Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/217/2015 z 12. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 12. septembra 2016, sp. zn. 20S/217/2015, ECLI:SK:KSZA:2016:5015201151.2 Krajský súd Žilina | 20S/217/2015 | ECLI:SK:KSZA:2016:5015201151.2 | 2016-09-12 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. g) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7cb18453-d307-4a1d-8c49-c6a56e3f3841 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5015201151.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/217/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201151
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015201151.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu
Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: U Pltníka, s. r. o., so sídlom
Mostová č. 4, Ružomberok, IČO: 46 911 481, právne zast. Mgr. Martinom Alušicom, advokátom so sídlom
Z. č. X/A, Q., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Špitálska
č. 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 2015/157388, UPS/
US1/OK2/KON/2015/118 zo dňa 08. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. 2015/157388,
UPS/US1/OK2/KON/2015/118 zo dňa 08. októbra 2015 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á p r á v o na náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňovým rozhodnutím Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok č. k. 2015/79731,
č. spisu RK1/RK/KON/2015/15 zo dňa 18.06.2015 uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000 € za
porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o
nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov, ku ktorému došlo tak, že
účastník konania využíval závislú prácu fyzickej osoby Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXXX, F., s
ktorým mal založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce a nesplnil si oznamovaciu povinnosť
voči Sociálnej poisťovni podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov. Uvedeným konaním sa podľa § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní dopustil nelegálneho zamestnávania a zároveň porušil zákaz nelegálneho zamestnávania
podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona. Nelegálne zamestnávanie bolo zistené u účastníka konania
kontrolou dodržiavania ustanovení Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní vykonanou
dňa 30.09.2014 zamestnancami kontrolného orgánu úradu v prevádzke účastníka konania „Hostinec u
Pltníka", Mostová č. 4, Ružomberok.

2. Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. k. 2015/157388, UPS/
US1/OK2/KON/2015/118 zo dňa 08. októbra 2015 jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. V odôvodnení uviedol, že odvolací orgán prijal dôkaz č. 1 priebežný protokol, v ktorom
kontrolovaná osoba pán D. vlastnou rukou potvrdil nástup na výkon práce na kontrolovanú prevádzkareň
dňa 30.09.2014 o 7.00 hod., ďalej dôkaz č. 3, a to prihlásenie pána D. do registra Sociálnej poisťovne
účastníkom konania dňa 30.09.2014 o 10.46 hod., t. j. po začiatku výkonu jeho práce na kontrolovanej
prevádzkarni v čase priebehu výkonu kontroly, ďalej dôkaz č. 7, a to rozpis hovorov zo služobného
telefónu člena kontrolnej skupiny úradu, v ktorom 30.09.2014 v čase od 10.38 hod. na služobný telefón
úradu overoval nesplnenie povinnosti kontrolovaného zamestnávateľského subjektu. Odvolací orgán
uvedenú skutočnosť vyhodnotil ako dôkaz začiatku výkonu kontroly orgánom kontroly na kontrolovanej



prevádzkarni dňa 30.09.2014 najneskôr v čase o 10.40 hod.. Odmietol tvrdenie účastníka konania, že
nedošlo k porušeniu § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení, nakoľko sa kontrolovaná osoba
pán D. dňa 30.09.2014 iba „oboznamoval" s prostredím a pracovnú smenu mal mať iný kuchár.

