{"guid": "06366f62-3d55-4890-ae73-f219806224df:911752e1-eea8-4d9d-9c11-f00b26c44d25", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5013200296.3", "spisova_znacka": "20S/38/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/38/2013 z 1. 12. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 1. decembra 2013, sp. zn. 20S/38/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5013200296.3", "identifikacne_cislo": "5013200296", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Emília Horňáková", "sudca_id": 425, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-emilia-hornakova-425", "datum_vydania": "2013-12-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-e", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. e) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/911752e1-eea8-4d9d-9c11-f00b26c44d25", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5013200296.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5013200296.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5013200296.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/38/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200296
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5013200296.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanadyovej a členov senátu
JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: SP - SK plus, s. r. o, so sídlom
Miestneho priemyslu 1140, 029 01 Námestovo, IČO: 31 637 761, práv. zast. Advokátska kancelária
Kováčik Legal, s. r. o., so sídlom Radlinského 1729, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 47 238 429, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. 1100308/1/60823/2013 zo 07.02.2013, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č.k. 1100308/1/60823/2013 zo dňa 07.02.2013   z r u š u j
e  pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec   v r a c i a  žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný   j e  p o v i n n ý  zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu AK Kováčik Legal, s. r.
o. Dolný Kubín, trovy konania vo výške 70,- Eur titulom zaplateného súdneho poplatku, do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 02.04.2013 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia
rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR (ďalej len „žalovaný“) č.k. 1100308/1/60823/2013 zo dňa
07.02.2013 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového
úradu Žilina, pobočka Dolný Kubín (ďalej len „prvostupňový orgán“)  č.k. 9512401/5/2914792/2012/Bel z
11.10.2012 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový orgán podľa § 44 ods. 6 písm.
b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č.
563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010 v sume 33
179,79 Eur, keď žalobcovi neuznal odpočet DPH na vstupe z faktúr dodávateľa  - obchodnej spoločnosti
DUBAY, s. r. o., Žilina, IČO: 36 402 311, od 18.01.2011 podnikajúci pod obchodným menom DZ Stav, s.
r. o., č. 171, č. 174, č.176, č.177, č.181, č.191, č.193, č.196 a č. 206 (ďalej len „posudzované faktúry“),
ktorými obchodná spoločnosť DUBAY,
s. r. o. účtovala žalobcovi ako odberateľovi stavebné práce, s termínom plnenia mesiac október 2010.
Správca dane neuznal žalobcovi odpočet DPH na vstupe z uvedených faktúr s poukazom na § 49
ods. 1, § 19 ods. 1,2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „Zákon o DPH“),
keď nebolo v konaní preukázané, že fakturované plnenia reálne, dodávateľom žalobcu - obchodnou
spoločnosťou DUBAY, s. r. o., boli žalobcovi dodané, nakoľko konateľom tejto obchodnej spoločnosti -
Ing. X. A., na ústnom pojednávaní na 15.06.2012 pred Daňovým úradom Žilina, bolo preukázané, že
uvedená spoločnosť v zdaniteľnom období nemala žiadnych pracovníkov a nevykonávala pre žalobcu a
ani prostredníctvom subdodávky žiadne plnenie, ktoré je predmetom posudzovaných faktúr. Ing. X. A.,
ktorý v čase zdaniteľného plnenia bol konateľom obchodnej spoločnosti Dubay, s. r. o., poprel akýkoľvek
obchodný záväzkový vzťah medzi obchodnou spoločnosťou Dubay, s. r. o. a žalobcom, poprel, že by
posudzované faktúry vystavoval za obchodnú spoločnosť a podpisoval, keď ako jediný konateľ  bol



kompetentný účtovné doklady (faktúry) vystavovať a zaúčtovávať do účtovníctva. Poprel, že by inú osobu
za Dubay, s. r. o. poveril realizovaním obchodov so žalobcom a vystavovaním posudzovaných faktúr.

Žalovaný sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým orgánom, keď
konštatoval správnosť záverov prvostupňového orgánu. K tvrdeniu S. U., ktorý od 18.01.2011 sa stal
konateľom obchodnej spoločnosti Dubay, s. r. o.
(následne pod obchodným menom DZ Stav, s. r. o.), že k obchodno-záväzkovým vzťahom došlo, uviedol,
že tvrdenia Ing. X. A. a S. U. sa rozchádzajú, keď Ing. X. A. poprel, že by U. bol oprávnený za Dubay,
s. r. o., konať. K listinným dôkazom, ktoré S. U. predložil (kópie splnomocnenia zo dňa 01.02.2010 a
26.05.2010, ktoré ho oprávňovali za Dubay, s. r. o.  uzatvárať obchodno-záväzkové vzťahy, vystavovať
faktúry), konštatoval, že sa jedná o plné moci, ktoré neboli splnomocniteľmi - Ing. X. A. a K. A., úradne
overené, čo v prípade tak rozsiahlych práv a kompetencií konať za spoločnosť, je neobvyklé. Poukázal
na zbierku listín Okresného súdu Žilina, vl. č. 13256/L Zb.l. v ktorej sa nachádzajú podpisové vzory Ing.
X. A. a K. A., ako aj prehlásenie, že budú pri podpisovaní a konaní za obchodnú spoločnosť Dubay, s. r. o.
používať podpis uvedený v podpisovom vzore a konštatoval, že len vizuálnym porovnaním podpisov X.
A. a K. A. na predložených splnomocneniach a podpisových vzoroch je evidentné, že sa jedná o odlišné
typy podpisov. Žalovaný konštatoval, že s poukazom na výsluch Ing. X. A. a vyhodnotenie predložených
splnomocnení dospel k záveru, že oprávnenie S. U. konať za Dubay, s. r. o. z roku 2010, nebolo v konaní
preukázané. Konštatoval, že žalobca v konaní, okrem predložených faktúr a dokladov o ich úhrade,
nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali reálne poskytnutie zdaniteľného plnenia a
vyjadril názor, že v praxi je veľmi neobvyklé, aby pri takom rozsiahlom objeme plnení, ktorý bol fakturačne
vykázaný, napr. za október 2010, v celkovej hodnote 207 810,27 Eur, sa plnenia realizovali bez toho, aby
obchodné vzťahy neboli premietnuté vo forme príslušných dokumentov a dokladov. Potreba písomných
dôkazov preukazujúcich reálnosť fakturovaného plnenia si pritom vyžaduje nielen samotná ochrana
subjektov v rámci obchodno-záväzkových vzťahov, ale aj dôkazná povinnosť daňového subjektu, ktorý si
uplatňuje nárok na odpočítanie DPH pri prijatých zdaniteľných plneniach, resp. si uplatňuje odpočítanie
daňového výdavku od základu dane, v prípade dane z príjmov.
Proti rozhodnutiu žalovaného podal riadne a včas žalobu žalobca, v ktorej žiadal napadnuté rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe poukazoval na rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ v spojených veciach vedených pod C-80/11 a C-142/2011 zo dňa 12.06.2012, z ktorého
citoval a konštatoval, že z rozsudku vyplýva, že pokiaľ daňový subjekt preukáže formálne a vecné
podmienky vzniku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty, má na takýto odpočet nárok, pokiaľ
daňový orgán nepreukáže, že daňový subjekt vedel, že osoby, s ktorými uzatvára zdaniteľné obchody
alebo ďalšie subjekty dodávateľského reťazca, sa dopúšťajú daňového podvodu. Konštatoval, že právo
na odpočet DPH, ako to vyplýva z ustanovení rozsudku, je pravidlo mechanizmu dane z pridanej hodnoty
v Európskej únii, pričom neuznanie tohto práva je výnimkou z uvedeného pravidla.

Tvrdil, že v konaní predložil pracovníkovi správcu dane - Ing. Q. Q., okrem faktúr a dokladov o ich úhrade,
aj súpisy vykonaných prác a zmluvy o dielo so spoločnosťou Dubay, s. r. o. Konštatoval, že žalovaný v
odôvodnení rozhodnutia uvádza, že tieto doklady sa v spise nenachádzajú, preto navrhol výsluch Ing.
Q. Q., na zistenie skutočností týkajúcich sa doručenia dokumentov správcovi dane.

Poukazoval na názor NS SR v konaní 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že
daňový subjekt nemá dôkaznú povinnosť, pokiaľ bolo zdaniteľné plnenie poskytované subdodávateľsky
a „žalobca ako daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne
zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia riadne
vedená.“

Tvrdil, že v konaní bolo preukázané, že Dubay, s. r. o., dodávateľ žalobcu, konal prostredníctvom
splnomocneného zástupcu S. U., ktorý sa preukázal riadnym plnomocenstvom, vystaveným obchodnou
spoločnosťou Dubay, s. r. o., pričom pre takýto druh plnomocenstva sa nevyžadoval osvedčený podpis
a preto žalobca nemal dôvod pochybovať o oprávnenosti S. U. konať za Dubay, s. r. o.

Uviedol, že správca dane mal preveriť plnenie žalobcu v dodávateľskom reťazci,  preveriť spôsob
realizácie plnenia, ktoré Dubay, s. r. o. pre žalobcu realizoval prostredníctvom ďalších subjektov - N. N.
a spoločnosti EURO S § S, s. r. o., v tomto smere mal vykonať dokazovanie a uložiť spoločnosti DZ
Stav, s. r. o. (predtým Dubay,



s. r. o.) predložiť doklady preukazujúcu vykonanie zdaniteľných plnení, nakoľko tieto doklady nemohol
predložiť v konaní žalobca, keďže ide o doklady iného subjektu, čím správca dane porušil § 29 ods.
2 zákona č. 511/1992 Zb., keď nezistil, čo najúplnejšie skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti.

Ďalšou z podmienok, ktoré mal správca dane skúmať, je reálne vykonanie zdaniteľných plnení a z
tohto dôvodu mal správca dane uskutočniť miestne zisťovanie u žalobcu, čo urobil iba v prípade
spoločnosti DZ Stav, s. r. o. Pokiaľ by vykonal miestne zisťovanie , zistil by, že fakturované plnenia neboli
fiktívne. Nevykonaním miestneho zisťovania u žalobcu, porušil správca dane povinnosť zistiť skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti.

Postupom daňovej správy bolo porušené právo žalobcu na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka
konania podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Poukázal na nález Ústavného súdu sp.zn. PL ÚS 14/1998 zo dňa
22.06.1999, ako aj nález sp. zn. I ÚS 83/93 zo dňa 23.11.1993. Žalobca mal právo byť upovedomený
o všetkých úkonoch uskutočnených v daňovom konaní, a to aj o výsluchu Ing. X. A., pretože jeho
výpoveď mala pre rozhodnutie správcu dane, ako aj žalovaného, rozhodujúci význam, pričom nie je
podstatné, že sa X. A. dostavil na Daňový úrad dňa 15.06.2012 bez predvolania , čo nemá vplyv na
právo žalobcu byť prítomný pri jeho výsluchu. Daňový úrad nemal vykonať výsluch Ing. X. A. bez jeho
prítomnosti alebo mal tento výsluch opakovať, pričom o opakovanom výsluchu mal byť žalobca riadne
a včas upovedomený. Žalovaný takto nepostupoval, odňal žalobcovi právo konfrontovať svedka, ktorý
vypovedá o skutočnostiach v neprospech žalobcu, preto má za to, že daňové konanie trpí vadou, ktorá
mala  vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Žalobca nezákonnosť rozhodnutia žalovaného videl aj v nesúlade s eurokonformným výkladom
právnych predpisov, v zistení skutkového stavu v rozpore s obsahom spisov a v nedostatočnom zistení
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti, z tohto dôvodu žiadal rozhodnutie
žalovaného zrušiť.

Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovým a právnym posúdením
veci.

