Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoE/61/2018 z 27. 6. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 27. júna 2018, sp. zn. 7CoE/61/2018, ECLI:SK:KSNR:2018:4215207414.3 Krajský súd Nitra | 7CoE/61/2018 | ECLI:SK:KSNR:2018:4215207414.3 | 2018-06-27 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 386 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eedbfbe8-dda3-422a-8998-8f33c760609d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4215207414.3 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/61/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207414
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215207414.3

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného: Poštová
banka, a.s. so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zastúpeného: Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50
361 368, proti povinnému: V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, o vymoženie sumy 1.831,81 eura
s príslušenstvom, o odvolaní spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105 podané v mene oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno č.k. 8Er/632/2015-24 zo dňa 29. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera,
PhD. zo dňa 14.04.2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods. 2 Exekučného
poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, 2, 3,
4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 54 ods. 1, § 879j Občianskeho zákonníka. Uviedol, že oprávnený
sa návrhom doručeným dňa 30.03.2015 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na
vymoženie pohľadávky voči povinnému vo výške 1.831,81 eur s príslušenstvom na základe exekučného
titulu - Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IA-C/0314/2017 zo dňa 25.04.2014. Dňa 28.04.2015
doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s
prílohami. Súd prvej inštancie z predložených dokladov považoval za preukázané, že súčasťou zmluvy
o splátkovom úvere boli všeobecné obchodné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko
boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa predmetnej zmluvy sa veriteľ, ktorý koná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému), ktorý nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, úver a dlžník (povinný)
sa zaviazal úver zvýšený o náklady vrátiť v mesačných splátkach. Na základe vyššie uvedeného teda
súd posúdil predloženú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu. Nakoľko v danej veci nebolo preukázané,
že dlžník - povinný, je podnikateľským subjektom, je možné vzhľadom na všetky zákonné kritériá
považovať aj daný zmluvný vzťah medzi dodávateľom - oprávneným a spotrebiteľom - povinným za
spotrebiteľský vzťah v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a následne ho potom aj podriadiť
právnemu režimu tejto normy upravujúcej problematiku spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských
vzťahov. Zastal názor, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za
platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým,
že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne
na vôli dodávateľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou
doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší



spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Podľa
neho takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, a preto je v zmysle občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň poukázal na skutočnosť, že nešlo
o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený,
ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil
by svoj súhlas podpisom. Mal za to, že podpis na úverovej zmluve nemožno považovať zároveň aj za
prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a
individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný.
Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad.
Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s
ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým, že takto formulovaná rozhodcovská doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd prvej inštancie vzhľadom
k uvedenému zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa
náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať
a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok,
ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho,
exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie v zákonnej lehote v mene oprávneného spoločnosť
BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. Odvolateľ žiadal uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu
zmeniť a vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alternatívne
navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Namietal,
že súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku je oprávnený skúmať a
vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul, pričom nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako napr.
zmluvu o úvere. V danom prípade tak súd prvej inštancie nie je oprávnený vo veci konať, či už ako
súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv.
exekučný súd. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný
titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké
účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa § 159 OSP. Súd preto nemôže znova skúmať skutkový
stav a vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez účasti oprávneného. O platnosti
rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby
bola opätovne posúdená. Navyše oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. bol povinný
postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona, pričom Poštová banka, a.s. postupovala
v súlade s ustanovením § 93b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh
rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je daná klientovi možnosť neprijať túto zákonom
stanovenú ponuku. To že ju neodmietol je podľa názoru oprávneného prejavom jeho osobnej a zmluvnej
slobody. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával
samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, k čomu sa nemal možnosť vyjadriť, čím mu bola
odňatá možnosť konať pred súdom. Okrem toho postupom súdu prvej inštancie bol porušený princíp
rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne
zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinného. Záverom
dodal, že exekučný súd mu svojím postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

