{"guid": "060ee2c6-a78a-4918-bf58-87a65bdc32a1:94bab96d-4534-4646-a244-49fe4dbf161a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2614201555.4", "spisova_znacka": "25CoP/79/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 25CoP/79/2014 z 6. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 6. apríla 2015, sp. zn. 25CoP/79/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2614201555.4", "identifikacne_cislo": "2614201555", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Červenková", "sudca_id": 382, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-cervenkova-382", "datum_vydania": "2015-04-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-36.odsek-1", "nazov": "§ 36 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25", "nazov": "§ 25 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-25"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-36", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-25"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/94bab96d-4534-4646-a244-49fe4dbf161a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2614201555.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2614201555.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2614201555.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/79/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614201555
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2614201555.4

Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. F., nar. X.X.XXXX, bytom u starých
rodičov J., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica,
dieťa rodičov - matky: F. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. P. č. XXX, zastúpenej advokátkou: Mgr. Silvia
Kaveschánová, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 104 a otca: K. F., nar. X.X.XXXX, bytom R., C.
XXXX/XX, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, za účasti starých rodičov maloletého
dieťaťa: Y. J., nar. XX.XX.XXXX a A. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Y. P. č. XXX, o návrhu starých
rodičov maloletého dieťaťa: E. F., nar. XX.XX.XXXX a Z. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom R., C. XXXX/
XX, o zmenu úpravy výkonu ich styku s maloletým dieťaťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného
súdu Senica zo dňa 30.7.2014 č.k. 11P/14/2014 - 50, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa    r u š í     a    vec mu             v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zmenil rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 9P 99/2011-51
zo dňa 17.9.2011 tak, že upravil styk navrhovateľov E. F. a Z. F., starých rodičov mal. K. F., s maloletým
dieťaťom tak, že navrhovatelia sú oprávnení stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v
sobotu v čase od 9.00 do 12.00 hod bez prítomnosti matky. Táto úprava sa určuje na prvé tri kalendárne
mesiace po právoplatnosti tohto rozsudku. Počnúc štvrtým kalendárnym mesiacom po právoplatnosti
tohto rozsudku sú navrhovatelia oprávnení stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v
sobotu od 10.00 do 16.00 hod. bez prítomnosti matky. Súd ďalej uložil matke povinnosť dieťa na styk so
starými rodičmi pripraviť a odovzdať dieťa starým rodičom - navrhovateľom v mieste bydliska dieťaťa v
čase určenom ako začiatok styku starých rodičov s dieťaťom. Navrhovateľom - starým rodičom dieťaťa
uložil povinnosť dieťa matke v čase ukončenia styku s dieťaťom odovzdať v mieste bydliska dieťaťa. O
trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne ust. § 25 ods. 1, 2 a 5, § 26 Zákona o rodine ako
i § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Vecne potom argumentoval tým, že starí rodičia dieťaťa sú blízkymi
príbuznými dieťaťa, a je bez pochybností, že ich vzájomný kontakt za normálnych okolností pozitívne
obohacuje celkový, no najmä citový vývoj dieťaťa. Je obvyklé, že kontakt starých rodičov s vnúčatami
sa uskutočňuje prevažne prostredníctvom rodičov dieťaťa, pričom sa udržiava a prehlbuje hlavne cez
spoločné stretnutia a spoločne strávený čas. Rôzne životné situácie a okolnosti v rodine však môžu
obmedziť, či dokonca znemožniť prirodzené udržiavanie tohto vzťahu. K takejto situácii došlo aj v
prejednávanej veci, keďže rodičia maloletého dieťaťa sa rozviedli, nežijú spolu, a otec sa s maloletým
dieťaťom v súčasnosti vôbec nevída, keďže je vo väzení. Tieto okolnosti znemožnili, aby sa navrhovatelia
prostredníctvom svojho syna - otca dieťaťa -  s vnukom stretávali, v dôsledku čoho došlo rozsudkom
Okresného súdu Senica č. k. 9P 99/2011-51 zo dňa 17.9.2011 k úprave styku maloletého dieťaťa so
starými rodičmi. Na tejto úprave sa rodičia dieťaťa so starými rodičmi dohodli a súd ich dohodu schválil,
s tým, že maloleté dieťa malo v čase rozhodovania súdu približne rok a 8 mesiacov. Od poslednej úpravy



