Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/426/2017 z 4. 6. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 4. júna 2019, sp. zn. 1Co/426/2017, ECLI:SK:KSKE:2019:7503899775.12 Krajský súd Košice | 1Co/426/2017 | ECLI:SK:KSKE:2019:7503899775.12 | 2019-06-04 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/55c2efd8-cc45-4a46-b663-9a016beca2b9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7503899775.12 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/426/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7503899775
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7503899775.12

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.
Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu F. I., bytom v Č., B. Č..
XX, zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti
žalovanému ASPO, a.s. Košice, so sídlom v Košiciach, Vodárenská č. 23, zastúpeného JUDr. Igorom
Raábom, advokátom so sídlom v Košiciach, Matúškova č. 2, za účasti intervenienta Sociálnej poisťovne
Bratislava, pobočka v Košiciach, Festivalovo námestie č. 1, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 7.7.2017 č.k. 8C 1/2003-731 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v časti zamietajúceho výroku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
52.513,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

P o t v r d z u j e rozsudok v prevyšujúcom zamietajúcom výroku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu.

Žalovaný je povinný nahradiť štátu trovy konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že stranám sporu náhradu
trov konania nepriznáva.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom škody spočívajúcej
v sťažení spoločenského uplatnenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že účastníci dňa 1.5.1998 uzatvorili
pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol žalobcovi pracovný pomer a bol zaradený do funkcie predáka
linky. Dňa 2.5.1998 bola vykonaná so žalobcom všeobecná vstupná inštruktáž z bezpečnostných
predpisov. Dňa 30.7.1998 žalobca utrpel na deliacej linke pracovný úraz, pri ktorom pri odstraňovaní
nečistôt mu vtiahlo ľavú ruku medzi nože a v snahe vytiahnuť ľavú ruku spomedzi valcov za pomoci
pravej ruky bola mu vtiahnutá aj pravá ruka a utrpel silné pohmoždenie rúk a čiastočnú amputáciu. Ďalej
súd vychádzal z lekárskeho posudku zo dňa 29.6.2001, ktorým bolo žalobcovi ohodnotené sťaženie
spoločenského uplatnenia v počte 992,5 bodu.

4. Na základe uvedeného zistenia a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok uplatnený
žalobcom nie je dôvodný. V tejto súvislosti poukázal súd na zápis Inšpektorátu bezpečnosti pri práci
v Košiciach ohľadom šetrenia pracovného úrazu, v ktorom Inšpektorát bezpečnosti práce konštatoval,



že zo strany žalovaného ani iných pracovníkov neboli porušené predpisy a k pracovnému úrazu došlo
len v príčinnej súvislosti s konaním žalobcu, ktorý porušil ust. § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 330/1996
Z.z. tým, že vykonával práce na stroji v rozpore s návodom na obsluhu a údržbu linky. Súd bol toho
názoru, že s návodom na obsluhu a údržbu bol oboznámený už pred komplexnou skúškou konanou
dňa 18.5.1998. Uvedené mal súd za preukázané obsahom spisu ťažkého pracovného úrazu č. 29/98
v ktorom bolo konštatované, že návod na obsluhu a údržbu v preklade mali pracovníci k dispozícii
už v čase komplexnej skúšky, konanej dňa 18.5.1998. Žalobca vo svojej výpovedi dňa 4.8.1998 na
Okresnom oddelení Policajného zboru Košice-Šaca potvrdil, že vedel o tom, že sa nesmie opierať,
dotykať a nevkladať ruky do bežiacej linky. Tento prejav žalobcu podľa názoru súdu potvrdzuje, že
žalobca mal znalosti o bezpečnostných predpisoch, bol riadne oboznámený, čo uviedol aj vo svojej
výpovedi, aj ostatnými pracovníkmi Z. D., D. B. bolo potvrdené, že do chodu linky nesmú vstupovať.
Zo strany žalovaného ako zamestnávateľa neboli zistené žiadne zavinenia na pracovnom úraze, čo
potvrdil nielen Inšpektorát práce Košice, ale tiež Obvodné oddelenie Policajného zboru Košice-Šaca,
v ktorom konštatovali, že neboli zistené zavinenia zo strany inej osoby alebo organizácie a neboli
naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu. Týmto podľa názoru súdu došlo k úplnému zbaveniu
sa zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz žalobcu, ktorý svojím zavinením porušil právne a
ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený
a ich znalosť a dodržiavanie boli vyžadované žalovaným.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd tým, že úspešný žalovaný, ktorý trovy nežiadal, preto súd
náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal mu náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že
postup súdu prvej inštancie vytrvalo ignoruje záväzný právny názor odvolacieho súdu, nadobudol už
v predmetnej veci charakter konania, ktoré narúša princíp právnej istoty a ako jeden zo základných
princípov právneho štátu. Podľa jeho názoru žalovaný nepreukázal, aby bol o konkrétnej práci na tejto
linke poučený a aby mal k dispozícii slovenský preklad návodu na obsluhu deliacej linky, pri práci na
ktorej hrozilo nebezpečenstvo ohrozenia nielen zdravia ale aj života. Tvrdenia svedka H. na pojednávaní
konanom dňa 13.6.2007 o tom, že už v čase skúšok príslušného zariadenia 18.5.1998 bol návod na
použitie k dipozícii aj v slovenčine je v rozpore so záznamom zo dňa 18.5.1998, teda autentickým
listinným dôkazom, v ktorom je zrozumiteľne a jednoznačne uvedené, že návod na použitie a ďalšie
technické parametre príslušnej linky boli k dispozícii len v taliančine. Osobitne signifikantná je tá časť
výpovede svedka H., ktorý nakoniec vo svojej výpovedi sa uchýlil k takým vyjadreniam, akými sú „či
je to v taliančine, slovenčine, francúzštine alebo v inom jazyku, bolo vždy povedané, že “počas chodu
linky je zakázané zasahovať do linky“. Vychádzajúc z uvedeného má za to, že žalovaný nepreukázal
kedy bol k dispozícii preklad návodu na obsluhu linky, pracovno-bezpečnostný technologický predpis
na linky, na pozdĺžne delenie kovových zvitkov s prekladom do taliančiny a ani funkčnosť mechanizmu,
ktorý mohol zabrániť úrazu, je potrebné tak, ako to skonštatoval odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa
18.9.2012 uzavrieť, že žalobca nebol poučený o konkrétnych predpisoch zabezpečujúcich bezpečnosť
a ochranu zdravia pri práci na konkrétnom zariadení, teda linke na pozdĺžne delenie kovových zvitkov.
So zreteľom na to, že nebola preukázaná základná skutočnosť, ktorá by žalovanému umožnila zbaviť
sa zodpovednosť za škodu, ktorú utrpel pri pracovnom úraze u žalovaného je nadbytočné zaoberať sa
splnením ďalších podmienok na čo i len čiastočné zbavenie sa zodpovednosti žalovaného a to sústavné
vyžadovanie znalosti predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a sústavnú kontrolu
dodržiavania týchto predpisov. Poznamenáva však, že splnenie ani jednej z týchto podmienok nebolo
v konaní preukázané.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil. Podľa jeho názoru z vykonaného dokazovania je jednoznačne
preukázané, že v predmetnej veci neexistuje kauzálny nexus medzi konaním žalovaného a vznikom
škody žalobcovi.

8. Rovnako intervenient vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací
súd potvrdil rozsudok ako vecne správny. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie riadne odôvodnil súdne
rozhodnutie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky, ktoré
súvisia s predmetom súdnej ochrany.



9. Na základe podaného odvolania odvolací súd postupom podľa § 385 ods.1 C.s.p. nariadil vo veci
pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka Q. H., listinami a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

10. Žalobca na odvolacom pojednávaní pri výsluchu zotrval na žalobnom návrhu v celom rozsahu,
oznámil, že uplatňuje nárok na náhradu škody spočívajúci v sťažení spoločenského uplatnenia a to
vo výške 101.779,-eur, čo predstavuje 80-násobok priznaného mu bodového ohodnotenia sťaženia
jeho spoločenského uplatnenia. Potvrdil skutočnosť, že po nástupe do zamestnania absolvoval u
žalovaného školenie z bezpečnosti pri práci s lektorom Q. H. dňa 4.5.1998, avšak toto školenie bolo
iba zo všeobecných bezpečnostných predpisov. Žiadne iné školenie ohľadom bezpečnosti pri práci
neabsolvoval. V tejto súvislosti poukázal aj na výpoveď svedka Q. H., z ktorého nevyplynula skutočnosť,
že bol špeciálne školený na deliacu linku, na ktorej utrpel pracovný úraz. Uviedol však, že rôzne tlačivá
dostali na podpis ohľadom toho, že školenia z bezpečnosti pri práci absolvovali. Podľa jeho názoru
jeho nárok je dôvodný, pretože žalovaný doposiaľ nepreukázal, že bol riadne poučený o predpisoch z
bezpečnosti práce na deliacej linke.

