Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoE/102/2013 z 8. 4. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 8. apríla 2014, sp. zn. 17CoE/102/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3208899808.3 Krajský súd Trenčín | 17CoE/102/2013 | ECLI:SK:KSTN:2014:3208899808.3 | 2014-04-08 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 109 OSP, § 202 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6d19191e-c6a6-4e7d-bfd1-b56c70ca0d32 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3208899808.3 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/102/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3208899808
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3208899808.3

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava proti povinnej: C. I., bytom L. XXXX/XX, X. B. X., o vymoženie 513,50 eur
s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo
dňa 8. marca 2013, č.k. 2Er/1390/2008-74, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu
dvoru Európskej únie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie, žiadosti exekútora o udelenie poverenia a na podklade predloženého exekučného
titulu poveril Okresný súd Bánovce nad Bebravou súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Uznesením
tunajšieho súdu č. k. 2Er/1390/2008-18 zo dňa 22.12.2011 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú
a zastavená a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.04.2012. Dňa 09.08.2012 bol Okresnému
súdu Bánovce nad Bebravou doručený návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej
únie. Súd po posúdení návrhu na prerušenie konania a na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu
dvoru Európskej únie dospel k záveru, že návrh je nedôvodný a tento zamietol. Oprávnený podal
návrh po tom, čo bola exekúcia právoplatne skončená zastavením. Keďže exekúcia bola právoplatne
skončená, nie je možné konanie prerušiť a v rámci konania predkladať Súdnemu dvoru Európskej
únie prejudiciálne otázky. Prerušenie skončeného konania a predkladanie prejudiciálnych otázok po
skončení konania by bolo nelogické, nedôvodné, ba až absurdné. Uvedený dôvod zamietnutia návrhu
oprávneného je jednoznačný a je bezpredmetné, neúčelné a nehospodárne zaoberať sa dôvodmi, pre
ktoré oprávnený navrhoval konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne
otázky. Nie je namieste preto sa zaoberať s právnou argumentáciou a komplexne hodnotiť právnu
argumentáciu oprávneného, ktorou svoj návrh odôvodnil. Súčasťou návrhu na prerušenie konania
je aj doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu. K tomuto považoval súd za potrebné
uviesť, že takéto doplnenie je bezpredmetné, pretože v zmysle § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie, pričom v čase podania návrhu na prerušenie konania bolo už o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu o zastavení exekúcie rozhodnuté odvolacím súdom a uznesenie
o zastavení exekúcie bolo právoplatné. Postup oprávneného, keď tento navrhuje prerušenie konania po
tom, čo bolo konanie právoplatne skončené a dopĺňanie dôvodov odvolania po tom, čo už bolo o jeho
odvolaní rozhodnuté odvolacím súdom, je nepochopiteľný, zjavne neopodstatnený a týmto postupom
dochádza iba k zbytočnému zvyšovaniu trov oprávneného, ale aj súdu.



Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd svojím postupom odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom ( § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. spojení s § 221 ods. 1
písm. d) O.s.p., keď inter alia v súdnom konaní nerešpektoval právo účastníka, aby jeho právna vec
bola vnútroštátnym súdom rozhodovaná na základe správneho a adekvátneho právneho základu
a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. f)
O.s.p.). Zároveň uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Uznesenie je vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nevyhnutné považovať za arbitrárne,
svojvoľné a tým priamo zasahujúce do základného práve účastníka konania na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na
podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ako je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia,
tento oprávneným prednesenú podstatnú argumentáciu, odôvodňujúcu nutnosť prerušenia konania za
účelom uskutočnenia postupu podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ právne neposúdil. Zvýraznil, že
Súdnemu dvoru EÚ by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie, týkajúce sa záväzkových
vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty
vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácie vnútroštátnymi súdmi SR.
Oprávnený v závere odvolania tvrdil, že jeho uplatnená požiadavka na prerušenie konania podľa §
109 ods.1 písm. c) O.s.p., ktorej cieľom je predloženie prejudiciálnej otázky vo formulovanom znení
Súdnemu dvoru je legitímna a súd sa ňou musí riadne zaoberať a právne ju posúdiť na základe
komplexného zhodnotenia celej právnej argumentácie oprávneného. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trenčíne skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu veci, zaoberal sa tým, či odvolanie
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné.

Podľa § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,
pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne
ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).

Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

V danej veci súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh oprávneného na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru
Európskej únie. V poučení uznesenia súdu prvého stupňa uviedol, že proti tomuto uzneseniu odvolanie
nie je prípustné. Aj napriek tomu proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený.

Rozhodovanie súdu o návrhu na prerušenie konania je rozhodnutím vydaným v exekučnom konaní. V
žiadnom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa
sa výslovne neuvádza prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu.

Z uvedeného je zrejmé, že podané odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie podľa
zákona nie je prípustné. Krajský súd uzatvára, že napadnuté uznesenie nebolo vydané vyšším súdnym
úradníkom, ale sudcom.



Preto odvolací súd toto odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c/ odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej
stránke nezaoberal.

Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch uvádza, že toto
uznesenie prijal jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .