Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5S/18/2013 z 17. 9. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 17. septembra 2013, sp. zn. 5S/18/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8013200439.1 Krajský súd Prešov | 5S/18/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8013200439.1 | 2013-09-17 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Nečinnosti orgánu verejnej správy Citované ustanovenia: zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e763e85-e621-457f-bd46-216226eb881b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8013200439.1 Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5S/18/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200439 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8013200439.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa VLK Východné Karpaty, so sídlom v Snine, Kpt. Nálepku č. 102, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti odporcovi Obvodnému úradu životného prostredia Prešov, Námestie mieru 2, Prešov, o návrhu na začatie konania proti nečinnosti orgánu štátnej správy takto r o z h o d o l : Návrh z a m i e t a . Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Návrhom zo dňa 07.05.2013, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 14.05.2013, sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi rozhodnúť v lehote 60 dní o návrhu navrhovateľa na vyhlásenie Prírodnej rezervácie Orlia, o ktorom bolo vedené konanie na bývalom Krajskom úrade životného prostredia v Prešove pod sp.zn. 2012/270 a zároveň žiadal nahradiť trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 24.09.2010 predložil právnemu predchodcovi odporcu návrh na začatie konania o vyhlásení chráneného územia Prírodná rezervácia Zbojského potoka. K tomuto návrhu predložil projekt ochrany navrhovaného územia vypracovaný odborne spôsobilou osobou. Poukázal na to, že návrh vychádza zo skutočnosti, že predmetné územie spĺňa definíciu prírodnej rezervácie podľa ust. § 22 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, pretože ide o územie, ktoré je ľudskou činnosťou málo pozmenené a nachádzajú sa v ňom biotopy európskeho i národného významu, ako aj biotopy druhov európskeho i národného významu. Poukázal aj na to, že vyhlásením tohto chráneného územia bude zároveň zabezpečená aj ochrana najvýznamnejších prírodných hodnôt národného parku Poloniny, v ktorom sa navrhované chránené územie nachádza. Zdôraznil, že viac ako štvrtina územia navrhovanej prírodnej rezervácie je začlenená do jadrovej zóny svetového prírodného dedičstva UNESCO. Uviedol, že na stretnutí zvolanom Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky v COPK ŠOPSR v Banskej Bystrici dňa 15.10.2004 vyplynula z existujúcej situácie úlohy pre Správu Národného parku Poloniny a Lesoochranárskeho zoskupenia VLK spracovať v roku 2005 návrh na vyhlásenie Prírodnej rezervácie Zbojský potok. Listom zo dňa 02.11.2010 sp.zn. 1/2010/01382-003/ KM oznámil Krajský úrad životného prostredia v Prešove, že požiadal odbornú organizáciu ochrany prírody o preverenie potreby vyhlásiť dotknuté územie podľa podnetu a návrhu navrhovateľa. Ďalej uviedol, že ŠOP SR listom zo dňa 05.11.2010 identifikovala v dotknutom území biotopy európskeho významu (vrátane prioritných biotopov). Skonštatovala, že predložený návrh nie je v rozpore so záujmami ochrany prírody a preto navrhla podporiť predložený návrh Prírodnej rezervácie Dolina Zbojského potoka minimálne v rozsahu navrhovanej A zóny národného parku a jadrovej zóny karpatských bukových pralesov. Listom zo dňa 08.02.2010 (zrejme má byť správne 08.02.2011) sp.zn. 1/2011/00147-005/KM oznámil Krajský úrad životného prostredia v Prešove, že vracia navrhovateľovi projekt ochrany na vyhlásenie prírodnej rezervácie Doliny Zbojského potoka, keďže sa s ním nestotožnil. Ďalej uviedol, že dňa 28.11.2011 podal Krajskému úradu životného prostredia v Prešove, právnemu predchodcovi odporcu, návrh na vyhlásenie chráneného územia „Prírodná rezervácia Orlia“. Krajský úrad životného prostredia v Prešove listom zo dňa 01.01.2012 sp.zn. 2012/270-002 vrátil navrhovateľovi projekt ochrany a tento svoj postup odôvodnil tým, že po doručení zistil, že tento je svojim obsahom v podstate totožný s návrhom projektu Prírodná rezervácia Dolina Zbojského potoka, ktorý podal navrhovateľ v minulosti na tom istom úrade. V liste ďalej uvádza, že odborná organizácia