Krajský súd, ako súd príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu žalobných bodov (§ 249 ods.
2 O.s.p.) podaných v súlade s § 250b ods. 1 O.s.p., prejednal vec v neprítomnosti žalobcu za splnenia
ustanovenia § 115 ods. 1 a 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., za prítomnosti jeho právneho
zástupcu a žalovaného a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.
rozhodnutie žalovaného zrušil, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 31.10.2010, predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len \"dodanie služby\") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskeho spoločenstva
(ďalej len \"členský štát\"),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 31.10.2010, na účely tohto zákona je
a) tuzemskom územie Slovenskej republiky,
b) zahraničím územie, ktoré nie je tuzemskom,
c) územím Európskeho spoločenstva tuzemsko a územia ostatných členských štátov, ktoré sú zákonmi
týchto členských štátov vymedzené na účely dane ako tuzemsko týchto členských štátov,
d) územím tretích štátov územie, ktoré nie je územím Európskeho spoločenstva.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 30.10.2010, dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna



hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným
kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a)
v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej
zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 30.10.2010, daňová povinnosť
vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať
s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania
nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do
katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom
dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru
deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 30.10.2010, daňová povinnosť vzniká
dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 30.10.2010, právo odpočítať daň
z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 30.10.2010, platiteľ môže odpočítať
od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 30.10.2010, právo na odpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a
v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení
tovaru,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 30.10.2010, platiteľ vykoná
odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka,
v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za
zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a),
c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty
na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b)
najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom
zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa § 165 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, právne úkony a ich účinky
pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, daňové konania začaté
a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov;



sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak
skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt
priaznivejšie.

Podľa § 165 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ustanovenia tohto zákona sa
vzťahujú aj na daňové exekučné konanie začaté podľa doterajších predpisov.

Podľa § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, daňová kontrola začatá a
neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.

Podľa § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, vyrubovacie konanie po
daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších
predpisov.

Podľa § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, aňové konanie začaté
podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v
sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 165b ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 165 ods. 2 znenie pred
bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú.

Podľa § 15 ods. 1 zákona 511/1992 v znení neskorších predpisov,  daňovou kontrolou sa zisťuje alebo
preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej
povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní
vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu
dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu
dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu.  Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti
vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa
osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona,  alebo
kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

Podľa § 15 ods. 2 zákona 511/1992 v znení neskorších predpisov,  správca dane doručí daňovému
subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň
začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na
strane daňového subjektu nemožno začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej
kontroly, daňový subjekt je povinný túto skutočnosť do 8 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej
kontroly oznámiť správcovi dane a dohodnúť so správcom dane iný deň začatia daňovej kontroly, pričom
daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.
Ak nedôjde k dohode medzi daňovým subjektom a správcom dane o začatí daňovej kontroly, považuje sa
štyridsiaty deň za deň začatia daňovej kontroly. Ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu,
správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6; o tomto postupe je správca
dane povinný vyhotoviť protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom sa postupuje podľa odsekov 10,
12 a 13 a primerane podľa odseku 11; v takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré použil. Ak
daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné
doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Tieto doklady daňový subjekt môže predkladať len
do doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok (§ 15 ods. 10).

Podľa § 15 ods. 3 zákona 511/1992 v znení neskorších predpisov,  právca dane je oprávnený začať
daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 2, ak tak ustanovuje osobitný zákon alebo ak o
vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní, alebo ak hrozí, že účtovné alebo
iné doklady budú znehodnotené, zničené alebo pozmenené. V týchto prípadoch, v deň začatia daňovej
kontroly, zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; okrem náležitostí
ustanovených v § 11 v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia, miesto
vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované



zdaňovacie obdobie. Zápisnica o začatí daňovej kontroly je súčasťou protokolu z daňovej kontroly alebo
protokolu o určení dane podľa pomôcok.

Podľa § 15 ods. 4 zákona 511/1992 v znení neskorších predpisov,  ak správca dane v priebehu
daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho
obdobia alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v oznámení o výkone daňovej kontroly podľa odseku 2,
správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo o inú daň;
túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému
daňovému subjektu.

Podľa § 15 ods. 5 zákona 511/1992 v znení neskorších predpisov,  daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva
daňová kontrola (ďalej len \"kontrolovaný daňový subjekt\"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane
právo
a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia
zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,
b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa
odseku 10 druhej vety,
d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti
s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,
e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť,
aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa § 29 ods. 1 zákona č.  511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, dokazovanie vykonáva správca
dane, ktorý vedie daňové konanie.

Podľa § 29 ods. 2 zákona č.  511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, správca dane dbá, aby
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je
pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 3 zákona č.  511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, netreba dokazovať skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 29 ods. 4 zákona č.  511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ako dôkaz možno použiť
všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä
o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.),
o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o
miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona č.  511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, daňový subjekt preukazuje
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,
hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového
konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených
daňovým subjektom.

Podľa § 29 ods. 9 zákona č.  511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, na doklad znejúci na
neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovom konaní neprihliada.

Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že daňová kontrola, ktorá bola podkladom pre
vydanie rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia a žalovaného a ktorá bola ukončená vydaním
protokolu č. 9512401/5/2358496/2012/Líš zo dňa 30.08.2012, začala za účinnosti zákona č. 511/1992
Zb. a pred účinnosťou zákona č. 563/2009 Z.z., nebola ukončená.

Úlohou súdov v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní
skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí,  či kompetentné orgány rešpektovali



príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. „Správny súd“ nie je súdom skutkovým, ale je
súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej
správy.

Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle Zákona o správe daní zásada zákonnosti,
ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 Zákona o správe daní). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods.
2 Zákona o správe daní), správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými
subjektmi pre daňovú kontrolu a pre daňové konanie, je jednou z najvýznamnejších zásad, tzv. zásada
voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 Zákona o správe daní), podľa ktorej správca dane hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 Zákona o správe
daní), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej
podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (§ 47 ods. 3 Ústavy SR).

Daňový subjekt, vzhľadom na zásadu rovnosti zbraní, má právo zoznámiť sa s dôkazmi, ktoré sa v
daňovom konaní vykonali. I na daňové konanie sa vzťahuje pravidlo, že správne orgány sú povinné
postupovať ústavne konformným spôsobom, čo v prejednávanej veci znamená umožniť účastníkovi
konania - žalobcovi, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonaným dôkazom (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd).

Daňový subjekt má právo klásť svedkom otázky tak, ako to vyplýva z ust. § 15 ods. 5 písm. e) zákona
č. 511/1992 Zb.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že správca dane predvolal na výsluch svedka Ing. X. A.,
na termín 11.05.2012, 12.06.2012, na ktorý sa svedok nedostavil, ako vyplýva z úradného záznamu
Daňového úradu Žilina č. 95004001/5/873942/2012 zo dňa 12.06.2012. O termíne výsluchu svedka,
ktorý správca určil na deň 12.06.2012 bol žalobca vyrozumený.

Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní pred Daňovým úradom Žilina č. 9500401/5/970153/2012 zo
dňa 15.06.2012 súd zistil, že dňa 15.06.2012 sa k správcovi dane dostavil o 09.00 hod., mimo termínu
predvolania Ing. X. A., súčasne bol vykonaný jeho výsluch, bez zabezpečenia prítomnosti žalobcu.

Krajský súd konštatuje, že i keď zrejme nebolo v technických možnostiach správcu dane zabezpečiť po
tom, čo sa Ing. X. A. dňa 15.06.2012 dostavil pred správcu dane, účasť žalobcu pri jeho výsluchu a ani
tieto konkrétne skutkové okolnosti veci však nezbavujú žalobcu, ako daňového subjektu, práva zúčastniť
sa pri výsluchu svedka a realizovať práva upravené v § 15 ods. 5 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že správca dane vykonal výsluch svedka Ing. X. A. v konaní,
bez možnosti realizácie práv daňového subjektu, naviac keď svedok A. vyjadril vo svojej svedeckej
výpovedi diametrálne odlišné stanovisko  od tvrdení žalobcu,  týkajúce sa obchodno-záväzkových
vzťahov žalobcu a obchodnej spoločnosti Dubay, s. r. o. Správca dane v priebehu daňovej kontroly
nevytvoril podmienky pre realizáciu práv žalobcu upravených v § 15 ods. 5 písm. e) Zákona o správe
daní, čím žalobcu poškodil na jeho právach počas daňového dokazovania. Táto skutočnosť mohla mať
priamy dosah na zákonnosť prijatých daňových rozhodnutí.

