{"guid": "05f2f276-7a0c-4ecb-84c8-e19e81733f97:6543f4e8-757e-4da2-b413-9613c8597eb8", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6711207568.2", "spisova_znacka": "14Co/417/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/417/2012 z 23. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 23. septembra 2013, sp. zn. 14Co/417/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6711207568.2", "identifikacne_cislo": "6711207568", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2013-09-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Nájom a podnájom nebytových priestorov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-720", "nazov": "§ 720 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-720", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-720"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 116/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/116-1990/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/116-1990/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-720", "/SK/ZZ/1990/116#paragraf-1", "/SK/ZZ/1990/116#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6543f4e8-757e-4da2-b413-9613c8597eb8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6711207568.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6711207568.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6711207568.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/417/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711207568
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6711207568.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Petra Priehodu a Mgr. Emy Novodomcovej v právnej veci navrhovateľa S. K. nar.
XX. XX. XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX O., štátne občianstvo SR, zastúpený J.. E. Q., advokát,
Advokátska kancelária so sídlom V.. T. XX/XX, XXX XX O. proti odporcovi I. P., miesto podnikania R.
XXXX/XX, XXX XX, P. P., IČO: XX XXX XXX zastúpený S.. J. S., splnomocnený zástupca, bytom V. X,
XXX XX P. P., o zaplatenie 94,- Eur s prísl. a o zaplatenie 15,04 Eur, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen zo dňa 05. 06. 2012 č.k. 14C/137/2011-102 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok okresného súdu.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 29,07 Eur na účet
právneho zástupcu J.. E. Q. v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 94,- Eur s
úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 94,- Eur od 06. 04. 2011 do zaplatenia z titulu nájomného a sumu
15,04 Eur z titulu zmluvnej pokuty. Odporcovi uložil tiež povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania.
Prvostupňový súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu
dôvodný. Navrhovateľ uplatnil nárok vyplývajúci zo zmluvy o nájme zo dňa 03. 11. 2009, keď jej uzavretie
účastníci konania nerozporovali. Zmluvu navrhovateľ spolu s ostatnými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
uzatvoril ako prenajímateľ a odporca ako nájomca. Predmetom nájmu boli nebytové priestory v dome č.
XX/XX na V.. T. vo O., v jeho suteréne o celkovej výmere podlahovej plochy 55 m2, ktoré sa odporca ako
nájomca zaviazal užívať na účely prevádzkovania kaviarne - baru. K pochybnostiam odporcu o tom, či
navrhovateľ a ostatní prenajímatelia uzatvorili zmluvu v zastúpení J.. E. Q., realitná kancelária s miestom
podnikania O. V.. T. XX/XX  prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní vzhľadom na predložené
plnomocenstvo zo dňa 28. 02. 2009 uzavrel,  že pri tomto právnom úkone bol za navrhovateľa J.. E. Q.,
realitná kancelária s miestom podnikania O., tento úkon oprávnený urobiť.

Pokiaľ odporca tvrdil, že zmluva bola síce uzavretá na nájom nebytových priestorov, ale nešlo v
skutočnosti o nebytové priestory, len o spoločné časti a zariadenia domu (pivnice resp. pôvodne kotolňu
domu), predmetné priestory neboli rozhodnutím stavebného úradu nikdy určené na nebytové priestory a
preto nemožno na zmluvu aplikovať ust. § 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ale
treba aplikovať všeobecné ustanovenia Obč. zák. o nájme, konkrétne § 663 a nasl. najmä § 679 ods. 1
pokiaľ ide možnosť odstúpenia od nájomnej zmluvy, súd obranu odporcu vyhodnotil ako nedôvodnú. Bolo
jednoznačne dokázané, že odporcovi boli prenajaté nebytové priestory, ako vyplýva z bodu 1 Zmluvy o
nájme zo dňa  03. 11. 2009. Skutočnosť, že šlo o nebytové priestory preukazuje aj účel, na ktoré boli tieto



