Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/234/2015 z 25. 10. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 25. októbra 2016, sp. zn. 11S/234/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4015201032.2 Krajský súd Nitra | 11S/234/2015 | ECLI:SK:KSNR:2016:4015201032.2 | 2016-10-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b6aded5-58b0-4a65-afd8-1f756ce89d5d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4015201032.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/234/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015201032
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015201032.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek
senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Progress Trade, s.r.o.,
Podzáhradná 52/1298, Hurbanovo, IČO: 35 933 038, zastúpeného advokátskou kanceláriou Tomášek &
partners, s. r. o., Rožňavská 2, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 08.
06. 2015 č. 776648/2015, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis
prvostupňového daňového orgánu, teda správcu dane, súd zistil, že dňa 24. 11. 2010 podal žalobca
daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010, v ktorom uviedol
daň v sume 34.948,98 eur, odpočítanie dane celkom v sume 34.493,27 eur, vlastnú daňovú povinnosť v
sume 455,71 eur a nadmerný odpočet odpočítaný od vlastnej daňovej povinnosti v sume mínus 455,71
eur. Daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010 sa
začala u žalobcu dňa 18. 06. 2012 (v zmysle oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 10. 05. 2012)
a v tento deň bola s konateľom žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom konateľ
žalobcu predložil listinné doklady uvedené v priloženom zozname.

2. Správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu u žalobcu požiadal Daňový úrad Košice o vykonanie
preverenia v spoločnosti ISIAH, s.r.o., so sídlom Hlavná 658/56, Kráľovský Chlmec a o preverenie
skutočností týkajúcich sa dodávok a faktúr uvedených v tomto dožiadaní. Dožiadaný správca dane v
podaní zo dňa 31. 01. 2013 oznámil, že v rámci opakovaného miestneho zisťovania bolo zistené, že
na udanej adrese sa spoločnosť nenachádza, nepreberá zásielky, pričom tieto nepreberá ani konateľka
spoločnosti Dana Vengrínová (zásielky sa vrátili s poznámkou, že adresát je neznámy). Taktiež správca
dane žiadal o preverenie skutočností týkajúcich sa dodávok a faktúr od spoločnosti GYMO s.r.o. so
sídlom Banšelova 39, Bratislava uvedených v dožiadaní zo dňa 14. 09. 2012. Dožiadaný správca dane v
podaní zo dňa 30. 11. 2012 oznámil, že podľa vyjadrenia konateľa tejto spoločnosti (Miroslav Lapšanský)
sa dodávky uskutočnili, daňové doklady zaúčtovali a náklady na prepravu neeviduje, spoločnosť len
sprostredkovala nákup tovaru.

3. Výzvou zo dňa 20. 09. 2012 bol žalobca vyzvaný na predloženie dokladov a dôkazov (spôsob prepravy
tovaru uvedeného na faktúrach, označenie prepravcov a subjektu, ktorému vznikli náklady na prepravu,



miesto uskladnenia tovaru, spôsob jeho prepravy podľa odberateľských a dodávateľských faktúr, súpis
pohybu tovarov v sklade, začiatočný stav obilia k 01. 01. 2010, prijatie tovaru, číslo faktúry, predaj tovaru
a číslo faktúry) týkajúcich sa predložených faktúr za rok 2010.

4. Žalobca v podaní zo dňa 09. 10. 2012 oznámil, že prepravu pre neho v roku 2010 vykonávali
spoločnosti METEOR d.o.v. - I. I., ST OMEGA s.r.o. a I. V. - ALTRANZ s tým, že ostatné prepravy
zabezpečovali odberatelia alebo ich odberatelia, prípadne dodávatelia alebo ich dodávatelia a spôsob
prepravy je uvedený na dodávateľských faktúrach. Zároveň žalobca oznámil, že okrem prepráv
uvedených v dodávateľských faktúrach neeviduje, komu vznikli náklady na prepravu a tovar bol
uskladnený u dodávateľov - prvovýrobcov, pričom vymenoval 13 subjektov s uvedením ich adresy, ktoré
tovar skladovali vo vlastných alebo v prenajatých skladoch, prípadne v iných skladoch, kde bol tovar
uskladnený. Prílohou tohto podania žalobcu bola i listina „tovar - bilancia“, v ktorej je v mesiaci október
2010 uvedená okrem iných komodít i pšenica (dodávateľ GYMO s.r.o., odberateľ IMPEX Trade, s.r.o.),
kukurica (dodávateľ ISIAH, s.r.o., odberateľ Poľnonákup TURIEC, a.s.) a repka olejná (dodávateľ ISIAH,
s.r.o., odberateľ Poľnonákup - Novohrad, a.s., S-PLUS TRADE, s.r.o.) v konkrétnych množstvách a
cenách pri jednotlivých dodávkach.

5. V priebehu ďalšieho konania správca dane robil dožiadanie na Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s.
za účelom zistenia, či sa v elektronickom mýtnom systéme nachádzajú vozidlá s tam uvedenými
evidenčnými číslami. Vyjadrenie Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. bolo doručené správcovi dane dňa
14. 03. 2013.

6. Na základe ďalšej výzvy na predloženie dokladov a dôkazov zo dňa 19. 03. 2013 správca dane
vo vzťahu k deklarovaným dodávkam od spoločnosti ISIAH, s.r.o. žiadal od žalobcu oznámiť miesto
uskladnenia tovaru, miesto jeho nakladania, označenie osôb (s uvedením ich adresy) za dodávateľa a
odberateľa, ktoré sa zúčastnili nakládky a môžu byť vypočuté ako svedkovia, označenie trasy pohybu
tovaru a pod.. Žalobca v podaní zo dňa 15. 04. 2013 oznámil, že spoločnosť ISIAH, s.r.o. zastupoval
Jozef Hucovci a jedná sa o dodávky v mesiaci október 2010, a to repky olejnej, pričom uviedol, číslo
dodávateľských faktúr, množstvo tovaru, cenu tovaru, miesto nakládky (Poľnonákup TURIEC, a.s.,
Martin), odberateľa (Poľnonákup - Novohrad, a.s., S-PLUS TRADE, s.r.o.) a dodávku kukurice, pri ktorej
taktiež uviedol číslo dodávateľskej faktúry, množstvo tovaru, cenu tovaru, miesto nakládky (Svätý Peter
s tým, že subjekt nepoznáme) ako i odberateľa (Poľnonákup TURIEC, a.s., Martin). Žalobca zároveň
oznámil, že vozidlá poslal odberateľ na miesto nakládky, ktoré mu oznámili na základe informácie od ich
dodávateľa a nevedia určiť, komu vznikli náklady na prepravu, nedisponujú ani označením prepravcov,
resp., že prepravcom kukurice bol METEOR d.o.v. - I. I. a náklady na prepravu boli fakturované žalobcovi.

7. Následne správca dane predvolal na ústne pojednávanie Zsolta Hrašku, ktorý bol konateľom
spoločnosti ISIAH s.r.o. od 13. 03. 2008 do 26. 04. 2010, ako i Jozefa Hucovciho, ktorý bol konateľom
tejto spoločnosti od 27. 04. 2010, pričom zásielky sa vrátili späť s tým, že adresát je neznámy.

8. Správca dane požiadal o spoluprácu i Daňový úrad Banská Bystrica, a to o výsluch svedkyne Dany
Vengrínovej, ktorá je konateľkou spoločnosti ISAH, s.r.o. od 20. 07. 2011. Dožiadaný správca dane však
v podaní zo dňa 13. 05. 2013 oznámil, že svedkyňu nebolo možné vypočuť, nakoľko z miesta trvalého
pobytu odišla asi pred 8 rokmi a ďalšie informácie o jej pobyte nie sú známe.

9. Dňa 17. 05. 2013 bola spísaná zápisnica o výsluchu svedka Jozefa Hucovciho na dožiadanom
Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka Zvolen, pričom výsluchu sa zúčastnil i konateľ žalobcu
Stanislav Ivanič.

10. Dňa 22. 05. 2013 bol spísaný protokol z daňovej kontroly u žalobcu na dani z pridanej hodnoty, pričom
v časti zdaňovacie obdobie október 2010 je uvedené, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období
október 2010 uplatnil odpočítanie dane v sume 34.493,27 eur, pričom v tejto sume je zahrnutá i daň z
pridanej hodnoty v sume 9.295,67 eur z faktúr (2 faktúry) vystavených spoločnosťou ISIAH s.r.o. ako
dodávateľom žalobcu za dodávku repky olejnej. Po daňovej kontrole je rozdiel odpočítania dane v sume
9.295,67 eur, nakoľko žalobca v priebehu kontroly a ani jeho dodávateľská spoločnosť neposkytli žiadne
dôkazy o reálnosti uskutočnenia deklarovaných dodávok tovaru a nedošlo teda k preukázaniu vzniku
daňovej povinnosti pri týchto dodávkach, v dôsledku čoho nebola naplnená ani zákonná podmienka na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty.



11. Žalobca podal dňa 13. 06. 2013 vyjadrenie k protokolu, ku ktorému pripojil i prehlásenie Jozefa
Hucovciho zo dňa 05. 06. 2013 a Miroslava Lapšanského zo dňa 07. 06. 2013.

12. Dňa 27. 06. 2013 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účelom prerokovania pripomienok
a dôkazov predložených žalobcom.