ochrany prírody - ŠOP SR, RCOP v Stakčíne - správa Národného parku Poloniny a správa CHKO Vihorlat už vypracovali návrhy na vyhlásenie chránených území pokrývajúce územie lokality svetového kultúrneho dedičstva - Karpatské bukové pralesy a návrh projektu ochrany prírodnej rezervácie Borsukov vrch sa prekrýva s územím navrhovateľom navrhovanej prírodnej rezervácie Orlia. Zároveň uviedol, že v čase vypracovania tohto listu sa vedie proces prerokovania vyššie spomenutých návrhov na vyhlásenie prírodných rezervácií podľa § 50 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákona“). Argumentoval ust. § 2 ods. 2, § 11 ods. 1, § 22 ods. 1, § 50 ods. 1, 2, 4, 6, 7, 8 a 9, § 67 písm. c/ a § 81 ods. 1 zákona, čl. 8, čl. 9 ods. 3, čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru. S poukázaním na tieto citované ustanovenia dôvodil, že z ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny v spojení s čl. 8 a 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru vyplýva, že navrhovateľ ako mimovládna organizácia zaoberajúca sa ochranou životného prostredia a majúca postavenie zainteresovanej verejnosti podľa Aarhuského dohovoru je oprávnený zúčastňovať sa na tvorbe vykonávacích predpisov týkajúcich sa životného prostredia. V prostredí zákona o ochrane prírody a krajiny môžu mať nepochybne významný vplyv na predmet ochrany vykonávacie predpisy, ktorými sú jednotlivé časti krajiny vyhlasované za osobitne chránené. Nemožno preto mať pochybnosti o tom, že všeobecne záväzné právne predpisy, ktorými sú vyhlasované jednotlivé časti krajiny vyhlasované často za chránené územia podliehajú čl. 8 Aarhuského dohovoru. Ustanovenie § 81 ods. 1 zákona implicitne núti na všetky konania, ktoré nie sú spod pôsobnosti všeobecných predpisovo správnom konaní vyňaté podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, aplikovať ustanovenia Správneho poriadku. Preto nezodpovedá postupu ani podľa ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny, ani podľa ustanovení Správneho poriadku taký postup odporcu, ktorým o návrhu, ktorý bol predložený navrhovateľom, nerozhodne spôsobom predvídaným v ustanoveniach Správneho poriadku. Postup odporcu, ktorý opakovane vrátil navrhovateľovi návrh na vyhlásenie Prírodnej rezervácie Orlia, nemožno považovať za súladný s vyššie uvedenými stanoveniami zákona o ochrane prírody a krajiny v kontexte čl. 8 a čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. Podľa jeho názoru žiadne ustanovenia Aarhuského dohovoru neumožňuje taký výklad, podľa ktorého by zainteresovaná verejnosť v rámci oprávnení z tohto článku jej vyplývajúcich nemala možnosť participovať na prijímaní vykonávacích predpisov takým spôsobom, ktorý znamená iniciovanie predkladaných návrhov, ktoré spĺňajú požiadavky vnútroštátneho práva. Poukázal na to, že samotný Krajský úrad životného prostredia v Prešove konštatoval, že návrh na vyhlásenie Prírodnej rezervácie Orlia je vypracovaný v súlade s prílohou 25 vyhlášky č. 24/2003 Z.z. Z podkladov, ktoré si Krajský úrad životného prostredia v Prešove zaobstaral zároveň vyplýva, že ani odborná organizácia ochrany prírody, ale ani tento správny orgán nekonštatovali, že by návrh na vyhlásenie Prírodnej rezervácie Orlia predložený navrhovateľom bol z vecného hľadiska nedôvodný. Naopak, v časti I. tohto návrhu cituje navrhovateľ z vyjadrenia odbornej organizácie ochrany prírody, ktorá jeho návrh, resp. návrh na vyhlásenie prírodnej rezervácie vtedy označenej ako Dolina Zbojského potoka, považuje za opodstatnené. Za takéhoto stavu sa odporca nemôže zbaviť svojej povinnosti konať vo veci „vrátením“ predloženého návrhu navrhovateľovi bez toho, aby takéto jeho konanie nebolo možné podrobiť preskúmaniu súdom. Argumentoval, že so zreteľom na už uvedenú pôsobnosť Správneho poriadku na konanie podľa zákona o ochrane prírody a krajiny možno za zákonný považovať len taký postup, v ktorom by odporca rozhodol o predloženom návrhu navrhovateľa spôsobom predvídaným v Správnom poriadku, teda jeho návrh zamietol, konanie o ňom zastavil, prípadne vyzval ho na odstránenie nedostatkov predloženého návrhu. Postup, ktorý zvolil právny predchodca odporcu ho však zbavuje akejkoľvek kontroly nad jeho postupom a teda aj kontroly nad tým, či nekonanie vo veci vyhlásenia navrhovaného územia za prírodnú rezerváciu nie je postupom, ktorý je v rozpore s účelom zákona o ochrane prírody a krajiny. K