výkonu styku starých rodičov F. s maloletým dieťaťom uplynuli do podania návrhu na jeho zmenu viac ako
dva roky a do vyhlásenia tohto rozsudku takmer tri roky. Pôvodná úprava styku sa pre starých rodičov aj
pre maloleté dieťa stala nedostatočnou. Starí rodičia  vzhľadom na vek dieťaťa by sa s ním radi stretávali
častejšie a aj bez matkinej prítomnosti, chcú si vnuka užiť a dieťa by malo poznať rodinu aj zo strany otca.
Takéto riešenie bude priaznivé aj pre dieťa, ktoré bude mať intenzívnejší kontakt s navrhovateľmi, teda
starými rodičmi, ktorí pre dieťa nie sú a ani by nemali byť cudzími ľuďmi. Pokiaľ ide o obsah tejto zmeny,
starí rodičia dieťaťa žiadali styk s dieťaťom rozšíriť zo štvrťročných stretnutí na stretnutia prebiehajúce
každé dva týždne, bez prítomnosti matky. Matka toto odmietla s tým, že starí rodičia sa o dieťa v
skutočnosti nezaujímajú a len na ňu chcú vyvíjať psychický nátlak. Pre dieťa sú starí rodičia údajne
cudzími ľuďmi a matka ho nebude nútiť sa s nimi stretávať. K tomuto súd uvádza, že starých rodičov
dieťaťa nemožno v žiadnom prípade považovať za ľudí cudzích, ide o priamych príbuzných dieťaťa, ktorí
sa navyše s dieťaťom poznajú a stretávajú, hoci možno v obmedzenej miere. Práve táto obmedzená
miera stretnutí pritom podnietila starých rodičov k podaniu rozširujúceho návrhu, s poukazom na vek
dieťaťa a záujem navrhovateľov o prehlbovanie vzájomného vzťahu s vnukom. Súd nepokladá za
dôvodné tvrdenie matky, že sa starí rodičia o dieťa nezaujímajú, nakoľko mu títo platia namiesto otca
výživné, platia mu poistky, s dieťaťom sa stretávajú a sú ochotní mu prispievať aj nad rámec výživného
nákupom oblečenia či hračiek. Skutočnosť, že v minulosti z rôznych dôvodov nedošlo k uskutočneniu
stretnutia starých rodičov s dieťaťom - čo sa stalo, v dôsledku nízkej frekvencie stretnutí určených
súdom, zdrojom napätia v rodine - nie je dôvodom na nerozšírenie tohto styku, naopak, práve častejšie
stretávanie sa starých rodičov s vnukom umožní eliminovať frustráciu z prípadného neuskutočneného či
skráteného stretnutia, nakoľko zúčastnení budú vedieť, že ďalšia možnosť na stretnutie sa naskytne už
o dva týždne, a nie až v ďalšom štvrťroku. Čo sa týka poukazovaných rozporov vo výchovných metódach
matky so správaním sa starých rodičov, podľa matky išlo najmä o nadmerné množstvo sladkostí, ktoré
starí rodičia vnukovi dávali, ktorú skutočnosť navrhovatelia potvrdili a odôvodnili tým, že sa s dieťaťom
stretli len raz za čas, a preto sa mohlo sať, že mu toho naraz nakúpili viac. Tu súd znova poukazuje na
to, že práve častejšie stretnutia sa starých rodičov s dieťaťom by mohli daný problém vyriešiť, keďže je
nepravdepodobné, že by navrhovatelia kupovali dieťaťu nadmerné množstvo sladkostí každé dva týždne
tak, ako tomu bolo v prípade štvrťročných stretnutí. Súd potom nepokladal za dôvodnú ani námietku
matky ohľadom toho, že starí rodičia nepoznajú denný režim a zvyklosti dieťaťa. O tomto totiž nie je
problém starých rodičov podrobne informovať, pričom nič nenasvedčuje tomu, že by títo neboli schopní
či ochotní sa obvyklému režimu dieťaťa prispôsobiť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146
ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého, ktorým sa domáha zmeny napadnutého
rozsudku. Argumentovala tým, že súd prvého stupňa nezohľadnil skutočnosť, že dieťa navrhovateľov
nepozná, lebo ich dávno nevidelo, ani to, že navrhovatelia neuvádzali pred súdom pravdu o doterajších
stretnutiach, ako aj zaujatosť kolízneho opatrovníka, ktorú v konaní namietali, a súd tiež nepripustil ďalšie
dokazovanie ňou navrhnuté, rovnako neprihliadol na čestné prehlásenie jej matky A. J.. Odvolateľka
ďalej popísala frekvenciu doterajšieho styku navrhovateľov s maloletým, pričom poukázala aj na tú
skutočnosť, že navrhovatelia chodia často za svojím synom - otcom maloletého na návštevy do väzenia,
pričom z napadnutého rozhodnutia vyplýva ich oprávnenie na stretávanie sa s maloletým každú druhú
sobotu takmer na celý deň bez jej prítomnosti, čo v nej vyvoláva vážnu obavu, že dieťa budú brať do
väzenia. Má za to, že nie je vhodné, aby maloletý trávil čas bez jej prítomnosti s navrhovateľmi, ktorí
si sami zapríčinili to, že s maloletým teraz nemajú žiaden vzťah. V jeho veku (4 roky) a vzhľadom k
jeho duševnej pohode a rozvoju nie sú stretnutia s navrhovateľmi bez matky vhodné. Odvolaciemu súdu
navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že navrhovatelia by mohli zo začiatku
budovania si vzťahu s maloletým stretávať sa s ním jednu sobotu v mesiaci od 9.00 hod. do 12.00 hod.
za jej prítomnosti.