13. Správca dane vydal dňa 02. 07. 2013 rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie október 2010 v sume 9.295,67 eur, proti ktorému podal žalobca odvolanie, o ktorom
žalovaný rozhodol dňa 11. 11. 2013 tak, že toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie
konanie. V odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia žalovaný uviedol, že zistenie skutkového stavu
zo strany správcu dane je nedostačujúce na posúdenie veci, pretože v dostatočnom rozsahu neobjasnil
všetky skutočnosti, ktoré by mohli preukázať alebo vyvrátiť existenciu dodávaného tovaru s tým, že v
priebehu ďalšieho dokazovania bude potrebné vypočuť svedkov a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom
správca dane bude viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

14. V priebehu vyrubovacieho konania správca dane opätovne predvolal na pojednávanie Zsolta Hrašku
(konateľ spoločnosti ISIAH, s.r.o. do 26. 04. 2010 vrátane), pričom predvolanie sa vrátilo ako neprevzaté
v odbernej lehote a neúspešný bol i pokus o jeho predvedenie cestou Obvodného oddelenia PZ Šahy,
ktoré správcovi dane v podaní zo dňa 04. 03. 2014 oznámilo, že Zsolt Hraško sa v čase
predvádzania nezdržiaval na adrese trvalého pobytu a jeho miesto pobytu nebolo známe, v dôsledku
čoho ho nebolo možné predviesť.

15. Výzvou zo dňa 13. 03. 2014 správca dane žalobcu opätovne vyzval, aby predložil dôkazy a
preukázal tvrdenia obsiahnuté v dodávateľských faktúrach vystavených v roku 2010, dodávateľskými
spoločnosťami ISAH, s.r.o., HK speed, s.r.o. a GYMO s.r.o., aby oznámil mená vodičov vykonávajúcich
prepravu tovaru za účelom ich vypočutia a predložil dôkazy o účasti spoločnosti na nakládke. Žalobca
v mailovom podaní zo dňa 01. 04. 2014 správcovi dane oznámil, že nedisponuje osobnými údajmi
vodičov vykonávajúcich prepravy, ktoré nezabezpečovala spoločnosť žalobcu, ale dodávatelia, prípadne
odberatelia. Tieto údaje je oprávnený získať len správca dane na základe svojich kompetencií.
Uviedol, že v mesiaci október 2010 mu repku olejnú dodávala spoločnosť ISIAH, s.r.o., označil
čísla dodávateľských a odberateľských faktúr, množstvo tovaru, odberateľa tohto tovaru (Poľnonákup
- Novohrad, a.s., S-PLUS TRADE, s.r.o.). Žalobca zároveň správcovi dane oznámil, že vozidlá
poslal odberateľ na miesto nakládky, ktoré mu oznámili na základe informácie od ich dodávateľa a
predpokladajú, že odberateľ by mal disponovať označením prepravcov.

16. Z predloženého administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca bol vo výzve zo dňa 09. 04.
2014 opätovne vyzvaný na predloženie dôkazov a preukázanie tvrdení obsiahnutých v dodávateľských
faktúrach vystavených v roku 2010 spoločnosťou ISIAH, s.r.o., HK speed, s.r.o. a GYMO s.r.o., pričom
správca dane žalobcovi jednoznačne uviedol, čo je potrebné preukázať a predložiť v predmetnej veci na
preukázanie dôvodnosti odpočítania dane z pridanej hodnoty. Žalobca na túto výzvu reagoval v podaní,
doručenom správcovi dane dňa 14. 05. 2014 (mailom), pričom pokiaľ ide o zdaňovacie obdobie október
2010, opakovane uvádzal tie isté tvrdenia, ako vo svojom vyjadrení zo dňa 15. 04. 2013 a 01. 04. 2014.

17. Dňa 07. 05. 2014 bola za účasti konateľa žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na
ktorom bol ako svedok vypočutý Miroslav Lapšanský, ktorý bol v roku 2010 konateľom spoločnosti
GYMO s.r.o. (v súčasnosti MALASZ s. r. o.) a ktorý sa vyjadroval k obchodovaniu so spoločnosťou
žalobcu.

18. Dňa 10. 06. 2014 bola za účasti konateľa žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na
ktorom bol ako svedok vypočutý Jozef Hucovci, konateľ spoločnosti ISIAH, s.r.o. od 27. 04. 2010 do
19. 07. 2011, ktorý okrem iného uviedol, že v čase, keď nebol konateľom tejto spoločnosti, konal na
základe splnomocnenia, ktoré mu vystavil Zsolt Hraško, ktorý bol konateľom spoločnosti ISIAH, s.r.o.,
o čom však nevie predložiť listinný dôkaz. Taktiež sa vyjadril ku konaniu za spoločnosť ISIAH, s.r.o., k
jej činnosti, obchodným transakciám, k nákupu a k predaju tovaru, k jeho preprave a k subjektom, ktoré
zabezpečovali prepravu.



19. Následne správca dane zameral dokazovanie za účelom preverenia deklarovaného odberateľa
repky olejnej (Poľnonákup - Novohrad, a.s., S-PLUS TRADE, s.r.o.) a deklarovaného odberateľa
kukurice (Poľnonákup TURIEC, a.s.) od žalobcu v mesiaci október 2010 a výzvou zo dňa 10. 06.
2014 vyzval spoločnosť TAJBA, a.s. (právny nástupca spoločnosti Poľnonákup - Novohrad, a.s.), aby
oznámili údaje týkajúce sa prepravy tovaru (repky olejnej) podľa tam uvedených faktúr v mesiaci október
2010, ktorý im mal dodať žalobca a zapožičali faktúry týkajúce sa prepravy. Spoločnosť TAJBA, a.s. v
podaní zo dňa 20. 06. 2014 oznámila, že spoločnosť Poľnonákup - Novohrad, a.s. od žalobcu nakúpila
repku olejnú na sklade predávajúceho na území SR, ktoré predávajúci kupujúcemu vopred spresní
a pri tomto obchode nedošlo k preprave tovaru. Následne spoločnosť Poľnonákup - Novohrad, a.s.
repku olejnú predala kupujúcemu - spoločnosti Interkamion Kft. Pécs na sklade predávajúceho na území
SR, ktoré predávajúci vopred spresní a vtedy došlo i k preprave tovaru, ktorú zabezpečoval odberateľ
prostredníctvom prepravcu. V tejto súvislosti boli správcovi dane predložené i medzinárodné nákladné
listy - CMR.
Spoločnosť S-PLUS TRADE, s.r.o. v podaní zo dňa 19. 06. 2014 správcovi dane oznámila, že od žalobcu
nakupovali tovar a následne ho predávali spoločnosti do Maďarska, pričom prepravu nezabezpečovali,
ani neplatili.
Spoločnosť Poľnonákup TURIEC, a.s. v podaní zo dňa 09. 07. 2014 oznámila správcovi dane, že nemá
údaje ani faktúry o vykonanej preprave dodávok tovaru so spoločnosťou Progress Trade, s.r.o., nakoľko
si prepravu tovaru neobjednávali ani nezabezpečovali. Objednávajú si iba tovar, ktorý im dodávateľ
dovezie. Zároveň táto spoločnosť predložila faktúru a dodací list zo dňa 28. 10. 2010 a 29. 10. 2010
vystavené žalobcom za dodávku kukurice, ako i ďalšie listiny (vážny list, príjemku, ďalší dodací list a
bližšie nešpecifikovaný doklad, na ktorom je ako dodávateľ uvedený žalobca, odberateľ - spoločnosť
Poľnonákup TURIEC, a.s., číslo faktúry, evidenčné číslo vozidla a návesu, vodič - Hakke a množstvo
tovaru.
Správca dane sa taktiež obrátil i na prepravcov, ktorí mali podľa výpovede Jozefa Hucovciho, resp. i
podľa žalobcu prepravu tovaru realizovať. Spoločnosť MARKO LKV s.r.o. správcovi dane oznámila, že
so spoločnosťou ISIAH, s.r.o. v roku 2010 nespolupracovala. Rovnaké oznámenie zaslala i spoločnosť
Veľká Ryba spol. s r.o., Veľká Ryba Levice, spol. s r.o., BILFER TRADING s.r.o. ako aj Ing. Y. S., B.
P. a Ing. X. B..

20. Výzvou zo dňa 23. 10. 2014 správca dane opätovne vyzýval žalobcu na vyjadrenie v predmetnej
veci, pričom žalobcovi podrobne oznámil zistený skutkový stav v priebehu doterajšieho konania (vrátane
deklarovanej dodávky kukurice v mesiaci október 2010 od spoločnosti ISIAH, s.r.o.), vrátane oznámení
prepravcov. Žalobca podal písomné vyjadrenie zo dňa 14. 11. 2014, v ktorom poukázal na povinnosti
správca dane v priebehu daňovej kontroly a daňového konania.

21. Dňa 21. 11. 2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol konateľ žalobcu
podrobne oboznámený s priebehom daňovej kontroly a vyrubovacieho konania (vrátane deklarovanej
dodávky kukurice v mesiaci október 2010 od spoločnosti ISIAH, s.r.o.), ako i s výsledkami zistení správcu
dane ohľadne žalobcom tvrdených odberateľov a subjektov, ktoré mali vykonať prepravu.

22. Súčasťou predloženého administratívneho spisu sú i faktúry vystavené spoločnosťou ISIAH, s.r.o.
ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa, a to dňa 01. 10. 2010 pod č. 210346 na sumu 47.969,61
eur a dňa 05. 10. 2010 pod č. 210347 na sumu 10.250,66 eur za dodávku tovaru, ktorý nie je žiadnym
spôsobom špecifikovaný. K týmto faktúram žalobca predložil dodacie listy zo dňa 01. 10. 2010 č. 210346
a zo dňa 05. 10. 2010 pod č. 210347, na ktorých je uvedená dodávka repky olejnej v konkrétnych
množstvách na každom dodacom liste.
Taktiež predložil i faktúru vystavenú spoločnosťou ISIAH, s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako
odberateľa dňa 28. 10. 2010 pod č. 210369 na sumu 9.195,64 eur za dodávku tovaru, ktorý nie je žiadnym
spôsobom špecifikovaný. K tejto faktúre predložil i dodací list zo dňa 28. 10. 2010 pod č. 210369, na
ktorom je uvedená dodávka kukurice v konkrétnom množstve na dodacom liste.
K vyššie uvedeným dodávkam žalobca predložil i ďalšie, bližšie neoznačené doklady, na ktorých je
uvedené poradové číslo, dodávateľ - spoločnosť ISIAH, s.r.o., odberateľ - žalobca, dátumy v mesiaci
október 2010, evidenčné čísla vozidiel a návesov, netto váha pri jednotlivých poradových číslach a
evidenčných číslach vozidiel a návesov s uvedením množstva tovaru.

23. Žalobca v priebehu konania tvrdil a predkladal doklady (faktúry a dodacie listy), že repku olejnú
nakúpenú v októbri 2010 od spoločnosti ISIAH, s.r.o. podľa vyššie uvedených faktúr predal v októbri 2010



spoločnosti Poľnonákup - Novohrad, a.s. a spoločnosti S-PLUS TRADE, s.r.o. a kukuricu nakúpenú v
tom istom období taktiež od spoločnosti ISIAH, s.r.o. predal spoločnosti Poľnonákup TURIEC, a.s.. K
týmto faktúram žalobca predložil dodacie listy ako i ďalšie, bližšie neoznačené doklady za október 2010,
na ktorých je uvedený dodávateľ - žalobca, odberateľ - uvedené spoločnosti, poradové číslo, dátum,
evidenčné čísla vozidiel a návesov, vodič (nevyplnená kolónka, resp. Hakke) a údaj o množstve.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

24. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania správca dane dňa 24. 11.
2014 vydal rozhodnutie č. 9410402/5/5156171/14/Bed, ktorým žalobcovi vyrubil za zdaňovacie obdobie
október 2010 rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 10.891,61 eur (vlastná daňová povinnosť
uvedená žalobcom v daňovom priznaní v sume 455,71 eur a vlastná daňová povinnosť zistená správcom
dane v sume 11.347,32 eur, t. j. rozdiel dane v sume 10.891,61 eur).

25. Na základe odvolania žalobcu proti vyššie označenému rozhodnutiu správcu dane rozhodoval i
žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 08. 06. 2015 č. 776648/2015 rozhodnutie správcu dane potvrdil.
Vo svojom rozhodnutí žalovaný podrobne popísal priebeh daňovej kontroly u žalobcu a výsledky
vykonaného dokazovania, pričom sa zaoberal i jednotlivými námietkami žalobcu v podanom odvolaní.
Uviedol, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr, ktorými deklaroval dodanie
tovaru (repka olejná, kukurica) od dodávateľa ISIAH, s.r.o. v zdaňovacom období október 2010. Ani v
priebehu rozsiahleho dokazovania avšak neboli správcovi dane predložené žiadne dôkazy o reálnosti
uskutočnenia deklarovaných dodávok práve touto spoločnosťou (ani v prípade dodávky kukurice), čo
má za následok, že nedošlo k preukázaniu vzniku daňovej povinnosti pri týchto dodávkach podľa ust.
§ 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a tým
nebola naplnená zákonná podmienka v ust. § 49 ods. 1 tohto zákona, čo znamená, že uplatnením práva
na odpočítanie tejto dane žalobca porušil ust. § 51 ods. 1 vyššie citovaného zákona. V odôvodnení
svojho rozhodnutia žalovaný reagoval i na námietku žalobcu týkajúcu sa pôvodného uznania nároku
na odpočet dane pri nákupe kukurice od spoločnosti ISIAH, s.r.o., s ktorou sa vysporiadal tak, že
predloženie listín o preprave tohto tovaru na trase Svätý Peter - Martin (odberateľovi Poľnonákup
TURIEC, a.s.) ešte nepreukazuje dodanie tovaru spoločnosťou ISIAH, s.r.o. žalobcovi podľa predloženej
faktúry. K nevypočutiu svedkov - vodičov, ktorí mali vykonať prepravu tovaru, žalovaný uviedol, že
správcovi dane neboli oznámené údaje o týchto vodičoch a z toho dôvodu ich nebolo možné vypočuť.
Deklarované dodanie tovaru nebolo preukázanie ani výsluchom svedka Jozefa Hucovciho, ktorý sa k
podrobnostiam deklarovaných dodávok nevyjadril, neposkytol žiadne relevantné informácie a vykonanie
prepravy nebolo potvrdené ani žalobcom deklarovanými prepravcami.
III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

26. Žalobca sa žalobou zo dňa 19. 08. 2015, doručenou tunajšiemu súdu v ten istý deň, domáhal
preskúmania a zrušenia rozhodnutí žalovaného zo dňa 5. júna 2015 č. 736012/2015, zo dňa 8. júna
č. 774256/2015, zo dňa 8. júna č. 774898/2015, zo dňa 8. júna č. 775477/2015, zo dňa 8. júna
č. 776194/2015, zo dňa 8. júna č. 780479/2015, zo dňa 8. júna č. 780513/2015, zo dňa 8. júna
č. 780573/2015, zo dňa 8. júna č. 776648/2015, zo dňa 8. júna č. 760564/2015, zo dňa 5. júna č.
754244/2015 v spojení s rozhodnutiami správcu dane zo dňa 24. 11. 2014 týkajúcimi sa jednotlivých
zdaňovacích období január 2010 až júl 2010 a september 2010 až december 2010.

27. V podanej žalobe žalobca uviedol, že týmito jedenástimi rozhodnutiami za zdaňovacie obdobia
január 2010 - júl 2010 a september 2010 - december 2010 správca dane určil žalobcovi na dani z
pridanej hodnoty rozdiel v sume 328.179,22 eur oproti dani uvedenej žalobcom v podaných daňových
priznaniach za uvedené zdaňovacie obdobia.

28. Podkladom pre rozhodnutia správcu dane za predmetné zdaňovacie obdobia bola daňová kontrola
u žalobcu začatá dňa 18. 06. 2012 na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 10. 05.
2012, výsledky ktorej boli správcom dane zhrnuté v protokole zo dňa 22. 05. 2013, na základe ktorého
správca dane vydal jedenásť rozhodnutí, ktoré vychádzajú z tých istých dôkazov, zistení, identického
právneho a skutkového posúdenia a správca dane argumentuje identickým spôsobom. Žalovaný vydal
vo veci taktiež jedenásť vyššie označených rozhodnutí, ktorými rozhodnutia správcu dane potvrdil,
pričom žalobca považuje rozhodnutia správcu dane ako i rozhodnutia žalovaného za nezákonné z
viacerých dôvodov, ktoré zhrnul do 9 bodov:



