Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/1/2015 z 1. 6. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 1. júna 2015, sp. zn. 11S/1/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3015200013.1
Krajský súd Trenčín | 11S/1/2015 | ECLI:SK:KSTN:2015:3015200013.1 | 2015-06-01 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d629c67-9ad8-4699-8531-f17017db72c6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3015200013.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/1/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200013
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3015200013.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu
JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Juraja Floroviča a v právnej veci žalobcu: ALBERT auto, s.r.o. so sídlom
Skladová 8, Prievidza, IČO: 36 315 745, zastúpeného JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou so sídlom
v Prievidzi, Bakalárska 6 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,
Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR č. 1100306/1/501465/2014/4779
a č. 1100306/1/ /501365/2014/4779, obe zo dňa 12. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žaloby     z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania     n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 05.01.2015 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného zo dňa 12.11.2014 č.
1100306/1/501465/2014/4779 a č. 1100306/1/501365/2014/4779, ktorými žalovaný potvrdil podľa § 74
ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov rozhodnutia Daňového úradu v Trenčíne č. 9313401/5/3642631/2014/Rud
a č. 9313401/5/3636749/ /2014/Rud, obe zo dňa 28.07.2014. Prvostupňovými správnymi rozhodnutiami
bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie apríl 2011 vo výške 10.329 Eur a za zdaňovacie obdobie september 2011 vo výške
3.359,20 Eur.

Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 28.07.2014 č. 9313401/5/3636749/2014/Rud vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume 10.329 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že u daňového subjektu vykonal daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2011 podľa zákona č. 222/2014 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil dňa 18.06.2014 protokol
č. 9313401/5/2889114/2014/Rud. Daňový subjekt, ktorému bol protokol doručený dňa 04.07.2014, sa
v stanovenej lehote k zisteniam uvedeným v protokole nevyjadril. V zdaňovacom období apríl 2011 si
žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane na základe faktúr od dodávateľa Streetline s.r.o., Dvojkrížna
47, Bratislava 820 13 za dodanie náhradných dielov, a to faktúrou č. 20110409 zo dňa 18.04.2011 na
celkovú sumu 33.216 Eur, z toho DPH vo výške 5.536 Eur. Ďalej faktúrou č. 20110410 zo dňa 29.04.2011
na celkovú sumu 28.758 Eur, z toho DPH 4.793 Eur. Za účelom preverenia zdaniteľných obchodov, ktoré
mali byť uskutočnené v zmysle uvedených faktúr, od dodávateľa spoločnosti Streetline s.r.o. Bratislava,
zaslal správca dane dožiadanie na Daňový úrad v Bratislave. Z odpovede na dožiadanie bolo zistené, že
správcovi dane sa nepodarilo skontaktovať s daňovým subjektom, daňový subjekt od 15.07.2009 podáva
daňové priznanie pre DPH s výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu 0, posledné daňové priznanie pre
DPH bolo podané za 2. štvrťrok 2011 a daňový subjekt nekomunikuje so správcom dane. Z uvedených



