{"guid": "05f6134d-47a6-4d1d-bb6f-a71d0d9d35c7:a671ebbc-ed82-4c74-99ce-a1cac97991d1", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2315208616.1", "spisova_znacka": "24Co/182/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/182/2016 z 19. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 19. júna 2017, sp. zn. 24Co/182/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2315208616.1", "identifikacne_cislo": "2315208616", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Břoušková", "sudca_id": 852, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-brouskova-852", "datum_vydania": "2017-06-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-150.odsek-2", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-150.odsek-2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-150.odsek-2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a671ebbc-ed82-4c74-99ce-a1cac97991d1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2315208616.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2315208616.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2315208616.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/182/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315208616
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2315208616.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
a sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik
Bratislava, akciová spoločnosť, IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, zastúpený
advokátom: JUDr. Vladimír Kán, so sídlom Námestie M. Benku 9, Bratislava, proti žalovanému: H. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, F. R., o zaplatenie 70,70 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 5C/302/2015-44 zo dňa 18. februára 2016 v časti
náhrady trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania  p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný  m á   n á r o k  na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil odporcovi (žalovanému) povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi (žalobcovi) sumu 70,70 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok) a
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (žalobcovi) náhradu trov právneho zastúpenia v sume 15,- Eur a iné
trovy konania v sume 16,50 Eur k rukám jeho advokáta do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (druhý
výrok).

Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil v napadnutej časti o náhrade trov konania použitím
ust. § 142 ods. 1 a § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, vzniklo v
zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku právo na plnú náhradu trov konania
potrebných na účelné uplatnenie svojho nároku voči žalovanému. Žalobca požadoval náhradu trov
konania 16,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a 89,96 Eur trovy právneho zastúpenia za 3 úkony
právnej služby (prevzatie zastúpenia,  zaslanie pokusu o zmier, podanie návrhu) a režijný paušál
vrátane DPH. V danej veci ide o drobný spor, pričom žalobcom vyčíslené trovy konania prevyšujú výšku
uplatnenej pohľadávky, t.j. sú neprimerané voči pohľadávke. Cieľom súdnych konaní v drobných sporoch
má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a v týchto konaniach nemôže prevažovať
záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Súd
prvej inštancie pri rozhodnutí vzal do úvahy skutočnosť, známu mu z jeho rozhodovacej činnosti, že
v prípade žalobcu ide o hromadne uplatňované pohľadávky na tamojšom súde, pričom žaloby sú
formulárového charakteru, v ktorých sa mení iba individualizácia strany a v ktorých právny zástupca
žalobca ani neuvádza žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, alebo skutočnosti, ktoré
zostali medzi stranami sporné a treba ich dokazovať, či iné skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci
samej, čím je daná i nízka právna zložitosť a časová nenáročnosť poskytnutých úkonov právnej služby.
Zohľadniac tieto skutočnosti súd prvej inštancie v záujme dodržania zásady uvedenej v ustanovení § 2
Základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorej vyjadrením je aj ustanovenie § 150 ods.



2 Občianskeho súdneho poriadku, znížil trovy konania žalobcu a priznal žalobcovi len náhradu hotového
výdavku vo výške zaplateného súdneho poplatku 16,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia za dva
úkony právnej služby vo výške 59,98 Eur a z tejto sumy 25%, čo predstavuje sumu 15,- Eur. Celkovo trovy
konania žalobcu predstavujú sumu 31,50 Eur (16,50 + 15,-), ktoré je žalobca povinný podľa ustanovenia
§ 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť advokátovi žalobcu.

