{"guid": "06040f65-c1ec-42e7-b795-1809a803f891:1e763e85-e621-457f-bd46-216226eb881b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8013200439.1", "spisova_znacka": "5S/18/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5S/18/2013 z 17. 9. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 17. septembra 2013, sp. zn. 5S/18/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8013200439.1", "identifikacne_cislo": "8013200439", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Magdaléna Škorpilová", "sudca_id": 912, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-magdalena-skorpilova-912", "datum_vydania": "2013-09-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nečinnosti orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543", "nazov": "zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e763e85-e621-457f-bd46-216226eb881b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8013200439.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8013200439.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8013200439.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov\nSpisová značka: 5S/18/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 8013200439\nDátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková\nECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8013200439.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa VLK Východné Karpaty, so sídlom v Snine, Kpt.\nNálepku č. 102, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach,\nŠtúrova č. 20, proti odporcovi Obvodnému úradu životného prostredia Prešov, Námestie mieru 2, Prešov,\no návrhu na začatie konania proti nečinnosti orgánu štátnej správy takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNávrh   z a m i e t a .\n\nNáhradu trov konania účastníkom   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNávrhom zo dňa 07.05.2013, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 14.05.2013, sa navrhovateľ\ndomáhal, aby súd uložil odporcovi rozhodnúť v lehote 60 dní o návrhu navrhovateľa na vyhlásenie\nPrírodnej rezervácie Orlia, o ktorom bolo vedené konanie na bývalom Krajskom úrade životného\nprostredia v Prešove pod sp.zn. 2012/270 a zároveň žiadal nahradiť trovy konania.\n\nNávrh odôvodnil tým, že dňa 24.09.2010 predložil právnemu predchodcovi odporcu návrh na začatie\nkonania o vyhlásení chráneného územia Prírodná rezervácia Zbojského potoka. K tomuto návrhu\npredložil projekt ochrany navrhovaného územia vypracovaný odborne spôsobilou osobou. Poukázal\nna to, že návrh vychádza zo skutočnosti, že predmetné územie spĺňa definíciu prírodnej rezervácie\npodľa ust. § 22 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, pretože ide o územie,\nktoré je ľudskou činnosťou málo pozmenené a nachádzajú sa v ňom biotopy európskeho i národného\nvýznamu, ako aj biotopy druhov európskeho i národného významu. Poukázal aj na to, že vyhlásením\ntohto chráneného územia bude zároveň zabezpečená aj ochrana najvýznamnejších prírodných hodnôt\nnárodného parku Poloniny, v ktorom sa navrhované chránené územie nachádza. Zdôraznil, že viac ako\nštvrtina územia navrhovanej prírodnej rezervácie je začlenená do jadrovej zóny svetového prírodného\ndedičstva UNESCO. Uviedol, že na stretnutí zvolanom Ministerstvom životného prostredia Slovenskej\nrepubliky v COPK ŠOPSR v Banskej Bystrici dňa 15.10.2004 vyplynula z existujúcej situácie úlohy pre\nSprávu Národného parku Poloniny a Lesoochranárskeho zoskupenia VLK spracovať v roku 2005 návrh\nna vyhlásenie Prírodnej rezervácie Zbojský potok. Listom zo dňa 02.11.2010 sp.zn. 1/2010/01382-003/\nKM oznámil Krajský úrad životného prostredia v Prešove, že požiadal odbornú organizáciu ochrany\nprírody o preverenie potreby vyhlásiť dotknuté územie podľa podnetu a návrhu navrhovateľa.\n\nĎalej uviedol, že ŠOP SR listom zo dňa 05.11.2010 identifikovala v dotknutom území biotopy\neurópskeho významu (vrátane prioritných biotopov). Skonštatovala, že predložený návrh nie je v\nrozpore so záujmami ochrany prírody a preto navrhla podporiť predložený návrh Prírodnej rezervácie\nDolina Zbojského potoka minimálne v rozsahu navrhovanej A zóny národného parku a jadrovej zóny\nkarpatských bukových pralesov. Listom zo dňa 08.02.2010 (zrejme má  byť správne 08.02.2011) sp.zn.\n1/2011/00147-005/KM oznámil Krajský úrad životného prostredia v Prešove, že vracia navrhovateľovi\nprojekt ochrany na vyhlásenie prírodnej rezervácie Doliny Zbojského potoka, keďže sa s ním nestotožnil.\n\nĎalej uviedol, že dňa 28.11.2011 podal Krajskému úradu životného prostredia v Prešove, právnemu\npredchodcovi odporcu, návrh na vyhlásenie chráneného územia „Prírodná rezervácia Orlia“. Krajský\núrad životného prostredia v Prešove listom zo dňa 01.01.2012 sp.zn. 2012/270-002 vrátil navrhovateľovi\nprojekt ochrany a tento svoj postup odôvodnil tým, že po doručení zistil, že tento je svojim obsahom\nv podstate totožný s návrhom projektu Prírodná rezervácia Dolina Zbojského potoka, ktorý podal\nnavrhovateľ v minulosti na tom istom úrade. V liste ďalej uvádza, že odborná organizácia ochrany\nprírody - ŠOP SR, RCOP v Stakčíne - správa Národného parku Poloniny a správa CHKO Vihorlat už\nvypracovali návrhy na vyhlásenie chránených území pokrývajúce územie lokality svetového kultúrneho\ndedičstva - Karpatské bukové pralesy a návrh projektu ochrany prírodnej rezervácie Borsukov vrch\nsa prekrýva s územím navrhovateľom navrhovanej prírodnej rezervácie Orlia. Zároveň uviedol, že v\nčase vypracovania tohto listu sa vedie proces prerokovania vyššie spomenutých návrhov na vyhlásenie\nprírodných rezervácií podľa § 50 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákona“).\n\nArgumentoval ust. § 2 ods. 2, § 11 ods. 1, § 22 ods. 1, § 50 ods. 1, 2, 4, 6, 7, 8 a 9, § 67 písm. c/ a §\n81 ods. 1 zákona, čl. 8, čl. 9 ods. 3, čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru. S poukázaním na tieto citované\nustanovenia dôvodil, že z ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny v spojení s čl. 8 a 9 ods. 3\nAarhuského dohovoru vyplýva, že navrhovateľ ako mimovládna organizácia zaoberajúca sa ochranou\nživotného prostredia a majúca postavenie zainteresovanej verejnosti podľa Aarhuského dohovoru je\noprávnený zúčastňovať sa na tvorbe vykonávacích predpisov týkajúcich sa životného prostredia. V\nprostredí zákona o ochrane prírody a krajiny môžu mať nepochybne významný vplyv na predmet\nochrany vykonávacie predpisy, ktorými sú jednotlivé časti krajiny vyhlasované za osobitne chránené.\nNemožno preto mať pochybnosti o tom, že všeobecne záväzné právne predpisy, ktorými sú vyhlasované\njednotlivé časti krajiny vyhlasované často za chránené územia podliehajú čl. 8 Aarhuského dohovoru.\nUstanovenie § 81 ods. 1 zákona implicitne núti na všetky konania, ktoré nie sú spod pôsobnosti\nvšeobecných predpisovo správnom konaní vyňaté podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia,\naplikovať ustanovenia Správneho poriadku. Preto nezodpovedá postupu ani podľa ustanovení zákona\no ochrane prírody a krajiny, ani podľa ustanovení Správneho poriadku taký postup odporcu, ktorým\no návrhu, ktorý bol predložený navrhovateľom, nerozhodne spôsobom predvídaným v ustanoveniach\nSprávneho poriadku. Postup odporcu, ktorý opakovane vrátil navrhovateľovi návrh na vyhlásenie\nPrírodnej rezervácie Orlia, nemožno považovať za súladný s vyššie uvedenými stanoveniami zákona\no ochrane prírody a krajiny v kontexte čl. 8 a čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. Podľa jeho názoru\nžiadne ustanovenia Aarhuského dohovoru neumožňuje taký výklad, podľa ktorého by zainteresovaná\nverejnosť v rámci oprávnení z tohto článku jej vyplývajúcich nemala možnosť participovať na prijímaní\nvykonávacích predpisov takým spôsobom, ktorý znamená iniciovanie predkladaných návrhov, ktoré\nspĺňajú požiadavky vnútroštátneho práva.\n\nPoukázal na to, že samotný Krajský úrad životného prostredia v Prešove konštatoval, že návrh na\nvyhlásenie Prírodnej rezervácie Orlia je vypracovaný v súlade s prílohou 25 vyhlášky č. 24/2003 Z.z.\nZ podkladov, ktoré si Krajský úrad životného prostredia v Prešove zaobstaral zároveň vyplýva, že\nani odborná organizácia ochrany prírody, ale ani tento správny orgán nekonštatovali, že by návrh na\nvyhlásenie Prírodnej rezervácie Orlia predložený navrhovateľom bol z vecného hľadiska nedôvodný.\nNaopak, v časti I. tohto návrhu cituje navrhovateľ z vyjadrenia odbornej organizácie ochrany prírody,\nktorá jeho návrh, resp. návrh na vyhlásenie prírodnej rezervácie vtedy označenej ako Dolina Zbojského\npotoka, považuje za opodstatnené. Za takéhoto stavu sa odporca nemôže zbaviť svojej povinnosti konať\nvo veci „vrátením“ predloženého návrhu navrhovateľovi bez toho, aby takéto jeho konanie nebolo možné\npodrobiť preskúmaniu súdom.\n\nArgumentoval, že so zreteľom na už uvedenú pôsobnosť Správneho poriadku na konanie podľa zákona\no ochrane prírody a krajiny možno za zákonný považovať len taký postup, v ktorom by odporca rozhodol\no predloženom návrhu navrhovateľa spôsobom predvídaným v Správnom poriadku, teda jeho návrh\nzamietol, konanie o ňom zastavil, prípadne vyzval ho na odstránenie nedostatkov predloženého návrhu.\nPostup, ktorý zvolil právny predchodca odporcu ho však zbavuje akejkoľvek kontroly nad jeho postupom\na teda aj kontroly nad tým, či nekonanie vo veci vyhlásenia navrhovaného územia za prírodnú rezerváciu\nnie je postupom, ktorý je v rozpore s účelom zákona o ochrane prírody a krajiny.