nebytové priestory odporcovi prenajaté (prevádzkovanie kaviarne - baru). Predmetné nebytové priestory
nikdy neslúžili na bývanie, charakter budovy, v ktorej sa tieto priestory nachádzajú, vyplýva zo stanoviska
Mesta Zvolen, Spoločný obecný úrad - odbor stavebnej správy zo dňa 18. 11. 2008 „Vec: posúdenie účelu
využitia stavby“ a ďalších dôkazov,  že ide o trojpodlažnú budovu s podkrovím čiastočným podpivničením
a pasážou, suterén je súčasťou nebytovej budovy - budovy pre administratívu, obchod a služby. Súd z
označených dôkazov uzatvoril, že prenajaté priestory spĺňali charakter nebytových priestorov v zmysle
zák. č. 116/1990 Zb. - § 1.  Súd nevykonal návrh vypočuť svedka J. L. spracovateľa stanovísk Mesta
Zvolen, keď tento dôkaz považoval za nadbytočný, nakoľko svedok by k posúdeniu účelu využitia stavby
neuviedol nič iné, len to, čo je obsahom písomných stanovísk a preto by to nemohlo mať vplyv na
záver súdu ohľadom charakteru prenajatých priestorov podľa predmetnej zmluvy o nájme. K spornej
otázke, či nájomná zmluva zanikla výpoveďou odporcu zo dňa 23. 2. 2011 s výpovednou dobou 1
mesiac, alebo na základe výpovede navrhovateľa a ostatných prenajímateľov zo dňa 08. 04. 2011
s výpovednou dobou 12 mesiacov prvostupňový súd aplikujúc ust. zák.č. 116/1990 Zb. uviedol, že
účastníci zmluvy si dojednali, že túto zmluvu možno vypovedať aj bez udania dôvodu, pričom výpovedná
lehota je 3 mesačná a začne plynúť od prvého dňa mesiaca po doručení druhému účastníkovi zmluvy. To
znamená, že tak prenajímatelia, konkrétne navrhovateľ s ostatnými prenajímateľmi, ako aj žalovaní boli
oprávnení zmluvu vypovedať bez udania dôvodu s trojmesačnou výpovednou lehotou. Ďalšie dojednanie
o možnosti zmluvu vypovedať sa týkalo už len prenajímateľov, ktorí v zmysle zmluvných dojednaní boli
oprávnení zmluvu vypovedať aj z dôvodu porušenia zmluvy s výpovednou jednomesačnou lehotou s
tým, že táto začne plynúť od prvého dňa mesiaca po doručení nájomcovi. Potom, ak odporca vypovedal
nájomnú zmluvu listom zo dňa 23. 02. 2011 bez ohľadu na to, aké skutkové dôvody uviedol, výpoveď
bola doručená zástupcovi prenajímateľov dňa 02. 03. 2011 výpovedná lehota začala plynúť odo dňa
01. 04. 2011 a uplynula po 3 mesiacoch, teda 30. 06. 2011. Počas plynutia tejto výpovednej lehoty
využili svoje právo vypovedať nájomnú zmluvu prenajímatelia, teda i navrhovateľ, zmluvu vypovedal
listom 08. 04. 2011 doručeným odporcovi 14. 04. 2011.  Výpovedným dôvodom bolo porušenie zmluvy
odporcom a to meškanie s platením nájomného viac ako jeden mesiac. Pre tento prípad výpovede bola
v zmluve dojednaná jednomesačná výpovedná lehota, táto začala plynúť od 01. 05. 2011 a uplynula dňa
31. 05. 2011, kedy skončil nájom podľa predmetnej nájomnej zmluvy a to skôr, než skončil uplynutím
výpovednej lehoty podľa výpovede odporcu zo dňa 23. 02. 2011. Súd uzavrel, že nájomný vzťah z
predmetnej nájomnej zmluvy zanikol na základe výpovede navrhovateľa a ostatných prenajímateľov zo
dňa 08. 04. 2011, dňa 31. 05. 2011.  Na tento prípad nie je možné aplikovať ust. § 679 ods. 1 Obč. zák.,
nakoľko zmluva sa spravuje osobitným zákonom č. 116/1990 Zb. Nárok uplatnený navrhovateľom na
zaplatenie nájomného v sume 94,- Eur sa týka mesiaca apríl 2011 a vyplýva z bodu III. nájomnej zmluvy.
Z dokazovania je zistené, že v tomto mesiaci nájom trval, preto mal odporca povinnosť navrhovateľovi
za apríl 2011 uvedené nájomné zaplatiť. Pretože nepreukázal splnenie tejto povinnosti, súd žalobe o
zaplatenie nájomného v sume 94,- Eur za mesiac apríl 2011 vyhovel.