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie výlučne iba vo výroku o náhrade trov konania podal žalobca
prostredníctvom svojho advokáta odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a odňatia
možnosti konať pred súdom a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti
rozhodnutia o náhrade trov konania tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%
a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o
primeranom znížení trov konania a nedôvodne priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania
uplatňovaných žalobcom. Záver súdu o tom, že ide o výnimočný prípad a že sú vo veci dané dôvody
hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností a starostlivého posúdenia
všetkých rozhodných hľadísk. Treba posúdiť predovšetkým majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery
účastníkov, teda nielen pomery toho, kto by mal nahradiť trovy konania, ale je nevyhnutné zvážiť, ako
by sa také rozhodnutie dotklo najmä majetkových pomerov oprávneného účastníka. Poukázal pritom
na podľa neho ustálenú súdnu prax, najmä na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave uznesenia
sp. zn. 7Co/32/2009 a 7Co/64/2009, ktorý v obdobných prípadoch zmenil rozhodnutie súdu prvej
inštancie s odôvodnením, že aj v konaní, predmetom ktorého je drobný spor, musí súd vždy postupovať
dôsledne podľa vyššie uvedených zásad, pretože ani v takýchto konaniach sa nezmenila rovnosť
účastníkov konania a ústavné právo každého domáhať sa ochrany na súde a právo účastníka na
spravodlivý súdny proces. Nemožno preto nepriznať, resp. znížiť trovy konania, len preto, že ide o
drobný spor len s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Takýmto
postupom, ktorým súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, odníma účastníkom možnosť konať pred
súdom. Súd prvej inštancie nesprávne odôvodnil svoje rozhodnutie aj z dôvodu, že zákon nedefinuje
pojem „neprimerané“ a ani súdna a aplikačná prax nevygenerovala rozsah neprimeranosti, avšak tento
nedostatok nemožno ospravedlniť tým, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlil, akými
úvahami sa riadil pri použití § 257 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení nedostatočne odôvodnil
zníženie trov konania a to len tým, že trovy konania sú voči pohľadávke neprimerané, pričom sa
nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho zastúpenia a istiny. Má za to,
že pri rozhodovacej činnosti súdu je k aplikácii § 257 CSP pre odôvodnenie o neprimeranosti trov konania
a trov právneho zastúpenia primeraná len situácia, keď suma trov viacnásobne prekročí sumu istiny,
ktorá je predmetom konania, čo však nie je prípad súdenej veci. Nakoľko uplatňované trovy konania
neprekračujú niekoľkonásobne výšku istiny a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu za právnu
službu za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená minimálna sadzba. Súd prvej inštancie mal o
trovách konania rozhodnúť podľa § 255 ods. 1 CSP, ktorá vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok
konania a priznať žalobcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov
konania. V prejednávanej veci sú účelne uplatnené trovy konania, ktoré spočívajú jednak v zaplatení
súdneho poplatku z návrhu a z minimálnej tarifnej odmeny advokáta. Zaplatenie súdneho poplatku je
obligatórnou povinnosťou žalobcu, a preto nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať
trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Je zrejmé, že samotné úkony
právnych služieb a postup advokáta pri prevzatí právneho zastúpenia, odoslaní výzvy na zaplatenie
pred podaním návrhu na príslušnom súde, je náročný a zložitý proces, vyžadujúci si primeranú časovú
náročnosť, ktorú je advokát povinný venovať kontrole správnosti a úplnosti podania, ako i dôkazných
prostriedkov predkladaných spolu s návrhmi na začatie konania. Všetky uplatňované trovy konania sú
účelne vynaložené a uplatňované v súlade s právnymi predpismi SR a vyčíslené v minimálnej výške v
súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z.. o odmenách a náhradách advokátov. Zdôraznil, že je nepochybné,
že žiadne ustanovenie hmotných, ani procesných noriem platných na území SR neobmedzujú právo
účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom, čo nie je obmedzené ani v tzv. drobných
sporoch. Rozsah zníženia v danom prípade je odporujúci dobrým mravom a považuje za nespravodlivé
neodôvodnené a neprimerané, aby žalovaný neznášal trovy procesne plne úspešného žalobcu, ktorému
vznikli vrátane trov právneho zastúpenia v zmysle § 255 CSP.

Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny



poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

S účinnosťou Civilného sporového poriadku od 01.07.2016 inštitút opatrovníka strany ustanoveného
z dôvodu neznámeho pobytu zanikol, preto žalovaný nie je v konaní už zastúpený opatrovníčkou
ustanovenou súdom prvej inštancie uznesením č.k. 5C/302/2015-34 zo dňa 21.12.2015.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 s použitím § 470 ods. 2 Civilného
sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného
sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
b), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
náhrady trov v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§
383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech,
v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku o náhrade trov konania ako vecne správnom (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný
predpis zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok a ktorý sa v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 použije aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Odvolací súd uvádza, že predmetom odvolacieho
konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom je napádaný výrok rozsudku v časti priznanej výšky
náhrady trov konania. Podľa názoru odvolacieho súdu strane nemožno odňať nadobudnuté právo na
preskúmanie veci v časti náhrady trov konania nielen čo do nároku, ale aj čo do výšky, keďže toto právo
nadobudla do 30.06.2016 už v rámci začatého konania. Súčasťou právnych účinkov podľa ustanovenia
§ 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku je pri rozhodnutí o náhrade trov konania vydanom do
30.06.2016 prípustnosť odvolania nielen o nároku na náhradu trov konania, ale aj o výške náhrady trov
konania a nepochybne je v súlade s článkom 2 ods. 1, ods. 2, článkom 3 Civilného sporového poriadku,
aby odvolací súd v takomto prípade posúdil rozhodnutie o náhrade trov konania ako celok.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku v napadnutej časti o náhrade trov konania. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za
pravdu žalobcovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len
nasledovné:

V zmysle § 200ea Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie,
ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- Eur od tohto okamihu ide o drobný spor
(ods. 1). Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú a) osobného stavu alebo spôsobilosti
na právne úkony, b) sociálneho zabezpečenia, c) konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v
rozhodcovskom konaní, d) vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, e) konania o
dedičstve,  f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti, g) konkurzného konania
a reštrukturalizačného konania, h) sporov pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov,
i) ochrana osobnosti (ods. 2). Ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota
neprevyšuje sumu podľa ods. 1, konanie sa považuje za drobný spor (ods. 3).



Keďže predmetom daného konania je nárok na zaplatenie sumy 70,70 Eur, teda sumy nižšej ako 1.000,-
Eur, išlo podľa vyššie citovaného ustanovenia o tzv. drobný spor.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (aktuálne podľa § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci).

Keďže v danom prípade už bolo právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku žalobe žalobcu v plnom
rozsahu vyhovené, mal žalobca plný úspech vo veci a v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 142
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (akt. § 255
ods. 1 Civilného sporového poriadku) mu vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý
vo veci úspech nemal.

V zmysle § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať
alebo znížiť (aktuálne podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa).

Vyššie citovaným ustanovením novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z.z. s
účinnosťou od 15.10.2008 bola pre náhradu trov konania zakotvená výnimka  z citovaného ustanovenia §
142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, v zmysle
ktorej hoci bol účastník v spore plne úspešný, súd mu mohol náhradu trov konania nepriznať, prípadne
znížiť a to výlučne v drobných sporoch v zmysle citovaného ustanovenia § 200ea Občianskeho súdneho
poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a za splnenia podmienky, že trovy konania
boli neprimerané voči pohľadávke. Bližšie podmienky pre nepriznanie alebo zníženie náhrady trov podľa
tohto ustanovenia zákon neupravoval. Posúdenie naplnenia podmienok pre aplikáciu tohto ustanovenia
na rozhodnutie o trovách konania bolo preto výlučne na úvahe súdu. Pre súd preto nemôže byť záväzná
dôvodová správa k novele zákona, ktorým bola prijatá novelizácia ustanovenia § 150 Občianskeho
súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, táto však mohla však slúžiť ako
základné orientačné vodítko ozrejmujúce úmysel zákonodarcu.

Podľa textu dôvodovej správy k ustanoveniu § 150 Občianskeho súdneho poriadku účinného v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa predkladateľ odvoláva na Nariadenie EP a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým bolo ustanovené európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, kde sa navrhuje pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných
veciach neprimerané. V týchto konaniach podľa dôvodovej správy najmä trovy konania predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má
byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania
z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý zdôraznil,
že súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie je povinný vždy skúmať účelnosť
vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania (stranou) v spore. Je potrebné
totiž dôsledne rozlišovať medzi právom strany na právnu pomoc advokáta a nárokom na náhradu trov
konania za takto poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na
ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď strana má právo na náhradu trov konania,
pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.

K rovnakému záveru, k akému dospel súd prvej inštancie aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, možno dospieť aj
aplikáciou ustanovenia § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie, podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou
hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke
neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť. Neprimeranosťou nemožno rozumieť iba



zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania, ale vôbec aj vznik
trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný.

Žalobcovi vznikli trovy konania na súde prvej inštancie, a to trovy právneho zastúpenia v sume 59,98
Eur za 2 úkony právnej služby á 16,60 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 16.03.2015, písomné
podanie na súd - žaloba zo dňa 16.03.2015)  podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., 2-krát režijný
paušál á 8,39 Eur podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a 20% DPH v sume 10,- Eur (20% z odmeny
za  úkony právnej služby a z režijného paušálu, t.j. 49,98 Eur x 0,20) podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004
Z.z. a iné trovy konania v sume 16,50 Eur, čo predstavuje náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie
súdneho poplatku zo žaloby.