podanému návrhu sa vyjadril odporca písomným podaním č. 2013/1935-8782/KM, ktoré bolo doručené súdu dňa 03.06.2013. V prvom rade odporca namietal, že na podanom návrhu bol označený ako Obvodný úrad životného prostredia v Prešove. Od 01.01.2013 v súlade s § 3 ods. 3 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe, starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 345/2012 Z.z. Krajský úrad životného prostredia v Prešove a Obvodný úrad životného prostredia v Prešove zanikli a „Obvodný úrad životného prostredia Prešov“ vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, ktoré boli zákonom ustanovené Krajskému úradu životného prostredia a Obvodnému úradu životného prostredia v sídle kraja. Teda upozornil, že právnym nástupcom je Obvodný úrad životného prostredia Prešov. K samotnému návrhu na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy dôvodil, že navrhovateľ predložil Krajskému úradu životného prostredia v Prešove (ďalej len „krajský úrad“) návrh projektu ochrany na vyhlásenie prírodnej rezervácie Dolina Zbojského potoka a následne pre to isté územie návrh projektu ochrany na vyhlásenie Prírodnej rezervácie Orlia. Ide o lokalitu v k.ú. R. a D. Z., okres Z. o výmere 1 833,08 ha, pričom navrhované územie tvoria lesné pozemky s rozlohou 1 799,99 ha, trvalé trávne porasty s rozlohou 23,15 ha, vodné plochy s rozlohou 7,32 ha, ostatné plochy s rozlohou 2,27 ha a zastavané plochy s rozlohou 0,35 ha. Podľa platného programu starostlivosti o lesy na lesnom hospodárskom celku R. v danej lokalite ide vo väčšine o hospodárske lesy, v ktorých sú lesné ekosystémy vychovávané a pestované za účelom produkcie drevnej hmoty, t.j. ide o lesné biotopy s aktívnym lesníckym manažmentom a nie o málo pozmenené biotopy ako je uvedené v navrhovateľom citovanom ustanovení § 22 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákona“). V súčasnosti sa v dotknutej lokalite v navrhovanom území prírodnej rezervácie nachádza Národný park Poloniny vyhlásený Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 258/1997 Z.z., ktorým sa vyhlasuje Národný park Poloniny, v ktorom platí tretí stupeň územnej ochrany. Citoval ust. § 54 ods. 18, 19, § 50 ods. 2 a 4 zákona a v tejto súvislosti uviedol, že v súlade s § 67 zákona obstaráva dva typy dokumentácie ochrany prírody a krajiny (§ 54 zákona): A. podľa § 67 písm. b/ zákona obstaráva: 1. projekt ochrany chráneného areálu, prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky, chráneného stromu a ich ochranného pásma, 2. projekt ochrany ochranného pásma jaskyne a prírodného vodopádu. B. podľa § 67 písm. d/ zákona 1. program starostlivosti o chránený areál, prírodnú rezerváciu, prírodnú pamiatku, národnú prírodnú rezerváciu, národnú prírodnú pamiatku a chránený strom, 2. program záchrany chráneného areálu, prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky, národnej prírodnej rezervácie, národnej prírodnej pamiatky a chráneného stromu, 3. na základe žiadosti vlastníka pozemku v súkromnom chránenom území program záchrany súkromného chráneného územia. Skupina A dokumentácie ochrany prírody a krajiny po jej obstaraní obvodným úradom životného prostredia v sídle kraja je v súlade s § 54 ods. 10 zákona podkladom na vyhlásenie, resp. zmenu ochrany (§ 50 a § 53 zákona). Skupina B dokumentácie ochrany prírody a krajiny sa po jej obstaraní orgánom ochrany prírody schvaľuje. V oboch týchto procesoch má verejnosť alebo občianske združenie právo podať pripomienky (vyhlasovací proces: § 50 ods. 2 a 4 zákona, schvaľovací proces: § 54 ods. 18 a 19 zákona) a tak aktívne vstúpiť do týchto procesov. Dôvodil, že vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny je špecifickým procesom, ktorý nespadá do rozsahu pôsobnosti zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v úplnom znení zákona č. 138/2004 Z.z. (ďalej len „Správny poriadok“). Správny poriadok sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach určitých konkrétnych fyzických osôb a právnických osôb. Rozhodovanie podľa Správneho poriadku je prejavom výkonu verejnej moci správneho orgánu, výsledkom ktorého je vydanie individuálneho správneho aktu voči konkrétnej osobe a v konkrétnej veci. Výsledkom procesu vyhlasovania ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny (§ 50) je podzákonný normatívny právny akt štátneho orgánu ochrany prírody, ktorý obsahuje všeobecne záväzné pravidlá správania sa