K sume 100,- Eur, o ktorej odporca tvrdil, že ju zaplatil v novembri 2009 na požiadanie J.. E. Q. na
jemu neznámy účel bez potvrdenia a ktorú odporca žiadal započítať na pohľadávku navrhovateľa v
tomto konaní, súd uviedol, že odporca nepreukázal zaplatenie tejto sumy, okrem toho aj v prípade
preukázania jeho započítací prejav nie je v súlade s právom, keďže  túto sumu žiadal započítať nielen
na predmetnú pohľadávku v tomto súdnom konaní, ale žiadal ju započítať aj na iné pohľadávky v iných
konaniach (6C/101/2011, 8C/167/2011 a 14C/168/2011), takže je v rozpore s ust. § 580 Obč. zák.
Započítací prejav musí spĺňať všetky náležitosti platného právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Obč. zák.,
okrem iného musí byť urobený určite i zrozumiteľne, inak je neplatný. V tomto prípade započítací prejav
odporca nevykonal určite a zrozumiteľne, v rôznych súdnych konaniach tú istú pohľadávku uplatnil na
započítanie voči rôznym veriteľom na ich rôzne pohľadávky a preto právny úkon započítania je podľa
§ 37 ods. 1 O.z. absolútne neplatný. Neurčitosť tohto započítacieho prejavu neodstránil ani v rámci
predmetného súdneho konania. Navrhovateľ i právny zástupca navrhovateľa popreli prijatie sumy 100,-
Eur od odporcu, listinný dôkaz o platbe odporca nepredložil. Pokiaľ navrhol vykonať dôkaz absolvovaním
vypočutia na detektore lži, súd tento nepripustil, pretože nejde o hodnoverný dôkaz, nemožno ho ako
dôkaz použiť a pokiaľ ide o svedkov S.. R. X. a splnomocneného zástupcu odporcu S.. J. S., tento dôkaz
je zbytočný, pretože pokiaľ by aj potvrdili, že odporca odovzdal sumu 100,- Eur J.. Q., zakladalo by
to nárok odporcu na vrátenie tejto sumy od toho, komu suma bola vyplatená a nie od navrhovateľa.
Existencia tvrdenej pohľadávky odporcu v sume 100,- Eur voči navrhovateľovi preukázaná nie je.



Skutočnosti, či odporca dňa 01. 04. 2011 odovzdal, alebo neodovzdal kľúče od prenajatých priestorov
splnomocnenému zástupcovi prenajímateľov, považoval súd za právne irelevantné, keďže súd dospel
k záveru, že nájom zanikol až dňa 31. 05. 2011.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 15,04 Eur, súd tento nárok považoval za
dôvodný, vzhľadom na obsah zmluvy o nájme zo dňa 03. 11. 2009, v ktorej si účastníci dohodli, že
v prípade, ak odporca ako nájomca neuhradí prenajímateľom mesačné nájomné v lehote do 5. dňa
príslušného mesiaca, bude nájomca povinný uhradiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 8% z
načas neuhradeného nájomného za každý, čo i len začatý mesiac omeškania sa s príslušnou úhradou
nájomného. Pretože odporca nezaplatil nájomné do 05. 04. 2011, dostal sa do omeškania a za prvý
mesiac omeškania od 06. 04. 2011 je povinný zaplatiť dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 8% z dlžnej
sumy 94,- Eur t.j. v sume 7,51 Eur a za druhý mesiac omeškania od 06. 05. 2011 rovnakú zmluvnú
pokutu (§ 544 a nasl. O.z.).