3. V zákonnej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie žalobca. Ako základnú žalobnú námietku
uviedol, že došlo k uloženiu pokuty po uplynutí jednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty v rozpore s §
68a ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z., čím správny orgán zaťažil konanie takou vadou, ktorá mohla mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Rozhodnou skutočnosťou pre začatie plynutia jednoročnej
prekluzívnej lehoty je moment, kedy sa správny orgán dozvedel o porušení povinností stanovených
zákonom. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že porušenie bolo zistené 30.09.2014, najneskôr
03.10.2014, čo je dátum doplnený písaným perom v tzv. dodatku k protokolu v prílohe č. 5 na dohode
o vykonaní práce s prílohou, ktorou je registračný list FO. Toto je deň možného zistenia a je aj dňom
rozhodným pre začiatok plynutia v zákonnej jednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty na uloženie
pokuty. Táto správnemu orgánu uplynula 30.09.2015, najneskôr 03.10.2015. Výsledkom správneho
rozhodnutia bolo vydanie prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia, pričom druhostupňové
rozhodnutie bolo vydané dňa 08.10.2015 a doručené 16.10.2015. Žalobca ďalej namietal hmotnoprávne
porušenie § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení, lebo bol toho názoru, že v deň nástupu
do práce zamestnanca Z. D. odporca vytváral podmienky pre plnenie jeho pracovných úloh, a preto
nemohol ešte pracovať a vykonávať závislú prácu pre žalobcu. Spornou skutočnosťou ostal aj čas
začatia kontroly, či ide o 10.40, ako uvádza orgán kontroly, alebo 10.45 hod, ako uvádza Z. D..
Rozhodnutie je tiež arbitrárne, založené len na gramatickom výklade pojmu nelegálneho zamestnávania
bez vykonania dokazovania a následného vyhodnotenia skutkového stavu a odôvodnenia. Žiadal
napadnuté rozhodnutie zrušiť, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil
si náhradu trov.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 29.02.2016. Čo sa týka námietky uloženia pokuty
po uplynutí jednoročnej prekluzívnej subjektívnej lehoty, uviedol, že v deň kontroly dodržiavania
zákazu nelegálnej práce 30.09.2014 orgán kontroly zistil, že pán D., ktorý vykonával v čase výkonu
kontroly závislú prácu pre žalobcu (varil celé menu) o 10.40 hod., nebol prihlásený kontrolovaným
zamestnávateľom do Registra poistencov. Rozhodnutie o uložení pokuty za kontrolou preukázaný
správny delikt vydal úrad, t. j. prvostupňový správny orgán dňa 18.06.2015. Dikcia § 68a ods. 3
Zákona o službách zamestnanosti v stanovenej lehote, „najneskôr však do troch rokov odo dňa
keď došlo k porušeniu", vytvorila priestor pre časové lehoty v správnom konaní pri uložení pokuty;
nepojednáva o právoplatnosti uloženej pokuty. Ďalej namietal, že bol to žalobca, ktorý cielene s
úmyslom zamedziť uloženiu pokuty do 1 roka odo dňa zistenia zdržiaval proces ukončenia kontroly
- orgánu kontroly opakovane znemožňoval prerokovanie protokolu, spochybňoval jednotlivé kroky
úradu, ktorý postupoval v súlade s ustanoveniami Zákona o kontrole - opakované ospravedlňovanie sa
žalobcu z účasti na prerokovaní výsledkov kontroly, prieťahy v konaní znemožňujúce orgánu kontroly
ukončiť proces kontroly (žiadosť o predĺženie lehoty, žiadosť o odročenie, PN žalobcu), spochybňovanie
zákonnosti prerokovania protokolu o výsledku kontroly. Poukázal na zákonom určené postavenie orgánu
kontroly, ktorý je verejným činiteľom. Poukázal na to, že kontrolné zistenia z výkonu kontroly majú
pre správny orgán záväzný a nespochybniteľný charakter, ak nie sú vyvrátené relevantnými dôkazmi,
čo v danom prípade nebolo splnené. Orgán kontroly nespochybniteľne preukázal žalobcovi porušenie
zákazu nelegálneho zamestnávania. Právny názor žalobcu, že pokuta mu bola uložená po uplynutí
jednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty, považuje za nesprávny z dôvodu, že v predmetnej veci
nerozhodovalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ako prvostupňový správny orgán, ktorý ukladá
pokutu, ale rozhodovalo ako odvolací správny orgán. Potvrdil, že deň 30.09.2014 je dňom zistenia,
kedy sa úrad dozvedel o porušení a zároveň aj dňom, kedy k porušeniu skutočne došlo, a teda je aj
dňom rozhodným pre začatie plynutia jednoročnej ako aj trojročnej lehoty. Jednoročná lehota uplynula
30.09.2015, trojročná uplynie 30.09.2017. Prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie 18.08.2015,
teda pred uplynutím lehoty jedného roka.

5. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu
postupom podľa § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej SSP) v spojení s
§ 491 ods. 1 SSP a § 491 ods. 2 SSP, pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa
§ 191 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 194 ods. 2 SSP z nasledovných dôvodov:



6. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 491 ods. 2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

8. Podľa § 68a ods. 1 pís. b) zákona č. 5/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 30.09.2014 ústredie a úrad
uložia pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania
podľa osobitného predpisu 18a) od výšky 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie
dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
18a) Zákon č. 82/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.