vo forme právnych noriem. Obvodné úrady životného prostredia v sídle kraja môžu v medziach svojej pôsobnosti podľa zákona vydávať všeobecne záväzné vyhlášky, ktorými sa vyhlasuje ochrana chránených častí prírody a krajiny a ktoré smerujú voči neurčenému počtu adresátov. Legislatívny proces (§ 50, § 53 a § 54), ktorý predchádza vydaniu všeobecne záväznej vyhlášky nespĺňa podmienky na to, aby mohol prebiehať v režime Správneho poriadku. Citoval čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky, § 22 ods. 1 zákona a § 7 ods. 2 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 345/2012 Z.z. a v ich súvislosti uviedol, že ide o normotvornú právomoc, ktorú vykonáva orgán miestnej štátnej správy. Základnou charakteristikou normotvorby na úrovni miestnej štátnej správy je požiadavka jej súladu aj so všeobecne záväznými právnymi predpismi vydávanými ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Naviac, orgány štátnej správy musia pri vydávaní všeobecne záväzných vyhlášok dodržať podmienky ustanovené zákonom. Ďalej uviedol, že zákon o ochrane prírody a krajiny umožňuje participovať občianskemu združeniu na normotvorbe orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny alebo pri tvorbe dokumentácie ochrany prírody a krajiny, na základe ktorej sa vykonáva manažment chránených území. Orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny svoju normotvornú právomoc vykonáva v súlade so zákonom a to tak, že v I. fáze si v súlade s § 67 písm. b/ zákona obstará dokumentáciu ochrany prírody a krajiny, ktorá je v súlade s § 54 ods. 10 zákona a § 54 ods. 20 zákona podkladom pre II. fázu vyhlasovanie podľa § 50 zákona. Zákon ustanovuje, že obstarávanie návrhov dokumentácie ochrany prírody a krajiny a následne vyhlasovanie návrhov projektov ochrany chránených území je právomocou orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Zákon nezakazuje žiadnemu subjektu (ani občianskemu združeniu) podať návrh dokumentácie ochrany prírody a krajiny - návrh projektu na vyhlásenie chráneného územia vypracovaný v súlade so zákonom, resp. jeho vykonávacou vyhláškou. Po doručení návrhu takejto dokumentácie orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny tento návrh posúdi v súlade s ostatnou dokumentáciou ochrany prírody a krajiny, internými predpismi (napr. koncepcia ochrany prírody a krajiny, štátna politika v oblasti ochrany prírody a krajiny riadená usmerneniami, príkazmi a smernicami Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy alebo uzneseniami vlády Slovenskej republiky) alebo s inými medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky a pokiaľ dospeje k záveru, že je vo verejnom záujme a v záujme Slovenskej republiky takýto návrh v predloženom rozsahu obstarať, osvojí si ho a následne pristúpi k procesu vyhlasovania predloženého návrhu podľa § 50 zákona. V opačnom prípade, ak orgán štátnej správy dospeje k záveru, že nie je nevyhnutné vyhlásiť chránené územie podľa predloženého návrhu projektu ochrany chráneného územia, ustanovenie žiadneho právneho predpisu mu neprikazuje začať proces vyhlasovania chráneného územia. Orgán štátnej správy ochrany prírody - krajský úrad po obdržaní návrhu projektu na vyhlásenie Prírodnej rezervácie Dolina Zbojského potoka resp. Prírodnej rezervácie Orlia a po jeho preskúmaní dospel k záveru, že návrh v predloženom rozsahu nie je dôvodný na vyhlásenie navrhovanej prírodnej rezervácie a naviac v čase doručenia návrhu projektu pre Prírodnú rezerváciu Orlia išlo o duplicitný návrh s návrhom iného projektu, ktorý bol doručený od Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Regionálneho centra ochrany prírody v Stakčíne, Správy Národného parku Poloniny. Ďalej uviedol, že obstarať dokumentáciu ochrany prírody a krajiny za účelom následného vyhlásenia chráneného územia a vyhlásiť chránené územie všeobecne záväzným právnym predpisom je normotvorná právomoc orgánu štátnej správy a nie povinnosť, ako tvrdí navrhovateľ. krajský úrad už v listoch č. 1/2011/00147-005/KM zo dňa 08.02.2011 a č. 2012/270-002 zo dňa 11.01.2012 vysvetlil dôvody prečo sa s návrhmi projektov ochrany na vyhlásenie Prírodnej rezervácie Dolina Zbojského potoka a neskôr toho istého územia pod názvom Prírodná rezervácia Orlia nestotožnil a teda nezačal proces ich vyhlasovania podľa § 50 zákona. Pre účely súdneho konania uviedol súhrnne dôležité skutočnosti z vyššie uvedených