Krajský súd v postupe žalovaného správneho orgánu zistil takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutých rozhodnutí (§ 250j ods. 3 O.s.p.), z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie
správneho orgánu a jeho postup nie sú súladné so zákonom, preto podľa
§ 250j ods. 2 písm. e) O.s.p., napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Krajský súd poukazuje, že predmetom posúdenia v zdaňovacom období  október 2010 boli faktúry, k
niektorým faktúram, sú pripojené aj súpisy vykonaných prác - označené rekapitulácia rozpočtu v eurách
a prehľad rozpočtových nákladov v eurách (k faktúre č. 171, č. 174, č. 176, č. 191, č. 193, č. 196), k
faktúram č. 206, č. 177 a č. 181 sú pripojené iba výdavkové a príjmové pokladničné doklady.

Krajský súd poukazuje na § 71 ods. 2 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu
vystavenia posudzovaných faktúr, že obligatórnou náležitosťou faktúry, okrem iného, je aj uvedenie



množstva a druhu dodaného tovaru alebo rozsahu a druhu dodanej služby. Vo väzbe na ust. § 51 ods. 1
zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu uskutočnenia zdaniteľného plnenia, podľa jednotlivých
faktúr, bolo povinnosťou daňového subjektu vyhotoviť faktúry v súlade s cit. zákonným ustanovením. Vo
vzťahu k faktúram, ku ktorým nepredložil žalobca súpis vykonaných prác, treba konštatovať, že žalobca
nepreukázal, že disponuje faktúrou - daňovým dokladom, vystaveným v súlade s ust. § 71 zákona č.
222/2004 Z.z.

Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodoval  o zdaňovacom období október 2010, ako celok, preto
nebolo možné osobitne rozhodovať vo vzťahu k faktúram, ku ktorým bol predložený súpis vykonaných
prác a k faktúram, ktoré tento súpis prác a dodávok neobsahovali, preto bolo potrebné zrušiť rozhodnutie
ako celok.

Naviac súd konštatuje, že pokiaľ žalobca v konaní nepreukázal existenciu daňového dokladu - faktúr, v
súlade so zákonom č. 222/2004 Z.z., je potom bezpredmetné vykonanie dôkazov, ktoré by preukazovali
existenciu zdaniteľného plnenia tak, ako tvrdil žalobca.

Čo sa týka námietky žalobcu, že predložil správcovi dane súpis vykonaných prác a zmluvy o dielo,
krajský súd konštatuje, že správcom dane mu bol predložený kompletný žurnalizovaný administratívny
spis, ktorý pri faktúrach, ktoré súd už vyššie uviedol, obsahoval súpis vykonaných prác, označovaný
ako prehľad rozpočtových nákladov, resp. popis položky stavebného diela, a pri niektorých tento popis
absentuje. Súčasťou predloženého správneho spisu nie sú zmluvy o diela.

Vo väzbe na § 15 ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb., je správca dane prevzatie dokladov, ktoré obdržal a
iných vecí mimo sídla a prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, teda aj v prípade
tých dôkazov, ktoré predkladá daňový subjekt priamo správcovi dane na príslušnom správnom orgáne,
povinný potvrdiť. Takýmto potvrdením správcu dane žalobca nedisponuje. Žalobca mal povinnosť
preukázať kedy a ktorému zamestnancovi Daňového úradu Žilina, pobočka Námestovo, konkrétne
listinné dôkazy odovzdal a preukazovať existenciu tejto skutočnosti potvrdením správcu dane. Pokiaľ
daňový orgán opomenul vydať takéto potvrdenie, resp. žalobca na vystavení potvrdenia netrval, sám
sa dostal do dôkaznej núdze. Z obsahu administratívneho spisu, bolo preukázané, že správca dane
žalobcu niekoľkokrát vyzval na predloženie dôkazov (súpisov prác), pričom nemá logiku, aby daňový
orgán vyzýval daňový subjekt na predloženie dôkazov, keby dôkazy (súpisy) žalobca už predložil. Z
obsahu spisu vyplýva, že žalobca predložil len faktúry, v niektorých prípadoch bez konkrétne špecifikácie
prác, pokladničné doklady viažuce sa k faktúram a neoverené plné moci, ktorými mal K. A. a Ing. X. A.
splnomocniť U. na zastupovanie  obchodnej spoločnosti Dubaj, s. r. o. Pokiaľ žalobca tvrdil, že predložil
pracovníkovi Q. aj súpisy prác, tak ani nie je zrejmé, ktoré listinné dôkazy má na mysli (aké konkrétne
súpisy viažuce sa ku konkrétnym faktúram), keď naviac súčasťou administratívneho spisu pri niektorých
posudzovaných faktúrach sú aj súpisy prác, označené ako popis položky stavebného diela, resp. prehľad
rozpočtových nákladov v eurách.