Dôkazné bremeno. Základným argumentom žalovaného a správcu dane je, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal dodanie tovaru od dodávateľa žalobcovi, čím nebola splnená
podmienka na uplatnenie práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr (faktúr vystavených
dodávateľmi žalobcovi). Žalobca je toho názoru, že preukázal oprávnenosť uplatnených odpočtov dane
z pridanej hodnoty kompletnou účtovnou a daňovou evidenciou, ktorú je povinný viesť, a to v rámci
dodávateľských aj odberateľských vzťahov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR
zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011, rozhodnutie NS SR zo dňa 28. 11. 2012 v konaní
pod sp. zn. 6Sžf/10/2012 a rozsudok SD EÚ v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 a
uviedol, že dôkazné bremeno nezaťažuje platiteľa dane bezhranične, pretože po adekvátnom splnení
dôkaznej povinnosti platiteľom dane prechádza dôkazné bremeno na správcu dane. Žalobca vyčerpal
svoje dôkazné bremeno v úplnosti a v tomto momente sa v zmysle judikatúry dôkazné bremeno prenáša
na správcu dane. Neunesenie dôkazného bremena na strane správcu dane a žalovaného v žiadnom
prípade nemôže byť na ťarchu daňového subjektu - žalobcu.
Správca dane a žalovaný porušili povinnosti vyplývajúce z ust. § 24 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nedbali na to,
aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nepreukázali skutočnosti,
ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. V daňovom konaní nebol dostatočne zistený skutkový
stav zo zavinenia správcu dane a žalovaného a tento nezákonný postup vyústil do uloženia povinnosti
žalobcovi. Aplikácia postupu „v pochybnostiach na neprospech" je absolútne neprípustná, a to najmä vo
verejnom práve, kde subjekty žalobca - žalovaný (resp. správca dane) nemajú rovnocenné postavenie,
lebo je na jednej strane súkromnoprávny subjekt a na druhej orgán verejnej moci s donucovacou
autoritou.
Vypočutie svedkov - prepravcov. Na jednej strane žalovaný tvrdí, že žalobca nedostatočne preukázal
dodanie tovaru, no na druhej strane nevykonal dôkazy, ktoré žalobca navrhoval. Žalobca opakovane
vo svojich podaniach správcu dane žiadal o vykonanie dokazovania vypočutím svedkov - vodičov
jednotlivých vozidiel, aby jednoznačne potvrdili, že prepravovali predmetný tovar. Povinnosť vypočuť
týchto svedkov mal správca dane dokonca uloženú aj nadriadeným orgánom, ktorý mu zrušil prvotné
rozhodnutia týkajúce sa identickej veci - identických dodávok. Správca dane vykonal jediné, a to
zaslal list prepravným spoločnostiam, v ktorom formuloval otázku nekompetentne a nesprávne, keď sa
spýtal, či daní prepravcovia vykonávali prepravu pre spoločnosť ISIAH, s.r.o., resp. pre spoločnosť HK
speed, s.r.o. a GYMO s.r.o. (teraz MALASZ s. r. o.), t. j. dodávatelia žalobcu a nech označia osobné
údaje vodičov kamiónov. Žalobca správcu dane upozornil, že prepravcovia boli v zmluvnom vzťahu
buď s odberateľmi žalobcu alebo v prípade, že prepravu objednávali dodávatelia, tak objednávali na
český subjekt. Teda logicky odpoveď prepravcov musela byť, že prepravu pre označené spoločnosti
- dodávateľov žalobcu (spoločnosť ISIAH, s.r.o., resp. HK speed, s.r.o. a GYMO s.r.o.) nevykonávali.
Správca dane sa s touto odpoveďou uspokojil, nevyužil svoje kompetencie na zistenie totožnosti vodičov
a paradoxne vyzýval žalobcu na označenie ich osobných údajov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na
rozhodnutie NS SR zo dňa 30. 06. 2011 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/49/2010. Žalovaný sa napriek tomu,
že sám uložil správcovi dane povinnosť vypočuť daných svedkov, uspokojil s alibistickým a nezákonným
prístupom správcu dane, ktorý nevyvinul dostatočné úsilie a nevyužil svoje autoritatívne kompetencie,
aby zistil totožnosť týchto svedkov a zabezpečil ich výsluch.
Zároveň týmto postupom správca dane v spolupráci so žalovaným znemožnili žalobcovi výkon práva
vyplývajúci z ust. § 25 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca
daňové konanie nepredstavuje síce absolútnu povinnosť viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez
pochybností nepreukážu relevantné skutočnosti, ale nevyužitie kompetencií správcu dane ani z časti pri
získavaní podstatných dôkazov predstavuje porušenie povinností vyplývajúcich správcovi dane z ust.
§ 24 vyššie citovaného zákona.
NDS. Zásadným dôkazom ignorovaným, správcom dane je potvrdenie NDS o pohybe 268 konkrétnych,
presne identifikovaných nákladných vozidiel prepravujúcich tovar od dodávateľa k odberateľovi v
reálnom čase presne zodpovedajúcom údajom uvedeným v prílohách faktúr preverovaných dodávok
tovaru. Po získaní tohto dôkazu zaujal správca dane nepochopiteľne stanovisko, že potvrdenie NDS,
že „dané vozidlá užívali vymedzené úseky ciest v požadovanom období" obsahuje iba údaje o pohybe
palubnej jednotky, t. j. nie vozidiel ako takých. Je zrejmé, že takéto hodnotenie dôkazu je vyslovene
účelové, keďže jediné alternatívy odpovede boli dopredu známe:
• „dané vozidlá užívali vymedzené úseky ciest v požadovanom období“
• „dané vozidlá neužívali vymedzené úseky ciest v požadovanom období“



Správca dane tak dúfajúc v druhú alternatívu odpovede z vlastnej iniciatívy zabezpečil tento dôkaz a keď
prišla odpoveď, ktorá mu nevyhovovala, úplne absurdne zaujal stanovisko, že to relevantný dôkaz nie je.
Nesprávne hodnotenie svedeckých výpovedí konateľov spoločností dodávateľov. Správca dane
vypočul konateľov spoločností dodávateľov ISIAH, s.r.o., HK speed, s.r.o., GYMO s.r.o., Jozefa
Hucovciho a Miroslava Lapšanského. Obaja svedkovia svojou výpoveďou potvrdili reálne uskutočnenie
deklarovaných dodávok tovaru žalobcovi tak, ako boli uvedené v daňových priznaniach žalobcu.
Správca dane, ani žalovaný uvedené výpovede svedkov neoznačili za nepravdivé, ani ich nepravdivosť
nepreukázali, napriek tomu ich nezobrali pri svojom rozhodovaní v úvahu ako dôkaz s odôvodnením, že
nevedia svoje tvrdenia preukázať listinnými dôkazmi. Svedecká výpoveď je plnohodnotným dôkazom
ako každý iný dôkazný prostriedok a pre jej akceptovanie zákon nevyžaduje preukázanie tvrdení ďalším
z dôkazných prostriedkov. Ak má správca dane pochybnosť o pravdivosti tvrdení svedkov, zo zákona
naň prešlo dôkazné bremeno a správca dane je povinný preukázať prípadnú nepravdivosť svedeckých
výpovedí, čo neurobil. Pokiaľ správca dane a žalovaný neprihliadli na svedecké výpovede len z dôvodu,
že tvrdenia svedkov neboli preukázané aj listinným dôkazom, postupovali arbitrárne a v rozpore s ust.
§ 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Navyše Jozef Hucovci vypovedal aj v trestnom konaní vedenom
proti jeho osobe pod sp. zn. ORP/1384-4 VIS-B1-2011, že predmetné dodania žalobcovi sa uskutočnili
tak, ako žalovaný deklaroval a priznal sa k neodvedeniu dane za predmetné dodania žalobcovi od
spoločnosti ISIAH, s.r.o., v ktorej bol konateľom. Správca dane mal v rámci daňového konania vychádzať
aj z dokazovania a informácií zistených v trestnom konaní. Žalobca nemá v uvedenom trestnom konaní
postavenie osoby, ktorá má prístup k informáciám zo spisu, správca dane, resp. žalovaný naopak, takú
možnosť majú. Ak mali správca dane a žalovaný pochybnosti o dodávkach tovaru, mali zaobstarať
dôkazy a informácie aj z trestného konania, kde sa zas len potvrdili skutočnosti v prospech žalobcu.
Zmena argumentácie správcu dane. Vo vyrubovacom konaní po zrušujúcich rozhodnutiach žalovaného,
nastal právne významný posun v hodnotení skutkového stavu správcom dane a v stanovení skutočností,
ktoré je správca dane (nie daňovník) povinný za tejto novej situácie preukazovať. Správca dane pod
ťarchou dôkazov v prospech žalobcu a pri absencii dôkazov preukazujúcich opak, de facto ustúpil od
svojej pôvodne vytýčenej doktríny o neexistencii dodávaného tovaru. Z dôvodu neúspechu správcu
dane pri spochybnení existencie tovaru ako takého, sa tento snažil dosiahnuť dodanenie zástupným
spôsobom, a to tak, že v podstate tvrdí, že obilniny, ktoré boli predmetom preskúmavanýčh obchodných
transakcií „neboli nielen okolkované, ale keby aj okolkované boli, neboli tieto kolky skontrolované
správcom, dane" a z toho vyvádza záver, že i keď obilniny boli zobchodované, nie je preukázané, že
sa jedná o totožné obilniny, ktoré deklaruje kontrolovaný daňový subjekt. Správca dane tento svoj záver
vyvodzuje so skutočnosti, že vo viacerých prípadoch sa mu nepodarilo uplatniť svoje zákonné právomoci
a nepreveril iné, na predmetných transakciách zúčastnené subjekty, ktoré sú ale mimo sféry vplyvu
žalobcu, resp. si preverované subjekty neplnili svoje zákonné povinnosti. Žalobca preukázal, že všetko,
čo mu bolo dodané aj ďalej predal. V tomto prípade správca dane požaduje od žalobcu tzv. „probatio
diabolica“, čiže nemožný dôkaz. Nie je zrejmé, akú konkrétnu evidenciu dodaného tovaru správca dane
a žalovaný požadujú, aby bolo možné na 100 % bez pochybností stotožniť dodaný tovar s predaným
tovarom. Pričom už samotná táto požiadavka je absurdná v prípade statickej dodávky, keď kúpa tovaru
a jeho predaj prebehnú v tom istom momente, a preto ipso facto musí ísť o totožný tovar.
Táto požiadavka správcu dane a žalovaného voči žalobcovi na dokazovanie je zjavným excesom. Preto
v konaní správneho orgánu je taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Taktiež
ide o nesprávne právne posúdenie dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena.
Nerešpektovanie práva z rozsudkov SD EÚ a NS SR. Názor žalovaného, že je povinnosťou žalobcu
dokazovať zhodnosť alebo podobnosť skutkového stavu z citovanej judikatury so skutkovým stavom
v tejto veci je absurdný. Pokiaľ žalovaný len alibisticky konštatoval, že právne závery rozhodnutí
vyšších súdov ho nezaujímajú, tak ide o arbitrárny a nepreskúmateľný záver. Z uvedeného dôvodu sú
rozhodnutia žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.
Neoddeliteľná obchodná transakcia. Právo nakladať s tovarom vzniklo z pohľadu kúpy od spoločnosti
ISIAH, s.r.o. len žalobcovi, následne ďalšiemu kupujúcemu v reťazci, ktorý zas nadobudol právo
nakladať s tovarom ako vlastník od žalobcu. To, že tento proces prebehol v jednom momente,
resp. v slede udalostí, ktoré prebehli v krátkom okamihu, je možno ťažko pochopiteľné pre správcu
dane a žalovaného, ale nie je to v rozpore s akýmkoľvek ustanovením súkromného alebo daňového
práva. Práve naopak, ide o úplne bežnú a legálnu obchodnú prax, ktorá sa označuje ako statická
dodávka t. j. bez prepravy, ktorá je žalovanému dobre známa ako vyplýva z napadnutých rozhodnutí.
Posúdenie dodávok tovaru žalovaným je nesprávne, preto rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci.