listov, ako aj iné ďalšie skutočnosti, ktoré viedli k tomu, že krajský úrad nezačal proces vyhlasovania Prírodnej rezervácie Dolina Zbojského potoka a neskôr toho istého územia pod názvom Prírodná rezervácia Orlia, ktoré boli doručené od navrhovateľa. Podľa koncepcie ochrany prírody a krajiny ako strategického dokumentu ochrany prírody a krajiny schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 471 zo dňa 24.05.2006 je strategickým cieľom prehodnotiť súčasnú sústavu chránených území a vytvoriť reprezentatívnu národnú sústavu chránených území zabezpečujúcu ochranu biotopov národného významu a biotopov druhov národného významu, významných krajinných prvokov a území medzinárodného významu pri rešpektovaní ďalšieho navýšenia plochy národnej sústavy chránených území. Ďalej je strategickým cieľom na základe kritérií pre výber lokalít stanovených smernicou Rady 92/43/EHS začleniť vybrané územia európskeho významu do súvislej európskej sústavy chránených území NATURA 2000. Rozhodnutím Komisie 2008/218/ES zo dňa 25.01.2008, ktorým sa podľa smernice Rady prijíma prvý aktualizovaný zoznam lokalít európskeho významu v alpskom biogeografickom regióne uverejnené vo vestníku Európskych spoločenstiev - Ú.v.ES L 077, 19.02.2008 sa v záujmovom území do sústavy európsky chránených území prijali územie európskeho významu SKUEV0229 Bukovské vrchy. Podľa čl. 4 ods. 4 smernice Rady o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín sú členské štáty povinné vyhlásiť územia európskeho významu zaradené v národnom zozname za chránené územia v národnej sieti najneskôr do 6 rokov odo dňa schválenia národného zoznamu území európskeho významu Európskou komisiou. Pretože územie európskeho významu Bukovské vrchy sa 100 % prekrýva s chráneným územím v národnej sieti Slovenskej republiky (Národný park Poloniny) v rozsahu a spôsobom ako boli vymedzené (výnos Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 3/2004-5.1 zo dňa 14.07.2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu), tento záväzok Slovenskej republiky je splnený. Podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 471 zo dňa 24.05.2006 pri predkladaní návrhov akýchkoľvek chránených území je potrebné zabezpečiť dohodu o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv. Vzhľadom na uvedené, v návrhoch navrhovateľa absentoval minimálne predbežný súhlas dotknutých vlastníkov (správcov/nájomcov) s návrhom Prírodnej rezervácie Dolina Zbojského potoka resp. Orlia. V predloženom návrhu Prírodnej rezervácie Dolina Zbojského potoka resp. Orlia je požiadavka na zvýšenia stupňa ochrany na 5 - najvyšší stupeň územnej ochrany v rámci celého územia navrhovanej prírodnej rezervácie. Hlavným dôvodom na vyhlásenie prírodnej rezervácie ako uviedol navrhovateľ vo svojom návrhu, je vytvorenie územia bez priamych ľudských zásahov, v ktorom by sa vytvorila prírodná ekologická rovnováha a umožnil nerušený vývoj existujúceho geobiologického spoločenstva. Krajský úrad pri skúmaní prvého predloženého návrhu projektu návrhu projektu ochrany na vyhlásenie Prírodnej rezervácie Dolina Zbojského potoka a Prírodnej rezervácie Orlia zistil opodstatnenosť potreby sprísnenia ochrany záujmov ochrany prírody a krajiny na najvyšší stupeň územnej ochrany, avšak len v tej časti navrhovanej prírodnej rezervácie, kde je jadrová (aktualizovaná) zóna lokality svetového prírodného dedičstva Karpatské bukové pralesy resp. navrhovaná A zóna Národného parku Poloniny a preto vrátil návrh projektu ochrany navrhovateľovi s odporúčaním na prepracovanie návrhu alebo spolupracovať s odbornou organizáciou ochrany prírody pri spracovaní projektu ochrany pre dotknutú lokalitu. Dňa 21.10.2011 obdržal krajský úrad od odbornej organizácie ochrany prírody - Správy Národného parku Poloniny návrh projektu ochrany na vyhlásenie Prírodnej rezervácie Borsukov vrch, ktorý rieši túto potrebu sprísnenia stupňa územnej ochrany v opodstatnenom plošnom rozsahu v dotknutej lokalite (t.j. v rozsahu jednej štvrtiny návrhu výmery Prírodnej rezervácie Orlia). Krajský úrad sa s projektom ochrany Prírodnej rezervácie Borsukov vrch doručenej od Správy Národného parku Poloniny stotožnil a zahájil vyhlasovací proces chráneného územia v jeho opodstatnenom rozsahu. Následne doručený návrh projektu ochrany na vyhlásenie Prírodnej rezervácie Orlia od navrhovateľa bol v čase jeho doručenia na krajský úrad už duplicitným projektom ochrany danej lokality a teda bol už neopodstatnený. Naviac bol návrh projektu na vyhlásenie Prírodnej rezervácie Orlia od navrhovateľa predložený v rovnakej plošnej výmere ako jeho prvotne predložený návrh projektu na vyhlásenie Prírodnej rezervácie Dolina Zbojského potoka. Z uvedených dôvodov návrh projektu Prírodnej rezervácie Orlia bol navrhovateľovi vrátený. Ďalej uviedol, že pri vyhlasovaní chránených území s najvyšším stupňom ochrany prichádza k výraznému obmedzeniu vlastníka pri bežnom obhospodarovaní územia. Pri obmedzení bežného obhospodarovania patrí vlastníkovi dotknutého územia finančná náhrada (§ 61 zákona). Finančná náhrada sa uhrádza vlastníkovi zo štátneho rozpočtu. Za tejto situácie orgán štátnej ochrany prírody a krajiny kompetentný na vyhlásenie chráneného územia musí mať na pamäti, že vyhlásením chráneného územia zaťaží štátny rozpočet a preto k vyhláseniu chráneného územia musí pristupovať v takom prípade a v takom rozsahu, ktorý je dostatočne dôvodný. V závere vyjadrenia uviedol, že zastáva právny názor, že v tomto prípade nejde o žiadnu nečinnosť orgánu štátnej správy, ale len o uplatnenie jeho práva pri normotvornom procese a to neobstarať si dokumentáciu ochrany prírody a krajiny a teda nezačať vyhlasovací proces chráneného územia pre dokumentáciu, ktorá nie je v súlade s ostatnou dokumentáciou ochrany prírody a krajiny, rezortnými predpismi a usmerneniami, ako i s uznesením vlády Slovenskej republiky alebo s inými medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky a ktorá je duplicitná s iným návrhom projektu chráneného územia, pre ktorý je už vyhlasovací proces začatý. Krajský súd podľa § 250t ods. 4 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal podaný návrh navrhovateľa, vyjadrenie odporcu a oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Z obsahu podaného návrhu je nesporné, že ide o návrh na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. Navrhovateľ namietal nečinnosť odporcu podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákona“). Podľa § 250t ods. 1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekonal bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ listom zo dňa 25.11.2011, ktorý bol doručený Krajskému úradu životného prostredia v Prešove (ďalej len „krajský úrad“) dňa 28.11.2011 podal podnet na zahájenie konania podľa § 50 zákona vo veci vyhlásenia chráneného územia Prírodná rezervácia Orlia. Na tento podnet reagoval krajský úrad listom zo dňa 11.01.2012, v ktorom okrem iného uviedol, že po oboznámení sa s návrhom projektu zistil, že tento je svojim obsahom totožný s návrhom projektu Prírodná rezervácia Dolina Zbojského potoka, ktorý navrhovateľ zaslal krajskému úradu listom zo dňa 14.09.2010. Zároveň informoval navrhovateľa, že odborná organizácia ochrany prírody - ŠOP SR, RCOP v Stakčíne - Správa Národného parku Poloniny a správa CHKO Vihorlat už spracovali návrhy na vyhlásenie chránených území pokrývajúce územie lokality svetového kultúrneho dedičstva - Karpatské bukové pralesy. Správa Národného parku Poloniny konkrétne spracovala návrh projektu ochrany Prírodnej rezervácie Borsukov vrch, ktorej územie sa prekrýva s územím navrhovateľom navrhovanej Prírodnej rezervácie Orlia, resp. Dolina Zbojského potoka. V súčasnosti krajský úrad vedie proces prerokovania vyššie spomenutých návrhov na vyhlásenie prírodných rezervácií v súlade s § 50 zákona. S návrhmi projektov chránených území má navrhovateľ možnosť sa oboznámiť na webovom sídle krajského úradu. Z uvedených dôvodov návrh projektu na vyhlásenie Prírodnej rezervácie Orlia navrhovateľovi vrátil. Administratívny spis odporcu obsahuje aj podnet navrhovateľa zo dňa 24.09.2010, doručený krajskému úradu dňa 27.09.2010, na zahájenie konania podľa § 51 zákona vo veci zahájenia konania o vyhlásenie chráneného územia Prírodná rezervácia Dolina Zbojského potoka. Na základe tohto podnetu krajský úrad podal žiadosť na ŠOP SR Banská Bystrica o odborné posúdenie predloženého projektu ochrany listom zo dňa 30.09.2010. Odborné posúdenie projektu ochrany Prírodnej rezervácie Dolina Zbojského potoka bolo zo strany Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky predložené krajskému úradu písomným podaním zo dňa 05.11.2010 a doručené krajskému úradu dňa 12.11.2010. Následne krajský úrad na podnet navrhovateľa reagoval listom zo dňa 08.02.2010 č. 1/2011/00147-005/KM, kde v závere uviedol, že sa s návrhom projektu Prírodnej rezervácie Dolina Zbojského potoka nestotožnil a tento návrh projektu vracia navrhovateľovi. Zároveň uviedol, že pri prípadnom ďalšom spracovaní návrhov projektov ochrany odporúča spolupracovať s odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny. Podľa § 11 ods. 1 zákona, územnou ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona sa rozumie ochrana prírody a krajiny na území Slovenskej republiky alebo jej časti. Podľa § 22 ods. 1 zákona, lokalitu spravidla s výmerou do 1 000 ha, ktorá predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu alebo biotopy druhov európskeho významu alebo biotopy druhov národného významu môže krajský úrad životného prostredia vyhlásiť všeobecne záväznou vyhláškou za prírodnú rezerváciu. Podľa § 81 ods. 1 zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. V odseku 2 citovaného zákona sú uvedené konania, na ktoré sa všeobecné predpisy o správnom konaní nevzťahujú (§ 9, § 24 ods. 20, § 28 ods. 4, § 29 písm. c/, § 40 ods. 1, § 35 ods. 6, § 38 ods. 4 a 6, § 44 ods. 13, § 67 písm. i/, § 45 ods. 10, § 52 ods. 3, § 62 ods. 4, § 55, § 65 ods. 1 písm. i/, § 71 ods. 5, § 73, § 78, § 97 a § 102). Z ust. § 22 ods. 1 zákona jednoznačne vyplýva, že prírodná rezervácia sa vyhlasuje všeobecne záväznou vyhláškou, ktorá je z hľadiska teórie práva normatívnym právnym aktom. Normatívny právny akt je výsledkom normotvornej činnosti kompetentného štátneho orgánu a jeho tvorba sa realizuje v rámci legislatívneho procesu, ktorý má svoje štádia. Normatívny právny akt ako výsledok tvorby práva je potrebné odlíšiť od individuálneho právneho aktu, ktorý je rozhodnutím štátneho orgánu v konkrétnej veci, t.j. aktom aplikácie práva, t.j. aplikuje všeobecný normatívny právny akt a v ňom obsiahnuté právne normy na konkrétnu situáciu a zaväzuje konkrétne subjekty. Pričom normatívny právny akt ako všeobecne záväzne právny predpis sa vzťahuje na neurčitý počet subjektov rovnakého druhu a na neurčitý počet situácií rovnakého druhu. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Správny poriadok teda upravuje postup pri vydávaní individuálnych správnych aktov a rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach, teda o subjektívnych právach konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby. Vyhlasovanie všeobecne záväzného právneho predpisu nie je teda individuálnym správnym aktom, ktorým sa rozhoduje o subjektívnych právach fyzických a právnických osôb. Súd sa teda stotožňuje s názorom odporcu, že vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny je špecifickým procesom, ktorý nespadá do rozsahu pôsobnosti Správneho poriadku. Výsledkom procesu vyhlasovania ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny je podzákonný normatívny právny akt štátneho orgánu ochrany prírody, ktorý obsahuje všeobecne záväzné pravidlá správania sa vo forme právnych noriem. Legislatívny proces, ktorý predchádza vydaniu všeobecne záväznej vyhlášky nespĺňa podmienky na to, aby mohol prebiehať v režime Správneho poriadku. Podľa čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky, ministerstva a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe, starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozsahu svojej pôsobnosti a na základe osobitného zákona môžu obvodné úrady životného prostredia v sídle kraja vydávať pre svoj územný obvod všeobecne záväzné vyhlášky vo veciach starostlivosti o životné prostredie. Všeobecne záväzné vyhlášky obvodných úradov životného prostredia v sídle kraja, ako aj smernice a iné organizačné akty, ktorými ministerstvo riadi výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie uskutočňovaný obvodnými úradmi životného prostredia v sídle kraja uverejňujú sa vo Vestníku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny svoju normotvornú právomoc vykonáva v súlade so zákonom, t.j. v súlade s § 67 písm. b/ zákona, kedy obstaráva dokumentáciu ochrany prírody a krajiny, ktorá je v súlade s § 54 ods. 10 zákona a § 54 ods. 20 zákona a následne realizuje vyhlasovací proces podľa § 50 zákona. Dokumentáciu ochrany prírody a krajiny podľa § 54 vyhotovuje organizácia ochrany prírody alebo fyzická osoba alebo právnická osoba zapísaná ministerstvom v osobitnom zozname, ktorý každoročne uverejňuje vo svojom vestníku (§ 55 ods. 1 zákona). Zákon nezakazuje žiadnemu subjektu a teda ani občianskemu združeniu podať návrh