Náhradu trov konania spojených so zastupovaním advokátom súd prvej inštancie znížil na štvrtinu
(25%). Súd prvej inštancie a ani odvolací súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie
advokátom (§ 25 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie).
Právo strany na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým
spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené.
Cez prizmu účelnosti uvedenú v ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie je preto nevyhnutné posudzovať všetky náklady, ktoré strane v
priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené stranou v súvislosti s jeho zastúpením advokátom.
Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že strana pri
zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc.

Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru takisto ako súd prvej inštancie, že v danom
prípade sú trovy konania žalobcu neprimerané voči pohľadávke, teda nestotožnil sa s argumentáciou
žalobcu v odvolaní, v dôsledku čoho boli splnené podmienky citovaného ustanovenia § 150 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie na zníženie náhrady
trov právneho zastúpenia súdom, ktoré súd prvej inštancie správne posúdil. Odvolací súd v zhode so
súdom prvej inštancie považuje v zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie za dôvodné znížiť uvedenú sumu trov právneho
zastúpenia na štvrtinu z dôvodu neprimeranosti celkových trov právneho zastúpenia v sume 59,98 Eur.
Celkové náklady zastúpenia žalobcu advokátom považoval odvolací súd za neúčelné po zistení, že sa
jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto
nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej
strany, dátum jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o prepravnej kontrole, výška dlhu
(súčet cestovného a sankcie). Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné
znalosti. V prípade žalobcu ide o hromadne uplatňované pohľadávky nízkej hodnoty, čím je daná i nízka
právna zložitosť a časová náročnosť poskytnutých úkonov právnej služby. Žalobca a jeho advokát sú si
vyššie uvedených okolností vedomí, pretože aj keď súd prvej inštancie vo veci nariadi pojednávanie, títo
sa ho nikdy nezúčastnia vychádzajúc z toho, že súd prvej inštancie s pravdepodobnosťou hraničiacou
s istotou rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech žalobcu.

Vzhľadom k vyššie uvedenému je odvolacia námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci
súdom prvej inštancie neopodstatnená.

Rovnako nebol naplnený odvolací dôvod, že súd prvej inštancie svojím postupom odňal stranám
možnosť konať pred súdom. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že rozhodnutie nie je preskúmateľné
vtedy, ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp. keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
nevyplývajú. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že rozsudok v napadnutej časti náhrady trov konania je
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, ide len o jeho subjektívny názor, lebo rozsudok v napadnutej
časti náhrady trov konania zodpovedá požiadavkám uvedeným v ustanovení § 157 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a zásadám súdnej praxe. Odvolací
súd v tejto súvislosti pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo
strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý
proces.



Podľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa
vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (aktuálne podľa § 220 ods. 2 Civilného
sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé).

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti náhrady trov konania zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia uvedených
v  ustanovení § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie. V dôvodoch rozsudku súd prvej inštancie zrozumiteľne vysvetlil, prečo trovy konania
vyčíslené advokátom žalobcu považuje za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke (teda prevyšujú
výšku uplatnenej pohľadávky, hoci sa jedná o drobný spor), prečo trovy konania vyčíslené advokátom
žalobcu znížil na 25% (teda jedná sa o hromadne uplatňované pohľadávky s nízkou právnou a časovou
nenáročnosťou poskytnutých úkonov právnej služby), v dôvodoch rozsudku sú uvedené aj ustanovenia
predpisu, ktoré súd prvej inštancie na vec správne aplikoval, jeho odôvodnenie je konzistentné a
pochopiteľné, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky a samotné
rozhodnutie je logickým a právnym vyústením priebehu konania a pri jeho vydaní boli zachované
formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho
skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k napadnutému výroku rozhodnutia. Podľa odvolacieho súdu
sa súd prvej inštancie vyjadril k všetkým podstatným skutočnostiam objasňujúci skutkový a právny
základ rozhodnutia v napadnutej časti. Odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti je v kontexte s
dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie a ako celok preto spĺňa parametre zákonného
odôvodnenia. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa
predstáv žalobcu. Skutočnosť, že žalobca má odlišný právny názor, než súd prvej inštancie, bez ďalšieho
nezakladá a nedokazuje ním tvrdenú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v napadnutej časti o náhrade
trov konania pre nedostatok dôvodov.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potom rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
náhrady trov konania v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej
správnosti vo výroku potvrdil.

V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, a preto jemu zásadne v zmysle ustanovenia § 255
ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne postupom
podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto uznesenia.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,



v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).



Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/302/2015", "guid": "35a299e6-eb1b-4a82-8c13-68e02942ff54:df31fe34-4ccd-4d8f-84d0-eccf776ddfd7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}