11. Konateľ žalovaného H.. S. Ž. pri svojom výsluchu na odvolacom pojednávaní potvrdil skutočnosť,
že svedok Q. H. vykonal iba všeobecné školenie z bezpečnosti pri práci žalobcu dňa 4.5.1998, jednalo
sa o vstupné školenie, avšak do samotného spustenia prevádzky deliacej linky dňa 18.5.1998 nemá
vedomosť, aby takéto školenie žalobca absolvoval. Ďalej konateľ potvrdil, že šéfmontér z Talianska U.
D. vykonal školenie ich zamestnancov vrátane žalobcu iba ohľadom riadenia prevádzky deliacej linky.
Tento neškolil zamestnancov z bezpečnostných predpisov. Z jeho výpovede ďalej vyplynulo, že dňa
4.5.1998 sa deliaca linka nachádzala v pracovnej hale, avšak v rozmontovanom stave. Taktiež uviedol,
že žalobcu školil osobne z bezpečnostných predpisov a to v rozsahu 5 hodín dňa 4.5.1998. Následne
mal žalobcu školiť a zacvičiť do profesie operátor v rozsahu 14 dní. V tejto súvislosti poukázal na záznam
o vstupnej inštruktáži a zácviku.

12. Zástupkyňa intervienta na pojednávaní oznámila, že trvajú na svojom podanom odvolaní a
písomnom vyjadrení zo dňa 18.9.2017. Poukázala na to, že žalobca neopatrným postupom si zavinil
pracovný úraz. Podľa ich názoru je zrejmé, a predpokladá sa, že sa nemá zasahovať do elektrických
spotrebičov pred ich odstavením a preto navrhla, aby odvolací súd po vykonanom dokazovaní potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie.

13. Svedok Q. H. na odvolacom pojednávaní uviedol, že čo sa týka samotného strojového zariadenia
na ktorom žalobca utrpel poškodenie zdravia vo vzťahu k žalobcovi nevykonával z hľadiska bezpečnosti
pri práci žiadne školenie. Potvrdil skutočnosť, že dňa 4.5.1998 vykonal so žalobcom vstupnú inštruktáž
bezpečnostných predpisov, pričom išlo o všeobecné školenie z bezpečnosti pri práci. Iné školenia z
hľadiska bezpečnosti pri práci vo vzťahu k žalobcovi nevykonával. Tvrdil, že dňa 4.5.1998 počas školenia
žalobcu v kancelárii stroj, na ktorom došlo k úrazu už bol namontovaný. Neskôr však svoju svedeckú
výpoveď opravil a uviedol, že si nepamätá presne, či 4.5.1998 bola linka na ktorej došlo k úrazu žalobcu
aj zmontovaná.

14. Z listinného dôkazu - záznamu o vstupnej inštruktáži o zácviku je zrejmé, že žalobca absolvoval dňa
4.5.1998 úvodnú inštruktáž o všeobecných hygienických, bezpečnostných a protipožiarnych predpisoch
v rozsahu 3 hodín za účasti lektora bezpečnosti práce svedka Q. H.. Ďalej z tohto záznamu je zrejmé, že
žalobca mal byť oboznámený s bezpečnostnými predpismi a zásadami bezpečnej práce na pracovisku
ako predák - operátor taktiež dňa 4.5.1998 v rozsahu 5 hodín a oboznámenie mal vykonať konateľ
žalovaného H.. S. Ž.. Následne zo záznamov vstupnej inštruktáže zácviku je zrejmé, že žalobca mal
byť na pracovisku pozdĺžne deliaca linka zacvičený do profesie operátor v rozsahu 14 dní a zácvik mal
opäť vykonať štatutárny zástupca žalovaného H.. S. Ž..

15. Z listinného dôkazu záverečnej správy o vyšetrovaní ťažkého pracovného úrazu zo dňa 15.8.1998
vyplýva, že žalobca posledné školenie mal absolvovať ako predák linky dňa 13.5.1998. Z tejto záverečnej
správy z bodu 9/ vyplýva, že odškodnenie úrazu sa uskutoční v zmysle Zákonníka práce v rozsahu 100%.

16. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny
názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcich uzneseniach zo dňa 18.9.2012 č.k. 1Co 233/2011-526
a zo dňa 24.2.2016 č.k. 1Co 108/2015-669 ak pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalobca svojím



zavinením porušil právne a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
bez toho, aby zameral dokazovanie na zistenie, či žalobca bol resp. nebol školený o bezpečnostných
predpisoch a nezisťoval ani prípadnú skutočnú náplň školenia, teda či bol riadne oboznámený aj s
príslušným konkrétnym predpisom a nezisťoval ani okolnosť, kto prípadne žalobcu oboznámil s právnymi
alebo inými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a pri rozhodovaní vychádzal
iba z listinných dôkazov a to protokolu Inšpektorátu práce v Košiciach a správy Obvodného oddelenia
Policajného zboru Košice-Šaca o nehode žalobcu zo dňa 16.3.1999.

17. Podľa § 252 ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj
pracovno-právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z
nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1.4.2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

18. V prejednávanej veci je „doterajším“ predpisom Zákonník práce č. 65/1965 Zb. v znení účinnom do
1.4.2002, kedy nadobudol účinnosť Zákonník práce č. 311/2001 Z.z..

19. Podľa § 190 ods. 1 Zákonníka práce ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá
za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase úrazu v pracovnom pomere.

20. Podľa § 190 ods. 5 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, aj keď dodržal
povinnosti vyplývajúce z právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci, pokiaľ sa zodpovednosti nezbaví podľa § 191.

21. Podľa § 191 ods. 1 písm. a / Zákonníka práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom,
ak preukáže, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý pracovník svojím zavinením porušil právne
alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie
sa sústavne vyžadovali a kontrolovali.

22. Podľa § 191 ods. 4 Zák. práce pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne alebo ostatné predpisy
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ods. 1 písm. a/ a ods. 2 písm. a/ ), nie je možné
dovolávať sa len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval
svoje zdravie a zdravie iných.

23. Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 330/1996 Z.z. zamestnanec je pri práci povinný dodržiavať
právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práce; dodržiavať ostatné predpisy a
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany
zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými
bol riadne a preukázateľne oboznámený.

24. V konaní o náhradu škody z pracovného úrazu má žalovaný zamestnávateľ povinnosť tvrdiť a
preukázať, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne
alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci bol s nimi riadne
oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovalo a kontrolovalo a že porušenie týchto
predpisov bolo jedinou príčinou vzniku škody -tzv. úplné zbavenie sa zodpovednosti.

25. Predpokladom na prípadné úplné zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa je zabezpečenie
znalosti bezpečnostných predpisov, preto v súdnom konaní treba dbať o to, aby sa zisťovala skutočná
náplň školenia o bezpečnostných predpisoch a skutočnosť, či zamestnanec bol riadne oboznámený
aj s príslušným konkrétnym predpisom. Pri predpisoch alebo pokynoch na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci musí ísť teda o predpis alebo pokyn konkrétny, ktorý upravuje určitý spôsob
konania, alebo konkrétny spôsob konania zakazuje. Porušenie predpisov alebo pokynov všeobecného
charakteru, nemôže mať za následok právne účinky uvedené v ust. § 191. Riadne oboznámenie
zamestnanca s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci alebo príkazmi, zákazmi alebo inými
pokynmi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa nepovažuje, ak by sa zamestnávateľ
obmedzil iba na to, že zamestnancovi by dal prečítať príslušné bezpečnostné predpisy.



26. Preto k riadnemu oboznámeniu sa zamestnanca s predpismi alebo pokynmi na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci patrí okrem oboznámenia sa s bežnými predpismi a pokynmi, aj oboznámenie
sa s konkrétnym príslušným predpisom, upravujúcim osobitné pravidlá pracovného postupu s takým
strojovým zariadením, z ktorého by zamestnancovi bola zrejmá rizikovosť tejto práce.

27. V prejednávanej veci ako bolo vyššie uvedené súd prvej inštancie mal za jednoznačne preukázané,
že žalovaný bol riadne oboznámený s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
vychádzajúc jednak z protokolu Inšpektorátu bezpečnosti práce a zo správy Obvodného oddelenia
Policajného zboru Košice-Šaca. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, aby súd zameral
dokazovanie na zistenie, či žalobca bol resp. nebol školený o bezpečnostných predpisoch a nezisťoval
ani prípadnú skutočnú náplň školenia, teda či bol riadne oboznámený aj s príslušným konkrétnym
predpisom, ktorý by upravoval pracovný postup na deliacej linke.

28. Z doteraz vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu
s nástupom do práce dňa 2.5.1998 na dohodnutú funkciu predák deliacej linky. Dňa 4.5.1998 sa
žalobca zúčastnil úvodnej inštruktáže o všeobecných hygienických, bezpečnostných a protipožiarnych
predpisoch v rozsahu 3 hodín, ktorú vykonal lektor bezpečnosti práce svedok Q. H.. Deliaca linka dňa
4.5.1998 ako vyplynulo z výpovede konateľa žalovaného dňa 4.5.1998 nebola ešte zmontovaná. Z
protokolu z komplexných skúšok linky na pozdĺžne delenie oceľových zvitkov zo dňa 18.5.1998 vyplýva,
že pred zahájením skúšok U. D. vykonal školenie prevádzkovej osádky vrátane žalobcu zamerané na
obsluhu a údržbu linky a na bezpečnosť pri práci na linke v zmysle návodu na obsluhu a údržbu linky.
Konateľ žalovaného H.. S. Ž. na pojednávaní ozrejmil, že šéfmonter z Talianska U. D. vykonával školenie
iba s ohľadom na riadenie a prevádzku linky. Neškolil zamestnancov z bezpečnostných predpisov,
nakoľko z bezpečnosti pri práci v rozsahu všeobecného školenia dňa 4.5.1998 vykonal svedok Q. H.
a pán D. poučil žalobcu s manipuláciou pri linke.

29. Za riadne oboznámenie žalobcu s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci a teda, či žalobca bol riadne oboznámený s príslušným konkrétnym predpisom upravujúcim
pracovný postup na deliacej linke nemožno považovať úvodnú inštruktáž o všeobecných hygienických,
bezpečnostných a protipožiarnych predpisoch vykonanú dňa 4.5.1998 v rozsahu 3 hodín lektorom
bezpečnosti práce - svedkom Q. H., nakoľko ako vyplynulo z jeho výpovede, ale aj z výpovede konateľa
žalovaného svedok zabezpečoval iba všeobecnú inštruktáž z bezpečnosti pri práci a navyše deliaca
linka nebola v uvedenom čase ani zmontovaná.

30. Rovnako za riadne oboznámenie žalobcu s predpismi alebo pokynmi na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci, nemožno považovať ani oboznámenie žalobcu s bezpečnostnými predpismi a
zásadami bezpečnej práce dňa 4.5.1998 v rozsahu 5 hodín vykonané konateľom žalovaného H.. S. Ž.. Z
výpovede samotného konateľa vyplynulo, že nie je lektorom bezpečnosti práce a navyše ani neuviedol
s akými bezpečnostnými predpismi a zásadami bezpečnej práce žalobcu mal uvedeného dňa v rozsahu
5 hodín oboznamovať, ale ako uviedol deliaca linka uvedeného dňa nebola zmontovaná.

31. Zo záznamu o vstupnej inštruktáži zácviku ďalej vyplýva, že žalobca mal byť zacvičený do profesie
operátora v rozsahu 14 dní a zácvik mal vykonať opätovne konateľ žalovaného H.. S. Ž.. Uvedený zápis
však nemožno považovať za pravdivý, lebo ako vyplýva zo záverečnej správy o vyšetrovaní ťažkého
pracovného úrazu, posledné školenie žalobcu ako predáka linky pred úrazom sa malo uskutočniť dňa
13.5.1998. Od 4.5.1998 do údajného posledného školenia žalobcu dňa 13.5.1998 uplynulo iba 9 dní a
nemožno predpokladať, že žalobca bol každý deň školený z bezpečnosti pri práci.

32. Napokon za riadné oboznámenie žalobcu s konkrétnym právnym predpisom upravujúcim pracovné
postupy na deliacej linke nemožno vyvodiť ani z protokolu z komplexných skúšok linky na pozdĺžne
delenie oceľových zvitkov zo dňa 18.5.1998, z ktorého vyplýva, že pred zahájením skúšok pán U.
D. vykonal školenie prevádzkovej osádky vrátane žalobcu zamerané na obsluhu a údržbu linky a na
bezpečnosť pri práci na linke v zmysle návodu na obsluhu a údržbu linky. Je tomu tak preto, že konateľ
žalovaného Ing Karol Žabka na pojednávaní ozrejmil, že šéfmontér z Talianska U. D. vykonával školenie
iba ohľadom riadenia a prevádzky linky. Neškolil však zamestnancov z bezpečnostných predpisov.

33. Za takejto situácie, ak žalovaný ako zamestnávateľ neoboznámil žalobcu s konkrétnym predpisom
upravujúcim osobitné pravidlá pracovného postupu a zásadami bezpečnej práce na deliacej linke



možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu povinnosti oboznámiť žalobcu ako
zamestnanca s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
alebo pokynmi na zaistenie bezpečnosti a ochrany pri práci, preto neprichádza do úvahy zbavenie
sa jeho zodpovednosti za spôsobenú škodu. Bez významu je v tejto súvislosti poukaz žalovaného na
skutočnosť, že žalovaný vo svojich výpovediach v rámci vyšetrovania pracovného úrazu uviedol, že bol
oboznámený s bezpečnostnými predpismi ak po vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že žalobca
nebol riadne oboznámený s príslušným konkrétnym predpisom upravujúcim spôsob pracovného
postupu na deliacej linke.

34. V tejto súvislosti preto nemožno prihliadať ani na protokol Inšpektorátu bezpečnosti práce, ktorý
konštatoval, že žalobca porušil ust. § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 330/1996 Z.z. nakoľko zamestnanec je
pri práci povinný dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako
aj určené pracovné postupy iba za predpokladu, že s týmito bol riadne a preukázateľne oboznámený. Z
protokolu však nevyplýva, že žalobca bol oboznámený s dodržiavaním právnych predpisov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na deliacej linke.

35. Odvolací súd prijal vysvetlenie žalobcu, t.j. dôvod pre ktorý v jednotlivých protokoloch ohľadne
vyšetrovania pracovného úrazu uviedol, že bol poučený o predpisoch bezpečnosti pri práci, nakoľko zo
strany žalovaného mu bolo prisľúbené odškodnenie pracovného úrazu v rozsahu 100% čo vyplýva zo
záverečnej správy o vyšetrovaní ťažkého pracovného úrazu zo dňa 15.8.1998. Skutočnosť, že žalobca
nebol poučený z bezpečnostných predpisov vyplýva aj zo záznamu o úraze, z ktorého je zrejmé, že
žalobca mal byť poučený o bezpečnosti pri práci a inštruktáž mali vykonať 18.5.1998 pán V. U. U. D..

36. Vzhľadom na to, že u žalobcu došlo pri plnení pracovných úloh k poškodeniu zdravia, zodpovedá
za škodu tým vzniknutú žalovaný ako zamestnávateľ vzhľadom na to, že zodpovednosti podľa § 196
Zákonníka práce sa nezbavil.

37. Podľa § 196 Zákonníka práce náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia,
ktoré zamestnancovi vznikli následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, poskytujú s
jednorázove.

38. Podľa § 4 vyhl.č. 32/1965 Zb. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie
na zdraví má preukázateľné a nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojenie
jeho života a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh ( ďalej len následky).
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote a v spoločnosti.

39. Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd
odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť a to i nad sumu
ustanovenú v ods. 1,2.

40. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určujú sumou 60,-Sk za 1 bod.

41. Pri rozhodovaní o výške žalobcom uplatnenej náhrady škody spočívajúcej v sťažení spoločenského
uplatnenia vychádzal odvolací súd zo znaleckého posudku č. 3/2009 vypracovaným MUDr. Milanom
Vojčekom, z ktorého je zrejmé, že žalobca pri pracovnom úraze dňa 30.7.1998 utrpel zranenia a to obrnu
stredného nervu pravej ruky následkom pomliaždenia, obrnu lakťového nervu pravej ruky následkom
pomliaždenia, stratu oboch článkov ukazováka pravej ruky, stratu celého štvrtého prsta pravej ruky,
stratu dvoch článkov a hlavičky základného článku 3. prsta pravej ruky, stratu 2,5 článku malíčka pravej
ruky, sklapacia kože na dorzálnej strane ruky vpravo od zápästia až po konce kypťov 2 až 5.prstu,
stratu všetkých troch článkov ukazováka ľavej ruky, stratu všetkých troch článkov ukazováka ľavej ruky,
stratu všetkých troch článkov tretieho prsta ľavej ruky, úplné prerušenie ohýbačov štvrtého prsta ľavej
ruky, čiastočnú stratu koncového článku palca ľavej ruky a defekty kože v plnej hrúbke s pomliaždením
mäkkých častí čo bodove ohodnotil počtom 1.075,5 bodmi na sťažení spoločenského uplatnenia.



42. Odvolací súd má za preukázané, že následkom úrazu žalobca v pomerne mladom veku 36 rokov
utrpel devastačné poranenia oboch rúk, čo zanechalo na jeho zdraví trvalé následky v dôsledku ktorých
sú obe ruky čiastočne nefunkčné pre bežnú činnosť. Uvedený úraz spôsobuje žalobcovi obmedzenia
nielen v osobnej, rodinnej a kultúrnej oblasti ale aj v pracovnej oblasti života a možnosti sa zamestnať v
odbore. Žalobca bol vyučený ako jemnomechanik, to znamená mechanik meracej a regulačnej techniky
a vzhľadom na jeho pracovný úraz už túto profesiu nebude môcť vykonávať. Pred úrazom aktívne hrával
futbal a to druhú a tretiu ligu vo futbalovom klube v Moldave n/Bodvou a po uvedenom pracovnom úraze
uvedenú športovú činnosť musel prestať vykonávať. Znalec v znaleckom posudku navrhol zvýšenie
celkového bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia na 2-násobok základnej sadzby,
pričom ako dôvod navýšenia uviedol bolesti, tŕpnutie kypťov v určitých polohách, pocit škrtenia celej ruky
a to aj pri minimálnej námahe, viazne uchop pravou rukou, laloky na prstoch sú hrubé a necitlivé, na
ľavej ruke má palec a potom štvrtý a piaty prst.

43. Odvolací súd vzhľadom na uvedené okolnosti úrazu je toho názoru, že v danom prípade sa jedná
o prípad hodný osobitného zreteľa vzhľadom na devastačné poranenia oboch rúk u žalobcu, pre ktorý
možno odškodnenie primerane zvýšiť a to i nad sumu uvedenú v ustanovení § 7 ods. 1 a 2 vyhl.č.
32/1965 Zb..

44. Znaleckým dokazovaním bola ustálená výška bodového ohodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobcu v rozsahu 1.075,5 boda. Výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa určuje sumou 60,-Sk za 1 bod (§ 7 ods. 1 vyhl.č. 32/65 Zb.). Odvolací súd je toho názoru, že
primeraným odškodnením žalobcu je ním uplatnená suma v rozsahu 52.513,-eur zodpovedajúca 25-
násobku základného bodového ohodnotenia po odrátaní sumy vyplatenej právnou predchodkyňou
intervenienta (1.075,5 x 60 = 64.530,-Sk x 25 = 1.613.250,-Sk - 31.230,-Sk = 1.582.020,-Sk, čo pri
prepočte konverzným kurzom predstavuje sumu 52.513,-eur).

45. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalobcu bolo čiastočne dôvodné, preto
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v časti zamietajúceho výroku tak, že zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 52.513,-eur a v prevyšujúcom zamietajúcom výroku rozsudok podľa § 387 ods.
1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

46. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 255 ods.1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalobca,
preto mu súd priznal náhradu trov (prvostupňového a odvolacieho) konania v celom rozsahu.

47. Vzhľadom na úspech žalobcu v konaní žalovaný má povinnosť nahradiť štátu rovnako trovy konania
v celom rozsahu. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

48. Výrok o trovách konania a o povinnosti náhrady trov konania štátu vyplýva z ust. § 255 ods. 1
C.s.p. v spojení s § 265 C.s.p. podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný
účastník v danom prípade žalobca, preto žalovaný má povinnosť nahradiť úspešnému žalobcovi trovy
prvostupňového a odvolacieho konania v celom rozsahu a nahradiť štátu na trovách konania sumu 337,-
eur.

49. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).