9. Podľa § 68a ods. 3 citovaného zákona pokutu možno uložiť v lehote jedného roka odo dňa, keď sa
ústredie a úrad dozvedeli o porušení týchto povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď
došlo k porušeniu.

10. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania druhostupňového
rozhodnutia, t. j. 08. októbra 2015, na konanie podľa § 12 písm. l), t), ae) a af) a § 13 ods. 1 písm. e)
sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 63) ak tento zákon neustanovuje inak.
63) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

11. Podľa § 13 ods. 1 písm. e) bod 4 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu vydania
druhostupňového správneho rozhodnutia, t. j. 08. októbra 2015, do pôsobnosti úradu patrí rozhodovať
o uložení pokuty.

12. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. v znení účinnom ku dňu 30.09.2014)
nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah
alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného
predpisu.

13. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie
nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa §
2 ods. 3.

14. Krajský súd v Žiline vzhľadom na žalobnú námietku, podľa ktorej v danom prípade nebola dodržaná
subjektívna prekluzívna lehota na uloženie pokuty za správny delikt v zmysle § 68a ods. 3 zákona č.
5/2004 Z.z., v prvom rade zaoberal sa touto námietkou. Zo správneho spisu vyplýva, že v rámci kontroly
nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z.z. u žalobcu bola dňa
30.09.2014 od 10.40 hod. vykonaná kontrola dodržiavania ustanovení citovaného zákona a boli zistené
konkrétne nedostatky. O tom bol spísaný priebežný protokol zo dňa 30.09.2014, ktorého prílohou č. 3
bol výpis z registra Sociálnej poisťovne na zamestnanca Z. D.. Z výpisu z registra vyplýva, že tento ku
dňu 30.09.2014 nebol prihlásený V Sociálnej poisťovni žiadnym odvádzateľom.

15. Dňa 03.10.2014 bola predložená účastníkom konania dohoda o vykonaní práce medzi žalobcom a
Z. D. zo dňa 30.09.2014, ako aj registračný list FO, z ktorej vyplýva, že tento bol prihlásený do Sociálnej
poisťovne s rozhodujúcim časom 30.09.2014 o 10.46:42.

16. Podľa vyjadrenia žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe zo dňa 29.02.2016 je nesporné, že deň
30.09.2014 je dňom zistenia, kedy sa úrad dozvedel o porušení povinnosti a zároveň je aj dňom, kedy
k porušeniu skutočne došlo, a teda aj dňom rozhodným pre začatie plynutia jednoročnej lehoty, ako aj
trojročnej lehoty. Podľa jeho názoru jednoročná lehota uplynula dňa 30.10.2015, avšak správny orgán
prvého stupňa vydal rozhodnutie dňa 18.08.2015, teda pred uplynutím lehoty jedného roka odo dňa,
keď sa úrad dozvedel o porušení povinností.



17. Z uvedeného krajský súd ustálil, že deň, kedy začala plynúť subjektívna jednoročná a objektívna
trojročná prekluzívna lehota na uloženie pokuty, bol deň 30.09.2014. Zo správneho spisu ďalej
vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané 18.06.2015, druhostupňové rozhodnutie 08. októbra
2015 a právoplatnosť druhostupňového rozhodnutia nastala 16.10.2015.

18. Primárne je potrebné uviesť, že charakter lehôt uvedených v § 68a ods. 3 zákona č. 5/2004
Z.z., teda jednoročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej lehoty na uloženie sankcie za správny delikt
je prekluzívny. Ich márnym uplynutím zaniká správnemu orgánu právo na vyrubenie sankcie za správny
delikt, aj keď z vykonaného dokazovania v správnom konaní by bolo preukázané, že k porušeniu
zákonnej povinnosti došlo. Márnym uplynutím uvedených prekluzívnych lehôt zaniká deliktuálna
zodpovednosť subjektu za spáchaný správny delikt. Je preto na správnom orgáne, aby v správnom
konaní riadne zistil skutkový stav, vykonal dokazovanie, skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa
príslušného hmotnoprávneho predpisu a rozhodol v zákonnej lehote. Jednoročná prekluzívna lehota
plynie od momentu subjektívnej vedomosti správneho orgánu o porušení povinnosti. Ak už táto uplynula,
aplikácia trojročnej objektívnej prekluzívnej lehoty počítanej odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo,
je už vylúčená. Platí to aj opačne s tým, že subjektívna jednoročná lehota môže uplynúť len v rámci
objektívnej trojročnej lehoty.