Rovnako dôvodná bola žaloba aj v časti uplatnených úrokov z omeškania, keď je preukázateľné, že
sa odporca dostal do omeškania s úhradou nájomného za apríl 2011. K prvému dňu omeškania 06.
04. 2011 bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky 1% zvýšená o 8% bodov, preto má
navrhovateľ nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% z dlžného nájomného 94,- Eur.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odporca odvolanie. Odvolanie
odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci, nevykonaním navrhnutých dôkazov, ďalej tým, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkal prvostupňovému súdu, že sa
nevysporiadal dostatočne s jeho tvrdeniami a bez ďalšieho preverovania a hodnoverného skúmania
navrhnutých dôkazov v danej veci rozhodol. Naďalej tvrdí, že predmetné prenajaté priestory nikdy
neboli nebytovým priestorom určeným na podnikanie, pretože neboli rozhodnutím stavebného úradu
nikdy určené na nebytové účely. Vedomý prenájom nebytových priestorov, ktoré neboli nebytovými
priestormi na prevádzkareň zo strany navrhovateľa a jeho spoluvlastníkov označil za veľký podvod
voči nemu.  Prvostupňový súd sa nezaoberal uvedenou skutočnosťou dostatočne a nepožadoval od
navrhovateľa príslušné rozhodnutie stavebného úradu, ako jednoznačný dôkaz o tom, či boli v danom
prípade prenajaté spoločné priestory a zariadenia domu zmenené stavebným úradom na nebytový
priestor na podnikanie a či sa spor týka nebytových priestorov. Pretože podľa jeho názoru nešlo o
nebytové priestory, nemala byť vec posudzovaná podľa zák. č. 116/1990 Zb. Poukázal v tejto súvislosti
na § 1 zák. č. 116/1990 Zb. a § 82 a 85 zák. č. 50/1976 Zb. z čoho vyvodil, že pokiaľ sa navrhovateľ
s ostatnými spoluvlastníkmi domu rozhodli prerobiť pôvodnú kotolňu a pivnicu na podnikateľský
priestor a prevádzkareň kaviarne baru, jednoznačne pri zmene účelu stavby bolo potrebné kolaudačné
rozhodnutie ako osvedčenie, že tieto pôvodne spoločné časti a zariadenia domu sú spôsobilé na
prevádzku. Až po takomto konaní a rozhodnutí mohli prenajímať nebytové priestory  a uzatvoriť
relevantnú zmluvu o nájme nebytových priestorov. Prvostupňový súd bez potrebného preukázania
rozhodnutia stavebného úradu posúdil prenajaté priestory ako nebytové na základe antidatovaného listu
Mesta Zvolen. Tento však nie je rozhodnutím stavebného úradu, ktorému predchádzalo kolaudačné
konanie, resp. konanie o zmene účelu užívania stavby s následným vydaním rozhodnutia o zmene
účelu užívania pôvodne spoločných častí a zariadení domu na nový účel prevádzkarne kaviarne baru,
ktorý podvodom navrhovateľ so spoluvlastníkmi deklarovali pri uzatváraní nájomnej zmluvy s odporcom.
Odvoláva sa aj proti rozhodnutiu o povinnosti zaplatiť navrhovateľovi trovy konania, ktoré vzhľadom na
charakter žaloby jednoduchosť sporu a výšku údajne dlžnej sumy považuje za neprimerane vysoké.
Navrhol zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že návrh bude v celom rozsahu zamietnutý resp. zrušiť
a vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie  pre zabezpečenie potrebných dôkazov. Pokiaľ
by sa súd napriek jeho argumentom stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu, navrhuje zmeniť
rozhodnutie v časti trov konania, ktoré považuje za neúmerné a zištne umelo vyrobené právnym
zástupcom navrhovateľa vzhľadom na jeho osem samostatne podaných podaní.



K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného advokáta.
Tvrdenia odporcu uvedené v odvolaní označil za právne irelevantné, nezakladajúce sa na pravde, ktoré
nie sú ničím podložené.

