Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoE/14/2017 z 3. 7. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 3. júla 2017, sp. zn. 22CoE/14/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8415203978.1 Krajský súd Prešov | 22CoE/14/2017 | ECLI:SK:KSPO:2017:8415203978.1 | 2017-07-03 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/677e7989-e482-4595-9aa5-884f85e38373 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8415203978.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoE/14/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203978
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8415203978.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň
JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Viery Zoľákovej v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 45869464, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou,
PhD., advokátkou v Bratislave, Martinčekova 13, proti povinnej C. I., bytom R. G. X, o vymoženie 940,67
Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 5Er/292/2015-40
zo dňa 26. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Poukázal na to, že exekučným titulom mal byť rozsudok rozhodcovského
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. sp. zn. IA-C/
XXXX/XXXX zo dňa 10.07.2014, ku ktorému bola pripojená zmluva o úvere zo dňa 2.11.2010 uzavretá
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. Exekučný súd preskúmal súlad exekučného
titulu so zákonom so zameraním na právomoc uvedeného súdu na vydanie exekučného titulu. Zistil, že
rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky k uvedenej spotrebiteľskej zmluve
o úvere. S odkazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, § 45 zák. č. 244/2002
Z.z., § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 93b zák. č. 483/2001 Z.z. dospel k záveru, že dotknutá
rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, prieči sa dobrým mravom. K tomuto
záveru dospel na základe toho, že núti spotrebiteľa podrobiť sa v istých prípadoch rozhodcovskému
konaniu, doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, spotrebiteľ nebol preukázateľne poučený
o dôsledkoch jej uzavretia, doložka v podstate znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodnutie sporu
štátnym súdom. Výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, preto nemohla
založiť legitimitu pre exekučný titul.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhuje,
aby príslušný súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil tým, že súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred
súdom. Súd prekročil zákonné limity skúmania exekučného titulu zverenému mu § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku a § 45 ZoRK, pretože skúmal aj iné listiny, zmluvu o úvere i rozhodcovskú doložku. Vzhľadom
na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného
súdu, má ním byť exekučný súd viazaný rovnako. Exekučný súd preto nemá oprávnenie posudzovať
materiálnu správnosť exekučného titulu, nemôže zrušiť rozsudok alebo meniť jeho výrok. Exekučný súd
vykonával nové dokazovanie a oprávnenému nedal možnosť vyjadriť sa vykonaným dôkazom a novo
vytvorenému skutkovému stavu. Právny predchodca oprávneného postupoval v zmysle § 93b zákona o



bankách a ponúkol klientovi návrh rozhodcovskej doložky. Poukázal na nesprávne použitie § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka na predmetnú rozhodcovskú doložku vzhľadom na obsah tejto právnej úpravy.
Poukázal tiež na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) súc viazaný
rozsahom odvolania podľa § 379 C.s.p. a odvolacími dôvodmi podľa § 380 C.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

4. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2
CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti
uvádza.

5. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. oprávnený a zároveň povinný skúmať
súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského
rozsudku, ale jeho súladnosť so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu
v spotrebiteľských veciach súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná
právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
čo má za následok materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu a neudelenie poverenia
súdnemu exekútorovi.

6. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný
spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je
povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri
postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011). Porovnaj tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 6Cdo 1/2012, 2Cdo
245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011, nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011.

7. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka ako
súčasť všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere zo dňa 2.11.2010 pod bodom 10.2., na
ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc vyriešiť spor a vydať rozhodcovský rozsudok, nebola
platne uzavretá, a teda nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Podľa tejto doložky
spory zo zmluvy mal riešiť rozhodcovský súd, ak bude žalobcom banka, a všeobecný súd alebo
rozhodcovský súd ak bude žalobcom klient. V konaní takto nebola splnená základná podmienka na to,
aby mohol byť súdom v rámci exekučného konania akceptovaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný
titul.

8. Nie je možné súhlasiť s argumentáciou oprávneného, že pri uzatváraní zmluvy medzi bankou a
povinnou sa postupovalo zákonným spôsobom, v súlade s ustanovenia § 93b zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách.

9. Podľa § 93b ods. 1, 2 zákona o bankách, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, Banky a
pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak,
aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na
riešenie ich vzájomných sporov z obchodov a návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky
a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na
ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa
odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných
predpisov.



10. Toto ustanovenie zákona o bankách ukladá povinnosť banke preukázateľne poučiť klienta
o dôsledkoch rozhodnutia a vyjednania rozhodcovskej doložky. Je vidieť záujem zákonodarcu o
špecifikáciu tejto povinnosti bánk vo vzťahu k povinnosti ponúkať klientom návrhy na uzavretie
rozhodcovských zmlúv, predovšetkým vo vzťahu k informovanosti spotrebiteľa a jeho ochrane.

11. Citované zákonné znenie, ktorým banka odôvodňuje svoj postup pri uzatváraní zmlúv vyžaduje
individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa nakoľko umožňuje klientovi,
spotrebiteľovi návrh neprijať. Zmluvné podmienky v tejto veci boli vopred pripravené, a teda ich nebolo
možné meniť individuálnym dojednaním, čo nasvedčuje tomu, že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť
a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne, resp. rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.

12. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si
v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
zmluvu je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola predložená
povinnému ako spotrebiteľovi vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu
konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.

13. Zmluvné dojednanie, ktoré nie je spotrebiteľom individuálne vyjednané je možné považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v
rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

14. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

15. Súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej doložky je opodstatnená.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).

16. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

17. Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Z uvedeného dôvodu nie je dôvodný argument oprávneného, že exekučný súd nesprávne použil
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

19. Rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi
(IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej doložky pre
rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v zmysle generálnej
klauzuly § 53 ods. 1, 4 OZ podľa ktorých sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách neplatné.

20. Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí
podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní
nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania
(Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial : „Podmienka, ktorá deleguje
právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo



dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu,
ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu.
V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom
spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto
spadá dokategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa
začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane
táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej
obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a
deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo,
považuje sa za necestnú v zmysle Cl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej
viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“).

21. Aj v tejto veci bola geografická neprijateľnosť miesta rozhodcovského konania v Bratislave (pritom
adresa bydliska dlžníka je v okrese Kežmarok), a tým neprijateľnosť rozhodcovskej doložky už len z
tohto dôvodu, zrejmá.

22. Zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech povinnej osoby ako spotrebiteľa, je neplatná. Za takéto zmluvné podmienky je
možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré
neboli individuálne vyjednané a ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, pričom výrazným spôsobom
zasahujú do jeho postavenia v rámci zmluvného vzťahu. Rozhodcovská doložka nedohodnutá
individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi ako súčasť obchodných podmienok je
preto neplatná.

23. Odvolací súd sa pri rozhodovaní pridržiava tiež spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“

24. V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a
to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal
právomoc vo veci konať a rozhodnúť, preto vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto
rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie
exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného
konania.

25. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade s § 44 ods. 2
Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu
exekútorovi zamietol.

26. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie.

27. V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a
rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

28. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
C.s.p. pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).



29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).