Navrhovatelia, otec maloletého ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali, k odvolaniu matky
maloletého sa písomne vyjadrili kolízny opatrovník a navrhovatelia.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľov žiadal potvrdiť
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, pretože stretávanie sa maloletého dieťaťa so starými rodičmi
je v jeho záujme, najmä z dôvodu, aby neprišlo k citovému odcudzeniu, dokonca k ohrozeniu rozvoja
dieťaťa z jeho citovej, rozumovej, či mravnej stránky, ak by sa so starými rodičmi nestretávalo.



Navrhovatelia poukázali na to, že vždy sa o maloletého K. zaujímali a to už od jeho narodenia, jeho
rodičom zabezpečili trojizbový byt, na ktorý si sami zobrali úver, aby ich vnuk vyrastal v rodinnom
prostredí plnohodnotným životom. Pri narodení maloletého mu založili poistku a ukladajú mu aj peniaze
na účet, aby bol aspoň v primeranej miere v živote zabezpečený. Výživné za jeho otca uhrádzajú
pravidelne každý mesiac. Napriek týmto skutočnostiam je im bránené stretávať sa s maloletým, jeho
matka sa vždy vyhovára a to, čo píše v podanom odvolaní sa vôbec nezakladá na pravde. Sami sa
domnievajú, že matka maloletého by im stretávanie s dieťaťom umožnila, ale je ovplyvňovaná a bojí sa
svojich rodičov a preto vznikajú tieto nepríjemnosti. Matka mala v minulosti problémy aj s omamnými
látkami (drogami), v čom zrejme naďalej pokračuje. Boja sa o maloletého, pričom ho chcú mať aj oni a
to bez jej prítomnosti, pretože táto klame a to nielen svojich vlastných rodičov. Nielen starí rodičia J. by
mali byť každý deň v kontakte s maloletým, ale aj oni sú jeho starí rodičia, ktorí ho milujú a chcú sa s
ním hrať a tráviť s ním pekné chvíle. Čo sa týka návštev maloletého, vždy sa na stretnutie dostavili, ale
zakaždým boli výhovorky od jeho matky, ktorá dokonca v konaní uviedla, že oni sú pre neho cudzí ľudia.

Matka následným podaním oznámila súdu, že maloletý K. bol predbežným opatrením Okresného súdu
Senica sp. zn. 8P/56/2014-12 zo dňa 10.9.2014 zverený do spoločnej náhradnej starostlivosti starým
rodičom J., pretože jej zdravotný stav nedovoľuje, aby sa o maloletého osobne starala. Má problémy so
psychoaktívnymi látkami a v súčasnosti dobe sa nachádza v resocializačnom programe. Predpokladaná
dĺžka doliečovania je 12 a viac mesiacov. Sama si je vedomá práv starých rodičov F. a nebude im
brániť v kontakte s maloletým a v plnom rozsahu bude rešpektovať napadnutý rozsudok. Žiada však
o prehodnotenie, či by nebolo vhodnejšie pre maloletého, aby pri prvých stretnutiach s jeho starými
rodičmi F. bola aj jej matka A. J.  a to z dôvodu, že vyše 10 mesiacov nebol maloletý v kontakte so
starými rodičmi F..

Ďalším podaním matky prostredníctvom jej právnej zástupkyne, táto žiadala odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie, alternatívne napadnutý rozsudok zmeniť tak, že upravuje styk navrhovateľov s maloletým
dieťaťom tak, že títo sú oprávnení sa s ním stretávať každú párnu sobotu v období školského vyučovania
okrem období školských prázdnin v období školského vyučovania stanovených MŠ SR; v čase od 9.00
hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky a počas letných školských prázdnin v prvú sobotu v mesiaci
júl v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky, v druhú sobotu v mesiaci júl v čase od
9.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky, v prvú sobotu v mesiaci august v čase od 9.00 hod. do
12.00 hod. za prítomnosti matky, druhú sobotu v mesiaci august v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. za
prítomnosti matky. Poukázala na to, že odvolaním napádala nesprávnosť prvostupňového rozsudku z
dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu veci, pretože súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností       (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.), z dôvodu, že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.)
a pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 písm. f) O.s.p.). Napadnutý rozsudok žiadala zmeniť tak, že navrhovatelia sú oprávnení stretávať
sa s maloletým každú prvú sobotu v mesiaci od 9.00 hod. do 12.00 hod. vždy za jej prítomnosti. Súd
prvého stupňa odmietol vykonať ňou navrhované dôkazy bez náležitého odôvodnenia, ako svedkyňa
nebola vypočutá jej matka A. J., súd nenariadil ani navrhované znalecké dokazovanie. Opakovane
poukazuje, že maloletý k navrhovateľom, ani k svojmu otcovi nemá vybudovanú emocionálnu väzbu, a
to z dôvodov nie na jej strane, ale s ohľadom na skutočnosť, že otec maloletého je dlhodobo vo výkone
trestu odňatia slobody od jedného roku veku dieťaťa, keď si ešte nebolo schopné vytvárať k nemu citové
väzby. Taktiež čo sa týka navrhovateľov, nakoľko títo neprejavovali o neho skutočný záujem, ako by starí
rodičia mali a celá ich súčasná zvýšená iniciatíva o záujem vnuka sa začala prejavovať až pod tlakom
súdneho konania o zvýšenie výživného na maloletého, kde vyživovaciu povinnosť za otca maloletého
plnia navrhovatelia, pričom sa z ich strany nejedná o plnenie uložené súdnym rozhodnutím. Ako vyplýva
z jej odvolania zo dňa 15.8.2014 i z jej výpovedí na pojednávaniach, je zrejmé, že navrhovatelia
nevyužívali ani ten rozsah styku, ktorý majú súdom právoplatne priznaný doteraz. Je zarážajúce, že
túto skutočnosť neakceptoval ani kolízny opatrovník a ani prvostupňový súd. O rozsahu vykonaného
dokazovania v tomto smere poručenským súdom i kolíznym opatrovníkom svedčí výpoveď kolíznej
opatrovníčky z pojednávania zo dňa 26.3.2014, kde sa uvádza, že pokiaľ kolízny opatrovník v písomnej
správe uviedol, že treba styk s dieťaťom upraviť bez prítomnosti matky, bolo to z dôvodu, že keď sa
s matkou o veci naposledy rozprával a pýtal sa, či dieťa má problém pri kontakte s cudzími ľuďmi,
povedala, že nie. Je len ťažko predstaviteľné, že kolízny opatrovník, ktorý má byť osoba na určitej
odbornej úrovni so skúsenosťami v týchto situáciách, sa neunúva porozprávať sa s maloletým, alebo sa



aspoň pokúsiť navodiť situáciu, ako sa maloletý bude správať bez prítomnosti jemu známej osoby. Toto
kolízny opatrovník neurobil z vlastného rozhodnutia, dokonca nevyužil ani príležitosť toto vyskúšať aspoň
na pár minút pri stretnutí so starými rodičmi, ktorého sa zamestnankyne úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny zúčastnili. Ešte zarážajúcejšie je, že s takýmto prístupom kolízneho opatrovníka sa uspokojil aj
prvostupňový súd. Prvostupňový súd sa v odôvodnení rozsudku absolútne nevyporiadal s otázkou styku
bez prítomnosti matky, a teda v tejto časti je rozhodne napádaný rozsudok rozhodnutím arbitrárnym.
Nakoľko prvostupňový súd, ani kolízny opatrovník sa otázkou styku maloletého s navrhovateľmi bez
prítomnosti matky nezaoberal, predkladá odvolaciemu súdu Odborné vyjadrenie detskej psychologičky
Mgr. C. P. zo dňa 21.10.2014, ktorá maloletého vyšetrila.

V priebehu odvolacieho konania odvolací súd zistil (na čo bol upozornený matkou maloletého), že
predbežným opatrením súd prvého stupňa zo dňa 10.9.2014, č.k. 8P/56/2014-12, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 22.11.2014, bol maloletý zverený do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých
rodičov maloletého zo strany matky: Y. J. a A. J.. Následne uznesením súdu prvého stupňa zo dňa
20.10.2014, č.k. 8P/56/2014-21 sa začalo konanie bez návrhu o zverenie maloletého do náhradnej
osobnej starostlivosti. Nakoľko sa v predmetnom konaní rieši otázka úpravy styku maloletého so starými
rodičmi zo strany otca a rozhodnutím v tomto konaní môžu byť ovplyvnené práva a povinnosti starých
rodičov, ktorým bol maloletý zverený do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, bolo potrebné starých
rodičov maloletého zo strany matky považovať za účastníkov konania (R 25/1970), ktorých tak odvolací
súd pribral v súlade s ust. § 94 ods. 2 O.s.p. do tohto konania ako účastníkov uznesením zo dňa
16.2.2015 č.k. 25CoP/79/2014-116.

Dňa 30.12.2014 bolo odvolaciemu súdu doručené právnou zástupkyňou matky podanie, z obsahu
ktorého vyplýva zmena odvolacieho petitu s tým, že po dôkladnom zvážení celej situácie a hlavne so
zreteľom na súdu predložené Odborné vyjadrenie Mgr. P. -  psychologičky, si dovoľuje požiadať, aby
odvolací súd po vykonanom dokazovaní napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na
prejednanie prvostupňovému súdu, alternatívne, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
tak, že upraví styk navrhovateľov s maloletým K. tak, že navrhovatelia sú oprávnení sa s maloletým
stretávať každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. v prítomnosti matky. Matka
je povinná dieťa na styk riadne pripraviť. Matka je povinná dieťa v stanovenom čase starým rodičom
dieťaťa odovzdať v mieste bydliska dieťaťa, kde sú starí rodičia aj dieťa v čase ukončenia styku povinní
matke odovzdať.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 81 ods.
1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2  O.s.p.) a dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa bola úprava styku navrhovateľov - starých rodičov
s maloletým dieťaťom - ich vnukom. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu
a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol tento styk upravený.

V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, ust. § 25 a § 26 sa pritom použijú primerane.

V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to
potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to
potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa
aj s blízkymi osobami.



