Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/103/2013 z 18. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 18. februára 2014, sp. zn. 17Co/103/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3111220867.1 Krajský súd Trenčín | 17Co/103/2013 | ECLI:SK:KSTN:2014:3111220867.1 | 2014-02-18 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 110 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/55d91e4a-5468-43e7-bb6d-f87d7ea97480 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3111220867.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/103/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111220867
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3111220867.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň
JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátkou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR., s.r.o, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti odporcovi E. O.,
občanovi SR, bytom L. - K., P. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Madejom, advokátom so sídlom
Bratislava, Vysoká 20, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom
Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, Sov. Hrdinov 163/66, o zaplatenie 504,82 Eur istiny a prísl.,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. decembra 2012, č.k.
12C/238/2011-110, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho
konania každému po 39,17 Eur, do troch dní, na účet ich právnych zástupcov.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh o zaplatenie 504,82 Eur. Navrhovateľovi uložil
povinnosť, aby zaplatil odporcovi náhradu trov konania vo výške 328,04 Eur, do troch dní, na účet
jeho právneho zástupcu. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že z úradnej povinnosti, ako aj na námietku účastníkov
skúmal zmluvu o úvere a na ňu nadväzujúce dohody za účelom ochrany spotrebiteľa, s tým, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu Dohodu o uznaní dlhu považoval za neplatnú, a preto pohľadávka navrhovateľa,
splatná dňa 20.02.2006 je podľa § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka premlčaná uplynutím
všeobecnej premlčacej doby dňom 20.02.2009. Keďže návrh na začatie konania bol podaný na súd
30.08.2011, teda po uplynutí lehoty na premlčanie, bol návrh zamietnutý.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu, prípadne zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie
konanie. Súdu prvého stupňa vyčítal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie
skutkového stavu. V odvolaní citoval ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 558
Občianskeho zákonníka. Zotrval na svojom stanovisku, že odporca podpísal 16.06.2010 dohodu o
uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku, prostredníctvom ktorej odporca uznal svoj záväzok
voči navrhovateľovi vzniknutý zo zmluvy o vydanie a aktiváciu kreditnej platobnej karty uzavretej so
Všeobecnou úverovou bankou vo výške 394,80 Eur čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splatiť svoj
záväzok. Vyslovil názor, že predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre



platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky,
výška pohľadávky a prísľub dlžníka. Zároveň odporca potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch
s tým spojenými. Došlo preto k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne
účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta zákon nevyžaduje, aby dlžník mal
v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, keďže uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta
Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho
zákonníka, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Súdu prvého stupňa
vyčítal, že sa stotožnil s jednostranným nepreukázaným vyjadrením odporcu, že o premlčaní dlhu a
o následkoch premlčania nemal vedomosť, napriek tomu, že navrhovateľ predložil dôkaz o uznaní.
Odporca bol dlhodobo už v omeškaní, a preto jeho konanie nemožno považovať za morálne a čestné,
v dôsledku čoho nemožno súhlasiť s tým, aby takémuto konaniu bola zo strany súdu poskytnutá
ochrana. Predmetnou dohodou došlo k zmene obsahu záväzku zmluvných strán, ktorá spočíva v tom,
že odporcovi je umožnené splácať záväzok v splátkach, a teda dochádza k zmene v spôsobe plnenia
záväzku, pričom navrhovateľ ako postupník nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej
zmluvy. Z toho potom vyplýva, že ustanovenie dohody o tom, že odporca uznáva svoj záväzok,
nemohlo byť odporcovi vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve a na dohodu sa
nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Odporca po tom,
čo sa oboznámil s obsahom dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju
vedomosť s premlčaním pohľadávky, pričom k podpisu dohody nebol žiadnym spôsobom donútený a jej
uzavretím nedochádza k zhoršeniu postavenia odporcu ako spotrebiteľa.

Odporca vo vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhol rozsudok
okresného súdu potvrdiť.

Rozsudok okresného súdu navrhol potvrdiť aj vedľajší účastník, ktorý zotrval na dovtedajších
stanoviskách a citoval rozsudky Krajského súdu Prešov, Košice a Nitra, ako aj Banská Bystrica, týkajúce
sa obdobných vecí.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť
aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ustanovenia §
205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ až f/ citovaného zákonného
ustanovenia.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní výslovne neoznačuje ani jeden z tam uvedených dôvodov na odvolanie,
avšak uvádza, že podáva odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (dôvod na
odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a nedostatočného zistenia skutkového stavu (dôvod na
odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný v prípade, ak účastník konania navrhol
dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd
ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.

V prejednávanej veci navrhovateľ neuvádza v odvolaní žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné
vyvodiť, že navrhol dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci
samej, pričom by nebol súdom prvého stupňa vykonaný. Táto okolnosť nevyplýva ani z obsahu zápisnice
o pojednávaní súdu prvého stupňa.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nebol preto uplatnený opodstatnene.



Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je podľa súdnej praxe daný v prípade mylnej
aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na
skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V prejednávanej veci jednoznačne vyplýva zo spisu, že odporca bol dlžníkom Všeobecnej úverovej
banky, a to na základe zmluvy o úvere zo dňa 06.10.2005. Navrhovateľ na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 24.09.2008 nadobudol pohľadávku, pričom nárok sa stal splatným 20.02.2006.

Medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa
16.06.2010, ktorou odporca uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči navrhovateľovi, ktorý
vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom, a to Všeobecná úverová banka, s
označením čísla zmluvy zo dňa 11.10.2005, pričom dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 394,80 Eur
a nákladov na inkasné konanie vo výške 82,98 Eur. V bode 3 vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní
dlhu a jeho následkoch.

Vzhľadom na obranu odporcu, ako aj vedľajšieho účastníka na strane odporcu, súd prvého stupňa
sa dôvodne zaoberal charakterom uplatnenej pohľadávky a túto posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej
zmluvy. Právny vzťah medzi účastníkmi je vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné na tento
právny vzťah aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto
ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú
zmluvu, teda aj na právny úkon uznania dlhu, na ktorej skutočnosti nič nemení postúpenie pohľadávky
na iný subjekt.

Súdna prax vychádza zo stanoviska, že dohoda o splátkach je typickým formulárovým ošetrením
vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach
s podsunutou rozhodcovskou klauzulou. Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa súd prihliada na
úroveň priemerného spotrebiteľa (Smernica Rady a EP 2005/29, bod 18 preambuly), kedy hrozí
nebezpečenstvo, že takýto spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide
podľa citovanej Smernice o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú starostlivosť dodávateľa v záujme
zvýšenia kvality života ľudí. Aj v danom prípade dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku treba považovať za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok odporcu
vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie
premlčacej lehoty na uplatnenie nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Z jej
textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov.
Na základe prípadov z praxe možno konštatovať, že ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z
dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný
predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní
dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť.

Aj keď odporca podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku, v ktorom
uviedol, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, takáto dohoda je považovaná v praxi
súdov Slovenskej republiky za rozpornú s dobrými mravmi. Text dohody je podpísaný na dopredu
navrhovateľom pripravený formulár, vytlačený drobným písmom, ktorého obsah nemôže ovplyvniť.
Zároveň je vždy potrebné prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých takýto úkon vznikol. Dohoda, týkajúca sa
uznania dlhu, nebola iniciovaná odporcom ako spotrebiteľom, ktorý jej uzavretím nič nezískal, ale naopak
zhoršil svoje postavenie. Z jeho výpovede pred súdom prvého stupňa vyplýva, že nemal vedomosť o
tom, čo je to premlčanie, nikto mu pred podpísaním dôsledky uznania premlčaného dlhu nevysvetľoval,
pričom dohoda nebola nahlas prečítaná.

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa pre účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie aj konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky, uznávanej pri predaji výrobku alebo poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a výraznú nerovnosť
zmluvných strán, ako aj porušovanie zmluvnej slobody.



V prejednávanej veci k dobrovoľnému rozhodnutiu so znalosťou veci zo strany dlžníka uznať premlčaný
dlh nedošlo, ale naopak navrhovateľ v snahe reparovať pochybenie svojho právneho predchodcu,
spočívajúce v nepodaní návrhu na začatie konania pred uplynutím premlčacej doby a vyhnúť sa tak
možnej námietke premlčania a zamietnutia žaloby inkorporoval do dohody o splátkach vyhlásenie o
uznaní dlhu bez podania vysvetlenia dlžníkovi.

Za daných okolností preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď prihliadol na námietku premlčania
vznesenú odporcom a návrh na začatie konania zamietol podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil.

V odvolacom konaní bol tak úspešný odporca, ktorý má právo na náhradu trov odvolacieho konania (§
224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.), pričom trovy spočívajú v odmene za právne zastúpenie
podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2003 Z.z. 31,54 Eur + režijný paušál 7,63 Eur. Z rovnakých dôvodov
bola priznaná aj náhrada trov vedľajšieho účastníka na strane úspešného odporcu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .