Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoP/63/2013 z 21. 5. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 21. mája 2013, sp. zn. 17CoP/63/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3713203242.1
Krajský súd Trenčín | 17CoP/63/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3713203242.1 | 2013-05-21 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 219 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e760c4b8-c17f-4067-a1be-5b46ea676e55
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3713203242.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/63/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713203242
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3713203242.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o mal. deti L. - A., nar. XX.XX.XXXX a X., nar.
XX.XX.XXXX, deti bytom ako matka, deti rodičov F. L., naposledy bytom Q. XXXX/XX-X, X. B. a F.
L., bytom Q. XXXX/XX-X, X. B., o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca maloletých
detí proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25.marca 2013, č.k. 11P/34/2013-16,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa    p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh otca na vydanie predbežného opatrenia.
Uviedol, že otec sa podaným návrhom domáhal, aby maloleté deti A. a X. boli zverené do jeho
starostlivosti, každý týždeň počínajúc piatkom od 17.00 hod. do pondelka do 17.00 hod. s tým, že svoj
návrh odôvodnil tým, že s matkou detí sú manželmi od 09.10.2010, pričom z manželstva sa narodili dve
maloleté deti A. a X.. Manželstvo bolo spočiatku usporiadané no asi pred pol rokom začal u odporkyne
pozorovať zmenu v správaní, čo vyvrcholilo v polovičke januára 2013, keď na neho podala trestné
oznámenie pre fyzické napadnutie. V spoločnej domácnosti bývali do 11.03.2013, kedy odišla matka aj
s deťmi na jemu neznáme miesto. Odvtedy mu neumožnila kontakt s deťmi, bráni mu v starostlivosti o
ne. Preto je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p., kedy dospel k záveru, že návrh
otca je nedôvodný. Z podaného návrhu vyplýva, že rodičia detí spolu nežijú, matka opustila spoločnú
domácnosť aj s deťmi a deti sú v starostlivosti matky, ktorá býva spolu s deťmi na otcovi neznámom
mieste. Z pohovoru Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici a navrhovateľa vyplýva,
že tento nemá záujem stretnúť sa s matkou a chce sa s ňou rozviesť. Z rozhodnutia okresného súdu
Považská Bystrica, č.k. 4P/18/2013-8 zo dňa 13.03.2013 vyplýva, že matka požiadala o zverenie ich
detí do jej osobnej starostlivosti a súd jej návrh zamietol s tým, že rozhodnutie doposiaľ právoplatné
nie je. Vzhľadom na skutočnosti, že deti sa neocitli bez akejkoľvek starostlivosti pretože sa nachádzajú
v starostlivosti matky a v konaní nebolo ani preukázané, že by ich život, zdravie alebo priaznivý vývoj
boli vážne narušené alebo ohrozené a preto ani dočasné zverenie detí do osobnej starostlivosti otca ani
podľa § 76 ods. 1 písm. b/ dôvodné nie je.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie otec maloletých detí, ktorý žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,
prípadne zmenil tak, že maloleté deti zverí do jeho starostlivosti a matku zaviaže platiť na ne výživné po
26,85 eur mesačne. Poukázal na tú skutočnosť, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia podával
z toho dôvodu, že má dôvodnú obavu o zdravie a poskytovanie starostlivosti jeho deťom. Preto bol
nútený aj zmeniť svoj návrh tak, že žiadal zveriť obe deti do výlučne jeho starostlivosti. Matka nemá stále
zabezpečené bývanie, ani príjem z čoho plynú dôvodné obavy o zabezpečenie potrebnej starostlivosti o
deti. Uviedol, že matka podala na neho vyfabulované trestné oznámenie z údajného ublíženia na zdraví.
Odkedy opustila s deťmi byt, nebolo mu umožnené z jej strany čo i len stretnúť sa s deťmi. Uviedol tiež,



že matka deťom neposkytuje primeranú starostlivosť a vážne ohrozuje ich zdravotný stav, čo podložil
fotografiami mal. X.. Okrem toho sa mu podarilo získať informácie, že starší syn A. nechodí do škôlky.
Mal preto za to, že matka výchovu detí nezvláda. Poukázal na ust. § 18 Zákona o rodine ako aj čl. 41
ods. 4 Ústavy SR ako aj § 28 ods. 2 Zákona o rodine.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletých detí, ktorá poprela tvrdenie otca v tom
smere, že by ohrozovala zdravotný stav detí. Uviedla, že deťom poskytuje všestrannú a dôkladnú
starostlivosť, tieto sú v sledovaní pediatrie a netrpia žiadnymi ochorenia zapríčinenými nedostatočnou
starostlivosťou. Ďalej uviedla, že čo sa týka jej príjmu v súčasnej dobe poberá rodičovský príspevok,
prídavky na deti a výživné, ktoré jej súd určil v minimálnej výške t.z. 30% zo sumy životného minima.
Pokiaľ dieťa do škôlky nechodilo bolo to z dôvodu zdravotného a tiež v dôsledku jej obáv, že otec jej syna
zo škôlky zoberie a odmietne jej ho vrátiť. Neexistuje jediný dôvod, pre ktorý by jej mali byť deti odňaté.
V súčasnosti má zabezpečené bývanie, ktoré je iba dočasným núdzovým riešením krízovej situácie.
Nemá námietky voči tomu, aby sa otec s deťmi v budúcnosti stretával. Stretnutia mu umožňuje už v tejto
dobe v termínoch, na ktorých sa dohodli na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže. Žiadala
preto, aby krajský súd ako súd odvolací uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. z týchto dôvodov.

V prejednávanej veci z obsahu spisu súdu prvého stupňa je zrejmé, že rodičia maloletých detí, ktorý od
marca 2013 nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, kedy matka spoločne s deťmi opustila
spoločnú domácnosť a otec nevie, kde sa matka s deťmi doposiaľ zdržuje.

Z uznesenia Okresného súdu v Považskej Bystrici sp.zn. 4P/18/2013 bolo ďalej zistené, že matka
sa podaným návrhom domáhala nariadenia predbežného opatrenia, v rámci ktorého žiadala, aby súd
dočasne zveril deti do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal platiť na deti výživné, kedy súd prvého
stupňa zaviazal otca platiť na maloleté deti výživné na každé dieťa po 26,85 eur a vo zvyšku návrh matky
na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Súd prvého stupňa v tejto prejednávanej veci zamietnutie
návrhu odôvodnil tou skutočnosťou, že maloleté deti sa neocitli bez akejkoľvek starostlivosti, pretože
sa nachádzajú v starostlivosti matky a nebolo tiež preukázané, že by ich život, zdravie alebo priaznivý
vývoj boli vážne narušené alebo ohrozené a preto dočasné zverenie detí do osobnej starostlivosti matky
v zmysle § 75a ods. 1, ani § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. nie je dôvodné, a preto v tejto časti súd návrh
zamietol.

Na základe odvolania otca maloletých detí voči tomuto predbežnému opatreniu rozhodoval Krajský súd
v Trenčíne uznesením sp.zn. 19CoP/52/2013, ktorým bolo uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti týkajúcej sa povinnosti otca platiť výživné v minimálnej výške potvrdené. Zároveň odvolací súd
konštatuje, že návrh matky na dočasné zverenie detí bol zamietnutý, kedy odvolanie voči tejto časti
uznesenia súdu prvého stupňa podané nebolo, a preto odvolací súd vo svojom uznesení konštatoval,
že z obsahu spisu nevyplýva, že by boli splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia bez
návrhu a preto súd sa týmto výrokom nezaoberal, pričom zároveň zistil dôvody preto, aby bola uložená
povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere v prospech oboch maloletých detí, ktoré sú v súčasnosti
v starostlivosti matky.

Podľa § 75 ods. 1 písm. b/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd.

Tak ako správne konštatoval súd prvého stupňa a odvolací súd sa s týmto konštatovaním v celom
rozsahu stotožňuje v prejednávanej veci otec nepreukázal potrebu naliehavej dočasnej úpravy pomerov
medzi rodičmi maloletých detí, ktorí sú ešte stále manželmi a ktorí nežijú v spoločnej domácnosti na to,
aby súd rozhodoval o nariadení predbežného opatrenia podľa § 75a ods.1 O.s.p.. Z obsahu súvisiacich



spisov ako aj z obsahu úradného záznamu z pohovoru vykonaného Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Považskej Bystrici je zrejmé, že je síce pravdou, že matka odišla zo spoločnej domácnosti a
otcovi neoznámila, kde by sa v súčasnej dobe mohla s deťmi nachádzať. Na druhej strane zo šetrení
opatrovníka nie je zrejmé, že by matka akýmkoľvek spôsobom zanedbávala starostlivosť o maloleté deti
tak, že by bolo nutné naliehavo upraviť pomer medzi rodičmi a deťmi.

Z vyjadrenia matky je zrejme, že pokiaľ staršie dieťa nechodilo do škôlky, bolo to z dôvodu, že bolo buď
choré alebo z dôvodu, že sa obávala, že otec jej dieťa zoberie zo škôlky s tým, že by jej ho odmietol
následne vrátiť.

Posúdenie, či existuje potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov závisí na okolnostiach každého
konkrétneho prípadu. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti je potrebné
predovšetkým pečlivo uvážiť, či sú tu splnené podmienky pre nariadenie takéhoto predbežného
opatrenia.

Za stavu, kedy podmienky na strane matky skúmal súd v predchádzajúcom konaní tak, ako bolo vyššie
citované a kedy otec bol zaviazaný platiť na deti výživné v nevyhnutnej miere s tým, že ako matka uvádza
vo svojom vyjadrení má dočasne zabezpečené bývanie ako aj finančné prostriedky na to, aby sa mohla
starať o obe maloleté deti, bol v konečnom dôsledku v celom rozsahu správny postup súdu prvého
stupňa, ktorý návrh otca na či už zverenie detí počas víkendov alebo celkové zverenie maloletých detí
do jeho starostlivosti formou predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

Keďže teda v prejednávanej veci otec dostatočne nepreukázal, že je tu potreba dočasnej naliehavej
úpravy pomerov, prípadne, že by matka zanedbávala starostlivosť o deti do takej miery, že by bolo
nutné rozhodnúť o jej povinnosti odovzdať obe maloleté deti do jeho starostlivosti a tiež za stavu, kedy
už v predchádzajúcom konaní boli skúmané podmienky na strane oboch rodičov a otec bol zaviazaný
platiť výživné v nevyhnutnej miere na obe maloleté deti dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.

Preto krajský súd ako súd odvolací rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e     j e     p r í p u s t n é.