3. Odvolací súd skôr, ak sa začal zaoberať správnosťou napadnutého rozhodnutia, posudzoval okrem
iného aj to, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 01. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 29.06.2015, t.j. ešte za účinnosti predchádzajúceho



procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec
na rozhodnutie o odvolaní dňa 12.06.2018, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

6. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, účastníkmi konania sú
oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva
tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

8. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, do vydania poverenia na vykonanie
exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi
konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie
priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

9. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

10. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

11. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

12. V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že odvolacie konanie môže
byť začaté len na návrh. Podanie odvolania je procesným úkonom strany, resp. účastníka, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Kto je účastníkom konania v exekučnom konaní vymedzuje
Exekučný poriadok v § 35 (predtým v § 37). V danom prípade účastníkom konania vzhľadom k tomu,
že nebolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie, je len oprávnený. Po podaní odvolania inou ako
oprávnenou osobou je povinnosťou odvolacieho súdu odmietnuť odvolanie v zmysle § 386 písm. b) CSP.

13. Podľa § 89 ods. 1 CSP, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený
zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

14. Právo strany dať sa v konaní zastupovať zástupcom upravuje ustanovenie § 89 CSP. Stranu
môžu zastupovať tieto subjekty: ktorákoľvek osoba spôsobilá na riadne zastupovanie (tzv. všeobecný
zástupca, napr. rodinný príslušník, priateľ a pod.), advokát, v spotrebiteľských sporoch právnická osoba
založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa (§ 291 CSP), v antidiskriminačných sporoch osoba
oprávnená na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou
(§ 308 CSP), v individuálnych pracovnoprávnych sporoch môže zamestnanca zastupovať odborová
organizácia (§ 317 CSP) a Centrum právnej pomoci (§ 5b ods. 3 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní
právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi). Z uvedeného vyplýva, že splnomocnencom strany v konaní
pred súdom môže byť výlučne fyzická osoba spôsobilá na právne úkony. Výnimku zo zastupovania
účastníka fyzickou osobou stanovujú ustanovenia § 291, § 308 a § 317 CSP, ako i § 5b ods. 3 zákona
č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, v zmysle ktorých môžu byť
procesným zástupcom strany konania iba zákonom určené právnické osoby.



15. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávneným v danej veci je Poštová banka, a.s. a povinným Attila
Horváth, pričom z vyššie uvedeného vyplýva, že účastníkom exekučného konania v danej veci je len
Poštová banka, a.s. ktorá vystupuje na strane oprávneného. Odvolací súd konštatuje, že súčasťou
spisu bolo plnomocenstvo udelené oprávneným Advokátskej kancelárii JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, pričom odvolanie bolo podané v mene
oprávneného spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., ktorá v predmetnej veci splnomocnenie
nepredložila. Navyše aj samotný oprávnený Poštová banka, a.s. na výzvu súdu prípisom doručeným
súdu prvej inštancie dňa 29.06.2016 uviedol, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. v
predmetnom konaní nie je zástupcom oprávneného na doručovanie. V spise navyše absentuje aj
plnomocenstvo udelené tejto spoločnosti. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolanie bolo
podané obchodnou spoločnosťou, ktorá nepreukázala, že je písomne splnomocnená podať odvolanie
v mene oprávneného. Odvolateľ teda nie je účastníkom konania ani splnomocneným zástupcom
účastníka konania. Oprávnený ani odvolateľ súdu prvej inštancie nepredložili platné plnomocenstvo na
zastupovanie oprávneného v tomto exekučnom konaní.

16. Odvolací súd rozhodujúc vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 386 písm. b)
CSP preto dospel k záveru, že odvolanie podala osoba, ktorá na podanie odvolania nebola oprávnená,
a tak odvolací súd nemohol v odvolacom konaní riadne konať a o odvolaní meritórne rozhodnúť. Z
uvedeného dôvodu odvolanie podané v mene oprávneného spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS,
s.r.o. v zmysle § 386 písm. b) CSP odmietol ako podané neoprávnenou osobou.

17. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).