Krajský súd má za to, že súčasťou administratívneho spisu sú všetky dôkazy, ktoré žalobca v
konaní správcovi dane predložil a ktorými preukazoval dôvodnosť nároku na odpočet DPH. Pokiaľ
by súčasťou administratívneho spisu boli aj iné listinné dôkazy, ktorých prevzatie potvrdil správca
dane, na základe potvrdenia správcu dane mohol žalobca argumentovať, že správca dane vychádzal z
nedostatočne zisteného skutkového stavu, nedostatočných podkladov. Práve obsah administratívneho
spisu napovedá tomu, že doklady, ktoré  žalobca produkoval v konaní a doručil správcovi dane, sú aj
súčasťou administratívneho spisu, tak ako bol predložený krajskému súdu. Z uvedených dôvodov súd
námietku žalobcu, že správca dane nevychádzal zo všetkých listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca
v daňovom konaní, vyhodnotil ako nepreukázanú a teda nedôvodnú,  preto nebol dôvod vykonať výsluch
Q. Q., keď naviac v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. správny súd dokazovanie nevykonáva,
iba výnimočne a  jeho úlohou je preskúmať zákonnosť napadnutých rozhodnutí správnych orgánov,
teda posúdiť zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, ku dňu vydania rozhodnutia a postup, ktorý mu
predchádzal.

V ďalšom konaní správca dane odstráni procesný nedostatok, vykoná opätovne výsluch svedka - Ing.
X. A., pričom o určenom termíne výsluchu, v dostatočnom časovom predstihu, upovedomí žalobcu.
Následne sa vysporiada aj s ďalšími žalobnými bodmi - námietkou žalobcu vo vzťahu k aplikácii cit.
rozhodnutia Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva a NS SR, na ktoré  poukázal.



Krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu procesného pochybenia správneho orgánu, keď
dospel k záveru, že výpoveď svedka Ing. X. A. je pre posúdenie veci kľúčová, keď bolo preukázané,
že správca dane z obsahu tejto svedeckej výpovede, pri rozhodovaní vychádzal, pričom žalobca obsah
tejto výpovede svedka popiera. V ďalšom konaní sa správca dane vysporiada aj s otázkou existencie
plných mocí, ktoré predložil v konaní žalobca, ktoré mali spochybňovať tvrdenie svedka Ing. X. A. o
poverení inej osoby v čase zdaniteľného plnenia, konať v mene Dubay, s. r. o.

Žalobca mal v konaní úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. mu vzniká právo na náhradu trov konania
proti žalovanému, ktorý úspech v konaní nemal.

Krajský súd preskúmal obsah spisového materiálu a zistil, že žalobca v zákonnej lehote 3 pracovných dní
od vyhlásenia rozhodnutia trovy právneho zastúpenia nevyčíslil. V zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. žalobcovi
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vyplývajú zo spisu trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku
70,- Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobcovi priznal
náhradu trov konania vo výške 70,- Eur.
Tieto je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu Advokátska kancelária Kováčik
Legal, s. r. o., so sídlom Radlinského 1729, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 47 238 429, podľa § 149 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v dvoch vyhotoveniach.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:82eb510f-fe03-4b5f-b964-0953f902c3aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 83/93", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 83/93 z 23. 11. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-11-23", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82eb510f-fe03-4b5f-b964-0953f902c3aa"}], "citovane_v": []}