Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/216/2011 z 27. 12. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 27. decembra 2011, sp. zn. 25Co/216/2011, ECLI:SK:KSNR:2011:4211200719.1
Krajský súd Nitra | 25Co/216/2011 | ECLI:SK:KSNR:2011:4211200719.1 | 2011-12-27 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 2 OZ, § 53 ods. 4 OZ, § 54 ods. 1 OZ, § 54 ods. 2 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7d578394-d83e-48be-874e-9bf26ebad650
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2011:4211200719.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/216/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211200719
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2011:4211200719.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Bratislava,
Panenská 7, IČO: 35 787 783, zast. JUDr. Helenou Strachotovou, usadeným euroadvokátom so sídlom
Martin, Hviezdoslavova 7, proti odporkyni: F. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., B. XXX, o zaplatenie
1.521,89 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo
dňa 15. 06. 2011 č. k. 6C/37/2011-94, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni
domáhal zaplatenia 1.521,89 eura s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od   01. 05. 2009 do zaplatenia
a náhrady trov konania. O trovách konania rozhodol tak, že odporkyni nepriznal náhradu trov konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že účastníci konania uzatvorili dňa 03. 06. 2002 zmluvu
o poskytnutí revolvingového úveru, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni spotrebiteľský
úver vo výške 4.214,56 eura, ktorý sa odporkyňa zaviazala zaplatiť v mesačných splátkach po 1.000,-
Sk ( 33,19 eura ) pri mesačnej úrokovej sadzbe 2,39 %. Opierajúc sa o ust. § 23a ods. 1, 2 zák.
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a § 52 ods. 2, § 39, § 451 ods. 1, 2, § 457 Občianskeho
zákonníka dospel k záveru, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere je absolútne neplatná
pre rozpor s dobrými mravmi, keďže z jej obsahu nevyplýva, či bola odporkyňa najneskôr v čase
uzatvorenia zmluvy informovaná o poplatkoch platných v čase uzatvorenia zmluvy. Vyslovil obavu, či
odporkyňa vzhľadom na rozsiahlosť a komplikovane štylizovaný obsah zmluvných podmienok pochopila
mechanizmus fungovania revolvingového úveru. V tejto súvislosti poukázal, že zmluva je uzatvorená
v podobe štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ
spravidla nemôže ovplyvniť jej obsah vzhľadom na formulárovú predtlač. Spotrebiteľ je tak z hľadiska
informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Nárok navrhovateľa z dôvodu
absolútne neplatného právneho úkonu posudzoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Zo súhlasných prednesov účastníkov konania mal za preukázané,
že navrhovateľ poskytol odporkyni úver v sume 4.211,56 eura a odporkyňa zaplatila navrhovateľovi
doteraz 4.946 eur. Uzavrel, že sumu, ktorú odporkyňa obdržala od navrhovateľa na základe absolútne
neplatnej zmluvy o revolvingovom úvere už zaplatila, a preto žiadne bezdôvodné obohatenie na úkor
navrhovateľa nenadobudla. V intenciách vyššie uvedených dôvodov preto návrh navrhovateľa ako
bezdôvodný v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 1 OSP
a v konaní plne úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov konania, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa nesprávne právne a
skutkovo vec posúdil, keď predmetnú úverovú zmluvu posúdil pre rozpor s dobrými mravmi za absolútne



neplatný právny úkon. Tvrdenie súdu prvého stupňa o tom, že spotrebiteľ je v zmluvnom vzťahu slabšou
stranou a že zmluvné podmienky sú komplikovane štylizované považoval v rozopre so zákonom, ktoré
nemá žiadne opodstatnenie v právnych predpisoch. Poukázal, že odporkyňa je spôsobilá k právnym
úkonom v plnom rozsahu a jej spôsobilosť nie je žiadnym spôsobom obmedzená. V tomto smere
považoval obavu súdu prvého stupňa z chápania mechanizmu revolvingového úveru odporkyňou z
hľadiska posúdenia dobrých mravov za irelevantnú, keď ide o bežne využívaný finančný inštitút, ktorý je
iba zvláštnym typom bežného úveru. Rovnako tak využitie zákonnej možnosti upraviť si časť zmluvných
dojednaní formou obchodných podmienok a uzavretie formulárovej zmluvy nepovažoval za rozporné
s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázal na postup bánk, nebankových subjektov a pod., kde si
klient tiež môže zvoliť iba pristúpenie alebo nepristúpenie na zmluvné podmienky. Rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyhodnotil ako rozhodnutie bez objektívnych dôvodov, odvolávajúce sa iba na definovanie
obsahu dobrých mravov, pričom sa súd vôbec nezaoberal hodnotením ďalších dôkazov.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie
navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

V tomto konaní sa navrhovateľ svojím návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 1.521,89 eura
s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 01. 05. 2009 do zaplatenia z titulu porušenia povinností
odporkyňou, vyplývajúcich jej zo Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty
AURA, uzatvorenou účastníkmi konania dňa 03. 06. 2002.  Pohľadávka navrhovateľa predstavovala
nezaplatené mesačné splátky úveru vo výške 425,45 eura, nezaplatenú úverovú istinu ku dňu účinnosti
odstúpenia od zmluvy vo výške 1.079,71 eura a zmluvné pokuty za omeškanie so splácaním úveru vo
výške 16,73 eura. Z predloženej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru vyplýva, že na jej základe
navrhovateľ vydal odporkyni úverovú kartu a poskytol jej úverový rámec vo výške 20.000,-Sk ( 663,88
eura ) na nákup spotrebného tovaru, pričom odporkyňa bola povinná riadne a včas splácať poskytnutý
úver, a to formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5 % z poskytnutého úverového rámca,
splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca. Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov,
ako i z výpisu z úverového účtu odporkyne je zrejmé, že odporkyni bola poskytnutá financovaná suma
4.211,56 eura a z potvrdenia o prijatých splátok vyplýva, že odporkyňa na úhradu dlhu zaplatila sumu
4.946 eur. Odporkyňa si svoj záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy splácať poskytnutý úver riadne a
včas nesplnila. Podľa čl. III-5-2. všeobecných podmienok navrhovateľa tvoriacich neoddeliteľnú súčasť
predmetnej zmluvy, navrhovateľ je oprávnený od úverovej zmluvy odstúpiť, pozastaviť ďalšie čerpanie
úveru a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia v prípade,
že sa klient dostal do omeškania so splatením viac ako dvoch po sebe nasledujúcich splátok alebo
jednej splátky dlhšie ako tri mesiace. Navrhovateľ dňa 19. 03. 2009 v dôsledku nesplnenia dohodnutých
splátok zo strany odporkyne odstúpil od predmetnej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru.

Ako už bolo vyššie uvedené zmluva o revolvingovom úvere, z ktorej navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok,
bola uzatvorená účastníkmi konania dňa 03. 06. 2002. Podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa v čase uzatvorenia
zmluvy upravoval zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 06. 2006.
Tento za spotrebiteľský úver označoval dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, alebo v inej právnej forme (§ 2 písm.
a/) a zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. b/). Za veriteľa fyzickú osobu alebo právnickú
osobu, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania (§ 3 ods. 1) a za spotrebiteľa
fyzickú osobu, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania ( § 3 ods. 2). Zároveň v ust. § 1 ods. 2 písm. a) až f) citovaného zákona
taxatívne uviedol zmluvy, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje. Posudzujúc predmetnú zmluvu uzatvorenú
účastníkmi konania z hľadiska týchto ustanovení niet pochýb o tom, že táto je zmluvou o spotrebiteľskom



úvere, keďže bola uzatvorená medzi oprávneným ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej
podnikateľskej činnosti okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a odporkyňou ako fyzickou
osobou, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania, alebo podnikania,
pričom zmluvou sa navrhovateľ  zaviazal vo forme úveru poskytnúť odporkyni peňažné prostriedky a
táto sa zaviazala mu ich vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom a zároveň nejde o žiadny
prípad zmluvy uvedený v ust. § 1 ods. 2 a 3 zák. č. 258/2001 Z. z.. Zmluva uzatvorená účastníkmi
konania takto bola štandardnou typovou spotrebiteľskou zmluvou, ktoré sú charakterizované najmä tým,
že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené, nie je vytvorený priestor na dojednávanie ich obsahu, alebo
zmeny obsahu pred uzatvorením a ich súčasťou sú všeobecné zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ
nemôže ovplyvniť. Bolo preto potrebné na takto založený právny vzťah účastníkov konania aplikovať
právne normy spotrebiteľského práva a to zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52
až § 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že so vstupom Slovenskej republiky do európskeho
hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zák. č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou
od 01. 04. 2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 až § 60),
ktorá právna úprava má základ v Smernici rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Podľa prechodných a záverečných ustanovení k úpravám účinným od
01. 04. 2004 obsiahnutých v desiatej hlave OZ (§ 879f ods. 3, 4) spotrebiteľské zmluvy podľa § 52
uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ust. § 53 a § 54
a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu, alebo jej časť v časových úsekoch aj s ust. § 55 ods. 1
ak ide o náležitosti zmluvy, s ust. § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, pričom ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ust. § 53, §
54, § 57 sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zároveň
spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových
úsekoch, ktorá nie je podľa ods. 3 daná do súladu s ust. § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti
zmluvy a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa ods. 3.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. (ďalej len OZ) spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia, alebo cenu plnenia ( § 53 ods. 2 OZ).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 4 OZ).

Z ust. § 54 ods. 1, 2 OZ vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V preskúmavanej veci sa súd prvého stupňa neriadil vyššie popísanou zákonnou úpravou a jeho
záver o absolútnej neplatnosti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý vzhliadol v tom, že z
obsahu zmluvy nevyplýva informovanosť odporkyne o poplatkoch v čase jej uzatvorenia, v nemožnosti
odporkyne ovplyvniť jej obsah, ako i v pochybnostiach, že odporkyňa chápala mechanizmus fungovania
revolvingového úveru a zmysel zmluvných podmienok nielenže nemal oporu v doposiaľ zistenom
skutkovom stave, ale je naviac i nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. V tomto smere je totiž
potrebné prisvedčiť námietke odvolateľa, že len zákonné definovanie obsahu dobrých mravov a poukaz
na skutočnosť, že odporkyňa ako spotrebiteľka je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície
slabšou stranou zmluvného vzťahu, keď nemá možnosť ovplyvniť obsah predloženej formulárovej
zmluvy, je absolútne nepostačujúce. Takýto prístup sa javí nielen ako neprípustne zjednodušujúci, ale
najmä nezodpovedajúci príslušným ustanoveniam o súdnej ochrane, kam patrí aj zákonná požiadavka
na náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia ako výklad myšlienkového
postupu súdu má totiž spĺňať požiadavku, aby bolo účastníkom konania objektívnym, zrozumiteľným



a presvedčivým, t. j., aby bolo z neho možné preskúmať správnosť postupu súdu a zároveň získať aj
odpoveď na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ak rozhodnutie
takéto odôvodnenie neobsahuje, potom je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu
procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

V nadväznosti na už prv uvedené odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že jednou z charakteristických
čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, t. j. ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
tak ako to zakotvuje už spomínané ust. § 53 ods. 1 OZ. Toto ustanovenie tak poskytuje širšiu súdnu
ochranu spotrebiteľovi aj vo vzťahu k jednotlivým ujednaniam zmluvy i v prípade, že tieto sú súčasťou
všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria osobitnú súčasť zmluvy, alebo sú zakomponované
priamo v zmluve samej. Ide predovšetkým o podmienky, ktoré neúmerne poškodzujú spotrebiteľa, sú
neprimerané a nečestné. Takéto podmienky zákon sankcionuje ich absolútnou neplatnosťou, okrem
podmienok týkajúcich sa predmetu plnenia alebo ceny plnenia. Znamená to, že neprijateľnosť zmluvnej
podmienky spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy len v tejto časti, nie však absolútnu neplatnosť
zmluvy ako celku, pokiaľ samozrejme táto spĺňa všeobecné náležitosti právneho úkonu upravené v I.
časti, štvrtej hlavy OZ (§ 34 a nasl.), ako i formu a náležitosti vyžadované zákonom pre jej platnosť.
V danom prípade to potom znamená, že pokiaľ zmluva o úvere posudzovaná v tomto konaní netrpí
takouto vadou, je uzatvorená platne a následne sa otvára priestor pre tzv. súdnu kontrolu jej zmluvných
podmienok, ako zmluvy spotrebiteľskej pri posudzovaní dôvodnosti navrhovateľom uplatneného nároku
a to v kontexte s ním predloženou špecifikáciou dlhu obsiahnutou v spise na č. l. 49. Zároveň odvolací
súd upriamuje pozornosť i na existenciu ust. § 153 ods. 4 OSP ukladajúce súdu v prípade určenia
niektorej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach
za neplatnú aj bez návrhu výslovne uviesť túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. f/ a h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní bude
úlohou súdu prvého stupňa posúdiť platnosť zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle zhora uvedených
záverov odvolacieho súdu, ktorými je viazaný (§ 226 OSP), následne vyhodnotiť, či došlo navrhovateľom
k platnému odstúpeniu od nej a s akými právnymi účinkami na vzťah účastníkov a rovnako tak skúmať
i prijateľnosť jednotlivých zmluvných podmienok, z ktorých navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok. Za týmto
účelom doplní dokazovanie v potrebnom rozsahu a po vyhodnotení dôkazov v intenciách § 132 OSP vo
veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležite odôvodní spôsobom zodpovedajúcim ust.
§ 157 ods. 2 OSP, vyporiadajúc sa v ňom i so všetkými právne relevantnými argumentami odvolateľa.
Zároveň rozhodne i o trovách celého konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.