dokumentácie ochrany prírody a krajiny - návrh projektu na vyhlásenie chráneného územia. Je však v právomoci príslušného štátneho orgánu, aby tento návrh posúdil, či je v súlade s ostatnou dokumentáciou ochrany prírody a krajiny, ako aj ďalšími internými predpismi a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky a ak dospeje k záveru, že je vo verejnom záujme a v záujme Slovenskej republiky takýto návrh v predloženom rozsahu obstarať, osvojí si ho a následne pristúpi k procesu predloženého návrhu podľa § 50 zákona. Podľa § 50 ods. 1 zákona, zámer vyhlásiť chránený krajinný prvok, chránený areál, prírodnú rezerváciu, prírodnú pamiatku, chránené vtáčie územia, zóny chráneného územia alebo chránený strom je orgán ochrany prírody príslušný na ich vyhlásenie povinný písomne oznámiť vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku dotknutého zamýšľanou ochranou, ktorého možno zistiť z evidencie v katastri nehnuteľností, dotknutej obci a dotknutým orgánom štátnej správy. Ak ide o chránené vtáčie územie a zóny chráneného územia, je týmto orgánom krajský úrad životného prostredia. Oznámenie zámeru obsahuje najmä základnú charakteristiku zámeru na vyhlásenie ochrany, miesto jeho realizácie. Ak je dotknutý väčší počet vlastníkov pozemkov alebo ak ich pobyt nie známym, možno oznámenie zámeru doručiť verejnou vyhláškou. Toto citované ustanovenie, ako aj ďalšie odseky 2 až 9 citovaného § 50 upravujú vyhlasovanie, zmenu a zrušenie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny a ich označenie. Navrhovateľ má právo sa v rámci tohto procesu aktívne zúčastniť podávaním pripomienok (§ 50 ods. 3 zákona). Právo navrhovateľa ako občianskeho združenia na ochranu prírody a krajiny je aj zúčastňovať sa na prerokovaní a pripomienkovaní dokumentácií ochrany prírody a krajiny, ktoré príslušný orgán ochrany prírody obstaráva a to podľa ust. § 54 ods. 18 a 19 zákona. Podľa § 54 ods. 10 zákona, projekty ochrany chránených území a chránených stromov podľa ods. 9 písm. a/ sa vyhotovujú ako podklad na vyhlasovanie alebo zmeny chránených území, chránených stromov a ich ochranných pásiem. Projekty ochrany chránených území a chránených stromov sú pre spracovanie ďalšej dokumentácie ochrany prírody a krajiny záväzné. Podľa § 55 ods. 1 zákona, dokumentácie ochrany prírody a krajiny podľa § 54 vyhotovuje organizácia ochrany prírody a krajiny alebo fyzická osoba alebo právnická osoba zapísaná ministerstvom v osobitnom zozname, ktorý každoročne uverejňuje vo svojom vestníku. S poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti je argumentácia navrhovateľa, že odporca nekonal spôsobom predvídaným v Správnom poriadku, teda buď jeho návrh zamietol, konanie zastavil, prípadne vyzval ho na odstránenie nedostatkov predloženého návrhu, je neopodstatnená. Pretože konanie vo veci vyhlásenia prírodnej rezervácie nie je individuálnym správny aktom, ktorým sa rozhoduje o subjektívnych právach, právom chránených záujmoch právnických alebo fyzických osôb, teda ani navrhovateľa, ale ide tu o normotvornú činnosť orgánu štátnej správy, nie je možné postup odporcu posudzovať podľa ustanovení Správneho poriadku. Už aj zo samotného podania navrhovateľa zo dňa 25.11.2011 jednoznačne vyplýva, že ide o podnet na zahájenie konania podľa § 50 zákona o ochrane prírody a krajiny. Ani zo samotného zákona nevyplýva, že by príslušný orgán štátnej správy bol povinný konať a vo veci rozhodnúť na základe podnetu vo veci vyhlásenia chráneného územia - prírodnej rezervácie samostatným rozhodnutím, t.j postupom podľa Správneho poriadku. Ak teda osobitný predpis neukladá orgánu verejnej správy v danom prípade určitým spôsobom konať a rozhodnúť, je návrh navrhovateľa nedôvodný. Súd okrem toho poukazuje aj na ďalšiu podmienku prípustnosti návrhu na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t ods. 1 O.s.p. a to, že navrhovateľ má preukázať, že vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. V danom prípade z obsahu podaného návrhu, ani z listinných príloh, ktoré navrhovateľ súdu predložil nie je zrejmé, že si túto podmienku pre konanie splnil. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250t ods. 4 O.s.p. návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Odporca podľa § 250t ods. 8 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov konania zo zákona. Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250t ods. 7 O.s.p.).