\n\nK podanému návrhu sa vyjadril odporca písomným podaním č. 2013/1935-8782/KM, ktoré bolo doručené\nsúdu dňa 03.06.2013. V prvom rade odporca namietal, že na podanom návrhu bol označený ako\n\nObvodný úrad životného prostredia v Prešove. Od 01.01.2013 v súlade s § 3 ods. 3 zákona č.\n525/2003 Z.z. o štátnej správe, starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 345/2012 Z.z. Krajský úrad životného prostredia v Prešove a Obvodný úrad\nživotného prostredia v Prešove zanikli a „Obvodný úrad životného prostredia Prešov“ vykonáva štátnu\nsprávu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, ktoré boli zákonom ustanovené Krajskému úradu\nživotného prostredia a Obvodnému úradu životného prostredia v sídle kraja. Teda upozornil, že právnym\nnástupcom je Obvodný úrad životného prostredia Prešov.\n\nK samotnému návrhu na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy dôvodil, že navrhovateľ\npredložil Krajskému úradu životného prostredia v Prešove (ďalej len „krajský úrad“) návrh projektu\nochrany na vyhlásenie prírodnej rezervácie Dolina Zbojského potoka a následne pre to isté územie\nnávrh projektu ochrany na vyhlásenie Prírodnej rezervácie Orlia. Ide o lokalitu v k.ú. R. a D. Z., okres\nZ. o výmere 1 833,08 ha, pričom navrhované územie tvoria lesné pozemky s rozlohou 1 799,99 ha,\ntrvalé trávne porasty s rozlohou 23,15 ha, vodné plochy s rozlohou 7,32 ha, ostatné plochy s rozlohou\n2,27 ha a zastavané plochy s rozlohou 0,35 ha. Podľa platného programu starostlivosti o lesy na\nlesnom hospodárskom celku R. v danej lokalite ide vo väčšine o hospodárske lesy, v ktorých sú lesné\nekosystémy vychovávané a pestované za účelom produkcie drevnej hmoty, t.j. ide o lesné biotopy s\naktívnym lesníckym manažmentom a nie o málo pozmenené biotopy ako je uvedené v navrhovateľom\ncitovanom ustanovení § 22 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len\n„zákona“). V súčasnosti sa v dotknutej lokalite v navrhovanom území prírodnej rezervácie nachádza\nNárodný park Poloniny vyhlásený Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 258/1997 Z.z., ktorým sa\nvyhlasuje Národný park Poloniny, v ktorom platí tretí stupeň územnej ochrany.\n\nCitoval ust. § 54 ods. 18, 19, § 50 ods. 2 a 4 zákona a v tejto súvislosti uviedol, že v súlade s § 67 zákona\nobstaráva dva typy dokumentácie ochrany prírody a krajiny (§ 54 zákona):\nA. podľa § 67 písm. b/ zákona obstaráva: 1. projekt ochrany chráneného areálu, prírodnej rezervácie,\nprírodnej pamiatky, chráneného stromu a ich ochranného pásma, 2. projekt ochrany ochranného pásma\njaskyne a prírodného vodopádu.\nB. podľa § 67 písm. d/ zákona 1. program starostlivosti o chránený areál, prírodnú rezerváciu,\nprírodnú pamiatku, národnú prírodnú rezerváciu, národnú prírodnú pamiatku a chránený strom, 2.\nprogram záchrany chráneného areálu, prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky, národnej prírodnej\nrezervácie, národnej prírodnej pamiatky a chráneného stromu, 3. na základe žiadosti vlastníka pozemku\nv súkromnom chránenom území program záchrany súkromného chráneného územia.\n\nSkupina A dokumentácie ochrany prírody a krajiny po jej obstaraní obvodným úradom životného\nprostredia v sídle kraja je v súlade s § 54 ods. 10 zákona podkladom na vyhlásenie, resp. zmenu ochrany\n(§ 50 a § 53 zákona). Skupina B dokumentácie ochrany prírody a krajiny sa po jej obstaraní orgánom\nochrany prírody schvaľuje. V oboch týchto procesoch má verejnosť alebo občianske združenie právo\npodať pripomienky (vyhlasovací proces: § 50 ods. 2 a 4 zákona, schvaľovací proces: § 54 ods. 18 a 19\nzákona) a tak aktívne vstúpiť do týchto procesov.\n\nDôvodil, že vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny je špecifickým procesom,\nktorý nespadá do rozsahu pôsobnosti zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v úplnom znení\nzákona č. 138/2004 Z.z. (ďalej len „Správny poriadok“). Správny poriadok sa vzťahuje na konanie, v\nktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch\nalebo povinnostiach určitých konkrétnych fyzických osôb a právnických osôb. Rozhodovanie podľa\nSprávneho poriadku je prejavom výkonu verejnej moci správneho orgánu, výsledkom ktorého je\nvydanie individuálneho správneho aktu voči konkrétnej osobe a v konkrétnej veci. Výsledkom procesu\nvyhlasovania ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny (§ 50) je podzákonný normatívny\nprávny akt štátneho orgánu ochrany prírody, ktorý obsahuje všeobecne záväzné pravidlá správania\nsa vo forme právnych noriem. Obvodné úrady životného prostredia v sídle kraja môžu v medziach\nsvojej pôsobnosti podľa zákona vydávať všeobecne záväzné vyhlášky, ktorými sa vyhlasuje ochrana\nchránených častí prírody a krajiny a ktoré smerujú voči neurčenému počtu adresátov. Legislatívny proces\n(§ 50, § 53 a § 54), ktorý predchádza vydaniu všeobecne záväznej vyhlášky nespĺňa podmienky na to,\naby mohol prebiehať v režime Správneho poriadku.\n\nCitoval čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky, § 22 ods. 1 zákona a § 7 ods. 2 zákona č. 525/2003 Z.z.\no štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\n\nzákona č. 345/2012 Z.z. a v ich súvislosti uviedol, že ide o normotvornú právomoc, ktorú vykonáva\norgán miestnej štátnej správy. Základnou charakteristikou normotvorby na úrovni miestnej štátnej správy\nje požiadavka jej súladu aj so všeobecne záväznými právnymi predpismi vydávanými ministerstvami\na ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Naviac, orgány štátnej správy musia pri vydávaní\nvšeobecne záväzných vyhlášok dodržať podmienky ustanovené zákonom.\n\nĎalej uviedol, že zákon o ochrane prírody a krajiny umožňuje participovať občianskemu združeniu na\nnormotvorbe orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny alebo pri tvorbe dokumentácie ochrany\nprírody a krajiny, na základe ktorej sa vykonáva manažment chránených území. Orgán štátnej správy\nochrany prírody a krajiny svoju normotvornú právomoc vykonáva v súlade so zákonom a to tak, že v\nI. fáze si v súlade s § 67 písm. b/ zákona obstará dokumentáciu ochrany prírody a krajiny, ktorá je\nv súlade s § 54 ods. 10 zákona a § 54 ods. 20 zákona podkladom pre II. fázu vyhlasovanie podľa\n§ 50 zákona. Zákon ustanovuje, že obstarávanie návrhov dokumentácie ochrany prírody a krajiny a\nnásledne vyhlasovanie návrhov projektov ochrany chránených území je právomocou orgánu štátnej\nsprávy ochrany prírody a krajiny. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie\nje zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Zákon nezakazuje\nžiadnemu subjektu (ani občianskemu združeniu) podať návrh dokumentácie ochrany prírody a krajiny\n- návrh projektu na vyhlásenie chráneného územia vypracovaný v súlade so zákonom, resp. jeho\nvykonávacou vyhláškou. Po doručení návrhu takejto dokumentácie orgán štátnej správy ochrany prírody\na krajiny tento návrh posúdi v súlade s ostatnou dokumentáciou ochrany prírody a krajiny, internými\npredpismi (napr. koncepcia ochrany prírody a krajiny, štátna politika v oblasti ochrany prírody a krajiny\nriadená usmerneniami, príkazmi a smernicami Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky\nako ústredného orgánu štátnej správy alebo uzneseniami vlády Slovenskej republiky) alebo s inými\nmedzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky a pokiaľ dospeje k záveru, že je vo verejnom záujme\na v záujme Slovenskej republiky takýto návrh v predloženom rozsahu obstarať, osvojí si ho a následne\npristúpi k procesu vyhlasovania predloženého návrhu podľa § 50 zákona. V opačnom prípade, ak orgán\nštátnej správy dospeje k záveru, že nie je nevyhnutné vyhlásiť chránené územie podľa predloženého\nnávrhu projektu ochrany chráneného územia, ustanovenie žiadneho právneho predpisu mu neprikazuje\nzačať proces vyhlasovania chráneného územia. Orgán štátnej správy ochrany prírody - krajský úrad po\nobdržaní návrhu projektu na vyhlásenie Prírodnej rezervácie Dolina Zbojského potoka resp. Prírodnej\nrezervácie Orlia a po jeho preskúmaní dospel k záveru, že návrh v predloženom rozsahu nie je dôvodný\nna vyhlásenie navrhovanej prírodnej rezervácie a naviac v čase doručenia návrhu projektu pre Prírodnú\nrezerváciu Orlia išlo o duplicitný návrh s návrhom iného projektu, ktorý bol doručený od Štátnej ochrany\nprírody Slovenskej republiky, Regionálneho centra ochrany prírody v Stakčíne, Správy Národného parku\nPoloniny.\n\nĎalej uviedol, že obstarať dokumentáciu ochrany prírody a krajiny za účelom následného vyhlásenia\nchráneného územia a vyhlásiť chránené územie všeobecne záväzným právnym predpisom je\nnormotvorná právomoc orgánu štátnej správy a nie povinnosť, ako tvrdí navrhovateľ. krajský úrad už\nv listoch č. 1/2011/00147-005/KM zo dňa 08.02.2011 a č. 2012/270-002 zo dňa 11.01.2012 vysvetlil\ndôvody prečo sa s návrhmi projektov ochrany na vyhlásenie Prírodnej rezervácie Dolina Zbojského\npotoka a neskôr toho istého územia pod názvom Prírodná rezervácia Orlia nestotožnil a teda nezačal\nproces ich vyhlasovania podľa § 50 zákona. Pre účely súdneho konania uviedol súhrnne dôležité\nskutočnosti z vyššie uvedených listov, ako aj iné ďalšie skutočnosti, ktoré viedli k tomu, že krajský úrad\nnezačal proces vyhlasovania Prírodnej rezervácie Dolina Zbojského potoka a neskôr toho istého územia\npod názvom Prírodná rezervácia Orlia, ktoré boli doručené od navrhovateľa.\nPodľa koncepcie ochrany prírody a krajiny ako strategického dokumentu ochrany prírody a krajiny\nschváleného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 471 zo dňa 24.05.2006 je strategickým cieľom\nprehodnotiť súčasnú sústavu chránených území a vytvoriť reprezentatívnu národnú sústavu chránených\núzemí zabezpečujúcu ochranu biotopov národného významu a biotopov druhov národného významu,\nvýznamných krajinných prvokov a území medzinárodného významu pri rešpektovaní ďalšieho navýšenia\nplochy národnej sústavy chránených území.  Ďalej je strategickým cieľom na základe kritérií pre výber\nlokalít stanovených smernicou Rady 92/43/EHS začleniť vybrané územia európskeho významu do\nsúvislej európskej sústavy chránených území NATURA 2000. Rozhodnutím Komisie 2008/218/ES zo\ndňa 25.01.2008, ktorým sa podľa smernice Rady prijíma prvý aktualizovaný zoznam lokalít európskeho\nvýznamu v alpskom biogeografickom regióne uverejnené vo vestníku Európskych spoločenstiev - Ú.v.ES\nL 077, 19.02.2008 sa v záujmovom území do sústavy európsky chránených území prijali územie\neurópskeho významu SKUEV0229 Bukovské vrchy. Podľa čl. 4 ods. 4 smernice Rady o ochrane\n\nbiotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín sú členské štáty povinné vyhlásiť územia\neurópskeho významu zaradené v národnom zozname za chránené územia v národnej sieti najneskôr\ndo 6 rokov  odo dňa schválenia národného zoznamu území európskeho významu Európskou komisiou.\nPretože územie európskeho významu Bukovské vrchy sa 100 % prekrýva s chráneným územím v\nnárodnej sieti Slovenskej republiky (Národný park Poloniny) v rozsahu a spôsobom ako boli vymedzené\n(výnos Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 3/2004-5.1 zo dňa 14.07.2004, ktorým\nsa vydáva národný zoznam území európskeho významu), tento záväzok Slovenskej republiky je splnený.\nPodľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 471 zo dňa 24.05.2006 pri predkladaní návrhov\nakýchkoľvek chránených území je potrebné zabezpečiť dohodu o určení výšky a spôsobe poskytnutia\nnáhrady za obmedzenie vlastníckych práv. Vzhľadom na uvedené, v návrhoch navrhovateľa absentoval\nminimálne predbežný súhlas dotknutých vlastníkov (správcov/nájomcov) s návrhom Prírodnej rezervácie\nDolina Zbojského potoka resp. Orlia. V predloženom návrhu Prírodnej rezervácie Dolina Zbojského\npotoka resp. Orlia je požiadavka na zvýšenia stupňa ochrany na 5 - najvyšší stupeň územnej\nochrany v rámci celého územia navrhovanej prírodnej rezervácie. Hlavným dôvodom na vyhlásenie\nprírodnej rezervácie ako uviedol navrhovateľ vo svojom návrhu, je vytvorenie územia bez priamych\nľudských zásahov, v ktorom by sa vytvorila prírodná ekologická rovnováha a umožnil nerušený vývoj\nexistujúceho geobiologického spoločenstva. Krajský úrad pri skúmaní prvého predloženého návrhu\nprojektu návrhu projektu ochrany na vyhlásenie Prírodnej rezervácie Dolina Zbojského potoka a\nPrírodnej rezervácie Orlia zistil opodstatnenosť potreby sprísnenia ochrany záujmov ochrany prírody a\nkrajiny na najvyšší stupeň územnej ochrany, avšak  len v tej časti navrhovanej prírodnej rezervácie, kde\nje jadrová (aktualizovaná) zóna lokality svetového prírodného dedičstva Karpatské bukové pralesy resp.\nnavrhovaná A zóna Národného parku Poloniny a preto vrátil návrh projektu ochrany navrhovateľovi s\nodporúčaním na prepracovanie návrhu alebo spolupracovať s odbornou organizáciou ochrany prírody\npri spracovaní projektu ochrany pre dotknutú lokalitu. Dňa 21.10.2011 obdržal krajský úrad od odbornej\norganizácie ochrany prírody - Správy Národného parku Poloniny návrh projektu ochrany na vyhlásenie\nPrírodnej rezervácie Borsukov vrch, ktorý rieši túto potrebu sprísnenia stupňa územnej ochrany v\nopodstatnenom plošnom rozsahu v dotknutej lokalite (t.j. v rozsahu jednej štvrtiny návrhu výmery\nPrírodnej rezervácie Orlia). Krajský úrad sa s projektom ochrany Prírodnej rezervácie Borsukov vrch\ndoručenej od Správy Národného parku Poloniny stotožnil a zahájil vyhlasovací proces chráneného\núzemia v jeho opodstatnenom rozsahu. Následne doručený návrh projektu ochrany na vyhlásenie\nPrírodnej rezervácie Orlia od navrhovateľa bol v čase jeho doručenia na krajský úrad už duplicitným\nprojektom ochrany danej lokality a teda bol už neopodstatnený. Naviac bol návrh projektu na vyhlásenie\nPrírodnej rezervácie Orlia od navrhovateľa predložený v rovnakej plošnej výmere ako jeho prvotne\npredložený návrh projektu na vyhlásenie Prírodnej rezervácie Dolina Zbojského potoka. Z uvedených\ndôvodov návrh projektu Prírodnej rezervácie Orlia bol navrhovateľovi vrátený.\n\nĎalej uviedol, že pri vyhlasovaní chránených území s najvyšším stupňom ochrany prichádza k\nvýraznému obmedzeniu vlastníka pri bežnom obhospodarovaní územia. Pri obmedzení bežného\nobhospodarovania patrí vlastníkovi dotknutého územia finančná náhrada (§ 61 zákona). Finančná\nnáhrada sa uhrádza vlastníkovi zo štátneho rozpočtu. Za tejto situácie orgán štátnej ochrany prírody a\nkrajiny kompetentný na vyhlásenie chráneného územia musí mať na pamäti, že vyhlásením chráneného\núzemia zaťaží štátny rozpočet a preto k vyhláseniu chráneného územia musí pristupovať v takom\nprípade a v takom rozsahu, ktorý je dostatočne dôvodný.\n\nV závere vyjadrenia uviedol, že zastáva právny názor, že v tomto prípade nejde o žiadnu nečinnosť\norgánu štátnej správy, ale len o uplatnenie jeho práva pri normotvornom procese a to neobstarať si\ndokumentáciu ochrany prírody a krajiny a teda nezačať vyhlasovací proces chráneného územia pre\ndokumentáciu, ktorá nie je v súlade s ostatnou dokumentáciou ochrany prírody a krajiny, rezortnými\npredpismi a usmerneniami, ako i s uznesením vlády Slovenskej republiky alebo s inými medzinárodnými\nzáväzkami Slovenskej republiky a ktorá je duplicitná s iným návrhom projektu chráneného územia, pre\nktorý je už vyhlasovací proces začatý.\n\nKrajský súd podľa § 250t ods. 4 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal podaný návrh\nnavrhovateľa, vyjadrenie odporcu a oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru,\nže návrh nie je dôvodný.\n\nZ obsahu podaného návrhu je nesporné, že ide o návrh na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej\nsprávy podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. Navrhovateľ namietal nečinnosť odporcu podľa zákona č.\n543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákona“).\n\nPodľa § 250t ods. 1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy\nnekonal bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v\nkonaní nečinný môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a\nrozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje\nosobitný predpis.\n\nZ obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ listom zo dňa 25.11.2011, ktorý bol doručený\nKrajskému úradu životného prostredia v Prešove (ďalej len „krajský úrad“) dňa 28.11.2011 podal podnet\nna zahájenie konania podľa § 50 zákona vo veci vyhlásenia chráneného územia Prírodná rezervácia\nOrlia. Na tento podnet reagoval krajský úrad listom zo dňa 11.01.2012, v ktorom okrem iného uviedol,\nže po oboznámení sa s návrhom projektu zistil, že tento je svojim obsahom totožný s návrhom projektu\nPrírodná rezervácia Dolina Zbojského potoka, ktorý navrhovateľ zaslal krajskému úradu listom zo\ndňa 14.09.2010. Zároveň informoval navrhovateľa, že odborná organizácia ochrany prírody - ŠOP\nSR, RCOP v Stakčíne - Správa Národného parku Poloniny a správa CHKO Vihorlat už spracovali\nnávrhy na vyhlásenie chránených území pokrývajúce územie lokality svetového kultúrneho dedičstva\n- Karpatské bukové pralesy. Správa Národného parku Poloniny konkrétne spracovala návrh projektu\nochrany Prírodnej rezervácie Borsukov vrch, ktorej územie sa prekrýva s územím navrhovateľom\nnavrhovanej Prírodnej rezervácie Orlia, resp. Dolina Zbojského potoka. V súčasnosti krajský úrad vedie\nproces prerokovania vyššie spomenutých návrhov na vyhlásenie prírodných rezervácií v súlade s § 50\nzákona. S návrhmi projektov chránených území má navrhovateľ možnosť sa oboznámiť na webovom\nsídle krajského úradu. Z uvedených dôvodov návrh projektu na vyhlásenie Prírodnej rezervácie Orlia\nnavrhovateľovi vrátil.\n\nAdministratívny spis odporcu obsahuje aj podnet navrhovateľa zo dňa 24.09.2010, doručený krajskému\núradu dňa 27.09.2010, na zahájenie konania podľa § 51 zákona vo veci zahájenia konania o vyhlásenie\nchráneného územia Prírodná rezervácia Dolina Zbojského potoka. Na základe tohto podnetu krajský\núrad podal žiadosť na ŠOP SR Banská Bystrica o odborné posúdenie predloženého projektu ochrany\nlistom zo dňa 30.09.2010. Odborné posúdenie projektu ochrany Prírodnej rezervácie Dolina Zbojského\npotoka bolo zo strany Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky predložené krajskému úradu\npísomným podaním zo dňa 05.11.2010 a doručené krajskému úradu dňa 12.11.2010. Následne krajský\núrad na podnet navrhovateľa reagoval listom zo dňa 08.02.2010 č. 1/2011/00147-005/KM, kde v závere\nuviedol, že sa s návrhom projektu Prírodnej rezervácie Dolina Zbojského potoka nestotožnil a tento\nnávrh projektu vracia navrhovateľovi. Zároveň uviedol, že pri prípadnom ďalšom spracovaní návrhov\nprojektov ochrany odporúča spolupracovať s odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny.\n\nPodľa § 11 ods. 1 zákona, územnou ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona sa rozumie ochrana\nprírody a krajiny na území Slovenskej republiky alebo jej časti.\n\nPodľa § 22 ods. 1 zákona, lokalitu spravidla s výmerou do 1 000 ha, ktorá predstavuje pôvodné alebo\nľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu\nalebo biotopy druhov európskeho významu alebo biotopy druhov národného významu môže krajský\núrad životného prostredia vyhlásiť všeobecne záväznou vyhláškou za prírodnú rezerváciu.\n\nPodľa § 81 ods. 1 zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom\nkonaní, ak tento zákon neustanovuje inak. V odseku 2 citovaného zákona sú uvedené konania, na ktoré\nsa všeobecné predpisy o správnom konaní nevzťahujú (§ 9, § 24 ods. 20, § 28 ods. 4, § 29 písm. c/, §\n40 ods. 1, § 35 ods. 6, § 38 ods. 4 a 6, § 44 ods. 13, § 67 písm. i/, § 45 ods. 10, § 52 ods. 3, § 62 ods.\n4, § 55, § 65 ods. 1 písm. i/, § 71 ods. 5, § 73, § 78, § 97 a § 102).\n\nZ ust. § 22 ods. 1 zákona jednoznačne vyplýva, že prírodná rezervácia sa vyhlasuje všeobecne záväznou\nvyhláškou, ktorá je z hľadiska teórie práva normatívnym právnym aktom. Normatívny právny akt je\nvýsledkom normotvornej činnosti kompetentného štátneho orgánu a jeho tvorba sa realizuje v rámci\nlegislatívneho procesu, ktorý má svoje štádia. Normatívny právny akt ako výsledok tvorby práva je\npotrebné odlíšiť od individuálneho právneho aktu, ktorý je rozhodnutím štátneho orgánu v konkrétnej\n\nveci, t.j. aktom aplikácie práva, t.j. aplikuje všeobecný normatívny právny akt a v ňom obsiahnuté\nprávne normy na konkrétnu situáciu a zaväzuje konkrétne subjekty. Pričom normatívny právny akt ako\nvšeobecne záväzne právny predpis sa vzťahuje na neurčitý počet subjektov rovnakého druhu a na\nneurčitý počet situácií rovnakého druhu.\n\nPodľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), tento\nzákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach,\nprávom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný\nzákon neustanovuje inak. Správny poriadok teda upravuje postup pri vydávaní individuálnych správnych\naktov a rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach, teda o subjektívnych\nprávach konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby.\n\nVyhlasovanie všeobecne záväzného právneho predpisu nie je teda individuálnym správnym aktom,\nktorým sa rozhoduje o subjektívnych právach fyzických a právnických osôb.\n\nSúd sa teda stotožňuje s názorom odporcu, že vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a\nkrajiny je špecifickým procesom, ktorý nespadá do rozsahu pôsobnosti Správneho poriadku. Výsledkom\nprocesu vyhlasovania ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny je podzákonný normatívny\nprávny akt štátneho orgánu ochrany prírody, ktorý obsahuje všeobecne záväzné pravidlá správania sa\nvo forme právnych noriem. Legislatívny proces, ktorý predchádza vydaniu všeobecne záväznej vyhlášky\nnespĺňa podmienky na to, aby mohol prebiehať v režime Správneho poriadku.\n\nPodľa čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky, ministerstva a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a\nv ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom.\nTieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n\nPodľa § 7 ods. 2 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe, starostlivosti o životné prostredie a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v rozsahu svojej pôsobnosti a na základe osobitného zákona môžu\nobvodné úrady životného prostredia v sídle kraja vydávať pre svoj územný obvod všeobecne záväzné\nvyhlášky vo veciach starostlivosti o životné prostredie. Všeobecne záväzné vyhlášky obvodných úradov\nživotného prostredia v sídle kraja, ako aj smernice a iné organizačné akty, ktorými ministerstvo riadi\nvýkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie uskutočňovaný obvodnými úradmi životného\nprostredia v sídle kraja uverejňujú sa vo Vestníku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.\n\nOrgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny svoju normotvornú právomoc vykonáva v súlade so\nzákonom, t.j. v súlade s § 67 písm. b/ zákona, kedy obstaráva dokumentáciu ochrany prírody a krajiny,\nktorá je v súlade s § 54 ods. 10 zákona a § 54 ods. 20 zákona a následne realizuje vyhlasovací proces\npodľa § 50 zákona. Dokumentáciu ochrany prírody a krajiny podľa § 54 vyhotovuje organizácia ochrany\nprírody alebo fyzická osoba alebo právnická osoba zapísaná ministerstvom v osobitnom zozname, ktorý\nkaždoročne uverejňuje vo svojom vestníku (§ 55 ods. 1 zákona).\n\nZákon nezakazuje žiadnemu subjektu a teda ani občianskemu združeniu podať návrh dokumentácie\nochrany prírody a krajiny - návrh projektu na vyhlásenie chráneného územia. Je však v právomoci\npríslušného štátneho orgánu, aby tento návrh posúdil, či je v súlade s ostatnou dokumentáciou ochrany\nprírody a krajiny, ako aj ďalšími internými predpismi a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky\na ak dospeje k záveru, že je vo verejnom záujme a v záujme Slovenskej republiky takýto návrh v\npredloženom rozsahu obstarať, osvojí si ho a následne pristúpi k procesu predloženého návrhu podľa\n§ 50 zákona.\n\nPodľa § 50 ods. 1 zákona, zámer vyhlásiť chránený krajinný prvok, chránený areál, prírodnú rezerváciu,\nprírodnú pamiatku, chránené vtáčie územia, zóny chráneného územia alebo chránený strom je orgán\nochrany prírody príslušný na ich vyhlásenie povinný písomne oznámiť vlastníkovi (správcovi, nájomcovi)\npozemku dotknutého zamýšľanou ochranou, ktorého možno zistiť z evidencie v katastri nehnuteľností,\ndotknutej obci a dotknutým orgánom štátnej správy. Ak ide o chránené vtáčie územie a zóny chráneného\núzemia, je týmto orgánom krajský úrad životného prostredia. Oznámenie zámeru obsahuje najmä\nzákladnú charakteristiku zámeru na vyhlásenie ochrany, miesto jeho realizácie. Ak je dotknutý väčší\npočet vlastníkov pozemkov alebo ak ich pobyt nie známym, možno oznámenie zámeru doručiť\nverejnou vyhláškou. Toto citované ustanovenie, ako aj ďalšie odseky 2 až 9 citovaného § 50 upravujú\n\nvyhlasovanie, zmenu a zrušenie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny a ich označenie.\nNavrhovateľ má právo sa v rámci tohto procesu aktívne zúčastniť podávaním pripomienok (§ 50 ods.\n3 zákona).\n\nPrávo navrhovateľa ako občianskeho združenia na ochranu prírody a krajiny je aj zúčastňovať sa na\nprerokovaní a pripomienkovaní dokumentácií ochrany prírody a krajiny, ktoré príslušný orgán ochrany\nprírody obstaráva a to podľa ust. § 54 ods. 18 a 19 zákona.\n\nPodľa § 54 ods. 10 zákona, projekty ochrany chránených území a chránených stromov podľa ods.\n9 písm. a/ sa vyhotovujú ako podklad na vyhlasovanie alebo zmeny chránených území, chránených\nstromov a ich ochranných pásiem. Projekty ochrany chránených území a chránených stromov sú pre\nspracovanie ďalšej dokumentácie ochrany prírody a krajiny záväzné.\n\nPodľa § 55 ods. 1 zákona, dokumentácie ochrany prírody a krajiny podľa § 54 vyhotovuje organizácia\nochrany prírody a krajiny alebo fyzická osoba alebo právnická osoba zapísaná ministerstvom v\nosobitnom zozname, ktorý každoročne uverejňuje vo svojom vestníku.\n\nS poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti je argumentácia navrhovateľa, že odporca nekonal\nspôsobom predvídaným v Správnom poriadku, teda buď jeho návrh zamietol, konanie zastavil, prípadne\nvyzval ho na odstránenie nedostatkov predloženého návrhu, je neopodstatnená. Pretože konanie vo veci\nvyhlásenia prírodnej rezervácie nie je individuálnym správny aktom, ktorým sa rozhoduje o subjektívnych\nprávach, právom chránených záujmoch právnických alebo fyzických osôb, teda ani navrhovateľa,\nale ide tu o normotvornú činnosť orgánu štátnej správy, nie je možné postup odporcu posudzovať\npodľa ustanovení Správneho poriadku. Už aj zo samotného podania navrhovateľa zo dňa 25.11.2011\njednoznačne vyplýva, že ide o podnet na zahájenie konania podľa § 50 zákona o ochrane prírody a\nkrajiny. Ani zo samotného zákona nevyplýva, že by príslušný orgán štátnej správy bol povinný konať\na vo veci rozhodnúť na základe podnetu vo veci vyhlásenia chráneného územia - prírodnej rezervácie\nsamostatným rozhodnutím, t.j postupom podľa Správneho poriadku. Ak teda osobitný predpis neukladá\norgánu verejnej správy v danom prípade určitým spôsobom konať a rozhodnúť, je návrh navrhovateľa\nnedôvodný. Súd okrem toho poukazuje aj na ďalšiu podmienku prípustnosti návrhu na konanie proti\nnečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t ods. 1 O.s.p. a to, že navrhovateľ má preukázať, že\nvyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. V danom prípade z obsahu podaného\nnávrhu, ani z listinných príloh, ktoré navrhovateľ súdu predložil nie je zrejmé, že si túto podmienku pre\nkonanie splnil.\n\nZ uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250t ods. 4 O.s.p.  návrh ako nedôvodný zamietol.\n\nO trovách konania súd rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, preto\nnemá právo na náhradu trov konania. Odporca podľa § 250t ods. 8 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p.\nnemá právo na náhradu trov konania zo zákona.\n\nSenát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250t ods. 7 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}