

3. Matka  vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec doposiaľ prispieval na výživu maloletého sumou
30,- Eur, čo je podľa nej málo. Je zamestnaná v B. D., kde pracuje 6 hodín. Brigáduje v H. v W. v
čase práceneschopnosti, resp. počas  dovolenky zamestnancov, event. vo W. v W.. Je poberateľkou
invalidného dôchodku, má J. F. J.. Snaží sa, aby maloletému nič nechýbalo. Maloletý je chorý, má I.,
I., navštevuje H. ambulanciu v E., je C., C., C.. Rozhodnutie ohľadne zvýšenia výživného ponecháva
na úvahe odvolacieho  súdu. Návrhom sa domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa, na čom aj
naďalej  trvá.

4. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že tvrdenia matky sa nezakladajú na pravde. Matka tvrdí,
že jej prispieva na výživu maloletého sumou 30,- Eur mesačne, avšak on prispieva na výživu maloletého
sumou cca 60,- Eur a momentálne jej posiela sumu 80,- Eur. Platí úvery za dom, ktorý spoločne užívali
s matkou 12 rokov. Matka 15 rokov nepracovala, preto túto situáciu musel riešiť pôžičkami. Uviedol, že
ak sa matka bude podieľať na splácaní pôžičiek, on bude na maloletého platiť sumu 150,- Eur mesačne.
Na účet matky platí výživné na maloletého. Opätovne zdôraznil, že matka poberá invalidný dôchodok,
pracuje v B. D. ako R. H. a vo večerných hodinách pracuje na polovičný úväzok v H. v W.. Takisto



matka pracuje v  W. každú sobotu a nedeľu 12 hodín denne. Pracuje ako R. P.. Keď príde maloletý na
návštevu k nemu, vždy mu finančne prispieva, čo činí sumu 40,- Eur mesačne. Kolízny opatrovník na
poslednom pojednávaní  navrhol zvýšiť výživné na sumu 80,- Eur, s čím nesúhlasil, avšak teraz s touto
výškou súhlasí.

5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že do rozhodnutia súdu otec platil na maloletého výživné
v sume 30,- Eur, po tom ešte dva až tri mesiace po 30,- Eur, a potom zas začal platiť sumu 80,- Eur.
Snaží sa pre svoje dve deti zabezpečiť kvalitný život. Pracuje v troch zamestnaniach. S pôžičkami otca
nemá nič spoločného, keďže peniaze z pôžičiek vo výške 5.500,- Eur otec prehral v automatoch. Napriek
svojim zdravotným problémom pracuje. So záujmami maloletého (E.), s návštevou školy,  (strava, cesta
do školy, školské pomôcky, oblečenie) a s jeho zdravotným stavom má výdavky.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol, aby odvolací súd odvolanie otca ,,zamietol\".
Uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia zo dňa 17. 08. 2017. Matka
napriek svojmu zdravotnému stavu má niekoľko zamestnaní, aby zabezpečila potreby maloletého,
poberá  čiastočný invalidný dôchodok. Matku jej zdravotný stav na trhu práce znevýhodňuje, i napriek
tomu si našla prácu aj rôzne brigády, z čoho je evidentné, že má veľkú snahu zabezpečiť si príjem a
nespolieha sa  na sociálne dávky. Od predchádzajúcej úpravy výživného je maloletý starší, vyspelejší,
ale má aj zhoršený zdravotný stav, s čím vznikajú matke zvýšené výdavky.

7.  Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej  aj ,,CSP\"), vec preskúmal
v rozsahu určenom odvolaním § 65, § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP  a
contrario a  rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil, pretože neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1
CSP vec mu  vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Odvolací súd zdôrazňuje, že primárnou povinnosťou súdu v civilnom konaní je postupovať tak, aby
bola zaistená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Podľa ustálenej judikatúry
Ústavného súdu SR je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov
spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a
kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom
zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie,
napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné dôvody, na základe ktorých
je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia
a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci.
9.  Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v
uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/04).
10. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred
všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04).
11. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03).
12. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje,
aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).



13. Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie (viď napr. nález III. ÚS 119/03-30). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
14. Jednou z esenciálnych náležitostí rozsudku je jeho odôvodnenie v písomnom vyhotovení. Civilný
sporový poriadok stanovuje minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku v ustanovení § 220 ods. 2
a s prihliadnutím na ustanovenie § 2 ods. 1, § 34 prvá veta CMP súd v odôvodnení rozsudku uvedie,
čoho sa navrhovateľ  domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, ako sa vo veci vyjadril druhý
účastník. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
účastníkov, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.
15. Písomné vyhotovenie rozsudku musí okrem iných náležitostí obsahovať i  súdom ustálený záver o
skutkovom stave veci. Takýto záver musí vychádzať z čiastkových, ale  pre rozhodnutie vo veci samej
významných skutkových zistení. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné
premietnuť do záveru o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje
skutkový stav veci (§ 215 ods. 1 CSP) a ktorý je  východiskom pre právne posúdenie veci. Pre
záver o skutkovom stave veci je rozhodujúce vyhodnotenie dôkazov z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, vierohodnosti a pravdivosti.
16. Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať i vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej  strane a na druhej strane právnymi závermi na strane
druhej. Požiadavka preskúmateľnosti právneho posúdenia veci pritom nie je splnená za situácie,
keď odôvodnenie rozsudku obsahuje iba odkaz, príp. výpočet právnych predpisov, ktoré súd na
zistený skutkový stav použil. V dôvodoch rozhodnutia je totiž nevyhnutné uviesť právne aplikačné
úvahy, ktoré viedli súd k podriadeniu skutkových okolností pod príslušnú právnu normu. V záujme
preskúmateľnosti odôvodnenia právneho posúdenia veci je rovnako potrebné, aby súd v odôvodnení
rozsudku presvedčivými argumentmi vyvrátil právne nesprávne námietky účastníkov.
17. Primárnou povinnosťou súdu v civilnom konaní je postupovať tak, aby bola zaistená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Súd rozhodne  na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov a na základe skutočností, ktoré neboli medzi  účastníkmi sporné, pokiaľ nemá
o ich pravdivosti dôvodné a závažné  pochybnosti. Bez zistenia právne rozhodných skutočností nie je
možné pristúpiť k procesu vyhľadávania právnej normy, resp. k jej interpretácii a následnej aplikácii na
zistený skutkový stav.
18. Dokazovanie musí byť v súlade  nielen s procesnými normami upravujúcimi mechanizmus zisťovania
právne rozhodných skutočností, ale aj s právom účastníka na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR,  čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).
19. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí  skutkový stav, a po výklade a použití
relevantných právnych noriem rozhodne tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu však predmetné rozhodnutie okresného súdu uvedené atribúty
nespĺňa.

21.  Podľa ustanovenia § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
22. V zmysle záverov aplikačnej praxe treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom
pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len  prípady, ak sa závažnejším
spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a
preukázaných nových pomerov s  pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej
povinnosti) tak, ako boli zistené  v príslušnom súdnom spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu
súdnemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie skutkovej situácie v rámci
konaní o výživnom. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní
so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Z daného vyplýva,
že existenciu zmeny, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia, posúdi súd a to



porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného a to  v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase
nového rozhodnutia.
23. Okresný súd pri určení rozsahu  vyživovacej povinnosti bol povinný ex offo porovnať tvrdené
a preukázané nové pomery s  pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej
povinnosti)
24. Odvolací súd konštatuje, že z rozhodnutia okresného súdu absentuje označenie konkrétnych
dôkazov, z ktorých vychádzal pri zistení skutočného stavu veci. Z rozsudku okresného súdu (ani z
obsahu spisu)  nie je možné zistiť, u akých  zamestnávateľov boli otec a matka  v období rozhodnom
pre určenie výživného zamestnaný (jeden rok pred podaním návrhu na začatie konania), aký druh
práce vykonávali. Okresný súd sa ďalej nevysporiadal s podstatnými okolnosťami pri určení zvýšeného
výživného, t.j. nezistil adekvátnym spôsobom priemerný čistý príjem otca, matky (vychádzajúc z obdobia
rozhodného pre určenie výživného).

25. Z odôvodnenia  rozsudku ďalej absentuje zistenie komplexných majetkových podmienok u matky
a otca (napr. vlastníctvo nehnuteľností, hnuteľných vecí), počet vyživovacích povinností u matky, otca,
hoci tieto okolnosti sú právne relevantné pre určenie výšky zvýšeného  výživného a  je potrebné ich
preukázať náležitým, objektívnym spôsobom.
26. Ďalej z obsahu spisu absentujú výpisy z účtu matky, otca, z ktorých by bolo možné náležitým
spôsobom zistiť, akou sumou od 08. 06. 2017 (odo dňa podania návrhu na okresný súd) otec mesačne
reálne  prispieval na výživu maloletého dieťaťa, keďže pre rozhodnutie prvoinštančného súdu ohľadne
zročného zvýšeného výživného  je nevyhnutné zistiť výšku povinným rodičom (otcom) zaplateného
výživného, na ktorú súd prvej inštancie  prihliadne ex offo. Skutočnosť, že otec platil výživné na
maloletého  jedine v sume 30,- Eur mesačne, nevyplýva z obsahu spisu (t.j. nie je preukázané žiadnym
listinným dôkazom).

27. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd nemal náležitým spôsobom zistený skutočný stav veci
pre rozhodnutie o zvýšenom výživnom na maloletého v zmysle ustanovenia § 35 CMP, preto rozsah
vyživovacej povinnosti nebol určený v súlade so Zákonom o rodine.
28. Zároveň odvolací súd konštatuje, že skúmanie komplexných majetkových pomerov účastníkov je
z hľadiska rozhodovania súdu zásadnou okolnosťou, a teda  je potrebné túto zásadnú skutočnosť
preukázať náležitým, objektívnym spôsobom. Odvolací súd zdôrazňuje, že prvoinštančný súd bol
povinný v zmysle ustanovenia § 36 Zákona o rodine vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci
(napr. vyžiadanie potvrdení o príjme od jednotlivých zamestnávateľov rodičov v rozhodnom období,
rozhodnutia zo Sociálnej poisťovne ohľadne výšky invalidného dôchodku matky, výpisov z účtov matky
a otca), pretože tieto dôkazy boli potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
29. Keďže okresný súd týmto spôsobom nepostupoval, je možné konštatovať, že nedostatočne zistil
skutočný stav potrebný pre objektívne a správne rozhodnutie vo veci.
30. Podľa názoru odvolacieho súdu jedine primerané odôvodnené súdne rozhodnutie umožní
účastníkom konania oboznámiť sa so samotným výsledkom rozhodnutia, ale tiež pochopiť dôvody,
na ktorých bolo založené, a zároveň len rozhodnutie spĺňajúce uvedené podmienky je preskúmateľné
v inštančnom postupe, preto rozsudok, ktorý neobsahuje základné atribúty, je možné považovať za
závažný zásah konajúceho súdu do práva účastníka na súdnu ochranu, pričom daný zásah v tejto
fáze konania (odvolacieho konania) je možné odstrániť len zrušením napadnutého rozsudku pre jeho
nepreskúmateľnosť.
31. Na základe uvedeného, pretože okresný súd nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku
odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, pričom okresný súd  nedostatočne zistil skutočný stav
veci, odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako rozsudok okresného súdu  zrušiť v celom rozsahu
podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie
(§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec mu  vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

32. Súd prvej inštancie bude  v ďalšom konaní postupovať vo vyššie naznačenom smere, t.j. ustáli,
či došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého  dieťaťa a rodičov, či došlo k takej
zmene pomerov, ktorú možno chápať ako podstatnú oproti pôvodným okolnostiam,  pričom okrem hore
uvedených skutočností zistí výšku mesačných nákladov na maloleté dieťa v súvislosti s aktuálnymi
potrebami maloletého;  aktuálne majetkové pomery a zárobkové schopnosti a možnosti rodičov
(subjektívne a objektívne podmienky); ich životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich
výšku; plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť,



ktorej je dieťa členom; plnenie vyživovacej povinnosti nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Následne
súd prvej inštancie opätovne rozhodne o eventuálnom zvýšení výživného na maloletého vrátane
zročného zvýšeného výživného.
33. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391  CSP).
34. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).
35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).



Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25P/25/2017", "guid": "6ff8d486-9204-4282-ae3b-b85dbb9069bb:c405e19b-367a-4d55-8bbd-52f006ec0773", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": []}