Blízkou osobou v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka je pritom príbuzný v priamom rade, súrodenec
a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Príbuznými v
priamo rade - v priamom pokolení sú pritom priami predkovia a priami potomkovia, teda i starí rodičia.
Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú
dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať
vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.
Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť,
aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo
prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s
procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
Prijatím Dohovoru o právach dieťaťa sa jednotlivé štáty zaviazali, že ich činnosť bude v súlade s
najlepším záujmom dieťaťa a ostatnými článkami Dohovoru. Deti, na rozdiel od dospelých, nemajú
možnosť za svoje práva bojovať, svoje práva uplatňovať a vyžadovať žiadnym legitímnym spôsobom,
preto deti potrebujú ochranu a špeciálnu starostlivosť, akú dospelí nepotrebujú. V zmysle citovaných
článkov Dohovoru aj maloleté dieťa má právo povedať svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú
a jeho názor musí byť braný vážne.

Dohovor o právach dieťaťa, je založený na štyroch základných princípoch: nediskriminácia dieťaťa,
najlepší záujem dieťaťa, právo na život, prežitie a rozvoj a právo na rešpektovanie názorov dieťaťa.
Súd prvého stupňa však v konaní dôsledne pri rozhodovaní nerešpektoval princíp najlepšieho záujmu
dieťaťa ako ani právo dieťaťa na rešpektovanie jeho názoru. Podľa čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorá v čl. 41 ods. 4 ustanovuje, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú
právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť a práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od
rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Ústavný súd už vo viacerých
rozhodnutiach konštatoval, že úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu
práv rodičov, ale prostredníctvom tejto úpravy prispieva k ich garancii, preto nemôže byť v nesúlade
s čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, a že štát zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom
len v špecifických, neštandardných situáciách, v prípadoch, keď sa rodičia o styku nedohodnú (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 06. 07. 2006 sp. zn. PL.ÚS 26/2005). V článku 41
ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky je zakotvené, že podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 5
tohto článku ustanovuje zákon. Týmto zákonom je práve Zákon o rodine, ktorý neupravuje iba styk
rodičov s deťmi, ale aj styk s blízki osobami. Úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami
vyjadruje záujem štátu o udržanie rodinných vzťahov. Dieťa samotné je bytosťou jedinečnou, obdarenou
neodňateľnými, nescudziteľnými, nepremlčateľnými a nezrušiteľnými základnými právami a slobodami,
teda bytosťou, ktorej by sa malo dostať pri jej vývine to najlepšie. Dieťa má právo aj na lásku a
starostlivosť starých rodičov. Ak je dieťaťu toto právo upierané, musí štát využiť svoje mocenské
oprávnenie a prostredníctvom súdu ako príslušného orgánu zabezpečiť, aby právo maloletého dieťaťa
a to i v prípade nesúhlasu niektorého z rodičov bolo zabezpečené.

Citované zákonné ustanovenia tak umožňujú súdu upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami
za splnenia dvoch podmienok a to vtedy, ak je preukázané, že takáto úprava bude v záujme dieťaťa a
zároveň si to vyžadujú pomery v rodine.

Dokazovaním v prejednávanej veci bolo preukázané, že po ukončení spolužitia rodičov sa maloletý K. vo
svojom útlom veku (od jedného roka) spolu s matkou presťahoval do rodiny starých rodičov J., s ktorými
obaja tvoria spoločnú domácnosť doposiaľ. So svojim otcom maloletý nie je v kontakte, pretože tento je
dlhodobo vo výkone trestu odňatia slobody, konkrétne od jedného roku veku dieťaťa. S navrhovateľmi
ako starými rodičmi zo strany otca sa maloletý stretával len za prítomnosti matky na základe rozsudku
Okresného súdu Senica č.k. 9P 99/2011-51 zo dňa 17.9.2011, ktorým bola schválená dohoda, podľa
ktorej navrhovatelia boli oprávnený sa s maloletým stýkať jeden krát štvrťročne, vždy prvú sobotu v tom
ktorom kalendárnom štvrťroku v čase od 9.00 hod do 11.00 hod za prítomnosti matky pred Obecným
úradom Y. P. s tým, že matka je povinná dieťa na stretnutie riadne a včas pripraviť. Stretnutia sa však nie
vždy uskutočnili, pričom od rozhodnutia napadnutým rozsudkom nie je vôbec zrejmé či vôbec pokračujú,



ako často a ako prebiehajú. Navrhovatelia v konaní žiadali styk rozšíriť a to v rozsahu, ktorý je bežný aj
pre úpravu styku dieťaťa s druhým rodičom (každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 16.00 hod.),
čo však nie je prekvapujúce, keďže maloletý sa so svojim otcom nestretáva, pretože tento je vo výkone
trestu odňatia slobody, čím potom navrhovateľom ako starým rodičom zo strany otca nie je umožnený
styk s maloletým v rámci jeho stretávania sa so svojim otcom, už s ďalším vylúčením prítomnosti matky
pri jeho realizácii.

Pojem záujem dieťaťa nie je možné chápať zužujúco len „ako záujem zdravia dieťaťa“. Záujem dieťaťa
treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére
šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu
rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a
sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako
aj v iných právnych predpisoch. Rodičia maloletého boli rozsudkom Okresného súdu Senica č.k.
4C/100/2010-53 zo dňa 30.11.2010 rozvedený, pričom maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti
matky.  Ako to vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, v súčasnosti je maloletý v dočasnej
náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov J. (rodičov matky dieťaťa) na základe predbežného
opatrenia súdu prvého stupňa zo dňa 10.9.2014, č.k. 8P/56/2014-12, nakoľko matka má vážne zdravotné
problémy, ktoré si vyžadujú dlhší pobyt v zdravotníckom zariadení. Problém však naďalej zostáva vo
vzťahu k starým rodičom zo strany otca maloletého dieťaťa, ktoré obe procesné strany popisujú rôznym
spôsobom a zdôvodňujú rôznymi dôvodmi. Súd má za to, že medzi účastníkmi konania viazne vzájomná
komunikácia, ktorá má za následok, že kontakt maloletého dieťaťa so starými rodičmi F. zostal veľmi
sporadický, krátkodobý a do budúcna neistý. Takéto konanie dospelých nemôže súd považovať za
konanie, ktoré je v najlepšom záujme dieťaťa, preto pomery v rodine dieťaťa skutočne vyžadujú súdnu
úpravu styku starých rodičov s maloletým dieťaťom.

Pri úprave rozsahu a spôsobu styku starých rodičov - navrhovateľov s maloletým podľa úpravy
napadnutým rozsudkom dáva odvolací súd za pravdu matke dieťaťa v tom zmysle, že poukazom
na okolnosti daného prípadu je zrejmé, že maloletý K. si vzhľadom na frekvenciu doterajšej úpravy
jeho styku so starými rodičmi F. skutočne nemohol vytvoriť k nim takú citovú väzbu, o ktorú prejavujú
starí rodičia záujem, na druhej strane však vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa, ako už bolo
konštatované, maloletý má právo na lásku a starostlivosť aj od starých rodičov zo strany otca. Odvolací
súd dodáva aj to, že námietka nedostatočnej pripravenosti maloletého na styk s týmito starými rodičmi
bez prítomnosti matky je dopadom doterajšieho prístupu k budovaniu vzťahu maloletého k ním, keď
podľa popisu doterajších realizovaných, resp. aj nerealizovaných stretnutí je zrejmé, že samotné dieťa sa
nemôže dobre cítiť za prítomnosti dvoch nepriateľsky naladených rodinných príslušníkov, preto stretnutia
za týchto podmienok nemôžu byť dieťaťu na prospech.

