{"guid": "05edf31f-71f5-4a7c-9162-64e481080438:d7d88826-388c-43de-95bf-fb720baaff23", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3708010239.3", "spisova_znacka": "3To/58/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/58/2014 z 19. 5. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 19. mája 2015, sp. zn. 3To/58/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3708010239.3", "identifikacne_cislo": "3708010239", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Anna Bejdová", "sudca_id": 1286, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-bejdova-1286", "datum_vydania": "2015-05-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d7d88826-388c-43de-95bf-fb720baaff23", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3708010239.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3708010239.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3708010239.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/58/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3708010239
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3708010239.3

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Ondreja
Samaša a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému I. K. a spol. pre zločin ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu prípravy podľa § 13 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.
prejednal na verejnom zasadnutí dňa 20. mája 2015 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín
proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24. marca 2014, sp. zn. 1T/72/2008 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24. marca 2014, sp. zn. 1T/72/2008, boli
obžalovaní I. K. a I. J.  podľa § 285 písm. a/ Tr.por. oslobodení spod obžaloby  prokurátora Okresnej
prokuratúry Trenčín zo dňa 28. mája 2008 pod č. k. 2Pv/951/07-143 pre skutok kvalifikovaný ako zločin
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu prípravy podľa § 13 Tr. zák. spolupáchateľstvom
podľa § 20 Tr. zák.., ktorý mali  spáchať na tom skutkovom základe, že

v presne nezistený deň v období mesiacov máj až jún 2007 na presne nezistenom mieste požiadal
obžalovaný I. K. obžalovaného I. J. o zabezpečenie zmrzačenia osoby C. C., pričom vyžadoval, aby bolo
zmrzačenie vykonané takým spôsobom, aby sa C. C. už nikdy nemohol pohybovať s tým, aby zostal
pripútaný na invalidný vozík, za čo prisľúbil ako finančnú odmenu 500.000 Sk, následne obžalovaný
I. J. prevzal od obžalovaného I. K. zálohu na vykonanie požadovaného zmrzačenia v približnej sume
250.000 Sk, po čom sa skontaktoval s I. T., u ktorého si objednal vykonanie uvedeného zmrzačenia C. C.
a vyplatil I. T. zálohu v približnej sume 180.000 Sk s tým, že pokiaľ bude zmrzačenie vykonané, dostane
vyplatený zvyšok sumy do 500.000 Sk a obžalovaný I. J. mu dá ešte 100.000 Sk, následne I. T. zámerne
zavádzal obžalovaného I. J., že monitoruje pohyb C. C. približne po dobu dvoch mesiacov, po čom dňa
6. augusta 2007 o uvedenej objednávke povedal C. C. s úmyslom varovať ho a následne I. T. na žiadosť
C. C. zatelefonoval obžalovanému I. J. a povedal mu, že „práca je hotová“, následne obžalovaný I. J. v
nočných hodinách od 6. augusta do 7. augusta 2007 telefonoval obžalovanému I. K. a prostredníctvom
z viacerých bankomatov vyzdvihol zvyšnú peňažnú sumu približne 250.000 Sk od obžalovaného I. K.
na vyplatenie I. T., ktorému peniaze priniesol, avšak I. T. peniaze odmietol prijať.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení
včas podaným odvolaním napadol v neprospech obžalovaných I. K. a I. J.  prokurátor pre nesprávnosť
výroku o ich oslobodení, t. j. výrokov o vine a treste. Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania
namietal správnosť výroku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby s poukazom na to, že podľa
jeho názoru sa okresný súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
neprihliadol predovšetkým na dôkazy - svedecké výpovede, ktoré podľa prokurátora svedčia  o
spáchaní skutku a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a právnym záverom. Poukazoval na
to, že svedkovia vypočutí na predošlých hlavných pojednávaniach, napriek značnému časovému
odstupu od ich výsluchov v prípravnom konaní, sa v základných bodoch neodlišovali a neodkláňali od



pôvodných výpovedí. Vo všeobecnosti pri zhrnutí vykonaných dôkazov možno podľa prokurátora ako
hlavného svedka označiť I. T., prezývaného „ABE“, ktorý potvrdil, že bol obžalovaným I. J., obchodným
spoločníkom obžalovaného I. K., kontaktovaný s tým, že potrebujú zbiť ich ďalšieho spoločníka C. C.
za sľúbenú finančnú odmenu 10.000 Sk, ktorá po 2 mesiacoch, počas ktorej svedok I. T. vykonával
monitoring poškodeného C. C., sa zvýšila zo sumy 10.000 Sk na 600.000 Sk a pôvodná objednávka
na bitku sa zmenila na jeho zmrzačenie, či dokonca na jeho fyzickú likvidáciu. Tieto skutočnosti podľa
prokurátora vyplynuli z výpovede svedka I. T. a sú celistvo, prehľadne a vierohodne dopĺňané ďalšími
svedeckými výpoveďami, predovšetkým výpoveďou svedka C. C., prezývaného „Glóbus“, ktorému sa
svedok I. T. zveril ako osobe, o ktorej vedel, že je v kontakte s poškodeným C. C. a povedal mu o
objednávke zo strany obžalovaných, pričom spoločne so svedkom I. T. išiel za poškodeným, ktorému
o objednávke povedali. Podľa prokurátora svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že poškodený
C. C., keďže bol v tom čase obchodným spoločníkom a kamarátom oboch obžalovaných, nechcel
udaniu uveriť a chcel si toto overiť, preto vykonštruoval akýsi plán, kde dostatočné množstvo svedkov
- výpovede ktorých odzneli na hlavných pojednávaniach, potvrdili to, že obžalovaní I. K. a I. J. sľúbili
finančnú odmenu za to, že najatá osoba zlikviduje či inak fyzicky ublíži svedkovi poškodenému C.
C.. Napriek zložitému mechanizmu preukázania skutku poškodeným a obžalobou je podľa názoru
prokurátora potrebné prihliadať na celistvosť výpovedí svedkov, ktorých výpovede sa v podstatných
bodoch neodlišovali. Vyslovil názor, že trestná minulosť poškodeného alebo ostatných svedkov nie je
skutočne nijak právne relevantná, keďže svedkovia zložili v prípravnom konaní i v konaní pred súdom
prísahu a boli poučení o následkoch vedome nepravdivej svedeckej výpovede. Za právne irelevantné
považoval preto obhajobné vyjadrenia obžalovaných, že svedkovia klamú. Rovnako z trestnoprávneho
hľadiska je podľa prokurátora neprípustné označiť výpoveď niektorého zo svedkov ako nevierohodnú a
účelovú len na základe toho, že v minulosti mal svedok s obžalovaným alebo obžalovanými nejaké spory
a o to viac, že obžaloba je opretá o množstvo výpovedí svedčiacich v jej prospech. Poukazoval ďalej
na to, že podľa neho aj zabezpečené záznamy telefónnych hovorov nasvedčujú tomu, že k žalovanému
skutku došlo. Tieto boli síce robené na podklade príkazu krajského súdu v inej trestnej veci, avšak podľa
§ 115 ods. 7 Tr. por. nie je podľa jeho názoru vylúčené ich použitie v inej trestnej veci, ak táto trestná
vec spĺňa ustanovené podmienky, pričom v danom prípade tomu tak bolo. Zo zabezpečených záznamov
telefónnych hovorov podľa prokurátora vyplýva, že svedok I. T., C. C., ako aj ostatní svedkovia hovorili
pravdu a nejde len o zmanipulované a vymyslené ľudovo povedané „historky“ zo  strany poškodeného
a svedkov, preto pokiaľ by aj zabezpečené záznamy telefónnych hovorov  boli použité len ako podporný
dôkaz, je skutok obžaloby preukázaný ostatnými dôkazmi, predovšetkým svedeckými výpoveďami.
Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. por.
napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V uvedenom smere rovnaký odvolací  návrh predložila
na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu aj prokurátorka krajskej prokuratúry.

Obhajca obžalovaného I. K., ktorý sa na verejné zasadnutie nedostavil a výslovne požiadal, aby sa
konalo v jeho neprítomnosti, s poukazom na obhajobné tvrdenia obžalovaného a svoje stanoviská
prednesené  v doterajšom priebehu trestného konania pred súdom  navrhol odvolanie prokurátora
zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.

Obžalovaný I. J. sám i prostredníctvom obhajcu vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora
i na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietnuť s poukazom na to, že napadnutý rozsudok je vecne správny a postup okresného
súdu, ktorým ho oslobodil spod obžaloby je v súlade so zákonom.

Poškodený C. C. vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.7.2014 k dôvodom odvolania prokurátora
považoval oslobodzujúci rozsudok za nezákonný a neudržateľný. Podľa neho prokurátor správne v
podanom odvolaní poukázal na to, že priame a nepriame dôkazy o spáchaní skutku obžalovanými
neboli žiadnym spôsobom spochybnené a za neprávom opomenuté dôkazy treba podľa neho považovať
aj záznamy telefónnych hovorov  obžalovaného I. K., ktoré podľa jeho názoru logicky zapadajú  do
žalovaného skutku a preukazujú, že k nemu došlo, že skutok spáchali obžalovaní. Tiež podľa neho
preukazujú, že obžalovaný I. K. začal s políciou spolupracovať až potom, čo sa stal predmetný skutok,
pričom výpoveď svedka I.. C. C. nepovažoval za pravdivú s poukazom na to, že tento svedok neposkytol
žiadne  relevantné listiny (napr. žiadosti o ochranu, zápisnice o podaných vysvetleniach), ktoré by
potvrdzovali ním prezentované skutočnosti, preto podľa poškodeného sa na neho obžalovaný I. K. obrátil
iba súkromne, neoficiálne a až v období po spáchaní predmetného skutku. Za nesprávne považoval



aj hodnotenie svedeckej výpovede svedka K. E., ktorý podľa neho žiadnym spôsobom nespochybnil,
že sa skutok stal. Vo vzťahu k osobám svedkov poukazoval na to, že on svedka I. T. nepozná, nebol
to ani len jeho známy a jednoducho povedané ho nezaujíma, svedok C. C. bol nielen kamarát jeho,
ale aj oboch obžalovaných a nikdy s ním spoločne nebol trestne stíhaný, ani pre neho tento svedok
nepracoval. Podľa názoru poškodeného za nesprávne je potrebné považovať aj hodnotenie výpovedí
svedkov C. P. a I. D. ako nevierohodných, pretože boli blízkymi priateľmi obžalovaných a svedok I. D. je
s obžalovaným I. K.  rodina, pričom obaja svedkovia svedčia v inej trestnej veci týkajúcej sa obžaloby
špeciálnej prokuratúry proti nemu - poškodenému C. C.. Podľa názoru poškodeného bola vykonanými
dôkazmi vyvrátená nepravdivá obhajoba obžalovaných I. K. a I. J. a preto oslobodzujúci výrok  rozsudok
neobstojí, keďže má oporu v zjavne nesprávnom a nepodloženom skutkovom zistení.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 31. júla 2014, vykonal
dňa 20. mája 2015 verejné zasadnutie v zmysle § 293 ods. 7 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného
(obžalovaný výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti) a postupom
podľa § 317 ods. 1 Tr. por.  preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku
rozsudku o oslobodení obžalovaných I. K. a I. J. spod obžaloby (o vine a treste), ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je  dôvodné.
Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy
v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou „ v
pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo i v ich
súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým
zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. vecne správne
odôvodnil v napadnutom rozsudku. Pritom v súlade s vykonanými dôkazmi vysvetlil, o ktoré skutočnosti
a dôkazy oprel svoje závery o oslobodení obžalovaných I. K. a I. J. a pre ktoré dôvodne neakceptoval
tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom. Jeho
rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu, založené na zásadách logického
konania a uvažovania, sú vecne správne, v súlade aj s predchádzajúcim zrušujúcim uznesením
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 2.10.2013, sp. zn. 3To/46/2013 a odvolací súd sa s nimi v plnom
rozsahu stotožňuje.

