Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 13CoE/175/2013 z 19. 12. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 19. decembra 2013, sp. zn. 13CoE/175/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7710211690.1 Krajský súd Košice | 13CoE/175/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7710211690.1 | 2013-12-19 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 196 EP, § 197 EP, § 203 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/682b3b3b-63fa-4cc6-9a90-8ff563e3482c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7710211690.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/175/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710211690
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7710211690.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: A., s.r.o., X. A. Q., IČO: XX XXX XXX, so sídlom
v X. A. Q., O. X proti povinnému: I. U. P., spotrebné družstvo, IČO: XX XXX XXX, so sídlom v P., E. 2,
zastúpený advokátom U.. P. O., E. 2, P. o vymoženie 1.659,69 eura a trov exekúcie vedenej pred súdnou
exekútorkou P.. P. N., kpt. A. XX, P., o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce
zo dňa 13.11.2012, č.k. 22Er/397/2010-48, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie vo výroku o náhrade trov exekúcie z r u š u j e a v zrušenom rozsahu v r a c i a
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 13.11.2012, č.k.
22Er/397/2010-48 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu zastavil a povinnému uložil povinnosť zaplatiť súdnej
exekútorke P.. P. N. trovy exekúcie vo výške 45,63 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 17.9.2010 vydal poverenie pre súdnu exekútorku
na výkon exekúcie, pričom exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
16.4.2009, č.k. 9C/899/1998-495 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves
zo dňa 16.4.2009, č.k. 9C/899/1998-499 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa
24.6.2010, č.k. 1Co/80/2009. Uznesením zo dňa 24.2.2012, č.k. 22Er/397/2010-40 súd prvého stupňa
vyhovel námietkam povinného proti exekúcii, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.4.2012.
Na základe uvedeného v zmysle § 50 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastavil a povinnému uložil v zmysle § 197 ods.
1 Exekučného poriadku povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke Mgr. P. N. trovy exekúcie vo výške 45,63
eura.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa čo do výroku o náhrade trov exekúcie podal v zákonnej lehote
odvolanie povinný, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti uznesenie zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

V odvolaní povinný uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, čo má za následok, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Zároveň mal povinný za to, že uznesenie súdu prvého stupňa nebolo stručné,
jasné a výstižne odôvodnené, pričom nebolo v ňom ani vysvetlené, ktoré skutočnosti súd považoval
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vo svojom výroku o trovách konania nezohľadňuje fakty, ktoré
vyplývajú z predchádzajúceho uznesenia súdu prvého stupňa, č.k. 22Er/397/2010-40 zo dňa 24.2.2012,
ktorým súd námietkam povinného voči exekúcii a námietkam voči trovám exekúcie vyhovel. Teda súd



zastavil exekúciu z dôvodu zavineného konania oprávneného, a preto povinný poukázal na § 203
ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Oprávnený na záver odvolania podotkol,
že úplnú finančnú úhradu oprávnenému uskutočnil dňa 27.8.2010, pričom oprávnený podal návrh
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 31.8.2010. Oprávnený pritom nepodal návrh na
zastavenie exekúcie. Vzhľadom na uvedené žiadal oprávnený zohľadniť vyššie uvedené skutočnosti.

Oprávnený zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal povinný v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie povinného je dôvodné.

Povinný v podanom odvolaní namietal, že ho súd prvého stupňa zaviazal na náhradu trov exekúcie
súdnej exekútorke napriek tomu, že jeho námietkam proti exekúcii a trovám exekúcie bolo vyhovené a
zastavenie exekúcie zavinil oprávnený.

Odvolací súd z pripojeného spisu súdu prvého stupňa zistil, že exekučným titulom je rozsudok
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 16.4.2009, č.k. 9C/899/1998-495 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.6.2010, č.k. 1Co/80/2009-521, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 6.8.2010 a vykonateľnosť dňom 10.8.2010. Týmto rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť
oprávnenému sumu vo výške 4.118,70 eura so 17,6 % úrokom zo sumy 2.459,00 eura od 23.10.1998
do budúcna a zostávajúcu časť istiny vo výške 1.659,69 eura bezúročne, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Z uvedeného teda vyplýva, že povinný bol zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 4.118,70 eura, pričom
sumu 2.459,00 eura mal zaplatiť s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % od 23.10.1998 do budúcna a
sumu 1.659,69 eura bezúročne. Predmetom exekučného konania sa však stala len povinnosť povinného
zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 1.659,69 eura ako časti celkovej sumy 4.118,70 eura.

Z fotokópie výpisu z účtu povinného vedeného vo Q. a.s. zo dňa 27.8.2010 vyplýva, že povinný uhradil
oprávnenému v uvedený deň sumu 4.118,70 eura. V tejto sume bola teda zahrnutá aj suma vymáhaná
v exekučnom konaní (1.659,69 eura).

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie dňa 31.8.2010, preto sa exekučné
konanie v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo v uvedený deň.

Dňa 15.10.2010 podal povinný námietky proti exekúcii a trovám exekúcie, o ktorých rozhodol súd prvého
stupňa uznesením zo dňa 24.2.2012, č.k. 22Er/397/2010-40 tak, že týmto vyhovel. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.4.2012. Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a
povinného zaviazal zaplatiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 45,63 eura.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.



Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že odvolanie povinného je
dôvodné. Totiž oprávnený podal súdnej exekútorke návrh na vykonanie exekúcie dňa 31.8.2010, v ktorý
deň sa podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začala exekúcia. Povinný však sumu 1.659,69 eura,
ktorú bol povinný uhradiť na základe exekučného titulu a na vymoženie ktorej sa začala exekúcia, uhradil
ešte dňa 27.8.2010. Exekúcia bola teda začatá až po úhrade predmetnej pohľadávky, a teda nebola
začatá dôvodne. Jej následné zastavenie preto zavinil oprávnený.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), súd rozhodnutie zruší,
len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Nesprávne právne posúdenie veci je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav
alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. Vec chápeme širšie než
výrok napadnutého rozhodnutia a patrí sem aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti
nároku a dodržiavania procesných predpisov upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť
rozhodnutia vo veci samej.

Odvolací súd zastáva názor, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súdnej exekútorky súd prvého
stupňa nepostupoval správne. V danom prípade zastavenie exekúcie zavinil oprávnený tým, že podal
návrh na vykonanie exekúcie po tom, ako už bola pohľadávka vymáhaná v tomto konaní, uhradená a
tým nedôvodne začal exekučné konanie.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia a uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie v zmysle §
221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude preto v ďalšom konaní rozhodnúť o náhrade trov exekúcie súdnej
exekútorky a svoje rozhodnutie jasne, stručne a presvedčivo zdôvodniť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.