Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoE/4/2017 z 30. 5. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. mája 2017, sp. zn. 7CoE/4/2017, ECLI:SK:KSNR:2017:4414218596.1 Krajský súd Nitra | 7CoE/4/2017 | ECLI:SK:KSNR:2017:4414218596.1 | 2017-05-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 370 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d7060a18-cd38-4262-9cff-0b9761b488a6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4414218596.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/4/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414218596
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4414218596.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO
CIVITAS, s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného verita, s.r.o. advokátskou
kanceláriou so sídlom Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnej: X. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I., N. XX, o vymoženie pohľadávky v sume 494,30 eura s príslušenstvom, o späťvzatí návrhu na
vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie, uznesenie súdu prvej inštancie
zo dňa 18.12.2014 č.k. 14Er/1064/2014-18 zrušuje a exekučné konanie zastavuje.

Žiadnej zo strán nevznikol nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej,
Exekútorský úrad Bratislava, Astrová 2/A, zo dňa 11.09.2014. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil
ustanoveniami § 44 ods. 2 tretia veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len ,,Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1, 2 , § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), konštatujúc, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie nebola dôvodne podaná. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci
je rozhodcovský rozsudok sp.zn. II/2013-1807 zo dňa 10.01.2014, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd
Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave a ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť
sumu 494,30 eura, sumu úrokov a sankčných úrokov vo výške 51,18 eura, spolu so sankčným úrokom
vo výške 9% ročne zo sumy 494,30 eura, odo dňa 16.12.2010 do zaplatenia a to všetko do troch dní
od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Poukázal na to, že vydaniu rozhodcovského rozsudku
predchádzala Zmluva o všadeplatíkarte zo dňa 20.07.2006 uzatvorená medzi právnym predchodcom
oprávneného (Poštovou bankou a.s.) a povinnou, číslo zmluvy 0014599173. Súčasťou zmluvy boli
aj obchodné podmienky pre všadeplatíkartu, ktoré v časti V. v bode 5.8. obsahujú rozhodcovská
doložku, podľa ktorej sa klient, držiteľ doplnkovej karty a banka dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú
zo zmluvných vzťahov, vrátane sporov o ich vznik, platnosť a výklad, ako sporov týkajúcich sa tejto
rozhodcovskej doložky, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii
bánk SR podľa jeho základných vnútorných predpisov, pričom toto rozhodnutie bude pre všetky sporné
strany konečné a záväzné. Súd zastal názor, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala
založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu, ktorého rozhodnutie malo byť konečné a záväzné. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym
spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy,
a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Svoje závery oprel aj o



rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo/45/2013 ako aj o rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS
55/2011 zo dňa 24.02.2011. Z uvedených dôvodov rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, v dôsledku čoho rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky je nulitným právnym aktom. Súd prvej inštancie preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol.

2. Následne súdu prvej inštancie bolo dňa 29.12.2014 doručené písomné podanie oprávneného
označené ako „Späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie, Návrh na zastavenie exekučného konania,
Žiadosť o vrátenie exekučného titulu“, v rámci ktorého navrhol exekúciu zastaviť a vrátiť zaplatený súdny
poplatok.

3. Proti uzneseniu podal oneskorene odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie súdu prvej inštancie
v celom rozsahu zmeniť a vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, resp. zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že súd v zmysle
ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku je oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy
výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný
titul, pričom nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako napr. zmluvu o úvere. V
danom prípade tak súd prvej inštancie nie je oprávnený vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie,
kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Mal
za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom
určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona
o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu, podľa § 159 OSP. Súd preto nemôže znova skúmať skutkový stav a vykonávať
dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej
doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne
posúdená. Navyše oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. bol povinný postupovať v súlade
s ustanoveniami rozhodcovského zákona, pričom Poštová banka, a.s. postupovala v súlade s ust. §
93b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s
tým, že v predmetom bode je daná klientovi možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To že ju
neodmietol je podľa názoru oprávneného prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Ďalej namietal, že
súd prvej inštancie pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie
skutkového stavu, k čomu sa nemal možnosť vyjadriť, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Okrem toho postupom súdu prvej inštancie bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez
toho, aby bola povinná urobila akýkoľvek právny úkon, ju nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho
postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinnej. Záverom dodal, že exekučný súd mu svojím
postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade
zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 18.12.2014, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho
procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase
účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku)
hodnotiac podanie oprávneného ako späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie a vzhľadom na to,
že späťvzatie návrhu bolo podané potom ako súd prvej inštancie rozhodol, ale jeho rozhodnutie
nenadobudlo právoplatnosť, má za to, že je potrebné späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie pripustiť,
uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 18. decembra 2014 č. k. 14Er/1064/2014 zrušiť a exekučné
konanie zastaviť.

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.



8. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

9. Keďže oprávnený po rozhodnutí súdu prvej inštancie do času, kým rozhodnutie nenadobudlo
právoplatnosť, písomným podaním zo dňa 21.12.2014 (č.l. 22 spisu) vzal svoj návrh na vykonanie
exekúcie v celom rozsahu späť a žiadal exekučné konanie zastaviť a súhlas povinného potrebný nebol,
odvolací súd dospel k záveru, že sú splnené všetky podmienky stanovené v § 370 CSP. Pre uvedené
dôvody odvolací súd späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie pripustil, uznesenie súdu prvej inštancie
zo dňa 18. decembra 2014 č. k. 14Er/1064/2014 zrušil a exekučné konanie zastavil.

10. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán nevznikol nárok na náhradu
trov konania, pretože oprávnený zavinil zastavenie konania, avšak povinnému v konaní žiadne trovy
nevznikli.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).