Zodpovednosť za dodávateľa podľa ust. § 265 ObZ. Žalovaný argumentuje, že žalobca má znášať
dôsledky neplnenia si daňových povinností jeho dodávateľov na základe ust. § 265 Obchodného
zákonníka. Tento argument žalovaného je právne nezmyselný z viacerých dôvodov. Žalobca opakovane
poukázal na rozhodnutie SD EÚ v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, podľa ktorého
nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a
dodávateľových subdodávateľov. Nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci
dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom
platca nevie alebo nemôže
vedieť.
Svojvôľa žalovaného. Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach nevysporiadal so všetkými argumentmi
žalobcu, ktoré žalobca uviedol v odvolaniach proti rozhodnutiam správcu dane.

29. V závere žaloby žalobca zhrnul dôvody zrušenia žalobou napadnutých rozhodnutí v tom zmysle,
že tieto rozhodnutia:
- vychádzajú z neprávneho právneho posúdenia veci (nesprávna aplikácia ust. § 8 ods. 1, písm. a/, §19
ods. 1 a § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ust. §
3 ods. 3, § 25 ods. 1, 2, 3 a 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Dodanie sa uskutočnilo spôsobom a v čase tak, ako
deklaroval žalobca v účtovnej a daňovej evidencii a tak ako preukázal počas daňového konania, preto
mal nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo svojej daňovej povinnosti. Malo byť aplikované
ust. § 49 ods. 2, písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Evidencia pohybu vozidiel podľa NDS, výpovede konateľov dodávateľov ako aj písomná dokumentácia
predložená žalobcom mali byť vyhodnotené ako dôkaz v prospech žalobcu. Žalovaný neprihliadol na
všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, čím porušil povinnosť z citovaného ustanovenia.
- zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (nevykonanie dôkazov navrhovaných
žalobcom, ktoré boli podstatné, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo
najúplnejšie, najmä neboli vykonané výsluchy svedkov - šoférov kamiónov vykonávajúcich prepravu).
- sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (žalovaný sa nevysporiadal
správnymi názormi žalobcu podporenými judikatúrou, že právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
nemôže byť ovplyvnené konaním iných subjektov v reťazci a na preukázanie skutočností, ktoré nastali
u dodávateľa a jeho subdodávateľa znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.

30. Nakoľko žalobca v rámci jednej žaloby, pôvodne vedenej spod sp. zn. 11S/160/2015 navrhol
preskúmať a zrušiť jedenásť rozhodnutí žalovaného zo dňa 05. 06. 2015 (rozhodnutia týkajúce sa
zdaňovacieho obdobia január 2010 a december 2010) a zo dňa 08. 06. 2015 (rozhodnutia týkajúce sa
zdaňovacieho obdobia február 2010 až júl 2010 a september 2010 až november 2010) súd uznesením
zo dňa 30. 09. 2015 č. k. 11S/160/2015-347 vylúčil preskúmanie jednotlivých rozhodnutí na samostatné
konanie.

31. Konanie o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 8. júna 2015 č.
776648/2015 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia október 2010 (t. j. konanie v predmetnej veci) sa vedie
na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/234/2015.

32. Rozhodnutím zo dňa 8. júna č. 776648/2015 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra
zo dňa 24. 11. 2014 č. 9410402/5/5156171/14/Bed, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej
hodnoty podľa ust. § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel tejto dane v sume 10.891,61
eur za zdaňovacie obdobie október 2010.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

33. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 18. 01. 2016 žiadal žalobu v predmetnej veci vedenej na
tunajšom súde pod sp. zn. 11S/234/2015, týkajúcej sa rozhodnutia žalovaného zo dňa 08. 06. 2015 č.
776648/2015 (zdaňovacie obdobie október 2010 a vyrubenia dane z pridanej hodnoty v sume 10.891,61
eur) zamietnuť. Uviedol, že trvá na výroku žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom poukázal na jeho
dôvody ako i na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.
Namietal tvrdenie žalobcu o preukázanom dodaní tovaru, nakoľko svedok ako konateľ dodávateľskej
spoločnosti i keď prehlásil, že tovar bol žalobcovi dodaný, ale neuviedol žiadne podrobnosti o



predmetnom obchode a jeho výpoveď nemá žiadnu preukaznú hodnotu. Z tohto dôvodu správca
dane opakovane vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov, keďže uskutočnenie zdaniteľného plnenia je
jednou zo základných podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. V prípade, ak zdaniteľné
plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia
faktúry, ako aj preukazovanie jej zaplatenia a následného predaja tovaru odberateľom žalobcu, nie sú
predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov, nakoľko nepreukazujú, že tovar dodal deklarovaný dodávateľ.
Žalobca predložil listinné dôkazy, ktoré však správca dane vykonaným dokazovaním u dodávateľov,
resp. označených prepravcov spochybnil a spochybnil i reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu
dodávateľom uvedeným na faktúre. Bolo len na žalobcovi, aby predložil, resp. navrhol dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré preukazujú reálnosť dodania tovaru práve dodávateľom uvedeným
na faktúre. Žalobca požadoval vypočuť vodičov motorových vozidiel vykonávajúcich prepravu napriek
skutočnosti, že uvedené dodanie označil ako „tzv. statickú dodávku, t. j. bez prepravy“. Správca dane
vykonal dokazovanie u prepravcov, ale ani toto dokazovanie nepotvrdilo, že zdaniteľné obchody boli
reálne uskutočnené dodávateľom deklarovaným na faktúre. V tomto momente bolo dôkazné bremeno
prenesené na žalobcu, ktorý sa však odvoláva na dôkazy, ktorých hodnotením nebol bezpochyby
potvrdený dodávateľ uvedený na faktúre a nové dôkazy žalobca nepredložil, ani neuviedol nové dôkazy
dostupné správcovi dane. Napriek výzvam správcu dane, žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by svedčili
v prospech jeho tvrdenia.
Žalobca v konaní uviedol, že sa jedná o statickú dodávku a tovar nakupoval v naloženom stave a
takto predával, ale na ústnom pojednávaní u správcu dane uviedol, že jeho konateľ Stanislav Ivanič sa
zúčastnil niektorých nakládok, čo vie aj preukázať. Na výzvu správcu dane na predloženie dôkazu o
tomto tvrdení však nepredložil žiaden dôkaz.
Správca dane sformuloval otázku pre prepravcov na základe vyjadrení žalobcu. Ak žalobca vedel vopred
(i napriek skutočnosti, že v jeho prípade išlo o „statickú dodávku“), kto bol objednávateľom prepravy v
prípade „statického dodania“ od jeho dodávateľa, bolo jeho povinnosťou v zmysle ust. § 24 ods. 1, písm.
b/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, túto informáciu uviesť ako dôkaz správcovi dane.
Žalovaný uviedol že práve svedecké výpovede konateľov dodávateľských spoločností hodnotil podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal
na všetko, čo vyšlo najavo.
K nerešpektovaniu práva z rozsudkov SD EÚ žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, že skutkový
stav jeho daňovej transakcie má prvky rozsudku, na ktorý sa odvoláva a na túto skutočnosť žalovaný
poukázal i v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Z dôvodu všeobecného charakteru námietok možno s nimi na základe skutočností uvedených v
napadnutom rozhodnutí nesúhlasiť, pričom žalobca ani neuviedol, s ktorou konkrétnou námietkou sa
žalovaný nevysporiadal.
Žalovaný uviedol, že správne aplikoval ust. § 8 ods. 1, písm. a/, § 19 ods. 1 a § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, nakoľko v konaní nebolo preukázané,
že tovar bol dodaný deklarovaným dodávateľom uvedeným na faktúre. Na základe predloženého
administratívneho spisu a skutočností uvedených v napadnutom rozhodnutí mal žalovaný za preukázané
dostatočné zistenie skutkového stavu, ktoré vychádzalo z dôkazov a vyjadrení predložených žalobcom.
Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové
nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale toto podlieha
zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konám vyšlo najavo (§ 3
ods. 3 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov), pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať
zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.
Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.
Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým
spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce
z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy
vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.



Žalovaný na základe predloženého administratívneho spisu a skutočností uvedených v napadnutom
rozhodnutí má za preukázané, že posúdil vec po právnej stránke správne a uvedené rozhodnutie je z
tohto dôvodu preskúmateľné.

V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

34. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v
znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu,
preskúmal na pojednávaní konanom dňa 26. 10. 2016 (v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a
žalovaného, ktorí mali doručenie predvolania riadne a včas vykázané a svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnili, pričom súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti) žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného zo dňa 08. 06. 2015, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru,
že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

35. Podľa § 8 ods. 1, písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov účinnom do 31. 12. 2010, dodaním tovaru je
a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna
hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným
kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a)
v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané.

Podľa § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49
môže platiteľ uplatniť, ak
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom
zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ
vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa § 71 ods. 1, vyššie citovaného zákona, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre
zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť
faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a
predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku



daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo
viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac
platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej
povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci.
Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s
oslobodením od dane podľa § 28 až 42.

36. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pri správe
daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a
dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo
inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické
opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je
účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, sk vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti
účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na
ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže
zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže
odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie
alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté
rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú



na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca
dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

37. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní
o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2010 v sume
10.891,61 eur (ako rozdielu medzi vlastnou daňovou povinnosťou uvedenou žalobcom v daňovom
priznaní, t. j. 455,71 eur za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie a vlastnou daňovou povinnosťou žalobcu
zistenou správcom dane, t. j. 11.347,32 eur pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu v roku 2012 a 2013
a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty a nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním
deklarovaného dodávateľa tovaru - repky olejnej a kukurice, t. j. spoločnosti ISIAH, s.r.o.

38. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zák. č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie
odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010 pri ním tvrdenej dodávke
repky olejnej a kukurice od dodávateľa ISIAH, s.r.o. deklarovanej na faktúrach uvedených v bode 22.
tohto rozsudku (repky olejnej podľa faktúry zo dňa 01. 10. 2010 pod č. 210346 na sumu 47.969,61 eur
a zo dňa 05. 10. 2010 pod č. 210347 na sumu 10.250,66 eur a kukurice podľa faktúry zo dňa 28. 10.
2010 pod č. 210369 na sumu 9.195,64 eur), pričom sa jedná o číslovanie faktúr u dodávateľa. Žalobca
v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným zákonom
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru od spoločnosti ISIAH, s.r.o. Taktiež namietal
nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tvrdiac, že v priebehu
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil všetku účtovnú dokumentáciu, ktorú bolo možné v
zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť.

39. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre
dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch
daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1, písm. a/
vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie
sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku
zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na
odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako
sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na vyššie označených faktúrach za dodávku
repky olejnej zo dňa 01. 10. 2010 a 05. 10. 2010 a za dodávku kukurice zo dňa 28. 10. 2010 za mesiac
október 2010, ktoré mali byť podľa tvrdení žalobcu vystavené dodávateľom tovaru, t. j. spoločnosťou
ISIAH, s.r.o. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať
daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému
subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade
dodávky tovaru, ktorý mal nakúpiť od ním deklarovaného dodávateľa, t. j. ISIAH, s.r.o. len v prípade,
ak by pri tomto tovare vznikla tomuto dodávateľovi daňová povinnosť. V tomto smere podľa názoru
súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním listinných dokladov,
výsluchom konateľov žalobcu, svedkov, resp. i preverovaním spoločnosti ISIAH, s.r.o., ako i ďalších
spoločností, ktoré mali byť odberateľmi žalobcu.

40. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry zo dňa 01. 10. 2010 pod
č. 210346 a zo dňa 05. 10 2010 pod č. 210347 za dodávky repky olejnej a faktúru zo dňa 28. 10. 2010
pod č. 210369 za dodávku kukurice vystavené dodávateľom označeným ako ISIAH, s.r.o., ktorý mu mal
dodať tovar (vo faktúrach bližšie nešpecifikovaný) podľa predložených dodacích listov nachádzajúcich
sa v administratívnom spise na základe objednávky (bližšie nešpecifikovanej). Taktiež žalobca predložil
i dodacie listy k uvedeným faktúram vystavené deklarovaným dodávateľom v mesiaci október 2010, na
ktorých je uvedený druh tovaru - repka olejná a kukurica, množstvo tovaru, jeho cena s DPH a cena
bez DPH.

41. Predloženie uvedených dokladov (opatrených pečiatkou a podpisom) je však len jednou z podmienok
pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia
obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek



plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda
akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité
plnenie bolo i reálne uskutočnené.

42. Žalobca ako osobu, ktorá zastupovala spoločnosť dodávateľa pri deklarovaných dodávkach označil
Jozefa Hucovciho (konateľ spoločnosti dodávateľa od 27. 04. 2010) a taktiež opakovane uvádzal miesta,
na ktorých sa mala uskutočniť nakládka repky olejnej, resp. kukurice, pričom pri niektorých nakládkach
uviedol miesto nakládky s tým, že „subjekt nepoznáme“. Dožiadaný správca dane dňa 17. 05. 2013
vypočul Jozefa Hucovciho ako svedka a tento bol vypočutý i správcom dane dňa 10. 06. 2014 v rámci
vyrubovacieho konania. S poukazom na výpoveď tohto svedka zo dňa 10. 06. 2014 a tvrdenia ním
uvádzané (svoju činnosť vyvíjal v prenajatých priestoroch v Nitre, adresu si nepamätá, nájomnú zmluvu
o prenájme nemá, za spoločnosť ISIAH, s.r.o. konal osobne, faktúry vystavil, podpísal ich, pričom
daňové priznania nepodával z dôvodu jeho nezodpovednosti, reálnosť deklarovaných dodávok nevedel
preukázať listinnými dôkazmi, nepamätal si, odkiaľ spoločnosť ISIAH, s.r.o. nadobudla tovar, ktorý
predala žalobcovi, bolo to buď od prvovýrobcov, alebo od obchodných spoločností, spoločnosť ISIAH,
s.r.o. nemala vlastné skladové priestory a ani fyzicky nemanipulovala s tovarom, tovar bol už nakúpený v
naloženom stave a odoslaný na miesto určené odberateľom, na nakládkach sa zúčastňoval osobne a v
takom prípade boli tam prítomní i zástupcovia spoločnosti žalobcu alebo sa nakládky zúčastňovala ním
poverená osoba A. V., spoločnosť predal pani Vengrínovej) a na tvrdenia predkladané na základe výziev
správcu dane žalobcom v jeho písomných vyjadreniach zo dňa 09. 10. 2012, 15. 04. 2013 (spoločnosť
ISIAH, s.r.o. zastupoval Jozef Hucovci, jednalo sa o dodávku repky olejnej v mesiaci október 2010 v
množstvách uvedených na dodacích listoch s uvedením miesta nakládky - obchodného mena právnickej
osoby, resp. i adresy jej sídla a dodávku kukurice v mesiaci október 2010 v množstvách uvedených
na dodacom liste s uvedením miesta nakládky: Svätý Peter s tým, že „subjekt nepoznáme“, pričom
vozidlá poslal odberateľ na miesto nakládky, ktoré mu oznámili na základe informácie od ich dodávateľa
a nevedia určiť, komu vznikli náklady na prepravu, nedisponujú ani označením prepravcu), správca
dane podľa názoru súdu postupoval správne, keď požiadal Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka
Rimavská Sobota ako správcu dane príslušného podľa trvalého pobytu súčasnej konateľky spoločnosti
ISIAH, s.r.o. (Dana Vengrínová) o jej vypočutie ako svedka na pojednávaní. Vykonanie tohto úkonu
nebolo možné, nakoľko zásielka s predvolaním pre Danu Vengrínovú sa vrátila dožiadanému správcovi
dane s tým, že adresát je na udanej adrese neznámy. Podľa oznámenia bývalého manžela sa Dana
Vengrínová viac rokov nezdržuje v mieste trvalého pobytu, nemá o nej žiadne informácie, pričom adresa
jej pobytu ostala nezmenená. Preverenie dodania tovaru zo strany spoločnosti ISIAH, s.r.o. žalobcovi
nebolo možné ani v sídle tejto spoločnosti, t. j. na adrese Hlavná 658/56, Kráľovský Chlmec, zapísanom
v obchodnom registri Okresného súdu Košice, nakoľko podľa oznámenia dožiadaného správcu dane -
Daňového úradu Košice, pobočka Trebišov zo dňa 31. 01. 2013, udaná adresa nie je reálnym sídlom
spoločnosti.

43. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu bol i podľa
názoru súdu správny postup správcu dane, keď sa snažil preveriť dodanie tovaru i na základe dokladov
v spoločnosti ISIAH, s.r.o. a u súčasnej konateľky tejto spoločnosti (Dana Vengrínová), pričom využil
i všetky zákonom mu dané možnosti na zabezpečenie jej účasti na pojednávaní, vrátane toho, že o
vykonanie ústneho pojednávania a vypočutie Dany Vengrínovej žiadal príslušného správcu dane podľa
miesta jej trvalého pobytu, s tým, že o zabezpečenie jej účasti na pojednávaní je potrebné požiadať
príslušné oddelenie polície. Napriek uvedenému postupu nebolo možné zabezpečiť účasť menovanej
ako svedkyne na pojednávaní a nebolo zistené ani miesto jej súčasného pobytu, odkiaľ by mohla byť
predvedená na pojednávanie.