19. V zmysle § 27 ods. 2 veta druhá Správneho poriadku v spojení s § 70 ods. 1 zákona č. 5/2004
Z.z. posledným dňom jednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty bol deň 30.09.2015 (streda). Správny
poriadok, ktorý sa na konanie vzťahuje, nepozná zastavenie plynutia prekluzívnej lehoty, napr. v prípade
podaného opravného prostriedku (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 4Sž/21/2001 zo dňa 25.
septembra 2001). Na zachovanie lehôt uvedených v § 68a ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z. nestačí len
v rámci nich vydať prvostupňové rozhodnutie, ale je nevyhnutné, aby toto rozhodnutie najneskôr v
posledný deň uvedených lehôt nadobudlo aj právoplatnosť. Za uloženie sankcie za správny delikt možno
považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné, a ktorým bola právoplatne uložená
povinnosť plniť. Až právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia je priamo dotknutá právna sféra povinného
subjektu (rovnako rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 4Sž/21/2001 zo dňa 25. septembra 2001).

20. Preto ak žalovaný vydal druhostupňové rozhodnutie až 08.10.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť
16.10.2015, rozhodol po uplynutí jednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty, čo predstavuje porušenie
§ 68a ods. 3 citovaného zákona. Preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 191 ods. 1
písm. g) SSP z dôvodu, že v konaní nastala vada procesného charakteru, ktorá mala vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

21. Súd zdôrazňuje, že medzi účastníkmi nebolo sporné, kedy začala plynúť subjektívna prekluzívna
lehota, t. j. kedy sa úrad dozvedel o porušení povinností vyplývajúcich zo zákona č. 5/2004 Z.z., ako
to vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného k žalobe. Súd preto pri začiatku a určení konca subjektívnej
prekluzívnej lehoty z tejto nespornej právnej skutočnosti vychádzal.

22. Súd vyhodnotil vyjadrenie žalovaného vo vzťahu k tejto žalobnej námietke ako irelevantné a
nespôsobilé zvrátiť dôvodnosť žalobnej námietky. Súd sa nestotožnil s právnym názorom, že za uloženie
sankcie je potrebné považovať uloženie na prvom stupni, a nie už konanie na druhom stupni. Správne
konanie tvorí jednotu a nie je možné oddeľovať konanie na prvostupňovom správnom orgáne a následné
odvolacie konanie. Ako bolo už uvedené vyššie, za uloženie pokuty možno považovať len právoplatné
rozhodnutie správneho orgánu, a to či už zostalo právoplatné na prvom stupni (pokiaľ nebolo podané
včasné odvolanie) alebo na druhom stupni (pokiaľ prebehlo odvolacie konanie).

23. Ani argumenty žalovaného, že žalobca sa subjektívne správal tak, aby oddialil ukončenie správneho
konania a vydanie meritórneho rozhodnutia, nemôžu byť dôvodom pre neprihliadnutie na tú skutočnosť,
že nebola dodržaná subjektívna prekluzívna lehota na vydanie právoplatného
rozhodnutia. Úlohou správneho orgánu bolo postupovať vo veci tak efektívne a využívať všetky možné
prostriedky procesného charakteru (napr. aj prostriedky vynucovacieho charakteru), aby bolo možné
stanovené lehoty na vydanie rozhodnutia dodržať, a to aj napriek prípadnému účelovému správaniu sa
zodpovednostného subjektu s cieľom vyhnúť sa deliktuálnej zodpovednosti.

24. Ďalšími žalobnými námietkami vzhľadom na dôvodnosť vyššie uvedenej námietky sa súd z dôvodu
hospodárnosti konania nezaoberal.



25. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že súd
priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože
žalobca mal vo veci celkom úspech. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V Žiline, dňa 13. septembra 2016
JUDr. Jana Martinčeková
predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková