Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9CoE/27/2012 z 23. 5. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 23. mája 2012, sp. zn. 9CoE/27/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7804114019.1
Krajský súd Košice | 9CoE/27/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7804114019.1 | 2012-05-23 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ccd898dd-473a-4615-be22-f804630c624d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7804114019.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoE/27/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7804114019
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7804114019.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: V. G., nar. XX.X.XXXX, G. XX/XX, V., proti
povinnému: X.V. G., nar. XX.XX.XXXX, D. X, V., t.č. W. K. XXX, X.- Q. K., Č. V., o vymoženie 2323,57
eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora: JUDr. Peter Hodermarský, Exekútorský úrad
Rožňava, Akademika Hronca č. 3, proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava, č.k. 12Er/206/2004-29 zo
dňa 7.októbra 2010, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách exekúcie.

N e p r i z n á v a  účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil, oprávneného zaviazal zaplatiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 86,29 eur a v prevyšujúcej časti návrh exekútora na
priznanie trov exekúcie zamietol.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že z podanej správy exekútora o stave exekučného
konania pre povinného vyplýva, že exekútor v priebehu exekučného konania zistil, že nie je predpoklad
uspokojenia pohľadávky oprávneného z dôvodu, že povinný na území Slovenska nemá žiaden
exekvovateľný majetok a odsťahoval sa do Českej republiky. Uvedené závery mal súd prvého stupňa
za preukázané výsledkami zisťovania majetku a pobytu povinného. Preto exekúciu v súlade s §57 ods.
1 písm. h) EP zastavil.

Na základe vyúčtovania trov exekúcie súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo
výške 86,29 eur, na ktorých úhradu zaviazal v zmysle §203 ods. 2 EP oprávneného. Súd prvého stupňa
nepriznal exekútorovi cestovné náhrady za pracovné cesty vykonané v rámci exekúcie, nakoľko tieto
exekútor vykonal v sídle svojho exekútorského úradu  v meste Rožňava. Zákon mu umožňuje na takéto
úkony použiť motorové vozidlo, ale neumožňuje za takéto použitie uplatňovanie cestovných náhrad.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor a žiadal, aby
odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že exekútorovi priznáva trovy exekúcie vo výške
114,13 eur.

Súdny exekútor mal za to, že napadnutým uznesením bol porušený zákon, keď súd v rozpore so
zákonom nepriznal exekútorovi priamy náklad v predmetnom exekučnom konaní, a to aj napriek tomu,
že mu podľa vyhl. č. 288/1995 Z.z. patrí. Vo vyúčtovaní trov exekúcie bol vypočítaný priamy náklad-



náhrada za spotrebovaný benzín- nie náhrada za použitie  motorového vozidla ako sa to v napadnutom
uznesení uvádza.

Uviedol, že tento náklad bol vyúčtovaný v súlade s §196 EP a vyhl.č. 288/1995 Z.z. Citoval ust. §22
vyhl.č. 288/1995 Z.z. a konštatoval, že samotný zákon jasne rozlišuje hotové výdavky a cestovné
náhrady, ktoré spomína v ods. 2 citovaného ustanovenia. Vyslovil názor, že v napadnutom uznesení
došlo pri uznávaní priameho nákladu k zámene ustanovenia §22 ods.1 za ustanovenie ods. 2 vyhlášky
č. 288/1995 Z.z.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§10 ods. 1
O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
ako aj  konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. §212 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné.

Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, náhrada za spotrebované pohonné
látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok
(ďalej len "spotreba") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení
o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz").

Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, cenu pohonnej látky preukazuje
zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej
len "doklad o kúpe"). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe,
cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec
nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá
platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len
"štatistický úrad").

Podľa § 7 ods. 9 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, výsledná suma základnej náhrady
sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Výsledná suma náhrady za spotrebované pohonné látky
vypočítaná podľa odsekov 4 až 8 sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada
hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, medzi ktoré
patria aj cestovné náhrady. Tie sa súdnemu exekútorovi poskytujú za cestu vykonanú v súvislosti s
vykonávaním exekúcie. Z ust. § 22 vyhl. č. 288/1995 Z.z. vyplýva, že predpokladom pre priznanie
náhrady týchto výdavkov je posúdenie, či tieto boli v exekúcii vynaložené účelne.

Z predloženého exekučného spisu a „Záznamu o výkone“ vyplýva, že už na prvej pracovnej ceste dňa
16.6.2005 súdny exekútor zistil, že povinný predal byt a odsťahoval sa do Čiech. Odvolací súd preto
považuje ďalšie 2 pracovné cesty súdneho exekútora dňa 19.7.2006 a dňa 9.8.2006 na miesto bývalého
pobytu povinného, navyše s malým časovým odstupom za neúčelné. Ak by aj pracovné cesty boli účelné,
súdny exekútor v rozpore s § 7 ods. 4 zák. č. 283/2002 Z. z.  nepredložil súdu technický preukaz
použitého motorového vozidla, ktorý je nevyhnutný na vypočítanie náhrady za spotrebované pohonné
látky podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom
preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla,
teda nepreukázal výšku tohto uplatneného nároku.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdil (§ 219
O.s.p.).



O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože súdny
exekútor  nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom konaní
preukázateľné trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z. o
súdoch v znení neskorších zmien).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.