K tvrdeniu odporcu, že prenajaté priestory nikdy neboli nebytovým priestorom určeným na podnikanie
poukázal na skutočnosť, že niekoľko dní po podpísaní nájomnej zmluvy sa za J.. Q. dostavil S.. S. -
zástupca odporcu, ktorý ho požiadal o písomné potvrdenie stavebného úradu o tom, že prenajímané
priestory sú nebytové, pretože bez takéhoto potvrdenia nemôže dostať súhlas na zriadenie prevádzky
v dome č. XX/XX na V.. T. vo O. od regionálneho úradu verejného zdravotníctva vo Zvolene. V
predmetných prenajatých priestoroch sa nachádzala prevádzka kaviarne - baru už od roku 1992
(20 rokov) a predmetné priestory neboli nikdy priestormi bytovými už od postavenia nehnuteľnosti.
Predmetný dom bol postavený pred druhou svetovou vojnou ako nebytový dom na účely predajne firmy
K., v ktorej sa predávala spotrebná elektrotechnika a v samotných priestoroch prenajatých odporcovi
boli skladové priestory predajne až do 50 rokov minulého storočia. Na pojednávaní dňa 05. 06. 2012
J.. Q. súdu predložil posúdenie - určenie stavebného úradu - Mesta Zvolen zo dňa 18. 11. 2008 a
11. 09. 2009, že priestory prenajímané odporcovi sú nebytové priestory. Nešlo o žiadny list radového
zamestnanca stavebného úradu, posúdenie bolo vykonané na základe písomnej žiadosti Y. K. zo dňa
14. 11. 2008 v súlade s § 104 stavebného zákona č. 50/1976 Zb. V mene stavebného úradu konal
S.. R. Q. primátor mesta zastúpený oprávnenou osobou. Posúdenie a určenie účelu využitia stavby
bolo písomne potvrdené z jediného dôvodu, ktorým bola požiadavka Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva vo Zvolene. Posúdenie účelu využitia stavby sa nachádza nielen na príslušnom stavebnom
úrade, ale aj Regionálnom úrade verejného zdravotníctva vo Zvolene, kde  ho doručil odporca, prípadne
jeho zástupca, ako aj u nájomníkov nebytových priestorov v dome č. XX/XX, ktorí prevádzkujú kaviareň a
bufet a ktorí ho tiež museli predložiť Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva vo Zvolene. Uvedené
priestory sú samostatne vykurované, majú samostatné meranie elektrickej energie, podružný merač
spotrebovanej vody, samostatné sociálne zariadenie a samostatný vchod do prevádzky, nemajú žiadny
súvis s ostatnými prevádzkami nachádzajúcimi sa v uvedenom dome a netvoria pre tento dom nejaké
spoločné zariadenie, či časť. Navrhovateľ tvrdí, že neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by mal žiadať
stavebný úrad o nejaké iné rozhodnutie, že  priestory sú určené na nebytové účely. K nesúhlasu s
vyčíslením trov konania poukazuje na skutočnosť, že tieto boli vyčíslené v zmysle platnej Vyhl. č.
650/2004 Z.z. Navrhuje potvrdiť rozsudok okresného súdu a priznať mu náhradu trov odvolacieho
konania za jeden úkon právnej pomoci  - písomné vyjadrenie k odvolaniu spolu s 20% DPH a paušálnou
náhradou výdavkov.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. Odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v danej veci vykonal všetko potrebné dokazovanie pre
správne zistenie a ustálenie skutkového stavu, pri odôvodňovaní rozsudku uviedol, ktoré dôkazy vykonal
a na základe akých úvah ich vyhodnotil, tiež vysvetlil prečo nevykonal navrhnutý dôkaz (výsluchom
svedka J. L., spracovateľa stanovísk Mesta Zvolen).  Uviedol, ktoré právne predpisy sa na danú vec
vzťahujú a správne ich na zistený skutkový stav aplikoval.

