{"guid": "05eee80d-26f7-4886-b7df-4b332f2ad60c:30be659d-6bcd-4c2c-97e7-5d51f0fc836d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7112206391.1", "spisova_znacka": "11Co/164/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/164/2013 z 29. 8. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 29. augusta 2013, sp. zn. 11Co/164/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7112206391.1", "identifikacne_cislo": "7112206391", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jozef Škrab", "sudca_id": 153, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-skrab-153", "datum_vydania": "2013-08-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93", "nazov": "§ 93 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-93"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-93"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/30be659d-6bcd-4c2c-97e7-5d51f0fc836d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7112206391.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7112206391.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7112206391.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/164/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112206391
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7112206391.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Y. B., a.s., A., V. 8, IČO: 35 697 270, proti žalovanému T.
P., bytom K., M. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa S., W., M. XX, IČO: 42 176 778, o zaplatenie 226,45 € s prísl., o odvolaní vedľajšieho
účastníka proti uzneseniu 15C 128/2012-49 z 5.11.2012 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom.

Vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením konanie zastavil, vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok z návrhu,
žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal a rozhodol, že žalobca nemá
právo na náhradu trov konania.

Zastavenie konania odôvodnil späťvzatím návrhu na začatie konania, ktoré podal žalobca pred začatím
konania vo veci samej písomným podaním z 20.9.2012. Výrok o trovách konania odôvodnil aplikáciou §
146 ods. 2 prvá veta O.s.p. majúc za to, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku správania sa žalobcu.
Žalovaný by mal právo na náhradu trov konania, keďže si však žiadne trovy nevyčíslil, ich náhradu mu
nepriznal. Nespochybnil právo účastníka dať sa podľa Občianskeho súdneho konania zastúpiť, avšak
s prihliadnutím na oblasť činnosti vedľajšieho účastníka a na podstatu inštitútu vedľajšieho účastníka
nepovažoval ním uplatnené a vynaložené trovy za účelné a preto ich  nepriznal. Vstup vedľajšieho
účastníka do konania sa mu javil ako účelový vo vzťahu k náhrade trov právneho zastúpenia a to aj so
zreteľom na zvýšený počet skutkovo podobných prípadov vyskytujúcich sa na súdoch.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním vedľajší účastník, navrhol ho zmeniť a priznať mu trovy
celého konania vo výške 54,17 €. Mal za to, že ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov
vstúpil legitímne v súlade s § 93 ods. 2,3 O.s.p. z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského
sporu a je možné preukázať, že v množstve súdnych sporov už len jeho vstup do konania (aj bez
vyjadrenia vo veci samej) pre žalobcu pôsobil odradzujúco a viedol ku späťvzatiu žaloby. Poukázal
ďalej na nízku podporu čerpanú od štátu a na značné výdavky spojené so zastupovaním spotrebiteľov.
Zdôraznil, že žalobca na slovenských súdoch uplatňuje opakovane pohľadávky voči spotrebiteľom, a
to s odstupom viacerých rokov a títo sa tak dostávajú do nevýhodného postavenia najmä v súvislosti
s nezachovaním si dôležitých listín. Súd prvého stupňa pri nepriznaní trov postupoval v rozpore s
legislatívou Európskou únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou,
ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou. Poukázal tiež na to, že judikatúra krajských



súdov sa už s argumentáciou použitou okresným súdom v danej veci vysporiadala a uviedol konkrétne
značky vybraných rozhodnutí krajských súdov, z ktorých aj citoval.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol mu náhradu trov konania nepriznať,
keďže sa tento účelovo dáva zastupovať advokátmi a ich podania možno pokladať len za „formulárové“
podania na súdy, ktoré sa opakujú. Vedľajší účastník má vo svojom predstavenstve zastúpenie
aj osobou, ktorá dosiahla právnické vzdelanie a možno sa domnievať, že na vyššie uvedené
automatizované úkony advokátov postačuje právnické vzdelanie osoby, ktorá vystupuje v orgánoch
občianskeho združenia, prípadne je jeho zamestnancom a nie je potrebné sa v takýchto prípadoch dať
zastupovať advokátom.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie v napadnutom výroku o trovách
konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom je vecne správne, preto ho potvrdil podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p.

Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 6.3.2012 bola Okresnému súdu Košice I doručená žaloba žalobcu o
zaplatenie 226,45 € s prísl. Okresný súd Košice I dňa 15.5.2012 pod č.k. 15Ro 123/2012-18 vydal
platobný rozkaz, ktorým žalovanému uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu
zaplatiť žalobcovi sumu 226,45 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 26.6.2008 do
zaplatenia alebo v tejto istej lehote podať odpor s odôvodnením vo veci samej na tomto súde. Zároveň
žalovanému uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi trovy
konania vo výške 16,50 €.

Keďže žalovanému nebolo možné platobný rozkaz doručiť do vlastných rúk, súd prvého stupňa
uznesením zo 14.6.2012 platobný rozkaz v súlade s § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ak zastavuje súd konanie z dôvodu späťvzatia žaloby, zapodieva sa pri rozhodovaní o náhrade trov
konania najprv tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené.