Vo veci je však potrebné starostlivo zvážiť a za týmto účelom tak doplniť dokazovanie zamerané na
vyriešenie nadväzujúcej otázky primeranosti tohto styku, k čomu súd prvého stupňa pred vydaním
napadnutého rozsudku nepristupoval zodpovedne. Pri posudzovaní primeranosti, miesta, spôsobu a
rozsahu styku starých rodičov s maloletým je rozhodujúca aj súčinnosť kolízneho opatrovníka, pod
ním zorganizovaného stretnutia maloletého so starými rodičmi F. s následným podaním správy, pritom
je potrebné zistiť aj to, či dieťa nie je vo vzťahu k starým rodičom negatívne ovplyvňované a pri
uskutočnení tohto stretnutia, s poukazom na nízky vek dieťaťa, je zároveň potrebné vhodným spôsobom
zistiť jeho názor v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o rodine a § 100 ods. 3 O.s.p. Až podľa výsledkov
uvádzaného zisťovania bude možné ustáliť, či stretávanie maloletého so starými rodičmi F. bude môcť
prebiehať aj bez prítomnosti blízkeho rodinného príslušníka maloletého (za súčasného stavu jedného
zo starých rodičov J., pravdepodobne starej matky) a to v mieste na to vhodnom, ktoré bude musieť
byť súdom prvého stupňa preverené a procesnými stranami rešpektované, s tým že pravdepodobne
bude nevyhnutným skutočne pozvoľne a citlivo pristúpiť k vytvoreniu pozitívnych vzťahov a citových
väzieb medzi dieťaťom a starými rodičmi F. (tu pozri správu predloženú v odvolacom konaní matkou
spísanú Mgr. C. P., privátnym psychológom dňa 21.10.2014). Súd prvého stupňa síce uložil kolíznemu
opatrovníkovi zúčastniť sa stretnutia maloletého so starými rodičmi F. (uznesenie z pojednávania súdu
prvého stupňa dňa 26.3.2014, č.l. 25 spisu), k čomu však nedošlo, s čím sa súd prvého stupňa uspokojil
a vo veci aj bez toho rozhodol.



Napokon odvolací nemôže nechať bez povšimnutia ani to, že súd nevykonal matkou navrhovaný dôkaz
výsluchom jej matky - starej matky J., ako ani navrhované znalecké dokazovanie, čo v napadnutom
rozsudku riadne nezdôvodnil.

K odvolacej námietke, podľa ktorej sa spochybňuje vo veci nezaujatosť pracovníčky Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Senica, odvolací súd konštatuje nasledovné. V zmysle ust. § 73 ods. 2 písm. b)
bod 2 a § 90 Ods. 4 písm. a) zák. č. 305/2005 Z.z., miestne príslušným priamo zo zákona na vykonávanie
funkcie kolízneho opatrovníka podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine je ten úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny, v obvode ktorého má maloleté dieťa obvyklý pobyt. Pojem obvyklý pobyt náš právny poriadok,
ale ani právo Európskej únie nedefinuje. Z pojmu však vyplýva, že ide o miesto, kde sa daná osoba
zdržiava s úmyslom dlhodobejšie sa tam zdržiavať, pričom sa vyžaduje i určité trvanie tohto stavu. Z
uvedeného vyplýva, že obvyklý pobyt maloletých detí je v obvode Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
v Senici. Tento úrad je potom priamo zo zákona miestne príslušným na vykonávanie funkcie kolízneho
opatrovníka v danom konaní. Keďže v citovanom zákone ani v iných súvisiacich právnych normách,
nejestvuje ustanovenie, ktoré by umožňovalo vylúčenie či zámenu zákonom stanoveného miestne
príslušného úradu za iný úrad, nejestvuje žiaden zákonný podklad pre takýto postup. Odvolací súd na
záver zdôrazňuje, že úrad má zákonnú povinnosť zastupovať výlučne záujmy dieťaťa a nie niektorého
z rodičov (cit. § 61 Zákona o rodine) a že za opatrovníka maloletým deťom bol ustanovený predmetný
úrad ako právnická osoba, pričom je vecou kompetentných zamestnancov úradu, ktorého konkrétneho
pracovníka poveria povinnosťou zastupovať maloleté deti v konaní. Prípadná otázka vylúčenia takéhoto
pracovníka nejustičného orgánu z dôvodu jeho možnej zaujatosti môže byť z podnetu účastníka riešená
mimo súdneho konania nadriadeným povereného zamestnanca úradu.

Vzhľadom na vyššie uvedené je potom potrebné konštatovať predčasnosť napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa, čím došlo jednak k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom ako aj k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci tým, že súd prvého stupňa nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav, preto odvolací súd s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p.
rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. vec vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní, pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 226 O.s.p.), bude v naznačenom smere doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo
veci. Vykonané dokazovanie je potrebné opätovne vyhodnotiť s použitím vyššie citovaných ustanovení
Zákona o rodine, a vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. §
157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}