Odvolací súd konštatuje, že odvolateľ v tejto konkrétnej veci uvádza jediný dôvod, pre ktorý spochybňuje
správnosť napadnutého rozsudku a to posúdenie prenajatých priestorov ako nebytové priestory a
vzhľadom na to aplikovanie Vyhl. č. 116/1990 Zb. na vzniknutý právny vzťah. Odvolací súd konštatuje,
že prvostupňový súd sa touto obranou odporcu dôsledne zaoberal v odôvodnení napadnutého rozsudku



na strane 11 druhý odsek a strane 12 prvý odsek. S týmito závermi prvostupňového súdu, v zmysle
ktorých prenajaté priestory spĺňali charakter nebytových priestorov podľa § 1 zák. č. 116/1990 Zb. o
nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov sa odvolací súd stotožňuje
a v podrobnostiach na ne odkazuje. Konkrétne poukazuje na v spise sa nachádzajúce stanovisko
mesta Zvolen - odbor stavebnej správy zo dňa 18. 11. 2008, v ktorom Mesto Zvolen ako príslušný
stavebný úrad v súlade s § 104 stavebného zákona po uskutočnení miestneho šetrenia dňa 14. 11. 2008
určil účel využitia stavby, v ktorej sa nachádzajú priestory prenajaté odporcovi tak, že ide o nebytovú
budovu -budovu pre administratívu, obchod a služby podľa § 43c ods. 1 písm. b/ a c/ stavebného
zákona. Pokiaľ odporca namieta, že uvedené stanovisko Mesta Zvolen nie je rozhodnutím v zmysle
§ 1 písm. a/ Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, teda rozhodnutím stavebného úradu
o tom, že prenajaté priestory sú určené na iné účely ako na bývanie, vzhľadom na tvrdenie odporcu,
že šlo o spoločné časti a priestory domu, odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v súdnom konaní
predložil rozhodnutie Mesta Zvolen príslušného stavebného úradu podľa § 119 ods. 3 Stavebného
zákona, ktorým bol určený účel využitia stavby, v ktorej sa nachádzajú prenajaté priestory ako nebytová
budova - budova pre administratívu, obchod a služby a možno mať za to, že aj priestory, ktoré boli
predmetom nájomného vzťahu medzi navrhovateľov a odporcom majú charakter nebytových priestorov.
V konaní nebolo preukázané, že tieto prenajaté priestory slúžili ako spoločné priestory domu, v ktorom
sa nachádzali, naopak v uvedených priestoroch odporca vykonával podnikateľskú činnosť, prevádzkoval
kaviareň - bar, takže bolo vylúčené, aby tieto priestory slúžili na spoločné užívanie ostatných vlastníkov
alebo iných oprávnených osôb nebytového domu, resp. slúžili potrebám celého nebytového domu. Nešlo
teda o priestory, ktoré by mohli mať charakter spoločných priestorov nebytového domu. Okresný súd
správne posúdil prenajímané priestory ako nebytové a správne posudzoval daný vzťah na základe
odkazovacej normy § 720 Obč. zák. podľa osobitného zákona zák. č. 116/1990 Zb., ktorý je vo vzťahu
k občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym.

Pokiaľ namieta odporca v podanom odvolaní voči výške trov konania, odvolací súd konštatuje, že trovy
konania tak, ako ich uplatnil navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu a ako
ich priznal navrhovateľovi prvostupňový súd sú v súlade s Vyhl. č. 655/2004 Z.z. a odvolací súd nevidel
dôvod, aby trovy konania priznané navrhovateľovi znižoval.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny s poukazom na ust.
§ 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní bol úspešným účastníkom navrhovateľ a preto s poukazom na ust. § 224 ods. 1  §
142 ods. 1 O.s.p. uložil neúspešnému odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho
konania za 1 úkon právnej služby spolu s jedným réžijným paušálom a 20% DPH podľa Vyhl. č. 655/2004
Z.z. vo výške, ktorá je určená vo výroku tohto rozhodnutia (cena jedného úkonu 16,60 Eur, paušálna
náhrada 7,63 Eur + 20% DPH spolu 29,07 Eur).

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/137/2011", "guid": "4eb68aea-171a-4967-b072-a2c6c5b3b6a2:ea9104e3-a8fe-48a5-8457-a381c4ec697a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "fd59c8a8-d233-4dfb-8ab0-36d3f57fc514:2832ec12-d0f5-4f14-b6f2-d5a847d050b1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1104121708.5", "spisova_znacka": "5Co/522/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/522/2013 z 29. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1104121708.5"}]}