Zavinenie toho, že konanie muselo byť zastavené môže napríklad spočívať aj v tom, že účastník
(žalobca) vzal žalobu (návrh na začatie konania) späť. Zavinenie je tak treba posudzovať výlučne z
procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku).

Tam, kde zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd prizná ostatným účastníkom (druhej strane)
náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie práva.

Žalovanej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má
právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.).



Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu 10a. (v odkaze pod čiarou
je aj zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - § 93 ods. 2 O.s.p.).

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3
O.s.p.).

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony
odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností
(§ 93 ods. 4 O.s.p.).

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z
právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom,
môže podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ 201 O.s.p.).

Postavenie vedľajšieho účastníka je charakterizované rovnakými procesnými právami a povinnosťami
ako účastníka, na strane ktorého sa pripojil alebo na strane ktorého vystupuje. Jeho postavenie je odlišné
tým, že i keď koná vlastným menom, jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka,
ktorý je dominus litis.

V predmetnej veci vedľajší účastník vstúpil do konania podaním zo dňa 18.6.2012, ktoré bolo doručené
Okresnému súdu Košice I dňa 22.6.2012 (č.l. 23). V tomto podaní D. na Y. oA. oznamuje, že vstupuje
podľa § 93 ods. 2 O.s.p. do konania ako vedľajší účastník na podporu účastníka T.. V prílohe predkladajú
plnomocenstvo pre JUDr. Ambóza Motyku a žiadajú doručiť návrh na začatie konania a jeho prílohy.

Vzhľadom na to, že vedľajší účastník vystupoval na strane žalovaného (o tom žalovaný ani žalobca nebol
informovaný) a k zastaveniu konania došlo z dôvodu zavinenia žalobcu, lebo vzal späť žalobu, bol by
žalobca povinný uhradiť trovy konania žalovanému, a pretože vedľajší účastník zdieľa osud účastníka,
na strane ktorého vystupuje, mal by vedľajší účastník tiež právo na náhradu trov konania.

Vedľajší účastník bol zastúpený advokátom a uplatnil si trovy konania, ktoré pozostávali z trov
prvostupňového konania vo výške 33,06 € a z trov odvolacieho konania vo výške 21,11 €. Odvolací súd
skúmal, či trovy konania vyčíslené  a uplatňované vedľajším účastníkom v odvolaní sú účelné.

Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka), musia byť v
príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať
procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti
takémuto tvrdenému nároku.

V tomto konaní nemožno považovať trovy „vynaložené“ vedľajším účastníkom, presnejšie vyčíslené
vedľajším účastníkom za účelné, lebo tieto trovy neboli v príčinnej súvislosti s procesným postojom
žalovaného, resp. vedľajšieho účastníka k predmetu konania.

V súdenom prípade v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania nedošlo ani k vysloveniu
procesného postoja žalovaného ani vedľajšieho účastníka k predmetu konania.

Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vyvodiť z článku 47 Ústavy Slovenskej republiky. V
podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy. Každý
má právo na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu



práva sa nemôžu posudzovať ako celok. Aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože
mal plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí ako na
trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné, i pre trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné   podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia
nových, procesne významných skutočností. To platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne
skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania
sporné a treba ich dokazovať, nakoľko sú významné na posúdenie veci samej.

Úvaha vedľajšieho účastníka, že jeho vstup do konania spôsobil späťvzatie žaloby nie je ničím podložená
a chýba očividná príčinná súvislosť medzi jeho vstupom do konania a procesným úkonom žalobcu.
Žalobcovi nebol doručený vstup vedľajšieho účastníka do konania ani žiaden oznam súdu o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania. Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, ktorý považoval
uplatnené trovy vedľajšieho účastníka za neúčelné, nadbytočné a nehospodárne. Aj odvolací súd má
za to, že vstup vedľajšieho účastníka do konania, sám o sebe bez ďalšieho neodôvodňuje priznanie
náhrady trov konania, a to s poukazom aj na tú skutočnosť, že vedľajší účastník pri oznámení vstupu do
konania zároveň žiadal o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh. Bez znalosti vedľajšieho
účastníka o konkrétnej veci a jej skutkových okolnostiach ťažko možno hovoriť o prevzatí a príprave
právneho zastúpenia. Preto aj plnomocenstvo, udelené združením advokátovi je iba všeobecným, bez
konkretizácie prejednávanej veci.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a
vedľajšieho účastníka ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

V odvolacom konaní vedľajší účastník nemal úspech a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.) a o trovách žalobcu nebolo potrebné rozhodnúť,
keďže tento si ich náhradu ani neuplatnil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/128/2012", "guid": "e300893c-bb3e-414f-9ba4-64e34eb4babf:799a4ba8-b6ba-4d87-9503-15033b54ed5e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}