{"guid": "06033c7f-9c1a-4438-b5aa-8ce97c1fe0c5:af267d31-c11d-4b44-a1e8-c87d54de2269", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5311205901.3", "spisova_znacka": "5Co/348/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/348/2014 z 11. 8. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 11. augusta 2014, sp. zn. 5Co/348/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5311205901.3", "identifikacne_cislo": "5311205901", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kovačinová", "sudca_id": 433, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kovacinova-433", "datum_vydania": "2014-08-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/af267d31-c11d-4b44-a1e8-c87d54de2269", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5311205901.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5311205901.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5311205901.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/348/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311205901
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5311205901.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
navrhovateľa: VDI Enis Trade s.r.o., IČO: 28995805, so sídlom Holandská 122, 266 01 Beroun, Česká
republika, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom V.
Tvrdého 971/17, 010 01 Žilina, proti odporcovi: L. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Q. XXX, právne
zastúpený JUDr. Kristínou Mitrovou Polkovou, advokátkou, Advokátska kancelária I., Z. X. XXX/XX, I., v
konaní o zaplatenie 12.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Čadca č.k. 11C/128/2011-210 zo dňa 11.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e .

Odporca    j e     p o v i n n ý     nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 354,22 Eur
na účet právneho zástupcu navrhovateľa - Advokátska kancelária s.r.o., V.Tvrdého 917/17, Žilina, č.ú.:
XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: SK 24  1111 0000 0010 55566 6007, vedený v R. B. Q. a.s., I., do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 12.000,-
Eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 12.000,- Eur od 22.5.2011 až do zaplatenia,
trovy konania na súdnom poplatku vo výške 720,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.545,53
Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, a to všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 451, § 456 Občianskeho zákonníka a
vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku
nebol právny dôvod na plnenie. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor
iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný
bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

V danej súdenej veci súd mal po právnej stránke nesporne preukázané, že navrhovateľ s odporcom
uzatvorili ústnu dohodu, v zmysle ktorej navrhovateľ vkladal finančné prostriedky na bežný účet odporcu,
ktorý ich mal vkladať na účet tretích osôb, ako obchodno-právnych partnerov navrhovateľa za účelom
realizácie platieb na území Slovenskej republiky. V danom smere tvrdenia oboch účastníkov konania
boli zhodné. Spornou ostala skutočnosť, a to odmena ako provízia, ktorú mal odporca obdržať od pána



P., zamestnanca navrhovateľa za realizáciu daných služieb. Pokiaľ odporca v konaní tvrdil, že dohoda
bola vo výške 13 % ako provízia za poskytnuté služby z jeho strany z každej finančnej transakcie,
dané tvrdenia odporcu boli popreté zo strany navrhovateľa, ako aj v konaní vypočutých svedkov X.
P., svedkyne T. X.. Odporca v konaní tvrdil, že doposiaľ žiadna provízia zo strany navrhovateľa mu
nebola vyplatená. Špecifikoval, v akom smere a presne s kým takáto dohoda o výplate provízií bola
dohodnutá, to znamená za aké obdobie, v akých časových intervaloch a z akých súm a v akej výške.
Práve v tomto smere odporca dostal sa do dôkaznej núdze, keď svoje tvrdenia v konaní nepreukázal
žiadnymi dôkazmi, na základe ktorých by súd mohol vyhodnotiť právny vzťah medzi navrhovateľom a
odporcom ako príkaznú zmluvu, kedy by odporcovi vznikol nárok na odmenu, ak by táto bola dohodnutá,
alebo obvyklá. Práve naopak, odporca bez právneho dôvodu ponechal si finančné prostriedky v objeme
12.000,- Eur, ktoré mu navrhovateľ vložil nie z dôvodu vyplatenia provízie za realizáciu služby, ktorú
odporca poskytoval navrhovateľovi v úmysle zlepšiť si kredit u peňažných ústavov v Českej republike,
nakoľko mal záujem získať úver na zabezpečenie bývania pre seba na území Českej republiky. Danú
skutočnosť odporca uviedol aj v mailovej komunikácii predloženej ako dôkaz zo strany navrhovateľa.
Odporca svoje tvrdenia v konaní nepreukázal inými dôkazmi, iba výpoveďou svedka B., s ktorým bol
v priateľskom vzťahu, a ktorý bol prítomný pri rokovaniach s X. P.. Takýto dôkaz súd vyhodnotil ako
nie hodnoverný, nakoľko svedok mohol byť ovplyvnený odporcom vzhľadom na jeho vzťah. Odporca
v konaní nešpecifikoval ani o akú zmluvu, resp. dohodu s navrhovateľom išlo, zakladajúcu vzájomné
práva a povinnosti zmluvných strán, výslovne upravený v Občianskom zákonníku, resp. nepomenovanú.
Ponechanie finančných prostriedkov, ktoré mal odporca vložiť na účet tretích osôb vo výške 12.000,-
Eur súd opätovne vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie, teda plnenie, ktoré získal odporca bez
právneho dôvodu. Odporca dostal sa do dôkaznej núdze, a preto nesie zodpovednosť za to, že
počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia o existencii dohody o provízii, jej výške, splatnosti, za
vkladanie finančných prostriedkov navrhovateľa na účet tretích osôb na území Slovenskej republiky, s
ktorými v právnom vzťahu bol navrhovateľ ako obchodno-právnymi partnermi. A práve z tohto dôvodu
súd vyhodnotil ponechanie si 12.000,- Eur odporcom ako bezdôvodné obohatenie, ktorá suma sa
nepremietla ani v daňovom priznaní odporcu v rozhodnom období s poukazom na správu Daňového
úradu Žilina.

Pokiaľ odporca v odvolaní proti rozsudku Okresného súdu v Čadci zo dňa 11.01.2012 tvrdil, že
navrhovateľ odmietol uzatvoriť písomnú zmluvu, resp. dohodu o sprostredkovaní, taktiež dané tvrdenia
odporcu zostali v rovine nepreukázaných skutočností tvrdených odporcom, nakoľko pokiaľ by odporca
nesúhlasil s činnosťou, ktorú vykonával pre navrhovateľa, nebol by pristúpil k založeniu účtu, na ktorý
boli vkladané finančné prostriedky zo strany navrhovateľa a nebol by realizoval platby v takom rozsahu
a v období, počas ktorého odporca s navrhovateľom spolupracoval. Odporca nemohol uzatvoriť so
zamestnancom  navrhovateľa X. P. ústnu dohodu, na základe ktorej bude vykonávať určitú činnosť pre
navrhovateľa za určitú odmenu, nakoľko akákoľvek dohoda podliehala schváleniu konateľa spoločnosti,
a teda navrhovateľa. Práve výpovede X. P. a T. X. sú dôkazom tvrdených skutočností navrhovateľa.
Vyhodnotením výpovede svedka B. ako nie vieryhodnej vzhľadom na priateľský vzťah k odporcovi,
rovnako výpoveď  svedka I. nepreukázala v žiadnom smere tvrdenia odporcu, ktorý tlmočil len to,
čo sa dozvedel priamo od odporcu. Nebol účastný žiadneho stretnutia s konateľom navrhovateľa, a
teda nemohol potvrdiť existenciu dohody o provízii, ktorá mala byť uzatvorená medzi navrhovateľom a
odporcom.

V zmysle § 517 ods. 2 O.s.p. odporca dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku, súd
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 9,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 12.000,- Eur, a to odo
dňa 22.05.2011, nakoľko márne uplynula lehota, ktorú navrhovateľ výzvou zo dňa 13.05.2011 odporcovi
poskytol na vrátenie sumy 12.000,- Eur. Márnym uplynutím odporca dostal sa do omeškania. Výška
úrokovej sadzby určená fixnou sadzbou stanovenou Európskou centrálnou bankou ku dňu omeškania
vo výške 1,25 % v nadväznosti na Vládne nariadenie upravujúce výšku úrokovej sadzby predstavuje
tak 9,25 % úrok z omeškania ročne.

V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., § 149 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ bol v konaní
plne úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov konania voči odporcovi. Navrhovateľovi v konaní
vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku vo výške 720,- Eur a trovy právneho zastúpenia právneho
zástupcu navrhovateľa za jednotlivé úkony právnej pomoci, a to príprava a prevzatie zastúpenia, podanie
žalobného návrhu, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní 05.12.2011, 11.01.2012, vyjadrenie k
odvolaniu odporcu 12.04.2012, vyjadrenie na výzvu súdu 04.09.2012, účasť na pojednávaní 22.10.2012



a 11.12.2013 po 287,14 Eur + 4x režijný paušál po 7,41 Eur, 4x režijný paušál po 7,63 Eur, 1x režijný
paušál 7,81 Eur, celkovo 67,97 Eur. Náhrada na cestovnom dňa 05.12.2011 na ceste Žilina-Čadca-
Žilina v počte 70 km pri hodnote PHM 1,395 za liter vo výške 24,85 Eur + náhrada za stratu času za 4
začaté polhodiny po 12,35 Eur = 49,40 Eur. Náhrada na cestovnom 11.01.2012 na ceste Žilina-Čadca-
Žilina v počte 70 km, cena za liter 1,339 Eur, celkovo 24,43 Eur, náhrada za stratu času za 4 začaté
polhodiny po 12,71 Eur = 50,84 Eur. Cestovné 22.10.2012 na ceste Žilina-Čadca-Žilina v počte 70 km,
cena pohonných hmôt za liter 1,433Eur vo výške 25,20 Eur, náhrada za stratu času za 4 začaté polhodiny
po 12,71 Eur = 50,84 Eur. Cestovné 11.12.2013 na ceste Žilina-Čadca-Žilina v počte 70 km pri cene
pohonných hmôt 1,384 Eur za liter vo výške 24,78 Eur + náhrada za stratu času za 4 začaté polhodiny
po 13,01 Eur, spolu 52,04 Eur. Náhrada za stratu času v roku 2009 po 11,59 Eur, rok 2010 12,02 Eur,
rok 2011 12,35 Eur, rok 2012 12,71 Eur, rok 2013 13,01 Eur. Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú
úkony právnej pomoci vo výške 2.584,26 Eur, režijný paušál 67,97 Eur, cestovné 99,26 Eur, náhrada za
stratu času 203,12 Eur + 20 % DPH 590,92 Eur, celkom 3.545,53 Eur.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmeniť tak, že žalobu zamietne a prizná odporcovi trovy konania pred súdom prvého
stupňa a trovy konania odvolacieho súdu tak, ako budú vyčíslené v lehote 3 pracovných dní po vyhlásení
rozsudku. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa o
bezdôvodnom obohatení odporcu voči navrhovateľovi. Odporca uzavrel so zamestnancom navrhovateľa
ústnu dohodu, na základe ktorej mal vykonávať určitú činnosť pre navrhovateľa za určitú odmenu -
províziu. Z tohto dôvodu si založil bankový účet v ČSOB. Odporca dodržiaval ústnu dohodu a pravidelne
bez výhrad na pokyn navrhovateľa vyberal alebo previedol finančné prostriedky tretím osobám. V tejto
súvislosti poukázal na výpoveď svedka L. B. a p. I.. Považuje za nelogické, aby si založil účet v banke
a len tak chodil na príkaz navrhovateľa, resp. p. P. do banky a vkladal na účty tretích osôb určité
finančné prostriedky, resp. vyberal finančné prostriedky z účtu a chodil vyplácať faktúry po Slovensku na
príkaz navrhovateľa, resp. p. P.. Je samozrejmé, že bola za takúto službu dohodnutá odmena tak, ako
tvrdil odporca. Z výpisov z účtov vyplýva, že na tomto účte prebiehali len transakcie, ktoré boli riadené
navrhovateľom, resp. p. P.. Tento účet bol zriadený len na služby pre navrhovateľa. Podľa jeho názoru
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Navrhovateľ doteraz nevysvetlil dôvody, pre ktoré platby v
rámci obchodných vzťahov nerealizoval bezhotovostným platobným stykom priamo na účet obchodných
partnerov, ale zasielal z cudziny peniaze na účet odporcu, ktorý na jeho pokyn mal realizovať ďalšie
platby pre tretie osoby.

K odvolaniu odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v sume 354,22 Eur. Vo svojom
vyjadrení uviedol, že súd prvého stupňa podľa jeho názoru vykonal riadne dokazovanie a na základe
dôkazov navrhnutých účastníkmi dospel k správnemu právnemu záveru. V konaní bolo preukázané, že
medzi navrhovateľom a odporcom, či s p. B. prebiehali iné obchodné vzťahy a navrhovateľ predpokladal
rozšírenie týchto obchodných vzťahov na ďalšiu činnosť a bola to práve ponuka zo strany odporcu,
ktorý sa ponúkol, že mu môže pre navrhovateľa vykonávať výbery a vklady v ČSOB a.s. Pokiaľ odporca
v odvolaní tvrdí, že nie je mu známe, prečo takýto postup navrhovateľ zvolil, tak túto skutočnosť
navrhovateľ odôvodnil v súdnom konaní tým, že jediná banka - ČSOB a.s. je bankou on-line v Českej
i Slovenskej republike. Preto pokiaľ chcel navrhovateľ zaplatiť svojim dodávateľom na Slovensku, tak
platba tým odberateľom, ktorý nemal účet v ČSOB a.s. by trvala dlho, avšak vkladom a výberom on-line
cez ČSOB a.s. mohla byť platba uhradená v jeden deň. Takto vzťah medzi navrhovateľom a odporcom
fungoval a to až do doby, než si bezdôvodne bez akejkoľvek dohody a bez akýchkoľvek upozornení
ponechal 12.000,- Eur. V tejto súvislosti poukázal na výpovede vypočutých svedkov.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.
1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3
O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.



V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení
toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odporca, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade
s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti
jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

S námietkami uvádzanými odvolateľom v podanom odvolaní sa odvolací súd nestotožnil. Navrhovateľ
v konaní zvládol dôkazné bremeno, preukázal skutočnosti potrebné na vhodnosť svojho nároku.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa
- odporcu, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil ako vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust.       § 142 ods. 1
O.s.p., § 151 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ ako úspešný účastník v odvolacom
konaní má nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia
vyčíslené v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v sume 354,22 Eur (jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu: 287,14 Eur,
1x režijný paušál: 8,04 Eur, 20 % DPH: 59,04 Eur).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/128/2011", "guid": "d02342b8-0787-40bc-ba98-29fdfaeff6d8:b5d78eb3-797f-45e2-bee0-5e9fc9d7ebca", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}