44. Žalobca bol v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania priebežne vyzývaný na
predloženie dokladov a dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia (výzva zo dňa 20. 09. 2012, 19.
03. 2013, 13. 03. 2014, 09. 04. 2014, 23. 10. 2014) a taktiež bol podrobne oboznamovaný s priebehom
konania, so zisteniami a výsledkami vykonaného dokazovania (zápisnica zo dňa 27. 06. 2013, 21.
11. 2014). V reakcii na tieto výzvy žalobca predkladal listinné doklady, písomné vyjadrenia zo dňa
09. 10. 2012, 15. 04. 2013, 01. 04. 2014, 29. 04. 2014 (ktoré zasielal i mailovou formou), pričom v
priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania sa konatelia žalobcu jednoznačne nevyjadrili k
pôvodu kupovaného tovaru, neuvádzali okolnosti jeho nakládky a vykládky, nepredložili napr. vážne
lístky, neoznačili prepravcov tovaru, neuvádzali mená osôb vykonávajúcich prepravu tovaru - vodičov
motorových vozidiel, ktorí by mohli byť vypočutí ako svedkovia. Dodanie tovaru (repky olejnej a kukurice)



žalobcovi zo strany spoločnosti ISIAH, s.r.o. nebolo preukázané ani výsluchom Jozefa Hucovciho, ktorý
bol konateľom tejto spoločnosti od 27. 04. 2010. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že v prípade dodávky
od tejto spoločnosti sa jedná o „statickú dodávku“, čo však podľa názoru súdu nezbavuje žalobcu
povinnosti preukázať jej skutočnú realizáciu, najmä ak sa jedná o dodávku v reťazci (čo uviedol žalobca
v podanej žalobe) kupujúcich a predávajúcich spoločností. I v prípade „statickej dodávky“ je potrebné
preukázať existenciu dodávky tovaru, jeho pôvod, okolnosti uskutočnenia dodávky od deklarovaného
dodávateľa a následne i okolnosti dodania tovaru ďalšiemu odberateľovi, vrátane prepravy tovaru. Tieto
okolnosti musí preukazovať žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a
musí teda preukázať dôvodnosť tohto uplatnenia a reálnosť deklarovanej dodávky. V tejto súvislosti je
potrebné uviesť, že existenciu žalobcom deklarovanej dodávky repky olejnej a kukurice nepreukazujú
ani ním predložené doklady o skladovej evidencii, nakoľko žalobca nemal vlastné ani prenajaté skladové
priestory, v ktorých by bolo možné skladovať tovar v množstvách uvádzaných na predložených faktúrach,
tieto priestory nemala ani spoločnosť ISIAH, s.r.o. ako dodávateľ tovaru. Žalobca v podaní zo dňa 09.
10. 2012 uviedol názvy a sídla dodávateľov, prvovýrobcov, u ktorých mal byť tovar skladovaný v ich
vlastných alebo prenajatých skladových priestoroch, pričom v ďalšom podaní zo dňa 15. 04. 2013 ako
miesto nakládky repky olejnej v mesiaci október 2010 uvádzal obchodné meno spoločnosti, príp. i s
uvedením adresy jej sídla a prípade dodávky kukurice označil za miesto nakládky Svätý Peter s tým,
že „subjekt nepoznáme“. Nakládku repky olejnej a kukurice v uvedených konkrétnych miestach a jej
dodávku žalobcovi nepotvrdil ani Jozef Hucovci. V prípade dodávky kukurice, ktorú mal žalobca dodať
spoločnosti Poľnonákup TURIEC, a.s. so sídlom v Martine, žalobca ako prepravcu označil METEOR
d.o.v. - I. I., pričom odberateľ predložil doklady o preprave tovaru na trase Svätý Peter - Martin a
správca dane pôvodne uznal nárok žalobcu na odpočet dane z pridanej hodnoty pri deklarovanom
nákupe kukurice od spoločnosti ISIAH, s.r.o.. Pri opätovnom posudzovaní predložených dokladov v
rámci vyrubovacieho konania však dospel k záveru (podľa názoru súdu správnemu), že listiny o preprave
tovaru medzi Svätým Petrom a odberateľom v Martine ešte nepreukazujú nákup kukurice žalobcom
od spoločnosti ISIAH, s.r.o., a teda žalobcom deklarovanú obchodnú transakciu, pri ktorej si nárokoval
odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V dôsledku uvedeného potom správca dane v rozhodnutí zo dňa
24. 11. 2014 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 10.891,61 eur (v prvom rozhodnutí
zo dňa 02. 07. 2013 bol vyrubený rozdiel dane v sume 9.295,67 eur práve z dôvodu uznania faktúry za
nákup kukurice), pričom tento rozdiel vo vyrubení dane medzi prvým a druhým rozhodnutím predstavuje
práve daň z pridanej hodnoty uvedenú na faktúre zo dňa 28. 10. 2010 za deklarovaný nákup kukurice
od spoločnosti ISIAH, s.r.o. v sume 1.595,94 eur (9.295,67 eur daň pri dvoch faktúrach za dodávku
repky olejnej + 1.595,94 eur daň pri dodávke kukurice = 10.891,61 eur). Uvedený postup správca dane
i žalovaný vo svojich rozhodnutiach riadne zdôvodnili.

45. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca
nepreukázal ním deklarovanú obchodnú transakciu (dodanie tovaru od spoločnosti ISIAH, s.r.o. ako
dodávateľa). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že
žalobcom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty,
a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011, ako i na
ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z
odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne
je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje
svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z
pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil,
preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.

46. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať
reálnu existenciu zdaniteľného plnenia, pretože jej uskutočnenie zákon automaticky nepredpokladá. Z
uvedeného potom vyplýva, že cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo
tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdenej obchodnej transakcie v mesiaci
október 2010 na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že deklarované
obchodné transakcie sa neuskutočnili tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach



uvedených v bode 22 tohto rozsudku, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho
konania žalobca okrem vyššie uvádzaných dokladov žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie
zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa ako základnej podmienky pre uplatnenie
nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska
nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené
údaje odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný od dodávateľa uvedeného na faktúrach
(napr. rozsudok č. 2 Afs 177/2006-61). Obchodný prípad (dodávku repky olejnej a kukurice), ktorý
žalobca považuje za uskutočnené zdaniteľné plnenie a ku ktorému predložil doklady (faktúry a dodacie
listy vystavené dodávateľom žalobcu, faktúry a dodacie listy vystavené žalobcom pre jeho odberateľov -
spoločnosť Poľnonákup - Novohrad, a.s., S-PLUS TRADE, s.r.o. a Poľnonákup TURIEC, a.s. a skladovú
evidenciu, resp. doklady o úhrade faktúr), nespĺňa atribúty daňovej transakcie podľa zák. č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a žalobca nepreukázal kauzu právneho
úkonu podľa prezentovaného zámeru. Uvedené znamená, že v daňovom ani v súdnom konaní žalobca
nepreukázal, že ním predložené doklady zodpovedajú reálnemu plneniu. Súd považuje za potrebné
uviesť, že ak má ísť o daňový doklad spôsobilý na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí ho vyhotoviť
platiteľ tejto dane, t.j. osoba, ktorá atribúty platiteľa tejto dane spĺňa (vznikla jej povinnosť zaplatiť daň z
pridanej hodnoty a súčasne táto reálne uskutočnila zdaniteľné plnenie). V predmetnej veci je potrebné
zdôrazniť, že sám žalobca v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania tvrdil, že
za dodávateľa konal Jozef Hucovci, ktorý bol konateľom deklarovaného dodávateľa žalobcu od 27. 04.
2010, ale ani jeho výsluchom nebolo preukázané skutočné dodanie tovaru podľa predložených faktúr.
Taktiež žalobca tvrdil, že nakúpený tovar (repku olejnú a kukuricu) ďalej dodal svojim vyššie označeným
odberateľom, o čom predložil faktúry, dodacie listy a ďalšie ním vyhotovené a bližšie nešpecifikované
doklady, na ktorých je okrem iného uvedené evidenčné číslo vozidiel a návesov, ale nie je tam uvedený
prepravca, ani meno vodiča, resp. pri dodávke kukurice spoločnosti Poľnonákup TURIEC, a.s. ako
odberateľovi je uvedené: Hakke. Vo svojich odpovediach na výzvy správcu dane žalobca uvádzal, že
vozidlá na miesto nakládky (v prípade dodávky repky olejnej a kukurice) posielal odberateľ a nevie, komu
vznikli náklady na prepravu, pričom nedisponuje označením prepravcov a neuviedol ani mená vodičov,
napriek tomu, že ho správca dane k tomu opakovane vyzýval. Uvedené tvrdenia žalobcu ako i ďalšie
vyššie uvedené zistenia správcu dane jednoznačne spochybňujú žalobcom deklarované dodanie tovaru
od spoločnosti ISIAH, s.r.o. a jeho následné dodanie deklarovaným odberateľom.
47. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, že si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty (pri tovare,
ktorý mu mal dodať deklarovaný dodávateľ, t. j. spoločnosť ISIAH, s.r.o. a ktorý mal žalobca dodať svojim
odberateľom), aby preukázal skutočnú existenciu zdaniteľného plnenia, vrátane prepravy tohto plnenia.
Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo
by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti
ohľadne obchodného partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá prepravu tovaru vykoná.
Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či mu
fakturovaný tovar reálne dodal ním tvrdený dodávateľ a platiteľ dane z pridanej hodnoty a či faktúry
uvedené v bode 22. tohto rozsudku, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty boli vôbec
vystavené platiteľom tejto dane. Jednoznačne však treba pričítať na ťarchu žalobcu tú skutočnosť, že
žiadnym spôsobom si neoveroval svojho dodávateľa a jeho obchodné aktivity. Overovanie si obchodných
partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo
vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť
schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera
sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne
naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom. Na tomto konštatovaní
nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že Jozef Hucovci, ktorý konal za spoločnosť dodávateľa, bol
od 27. 04. 2010 konateľom spoločnosti ISIAH, s.r.o., nakoľko ani jeho výsluchom nebolo preukázané
faktúrami a dodacími listami deklarované dodanie tovaru a jeho existencia vôbec. S poukazom na
uvedené je potom podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že
došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma deklarovanými platiteľmi dane z pridanej hodnoty a žalobca
si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane.

48. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a
odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane,
ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej
hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý



a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo
žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len
z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.

49. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou
správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.
V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok
zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej
republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie
je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné
podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri
odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej
miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho
rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho
svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia
práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.