Okresný súd na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého
rozsudku, správne zistil, že vykonané dôkazy pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce
verzie (možnosti) skutkového riešenia. Podľa jednej, prezentovanej obžalobou na podklade výpovedí
poškodeného C. C. a svedeckých výpovedí predovšetkým I. T., C. C., P. T., C. P.  i I. D., mohli obžalovaní
I. K. a I. J. spáchať žalovaný skutok spôsobom uvedeným v obžalobe. Avšak podľa druhej nebolo
preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobnom návrhu tam uvedeným spôsobom stal a že ho spáchali
obžalovaní I. K. a I. J.. Prezentovaná bola popierajúcimi výpoveďami obžalovaných I. K. a I. J. v
prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom, vrátane ich nie nedôvodných
obhajobných tvrdení, že žalovaný skutok nielenže nespáchali, ale že sú aj dôvodne výrazné pochybnosti
o vierohodnosti tvrdení svedkov I. T., C. C., P. T. i C. P.  spočívajúcich v tom, že  by sa mal obžalovaný I. J.
dobrovoľne priznať k spáchania skutku, že mal dobrovoľne v sprievode niektorých z nich pýtať peniaze
od obžalovaného I. J. a že aj obžalovaný I. K. sa priznal k spáchaniu skutku a že uvedení svedkovia,
vzhľadom na argumenty a dôvody uvedené obžalovanými, vypovedali nepravdivo a podľa pokynov
poškodeného C. C., ktoré mali spočívať aj v realizácii zištného zámeru zmocniť sa podvodným spôsobom
reštaurácie La Fonda patriacej v tom čase obžalovanému I. J.. Obhajobné tvrdenia obžalovaných v tomto
smere podporovali nielen výpovede svedkov C. J., K. E., I.. C. C., ale aj listinné dôkazy - kúpna zmluva
zo dňa 27.12.2007 (čl. 2125 - 2128), plnomocenstvo zo 6.11.2007 (čl. 2129 - 2133), zmluva o prevode
obchodného podielu zo dňa 3.12.2003 (čl. 2134 -2135), zápisnica z valného zhromaždenia obchodnej
spoločnosti LCF s.r.o. SNACK BAR Púchov zo dňa 27.11.2003 (čl.  2136), záznam o zložení doplatku
za obchodný podiel z 30.7.2004 (čl. 2137), ako aj okolnosti vyplývajúce z obžaloby Úradu špeciálnej
prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2Gv9/09 i z obsahu spisu vedeného na Okresnom súde



Trenčín pod sp. zn. 1T/3/2009 vo vzťahu k hodnoteniu vzájomných vzťahov obžalovaných, poškodeného
a svedkov a vierohodnosti ich výpovedí a v nich obsiahnutých tvrdení.

Vykonané dôkazy pripúšťajú teda nielen možnosť, že skutok sa mohol stať a že ho mohli spáchať
obžalovaní I. J. a I. K., ale súčasne, vzhľadom na existujúce pochybnosti o hodnovernosti svedeckých
výpovedí C. C., I. T., C. C., P. T. a C. P., nielenže nevylučujú a pripúšťajú aj možnosť zodpovedajúcu
obhajobným tvrdeniam a argumentom obžalovaných, že skutok sa nestal a že ho nespáchali, ale
zároveň nepostačujú na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný a nepochybný záver o
tejto podstatnej skutkovej otázke, teda o tom, ktorá z uvedených dvoch verzií (možností) zodpovedá
skutočnosti. Záver o vine musí byť totiž založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných
faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti. Takýto záver nemožno preto vyvodiť
len na podklade dôkazov, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, keď tieto dôkazy i ďalšie vo
veci okresným súdom vykonané dôkazy a z nich predovšetkým obhajobné tvrdenia obžalovaných i
výpovede vyššie uvedených svedkov C. J., K. E., I.. C. C. a označené listinné dôkazy pripúšťajú aj druhú,
protichodnú a vylučujúcu verziu (možnosť), podľa ktorej tento skutok obžalovaní I. J. a I. K. nespáchali.
Dôkazy, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, umožňovali vyvodzovať len podozrenie, že žalovaný
skutok sa mohol stať spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a že ho obžalovaní mohli spáchať, ale
zároveň, najmä keď vykonané dôkazy pripúšťajú záver aj o druhej možnosti skutkového riešenia, ktorá
je pre obžalovaných priaznivejšia a keď nevylučujú ich obhajobu, že nekonali spôsobom uvedeným v
obžalobnom návrhu, nepostačujú na jednoznačný a nepochybný záver o ich vine. Zo zásady prezumpcie
neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva nielen zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v
prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná. Vzhľadom na to, že nebolo
možné jednoznačne a bez pochybností určiť, ktorá z dvoch možností skutkového riešenia zodpovedá
skutočnosti, okresný súd správne zvolil tú, ktorá je pre obžalovaných I. K. a I. J. priaznivejšia a podľa §
285 písm. a/ Tr.por. ich spod obžaloby  oslobodil. Použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach
v prospech obžalovaného) vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. prichádza do úvahy práve
vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti, trvajú, a tak je tomu aj
v posudzovanom  prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých procesnými stranami navrhnutých,
dostupných a potrebných dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu. Okresný súd takto postupoval,
preto jeho záver o oslobodení obžalovaných I. K. a I. J. zodpovedá stavu veci a zákonu.

Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na už uvedené dôvody, dospel k rovnakým skutkovým a
právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol
a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora, rovnako i námietky
poškodeného uvedené v jeho vyjadrení k odvolaniu prokurátora, nepovažoval za dôvodné. Smerovali
totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť
inak, než urobil okresný súd.

Dôkazné informácie zabezpečené postupmi podľa piatej hlavy prvej časti Trestného poriadku (Tr. por.)
sa môžu zásadne použiť len v trestnej veci, v ktorej bol príslušný postup vykonaný na základe príkazu
predsedu senátu alebo sudcu pre prípravné konanie. Výnimkou z tejto zásady je súčasne vedenie
trestného konania v inej trestnej veci v zmysle § 113 ods. 9, § 114 ods. 7, § 115 ods. 7 a § 118 ods.
7 Tr, por. Slovom \"súčasne\" uvedeným v § 115 ods. 7 Tr. por. ako podmienky pre použitie záznamu
telekomunikačnej prevádzky ako dôkazu v inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie vykonalo
a záznam vyhotovil, sa rozumie vedenie trestného konania v inej trestnej veci už v čase vykonania
záznamu telekomunikačnej prevádzky vo veci, v ktorej bol vydaný príkaz na odpočúvanie a záznam
telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 ods. 2 Tr. por., teda nie vedenie trestného konania v oboch
dotknutých veciach až v čase použitia záznamu v inej trestnej veci ako dôkazu. V posudzovanej veci tieto
zákonné podmienky pre použitie záznamu telekomunikačnej prevádzky ako dôkazu v inej trestnej veci,
ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie vykonalo a záznam vyhotovil, neboli splnené. Krajský súd v Trenčíne v
inej trestnej veci vydal dňa 12.6.2007 pod sp. zn. KS TN - V - 52 - 1/2007 - Ntt 51 súhlas na odpočúvanie
a záznam telekomunikačnej prevádzky tel. čísla 0907/799997 (užívateľ I. K.), pričom odpočúvanie sa
vykonalo a záznam sa vyhotovil vo vzťahu k telefonickým hovorom a sms komunikácii zaznamenanej
v dňoch 6.8.2007 a 7.8.2007 a týkajúcej sa skutočností, ktoré mali vzťah k teraz posudzovanej trestnej
veci (čl.279 - 345). V čase vykonania záznamu telekomunikačnej prevádzky v inej trestnej veci, v ktorej
bol vydaný súhlas na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, sa však v tom čase súčasne
(ešte) neviedlo trestné konanie aj v teraz posudzovanej veci, pretože na podklade trestného oznámenia
podaného poškodeným C. C. až dňa 23.10.2007 bolo trestné stíhanie začaté vo veci až dňa 29.10.2007.



Odvolacia námietka prokurátora, a v tejto súvislosti aj názor poškodeného, o možnej použiteľnosti
záznamu telekomunikačnej prevádzky získaného v inej trestnej veci nebola preto dôvodná a odvolacím
súdom ani akceptovaná.

Skutočnosť, že svedkovia v konaní pred súdom zložili prísahu a boli poučení o následkoch vedome
nepravdivej svedeckej výpovede, nepostačuje sama o sebe pre záver o ich vierohodnosti a o pravdivosti
obsahu ich svedeckej výpovede. V tomto smere za vecne  nesprávny a bez opory v zákone treba
považovať aj názor prokurátora, že trestná minulosť poškodeného alebo ostatných svedkov, ako aj
vzájomné vzťahy medzi obžalovanými a svedkami nie sú pre takýto záver právne relevantné. Odhliadnuc
od skutočnosti, že v konaní pred súdom zložili prísahu a boli poučení o následkoch vedome nepravdivej
svedeckej výpovede nielen svedkovia, ktorí vypovedali v neprospech obžalovaných, ale aj svedkovia,
ktorí vypovedali v ich prospech a že trestný zákon v prípade trestného činu krivej výpovede a krivej
prísahy podľa § 346 Tr. zák. priamo predpokladá a ustanovuje trestnú zodpovednosť svedka, ktorý
v trestnom konaní pred súdom po zložení prísahy uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný
význam pre rozhodnutie, alebo takú okolnosť zamlčí, treba v tejto súvislosti zdôrazniť zásadu voľného
hodnotenia dôkazov vyplývajúcu z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto zákonného ustanovenia
každý orgán trestného konania (orgány činné v trestnom konaní a súd) hodnotí vykonané dôkazy v
súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia (voľného
uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na logickom
úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným
spôsobom, vrátane objasnenia okolností súvisiacich s pomerom svedkov k prerokovávanej veci, k
obvinenému, ako aj k stranám a iných okolností, ktoré sú potrebné na zistenie a  hodnotenie ich
nezaujatosti a hodnovernosti, teda okolností, ktoré v zmysle ustanovení §§ 127 až 140 Tr. por. sú orgány
činné v trestnom konaní a súd povinné zisťovať už pri prvom výsluchu svedkov.

Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom je
nevyhnutným prostriedkom pre náležité zistenie skutkového stavu veci tak, aby sa v každom jednotlivom
prípade vzali do úvahy osobitosti daného prípadu, a súčasne zabraňuje šablónovitému, mechanickému
postupu pri hodnotení dôkazov. Zákon pritom nepriznáva žiadnemu dôkazu a priori osobitný význam
a ani neupravuje, aké množstvo dôkazov treba vykonať na preukázanie určitej skutočnosti. Orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia pritom dôkazy nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgán
činný v trestnom konaní alebo strana, a to z hľadiska ich zákonnosti,  závažnosti, pravdivosti a
vierohodnosti. Postup súdu (resp. orgánov činných v trestnom konaní) pri voľnom hodnotení dôkazov
a dôvodnosť vnútorného presvedčenia sú preskúmateľné nadriadeným orgánom v odvolacom konaní
a nesprávnosť vyhodnotenia dôkazov môže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Odvolací súd však
nemôže vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa, k akým záverom má
dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému
záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne
pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, okresný súd v napadnutom
rozsudku sa  starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne a v
súlade aj s už uvedeným uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 2.10.2013, sp. zn. 3To/46/2013
vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne
a v súlade so zákonom, lebo má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátora v neprospech
obžalovaných I. K. a JH. J. za dôvodné, preto jeho odvolanie podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1T/72/2008", "guid": "d2d2e835-12e1-44c3-87cb-dc8236554a92:5a92fe4e-36e2-4066-84bb-b7de135c8713", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "3c39a24f-165e-4d6b-a11b-d20fe9bd37a4:cf393ef9-466e-456a-bcff-7bd565d28966", "ecli": null, "spisova_znacka": "3To/46/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/46/2013 z 29. 5. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3c39a24f-165e-4d6b-a11b-d20fe9bd37a4:cf393ef9-466e-456a-bcff-7bd565d28966"}], "citovane_v": []}