Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 15CoE/101/2014 z 30. 3. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. marca 2014, sp. zn. 15CoE/101/2014, ECLI:SK:KSNR:2014:4613209940.1 Krajský súd Nitra | 15CoE/101/2014 | ECLI:SK:KSNR:2014:4613209940.1 | 2014-03-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: ZRK, § 45 ods. 1 ZRK, § 45 ods. 2 ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/709b1f25-2f74-40e9-bb54-08df33f4c892 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4613209940.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/101/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613209940
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4613209940.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XXX,
H., o vymoženie 1.214,30 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Topoľčany č.k. 6Er/1189/2013-22 zo dňa 14.01.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č.k. 6Er/1189/2013-22 zo dňa 14.01.2014 p o t v
r d z u j e.

Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 41 ods. 2, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

Súd uviedol, že zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a zmluvných dojednaní bolo zistené, že medzi
účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo, nakoľko
predmetom zmluvy o úvere bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru bez
uvedenia účelu ich poskytnutia dlžníkovi. Oprávnený je podnikateľom, pričom medzi predmety jeho
činnosti patrí aj poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Pokiaľ ide o povinného,
ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere, je nepochybné, že zmluvu uzatváral ako fyzická osoba, ktorá
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z celkového
formátu zmluvy (tlačiva) vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov
fyzických osobám, pričom ide o zmluvy (vrátane úverových podmienok), ktoré boli vopred veriteľom
pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné
dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda typizovanou, štandardnou
zmluvou - uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemá možnosť
zmeniť. Na spotrebiteľské vzťahy, o ktorý ide aj v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania, sa aplikujú
spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola
spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv.
absolútny obchod. Dobré mravy sú zákonu neodporujúce mimoprávne spoločenské normy správania
sa akceptované v danom čase v rámci určitej spoločenskej skupiny, ktoré zodpovedajú požiadavke



spravodlivého, teda vyváženého usporiadania vzájomných práv a povinností účastníkov spoločenských
vzťahov, ktoré takéto normy správania upravujú. Rozhodca, ktorý rozhodoval spor účastníkov a
vydal rozhodcovský rozsudok, odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej
zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi. Nakoľko medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah,
bola rozhodcovská zmluva podrobená súdnej kontrole podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút
neprijateľnej (nekalej) podmienky (dojednania, požiadavky) spotrebiteľskej zmluvy, t.j. bolo posúdené,
či rozhodcovská zmluva, aj keď nezačlenená medzi podmienky štandardnej (formulárovej) zmluvy,
teda v rámci oprávneným vopred pripravených zmluvných dojednaní, nespôsobuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu
zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy a nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná
podmienka sa prieči dobrým mravom (§ 3 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská zmluva , z ktorej
rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov, znemožňuje voľbu povinného
(spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak podá žalobu oprávnený (dodávateľ). Ak
aj rozhodcovská zmluva dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania
rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je
možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a
oprávneným dodávateľ. Ďalej je nepochybné, že rozhodcovskú zmluvu si povinný osobitne nevyjednal,
bola veriteľom vopred pripravená a dlžník ju nemal možnosť ako zmeniť, alebo ovplyvniť jej obsah (mohol
zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam). Len veľmi ťažko pritom možno
predpokladať, že si dlžník bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej
zmluvy nesie. Rozhodcovská zmluva je v neprospech povinného ako spotrebiteľa aj z dôvodu miesta
rozhodcovského konania, nakoľko v prípade riešenia sporu by bol miestne príslušný súd, v ktorého
obvode je bydlisko povinného (spotrebiteľa), čo neplatí v prípade rozhodcovského konania. Predmetná
rozhodcovská zmluva je podľa názoru súdu taktiež formulárovou, predtlačenou zmluvou, je podpísaná v
rovnaký deň ako zmluva o revolvingovom úvere, a povinný si jej dojednanie nemohol osobitne dohodnúť.
Z tohto dôvodu bola rozhodcovská zmluvy súdom posúdená ako odporujúca dobrým mravom. Ďalej
súd zistil, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje aj ďalšie neprimerané podmienky - dojednania o
zmluvných sankciách (zmluvných pokutách). Tieto dojednania neboli dohodnuté individuálne v úverovej
zmluve, ale sú súčasťou zmluvných dojednaní, ktoré sú na predtlačenom tlačive, sú všeobecne
koncipované pre veľký počet dlžníkov (spotrebiteľov) a teda nie sú individuálne dojednané a je
nepochybné, že povinný nemal možnosť ich zmeniť, pričom sú v jeho neprospech. Takto dojednané
zmluvné pokuty sú pre bežného spotrebiteľa len ťažko zistiteľné, keďže nevyplývajú priamo zo zmluvy,
ale sú obsiahnuté iba v ťažko prehľadných zmluvných dojednaniach, s ktorými sa pri podpise zmluvy
spotrebiteľ nemá možnosť dôsledne oboznámiť. Súd s poukazom na všetky uvedené dôvody žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodol tak z dôvodu,
že zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, pretože rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného
na plnenia, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, pričom aj samotné rozhodcovské konanie, ktorého
výsledkom je exekučný titul, vychádza z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvnej. Nároky, ktoré aj keď sú
priznané exekučným titulom, ale vychádzajú z neprijateľných podmienok obchádzajúcich právne normy
spotrebiteľského práva, nemožno vymáhať v rámci exekúcie, pretože takýto výkon práva by bol v rozpore
s dobrými mravmi.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že exekučný súd
sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby a
nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následné právne posúdenie. Zdôraznil, že
rozhodcovská zmluva vykazuje a má všetky znaky individuálne dojednaného právneho úkonu. Uviedol,
že z hľadiska účinkov rozhodcovskej zmluvy a samotného rozhodcovského konania spotrebiteľovi
poskytuje minimálne rovnaký a v niektorých prípadoch oveľa širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia
práv, ako je tomu v konaní pred súdom. Zdôraznil, že rozhodcovská zmluva nespĺňa ani všeobecnú
definíciu neprijateľnej podmienky a ide o platné dojednanie. Dodal, že možnosť riešenia sporov v
rozhodcovskom konaní bola v rozhodcovskej zmluve dohodnutá a z uvedenej formulácie vyplýva, že
spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo
pred rozhodcovským súdom. Z uvedeného obsahu mal za zrejmé, že konanie pred rozhodcovským
súdom je len arbitrárne a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len arbitrárne. Zdôraznil,
že rozhodcovská doložka nebola ako spôsob riešenia sporov medzi oprávneným a povinným stanovená
výlučne bez možnosti voľby. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého



stupňa v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň požiadal, aby súd zaviazal povinného
zaplatiť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 93,00 eur vrátane DPH.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)
a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 OSP.

Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 08.10.2013, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným
podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 10.10.2013 požiadal o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku č.k. RK-
PC-1076/13-LP zo dňa 22.04.2013, právoplatným dňa 09.07.2013 a vykonateľným dňa 13.07.2013.
Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.



Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia konštatuje správnosť zistenia skutkového
stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že spotrebiteľská zmluva
je v našom právnom poriadku definovaná v § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom
jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Súd prvého stupňa preto správne posúdil predmetný
právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo.

Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere totiž vyplýva, že (pôvodný) oprávnený vystupuje ako veriteľ,
teda oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje
sa za dodávateľa. Zo zmluvy je taktiež preukázané, že povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba,
ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti a považuje sa teda za spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka.

Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa,
pričom zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli
individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred
uzavretím zmluvy ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana
najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že bola vopred pripravená oprávneným pre
veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania,
ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na
spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, či došlo k
tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.

Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní") v
spojení s ust. § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. V zmysle týchto ustanovení
v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd musí posudzovať aj to, či
rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené
dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný
súd tieto dôvody zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).
V prípade, ak by exekučný súd tieto dôvody zistil neskôr, t.j. až po vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na ust. § 57 ods. 1 a § 58 ods. 1
Exekučného poriadku konštatuje, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania,
len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania
ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvého stupňa je oprávnený a aj
povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku,
následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu. Odvolací súd
zdôrazňuje poukaz na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa
13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR
konštatoval, že: "všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný
exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať". Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí
poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára
1997 vydanom pod sp. zn. Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R



58/1997 uviedol, že "súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej".

Aj Súdny dvor v rozhodnutí vo veci C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez
Nogueira zo dňa 6. októbra 2009 judikoval, že smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými
na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej
medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa jeho vnútroštátneho práva
vyplývajú s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení
s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o revolvingovom
úvere zo dňa 14.12.2011 a to v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy. Predmetná
zmluva totiž môže obsahovať viaceré neprijateľné podmienky.

Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok tak ako správne ustálil aj súd prvého
stupňa v napadnutom rozhodnutí, je aj samotná rozhodcovská doložka, ktorá akákoľvek, bez ohľadu na
jej formu a znenie, obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne
dojednaná. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená najmä tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom
odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd,
pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v
prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky), taktiež aj nerešpektovaním
právnej úpravy ochrany spotrebiteľa (sankcie v prípade omeškania dlžníka s plnením peňažného
záväzku - nepriaznivejšie pre spotrebiteľa, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a nebola individuálne
dojednaná, spotrebiteľ - povinná si ju nemohla osobitne vyjednať a nemala reálnu možnosť ovplyvniť
jej obsah.

Preto celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia
práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na
akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej
doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní
už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,
ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný,
nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa
preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako
celok.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že
povinnému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
v tomto štádiu konania mu žiadne trovy nevznikli.



Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.