50. K námietkam žalobcu v podanej žalobe, ktoré žalobca zhrnul do 9 bodov, je potrebné uviesť, že
po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu i súd dospel k tomu záveru, že v
priebehu daňovej kontroly ani následného vyrubovacieho konania žalobca neuniesol dôkazné bremeno
svojho tvrdenia o deklarovanej obchodnej transakcii s dodávateľom, t. j. so spoločnosťou ISIAH, s.r.o..
Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49
ods. 2 písm. a/ a v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení
však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp.
dodávateľových subdodávateľov, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca
bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávka repky olejnej a kukurice) ako
odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom
vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať
zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia
dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn.
5Sžf/94/2014). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto
je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej
obchodnej transakcii i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného
vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené, keď bol opakovane vyzývaný,
aby označil dôkazy a predložil doklady preukazujúce existenciu zdaniteľných obchodov, pri ktorých si
uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Je absurdná požiadavka žalobcu na výsluch svedkov -
vodičov motorových vozidiel za situácie, keď neuviedol ani mená a adresy týchto svedkov, neuviedol ani
to, kto bol ich zamestnávateľom v období, keď mala byť preprava vykonaná. Daňové konanie je ovládané
zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť svedkov,
ktorých navrhoval vypočuť a v prípade, ak by si žalobca túto povinnosť splnil, nastupovala by povinnosť
správcu dane týchto svedkov predvolať a vypočuť, čo možno vyvodiť i z prvého rozhodnutia žalovaného
zo dňa 11. 11. 2013, ktorým zrušil prvé rozhodnutie správcu dane zo dňa 02. 07. 2013 a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V prípade deklarovaných odberateľov (spoločnosť Poľnonákup
- Novohrad, a.s., S-PLUS TRADE, s.r.o. a Poľnonákup TURIEC, a.s.) žalobca opakovane uvádzal,
že vozidlá na miesto nakládky posielal odberateľ a nevie, komu vznikli náklady na prepravu, pričom
nedisponuje označením prepravcov. Tu je potrebné uviesť, že podľa predložených listinných dokladov
(faktúr a dodacích listov) mal byť žalobca v obchodnom vzťahu s vyššie označenými odberateľmi a
bolo výlučne jeho povinnosťou ako dodávateľa, aby označil a predložil dôkazy o preprave tovaru k jeho
odberateľom alebo na nimi označené miesto, vrátane dôkazov o prevzatí tovaru konkrétnym prepravcom
na prepravu s uvedením mena vodiča, dôkazov o vykonaní konkrétnej prepravy a o prevzatí tovaru
odberateľom.



51. Za takejto dôkaznej situácie a neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu nemožno zo
žiadneho ustanovenia zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyvodiť povinnosť správcu dane zisťovať totožnosť
vodičov, ktorí mali prepravu vykonať, ako sa toho domáhal žalobca v podanej žalobe. Žalobca v
priebehu celého konania nepredložil žiadny dôkaz o tom, že preprava tovaru - repky olejnej a kukurice
bola skutočne vykonaná (odkiaľ a kam), kto ju dojednal, vykonal a zaplatil, ale vo svojich písomných
podaniach uvádzal, že „vozidlá na miesto nakládky posielal odberateľ a nevie, komu vznikli náklady na
prepravu, pričom nedisponuje označením prepravcov“, resp. v prípade deklarovanej dodávky kukurice
za prepravcu označil METEOR d.o.v. - I. I., ktorý mal kukuricu prepraviť na trase Svätý Peter -
Martin k odberateľovi žalobcu, t. j. Poľnonákup TURIEC, a.s. V predmetnej veci žalobca deklaroval ako
odberateľov spoločnosť Poľnonákup - Novohrad, a.s., S-PLUS TRADE, s.r.o. a Poľnonákup TURIEC,
a.s. a svedok Jozef Hucovci uviedol, že v prípade dodávok od spoločnosti ISIAH, s.r.o. zabezpečovala
prepravu táto spoločnosť od subjektov: Veľká Ryba s.r.o., LKW Marko alebo Marko LKW a je dosť
možné, že to zabezpečoval Expres Slovakia. Správca dane urobil dopyt na tieto spoločnosti s výzvou,
aby oznámili údaje o preprave dodávok tovarov deklarovaných spoločnosťou žalobcu a ďalej urobil
dopyt na spoločnosti Veľká ryba, spol. s r.o., MARKO LKW s.r.o., Express Group, a. s. (predtým
Express Slovakia "Medzinárodná preprava a.s.") s výzvou, aby oznámili, čo vykonávali prepravu v
prospech spoločnosti ISIAH, s.r.o.. S poukazom na tvrdenia žalobcu a svedka Jozefa Hucovciho ohľadne
vykonávania prepravy sa podľa názoru súdu jedná o legitímne a správne otázky a nie je dôvodná
námietka žalobcu v podanej žalobe, že správca dane nesprávne a nekompetentne formuloval otázku na
prepravné spoločnosti, pretože podľa jeho tvrdenia „prepravcovia tovaru boli v zmluvnom vzťahu buď
s odberateľmi žalobcu, alebo v prípade, ak prepravu objednávali dodávatelia, tak objednávali na český
subjekt“. Dopytom na vyššie označené spoločnosti však neboli zistené žiadne údaje, resp. okolnosti
týkajúce sa prepravy tovaru a dokonca niektoré spoločnosti vykonanie prepravy výslovne popreli, teda
vykonanie prepravy tovaru nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Žalobca nepredložil a neoznačil
žiadne dôkazy ani na preukázanie svojho tvrdenia v podaní zo dňa 09. 10. 2012 o tom, že prepravu pre
neho v roku 2010 vykonávali spoločnosti METEOR d.o.v. - I. I., ST OMEGA s.r.o. a I. V. - ALTRANZ,
resp. že ostatné prepravy zabezpečovali odberatelia alebo ich odberatelia, prípadne dodávatelia alebo
ich dodávatelia a spôsob prepravy je uvedený na dodávateľských faktúrach. Neunesenie vlastnej
dôkaznej povinnosti nemôže žalobca obhajovať tým, že správca dane nekompetentne formuloval otázky
a nevyužil svoje kompetencie, keď nezistil totožnosť vodičov, ktorí prepravu vykonali, v dôsledku čoho
potom podľa tvrdenia žalobcu nebol dostatočne zistený skutkový stav. Odpočítanie dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010 nebolo žalobcovi uznané z dôvodu, že žalobca nepredložil
a neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúr a reálne dodanie tovaru od spoločnosti
ISIAH, s.r.o., v dôsledku čoho bolo potom spochybnené i žalobcom deklarované následné dodanie
tovaru jeho odberateľom, pričom žalobca tieto pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania neodstránil. Listinné doklady, ktoré boli správcovi dane predložené na základe jeho dožiadaní
od spoločností, ktoré mali podľa tvrdenia Jozefa Hucovciho vykonávať prepravu tovaru, nepreukazujú
žalobcom deklarované obchody, resp. sa ani týchto obchodov (dodávok a prepráv tovaru) netýkajú.

52. K námietke ohľadne zisťovania pohybu 268 vozidiel, ktoré mali vykonávať prepravu tovaru u
Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., resp. spoločnosti SkyToll, a.s. je potrebné uviesť, že ani pohyb
vozidiel po spoplatnených úsekoch ciest nepreukazuje dodanie tovaru - repky olejnej a kukurice k
žalobcom deklarovaným odberateľom. I v prípade, že bol pohyb vozidiel po monitorovaných úsekoch
ciest zaznamenaný, nie je to dôkazom o tom, že vozidlá skutočne prepravovali deklarovaný tovar a že
tento bol i dodaný deklarovaným dodávateľom.

53. Za nedôvodnú súd považuje i ďalšiu námietku žalobcu ohľadne hodnotenia svedeckej výpovede
Jozefa Hucovciho správcom dane. Žalovaný sa s touto námietkou žalobcu v dôvodoch svojho
rozhodnutia riadne vysporiadal a dostatočne ozrejmil svoje stanovisko k predmetnej výpovedi tohto
svedka, pričom túto vyhodnotil osobitne i v kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi. Výsluchom Jozefa
Hucovciho jednoznačne nebolo preukázané deklarované dodanie repky olejnej a kukurice zo strany
spoločnosti ISIAH, s.r.o. pre žalobcu v októbri 2010. Vzhľadom na existenciu ďalších vyššie uvedených
pochybností, potom na základe tejto svedeckej výpovede nemožno konštatovať, že žalobca nakúpil
repku olejnú a kukuricu od spoločnosti ISIAH, s.r.o. a následne túto predal spoločnosti Poľnonákup -
Novohrad, a.s., S-PLUS TRADE, s.r.o. a Poľnonákup TURIEC, a.s.



54. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie
(rozsudok C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics, C-484/03 Bond House) a rozsudok
Najvyššieho súdu SR (v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011), súd je toho názoru, že žalobca si nesprávne
vysvetľuje závery týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným dodávateľom a naviac
ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodný
prípad podľa predloženej faktúry a v kontrolovanom zdaniteľnom období.

55. K ďalším námietkam žalobcu súd zaujal stavisko v predchádzajúcich častiach odôvodnenia
rozsudku.

56. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v
zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 24. 11. 2014 určil rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010 v sume 10.891,61 eur (z faktúr vystavených v októbri
2010 deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou ISIAH, s.r.o.). Správne postupoval i žalovaný, keď
rozhodnutie správcu dane zo dňa 24. 11. 2014 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.
z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to
rozhodnutím zo dňa 08. 06. 2015. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové
orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v
zmysle zákona rozhodnúť.

57. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových
dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje
materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať
k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.
Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám
logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia,
pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

58. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez
zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
59. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 3, písm. c/ SSP,
nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, žeby žalobcovi v súvislosti s predmetným konaním trovy konania
vznikli.

60. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len



"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.