zistení vznikli pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov v zmysle uvedených faktúr a
pochybnosti, že spoločnosť Streetline s.r.o. uskutočňovala v predmetnom období ekonomickú činnosť.
Následne správca dane kontaktoval splnomocneného zástupcu spoločnosti p. Y. T., ktorý elektronickou
poštou doručil informáciu, že spoločnosť Streetline s.r.o. predal p. M. F.. Dokumenty, ktoré predložil a
zaslal p. Y. T., nijakým spôsobom nezmiernili pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov.
Správca dane vypočul ako svedka M. F., ktorý dňa 23.11.2012 pri ústnom pojednávaní uviedol, že je
jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti Streetline s.r.o., ďalej, že celé účtovníctvo spoločnosti sa
nachádza na adrese Kľak č. XXX a najneskôr na druhý deň ho pošle správcovi dane poštou. Spoločnosť,
odkedy ju odkúpil, nevykonáva ekonomickú činnosť, prevzal všetky dokumenty spoločnosti. M. F.
daňovému úradu doklady spoločnosti Streetline s.r.o. nedoručil, správca dane na adrese Kľak č. XXX,
zistil, že na uvedenej adrese sa nachádza ošarpaný, neudržiavaný, opustený dom. Pri ďalšom ústnom
pojednávaní M. F. uviedol, že žiadne dokumenty neprevzal, že dokumenty by mal mať p. Y. T.. Uviedol,
že informácie v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 23.11.2012, ktoré sa týkajú prevzatia účtovnej
dokumentácie, sa nezakladajú na pravde. Dňa 10.12.2012 doručil M. F. vyjadrenie k zápisnici, v ktorom
uviedol, že mu bolo odcudzené účtovníctvo spoločnosti a že si na túto skutočnosť pri ústnom pojednávaní
nespomenul. Jednania s M. F. vniesli ďalšie pochybnosti, že mohlo dôjsť k zdaniteľným obchodom, ktoré
mala pre žalobcu uskutočniť spoločnosť Streetline s.r.o. Správca dane informoval kontrolovaný daňový
subjekt, t. j. žalobcu o možnosti pochybnosti odstrániť. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie vykonaním
fyzickej kontroly v sídle spoločnosti ALBERT auto, s.r.o.  a tiež vypočuť svedkov M. Y. a J. Q.. Správca
dane doplnil dokazovanie v zmysle návrhu a vykonal obhliadku areálu spoločnosti ALBERT auto, s.r.o.,
zároveň vypočul ako svedkyňu J. Q., účtovníčku a M. Y., garážmajstra spoločnosti. Zo svedeckých
výpovedí však zistil, že ani jeden zo svedkov nevie identifikovať dodávateľa pri jednotlivých zdaniteľných
obchodoch, i keď svedkovia potvrdili, že k dodaniam došlo. Obhliadkou areálu spoločnosti ALBERT
auto, s.r.o., ako i vypočutím zamestnancov daňového subjektu správca dane nezistil dôkazy, ktoré
by jednoznačne prispeli k odstráneniu pochybností správcu dane o reálnom uskutočnení zdaniteľných
obchodov tak, ako je uvedené na uvedených faktúrach. Z dôvodu, že kontrolovaný daňový subjekt v
priebehu daňovej kontroly žiadnym spôsobom neodstránil ani nezmiernil pochybnosti o tom, že skutočne
došlo k realizácii dodaní v zmysle faktúr od spoločnosti Streetline s.r.o., a to práve týmto dodávateľom,
nebola daň uplatnená na odpočítanie v zmysle predmetných faktúr v celkovej výške 10.329 Eur uznaná.
Platiteľ odpočítal daň z pridanej hodnoty v rozpore s § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH a porušil ust.
§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH.

Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím zo dňa 12.11.2014 č. 1100306/1/501365/2014/4779
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V rozhodnutí zosumarizoval skutkový stav
zistený správcom dane, pričom sa stotožnil s právnym hodnotením skutkového stavu zisteného
správcom dane. Uviedol, že prvostupňový správny orgán správne preveroval dožiadaním uskutočnenie
zdaniteľných obchodov medzi platiteľom a dodávateľom Streetline s.r.o. Daňový úrad v Bratislave v
odpovedi na dožiadanie jednoznačne uviedol, že sa mu nepodarilo skontaktovať s daňovým subjektom,
že daňový subjekt podáva od 15.07.2009 nulové daňové priznania k DPH a posledné daňové priznanie
k DPH spoločnosť Streetline s.r.o. podala dňa 19.08.2011 za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2011.
Miestne príslušný správca dane v rámci svojich zákonných prostriedkov v dostatočnej miere preukázal,
že daňovému subjektu Streetline s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru, ale iba z
titulu uvedenia dane na faktúre (§ 69 ods. 5 zákona o DPH). Zistenia miestne príslušného správcu dane
možno považovať za úplné vzhľadom k nemožnosti zo strany dodávateľa preveriť zdaniteľné plnenia.
Z týchto zistení vznikla opodstatnená obava, že bol vytvorený umelý mechanizmus obchodovania.
Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že dôvodom neznania práva na odpočítanie DPH bol zistený skutkový
stav z preverovania vykonaného Daňovým úradom Bratislava. Dodávateľská spoločnosť pri preverovaní
zdaniteľných plnení správcom dane vierohodne nepreukázala, že vykonávala opodstatnene ekonomickú
činnosť. Dodávateľ nebol schopný potvrdiť a vierohodne preukázať, že tovar, ktorý ďalej deklaruje na
odberateľských dokladoch, v skutočnosti niekedy vlastnil, prevádzka spoločnosti nie je reálne fungujúca,
spoločnosť so správcom dane nekomunikuje, splnomocnený zástupca spoločnosti p. Y. T. na žiadosti
o predvolania správcu dane nereaguje. Na základe uvedeného bol preukázaný priamy rozpor pri
uplatňovaní práva na odpočítanie podľa ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1
písm. a/ zákona o DPH, pretože platiteľ a jeho priamy dodávateľ vierohodne nepreukázali, že plnenia
deklarované na faktúrach boli reálne uskutočnené, a to práve osobami, ktoré vystupujú v pozícii
dodávateľa. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane dodržal postup podľa daňového poriadku a nedošlo
k porušeniu zákonom chránených práv platiteľa. Prvostupňový správny orgán aplikoval zásadu voľného
hodnotenia dôkazov počas výkonu daňovej kontroly zo všetkých zistení, ktoré vzájomne pospájal a



vyhodnotil. Možno považovať za preukázané, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových
okolností urobil a ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia, správneho uváženia a je v súlade s
hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Správca dane v rámci daňovej kontroly dostatočným
spôsobom zistil objektívne skutočnosti, ktoré nasvedčujú zneužitiu práva v oblasti dane z pridanej
hodnoty, využil všetky dostupné prostriedky, aby dostatočne zistil skutkový stav, ktorý správne vyhodnotil
tak, že dodávateľská spoločnosť Streetline s.r.o. vystupovala v tomto obchode ako formálny dodávateľ,
ktorého deklaroval samotný platiteľ. Tiež uviedol, že v konkrétnom posudzovanom prípade nie je dôvod
zo strany platiteľa na uvádzanie všeobecnej interpretácie o zisťovaní materiálnej existencie tovaru; táto
námietka nie je dôvodná. Správca dane svojím rozsiahlym šetrením zistil, že nebola naplnená základná
skutková podstata obsiahnutá v ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH, materiálnu existenciu
tovaru v rámci daňovej kontroly nijako nespochybnil, ale správcovi dane nebolo vierohodne preukázané,
že podnikateľskému subjektu, ktorého formálne predniesol sám platiteľ za svojho dodávateľa, vznikla
daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH z deklarovaných dodávok uvedených na
dodávateľských faktúrach a taktiež nebolo vierohodne preukázané, že daň bola oficiálne (teda nielen na
daňovom doklade) uplatnená voči inému platiteľovi z dodaných tovarov v tuzemsku. Samotné faktúry,
dodacie listy alebo pokladničné doklady sú v dokazovaní pri uplatňovaní práv v zmysle hmotnoprávneho
zákona o DPH nepostačujúce. Žalovaný skúmal namietané skutočnosti platiteľa a vychádzal z právnych
záverov spolu s citáciami dotknutých právnych noriem obsiahnutých dôvodov napadnutého rozhodnutia
a mal dostatočne preukázané, že v danom prípade platiteľ neuniesol svoje dôkazné bremeno a ocitol
sa v dôkaznej núdzi. Záver, ktorý vyplynul zo zistených skutkových okolností v daňovej kontrole a v
daňovom konaní, je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.

Ďalším rozhodnutím prvostupňový správny orgán zo dňa 28.07.2014 č. 9313401/5/3642631/2014/Rud
vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3.359,20 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
september 2011. Aj v tomto rozhodnutí správca dane poukázal na to, že u daňového subjektu vykonal
daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2011 podľa
zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol
č. 9313401/5/ /2889114/2014/Rud zo dňa 18.06.2014, ktorý bol doručený daňovému subjektu dňa
04.07.2014. Daňový subjekt sa v lehote na vyjadrenie k predmetnému protokolu nevyjadril. Správca
dane poukázal na to, že v zdaňovacom období september 2011 si daňový subjekt uplatnil právo
na odpočítane dane na základe faktúr od dodávateľa Štátny podnik Slovakia city group s.r.o. Nitra
(do 02.12.2011 obchodné meno Slovakia city group s.r.o.) za dodanie opráv motorových vozidiel,
náhradných dielov na automobily a tovaru - pracovného oblečenia. Ide o faktúru č. 20110919 zo dňa
19.09.2011 na celkovú sumu 13.591,20 Eur, z toho DPH predstavuje sumu 2.265,20 Eur a faktúra
č. 20110920 zo dňa 26.09.2011 na celkovú sumu 6.654 Eur, z toho DPH predstavuje 1.094 Eur. Za
účelom preverenia zdaniteľných obchodov, ktoré mali byť uskutočnené na základe uvedených faktúr,
zaslal správca dane dožiadanie na Daňový úrad v Nitre, ktorý zistil, že pán Y. T., podľa údajov v
obchodnom registri jediný konateľ spoločnosti, potvrdil, že spoločnosť Štátny podnik Slovakia city
group s.r.o. vystavila preverované faktúry, uskutočnila dodania v zmysle uvedených faktúr, priznala a
odviedla DPH z uvedených zdaniteľných obchodov. Svedok však nevedel uviesť, od koho spoločnosť
zakúpila predmetný tovar, rovnako nevedel uviesť, kto realizoval servisné práce. Zo zistení pri
vybavovaní dožiadania vznikli pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov v zmysle
uvedených faktúr a pochybnosti, že spoločnosť Štátny podnik Slovakia city group s.r.o. uskutočňovala
v predmetnom období ekonomickú činnosť. Y. T., ktorý bol vypočutý ako svedok, do zápisnice dňa
23.10.2012 uviedol, že spoločnosť predal p. N., odovzdal mu celú dokumentáciu spoločnosti, nepamätá
si dodávateľov náhradných dielov na automobily, opravy realizoval priamo on, pomocníkov si najímal,
čo je zmenou oproti výpovedi na Daňovom úrade v Nitre, kde uviedol, že si najímal firmy na opravu,
ale nepamätá si, ktoré. Čo sa týka účtovnej evidencie, uviedol, že túto odovzdal novému majiteľovi
firmy. Pochybnosti správcu dane sa zvýšili tým, že spoločnosť bola predaná, ale tiež aj zmenou
predchádzajúcej výpovede p. T.. Správca dane výpovede p. Y. T. v žiadnom prípade nepovažoval
za dôveryhodné. Správca dane vypočul ako svedka i p. Y. N., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že
za spoločnosť Štátny podnik Slovakia city group s.r.o. je oprávnený konať len on, spoločnosť nemá
splnomocneného zástupcu, je jej jediným konateľom od mája 2010 a jediným spoločníkom od mája
2012. Doklady spoločnosti zmizli, boli ukradnuté pri sťahovaní, účtovníctvo viedol on sám. Pokiaľ sa
týka preverovaných zdaniteľných obchodov, k týmto uviedol, že k zdaniteľným obchodom v zmysle
preverovaných faktúr nedošlo. Svedok neuviedol na seba telefonický kontakt, ani inú adresu. Svedecká
výpoveď p. N. prehĺbila ešte pochybnosti o ekonomickej činnosti spoločnosti Štátny podnik Slovakia
city group s.r.o. Správca dane informoval kontrolovaný daňový subjekt o pochybnostiach, že dodania v



zmysle faktúr od dodávateľa Štátny podnik Slovakia city group s.r.o. boli reálne uskutočnené. Zároveň
ho poučil o možnosti tieto pochybnosti odstrániť. Kontrolovaný daňový subjekt - žalobca navrhol
doplniť dokazovanie vykonaním fyzickej kontroly v sídle spoločnosti ALBERT auto, s.r.o., ktorou sa
preukáže reálne dodanie tovaru a služieb a zároveň žiadal vypočuť ako svedkov M. Y., garážmajstra
a J. Q., účtovníčku spoločnosti. Správca dane doplnil dokazovanie miestnym zisťovaním na adrese
sídla spoločnosti a tiež aj výsluchom navrhnutých svedkov. Ohliadkou areálu spoločnosti a vypočutím
zamestnancov kontrolovaného subjektu ako svedkov však neboli získané dôkazy, ktoré by jednoznačne
prispeli k odstráneniu pochybností správcu dane o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov tak,
ako je uvedené na faktúrach od uvedeného dodávateľa. Zistenia správcu dane počas daňovej kontroly
viedli k oprávneným pochybnostiam, že dodanie v zmysle predmetných faktúr od dodávateľa spoločnosti
Štátny podnik Slovakia city group s.r.o. boli skutočne zrealizované. V prípade, ak zdaniteľné plnenie
podľa faktúry nie je vykonané dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry,
ako aj preukazovanie zaplatenia nie sú predpokladom odpočítania dane v zmysle zákona o DPH.
Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 a v § 51 ods. 1 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich
bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje
nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry iba jej predložením. Z dôvodu, že kontrolovaný
daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly žiadnym spôsobom neodstránil ani nezmiernil pochybnosti
o tom, že skutočne došlo k realizácii dodaní v zmysle faktúr od spoločnosti Štátny podnik Slovakia city
group s.r.o., a to práve týmto dodávateľom, nebola uplatnená daň na odpočítanie v zmysle týchto faktúr
v celkovej výške 3.359,20 Eur uznaná. Správca dane poukázal, že platiteľ odpočítal daň z pridanej
hodnoty v rozpore s § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, čím porušil § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH.

Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu - Daňového úradu v Trenčíne. V rozhodnutí zosumarizoval skutkový stav zistený
správcom dane, pričom sa stotožnil aj s právnym hodnotením skutkového stavu zisteného správcom
dane.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správca dane v kontrolovanom zdaňovanom období
september 2011 neuznal platiteľovi uplatnené právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty od
dodávateľa Štátny podnik Slovakia city group s.r.o. za dodanie opráv motorových vozidiel, náhradných
dielov na automobily a čistiacich prác. Správca dane je povinný overiť oprávnenosť odpočítania dane,
teda objasniť všetky okolnosti, ktoré umožnia prijať záver, či boli splnené zákonné podmienky pre
uplatnenie práva na odpočítanie dane. Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že žalobca
počas daňovej kontroly nepredložil správcovi dane dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných
obchodov tak, ako sú deklarované predmetnými faktúrami od spoločnosti Štátny podnik Slovakia city
group s.r.o. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov správca dane správne preveroval dožiadaním cez
Daňový úrad v Nitre, ale i výsluchom svedkov p. T. a p. N., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť
Štátny podnik Slovakia city group s.r.o. nevykonala pre platiteľa žiadne zdaniteľné obchody. Žalovaný
vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav a všetky dôkazy,
ktoré boli vykonané v daňovom konaní, boli získané zákonne. Nezistil, že by správca dane pochybil,
stotožnil sa s jeho názorom, že dôvodom neuznania práva na odpočítanie DPH bol zistený skutkový
stav, na základe ktorého bolo preukázané, že došlo k zneužitiu práva v oblasti DPH. V daňovom konaní
bol preukázaný priamy rozpor pri uplatnení práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v
nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, pretože platiteľ a jeho priamy dodávateľ vierohodne
nepreukázali, že plnenia deklarované na faktúrach boli reálne uskutočnené, a to práve osobami,
ktoré vystupujú v pozícii dodávateľa. Dôkazy, ktoré získal správca dane počas daňovej kontroly,
nie sú neprehliadnuteľnými, naopak, tvoria podstatu preukázania reálnosti obchodných transakcií
vedených daňovými subjektami. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly aplikoval zásadu voľného
hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Zo všetkých zistení, ktoré vzájomne pospájal a
vyhodnotil, možno považovať za preukázané, že záver, ktorý správca dane ustálil, zodpovedá zásadám
logického myslenia, správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona
o DPH. Zo zistení správcu dane možno usúdiť, že dodávateľská spoločnosť Štátny podnik Slovakia
city group s.r.o. vystupovala v danom obchode ako formálny dodávateľ, ktorého deklaroval samotný
platiteľ. Námietka žalobcu v odvolaní preto nebola dôvodná, materiálnu existenciu tovaru v rámci daňovej
kontroly správca dane nijakým spôsobom nespochybnil. Správca dane využil všetky svoje dostupné
možnosti daňového poriadku k tomu, aby zistil čo najúplnejšie skutkový stav sporných transakcií.
Neobstojí ani tvrdenie a odvolávka sa na to, že ak má správca dane pochybnosti o dodávateľovi, nemôže



tieto prenášať bez preukázania dôkazov na platiteľa. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý
preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Dokazovanie zo strany správcu
dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak
daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť
nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. V danom prípade platiteľ ako
daňový subjekt uplatňujúci si právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty neuniesol dôkazné bremeno,
keď jednoznačným a vierohodným spôsobom nevyvrátil pochybnosti správcu dane, ktoré bezprostredne
súviseli s tovarom a službami, ktoré platiteľ deklaruje na predložených faktúrach od svojho dodávateľa.
Poukázal tiež na to, že samotný dodávateľ nevyvinul žiadne úsilie k tomu, aby v každom smere mohol
preukázať, že v rámci obchodného reťazca dodávok tovaru a služieb putujúcich k platiteľovi naplnil
skutkovú podstatu o vierohodnosti zdaniteľného plnenia, ktoré deklaruje na vystavených dokladoch.
Z uvedených dôvodov žalovaný vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému
rozhodnutiu a dospel k záveru, že bolo dostatočne preukázané, že platiteľ neuniesol svoje dôkazné
bremeno a ocitol sa v dôkaznej núdzi.

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutí žalovaného uvedených v
záhlaví tohto rozsudku. Žiadal, aby súd uvedené rozhodnutia zrušil a zároveň aby zrušil rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že
rozhodnutia žalovaného považuje za nesprávne a vydané v rozpore so zákonom. Je toho názoru, že
vec bola po právnej a skutkovej stránke posúdená nesprávne, správca dane a žalobca vychádzali pri
svojich rozhodnutiach z nesprávnych aplikácií jednotlivých ustanovení zákona o správe daní, zákona
o účtovníctve a zákona o DPH. Žalobca namietal, že správca dane počas daňovej kontroly porušil
ustanovenie § 24 ods. 1 daňového poriadku, keď požadoval od žalobcu preukázanie skutočností, ktoré
nenastali a ktoré žalobca nemohol zabezpečiť ani potvrdením o ich neexistencii, pretože sa týkali iných
osôb. Ďalej namietal, že správca dane porušil pri vyhodnocovaní získaných dôkazov základnú zásadu
správy daní obsiahnutú v § 3 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní.

Z dokazovania vykonaného správcom dane - miestnym zisťovaním bolo preverené, že plnenia podľa
faktúr boli dodané a túto skutočnosť potvrdili i svedkovia, zamestnanci žalobcu. Správca dane to však
považoval za nepostačujúce, i keď p. Y. T., ktorý obe spoločnosti zastupoval, potvrdil dodanie tovaru
- služieb. Žalovaný sa napriek tomu stotožnil s názorom správcu dane a jeho rozhodnutia potvrdil.
Žalobca ďalej v žalobe poukázal na to, že je spoločnosťou založenou v roku 2001, poskytuje prepravné
služby a na účely podnikania potrebuje materiálne zabezpečenie, ako nákladné autá, sklady. Má 50
zamestnancov a vysoký ročný obrat. Keďže žalovaný nespochybnil dodanie plnenia, ale spochybnil
skutočnosť, že plnenia boli dodané žalobcovi spoločnosťami uvedenými na faktúrach, je žalobca toho
názoru, že ide o skutočnosti, ktoré sa týkajú iného daňového subjektu, za ktoré zodpovedá tento
iný daňový subjekt. Žalobca svoju dôkaznú povinnosť splnil, preukázal uskutočnenie zdaniteľného
plnenia faktúrami a cenu za tovar - služby uhradil až po jeho dodaní, pričom si overil, že dodávateľ je
registrovaný ako platiteľ DPH. V žalobe ďalej poukázal i na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v zmysle
ktorých dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp.
akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadom ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Tiež
poukázal i na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, týkajúce sa práva na odpočet DPH.

Žalovaný v písomných vyjadreniach k podaným žalobám žiadal žalobu zamietnuť, pričom poukázal
na nedôvodnosť námietok žalobcu. Dôvodom neuznania práva na odpočítanie DPH z dodávateľských
faktúr bol podrobne zistený skutkový stav správcom dane, z ktorého bolo preukázané, že spoločnosti
Streetline s.r.o. i Štátny podnik Slovakia city group s.r.o. (predtým Slovakia city group s.r.o.),
ktoré figurovali ako dodávatelia pri preverovaní zdaniteľných plnení, nepreukázali, že vykonávajú
opodstatnene ekonomickú činnosť, neboli schopné preukázať, že tovar - služby deklarované na
faktúrach vlastnili - uskutočnili, ide o spoločnosti, ktoré nie sú reálne fungujúce, ktoré nekomunikujú
so správcami dane. Žalobca žiadnym spôsobom vierohodne nepreukázal, že plnenia na jednotlivých
faktúrach boli reálne uskutočnené práve osobami, ktoré vystupujú v pozícii dodávateľov. Zo zistení
správcu dane bolo dostatočne preukázané, že došlo k zneužitiu práva v oblasti DPH, a to získaním
daňovej výhody u žalobcu. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že správca dane aplikoval zásadu
voľného hodnotenia dôkazov, zistenia vzájomne pospájal a vyhodnotil v rámci správneho uváženia,
pričom jeho postup bol v súlade s hmotnoprávnymi predpismi o DPH. Žalobca predložil formálne
vyhotovené daňové doklady, avšak z dôvodov vzniknutých pochybností správca dane postupoval v
medziach § 24 ods. 1 písm. a/ - c/ daňového poriadku, t. j. pri jednotlivých zisteniach prenášal následne



dôkazné bremeno na žalobcu, keďže dodávatelia žalobcu nepredložil potrebné doklady, so správcom
dane nespolupracovali, nebolo preukázané, že v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH konali v
daných prípadoch v postavení zdaniteľných osôb, ktorých dodávky sú predmetom dane. Žalobca bol v
dokazovaní a v preukázaní svojich tvrdení pred správcom dane neúspešný. Žalovaný tiež poukázal na
rozhodnutia Najvyššieho súdu, Ústavného súdu i rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, týkajúce
sa dôkazného bremena pri práve na DPH.

Krajský súd predmetné žaloby, keďže sa týkajú tých istých účastníkov konania, skutkovo spolu súvisia
a napadnuté rozhodnutia vychádzajú z tej istej daňovej kontroly, na pojednávaní spojil z dôvodu
hospodárnosti podľa § 112 ods. 1 O.s.p. na spoločné konanie a rozhodnutie vo veci, ktoré bude
až do právoplatného skončenia vedené pod spisovou značkou 11S/1/2015. Následne podľa § 247 a
nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, oboznámil sa s administratívnymi spismi
správnych orgánov a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného sú v súlade so zákonom,
v konaní žalovaného nezistil vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých správnych
rozhodnutí podľa        § 250j ods. 3 O.s.p., a preto žalobám nie je možné priznať úspech a žaloby je
potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť ako nedôvodné.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len daňový poriadok) pri správe daní sa
postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa
pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.

Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takéhoto daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.

Predmetom preskúmania v danej veci sú rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.11.2014 uvedené v záhlaví
tohto rozsudku, ktorými boli potvrdené prvostupňové rozhodnutia správneho orgánu o vyrubení DPH za
mesiac apríl 2011 a september 2011 žalobcovi, keď neboli preukázané dodania tovaru spoločnosťami
Streetline s.r.o. a Štátny podnik Slovakia city group s.r.o.

Z obsahu administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2011, ktorú ukončil
vyhotovením a doručením protokolu zo dňa 18.06.2004, ku ktorému sa žalobca v stanovenej lehote
nevyjadril. Následne správca dane vydal dodatočné platobné výmery, ktorými dovyrubil žalobcovi DPH,
a to za mesiac apríl 2011 vo výške 10.329 Eur a za mesiac september 2011 vo výške 3.359,20 Eur.

Súd pri skúmaní zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov v rozsahu žalobných dôvodov posudzoval, či
žalovaný pri rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a či rozhodoval v súlade
so zákonom o správe daní (daňový poriadok) a tiež v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č.
222/2004 Z.z. o dani L. pridanej hodnoty. Pri skúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí je pre súd
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.



V prejednávanej veci správca dane v priebehu daňovej kontroly vykonal dokazovanie potrebné na
zistenie skutkového stavu a z vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že nebolo
preukázané, že v mesiaci apríl a september 2011 spoločnosti Streetline s.r.o. a Štátny podnik Slovakia
city group s.r.o. dodali zdaniteľné plnenia tak, ako boli deklarované na jednotlivých faktúrach, na základe
ktorých si žalobca uplatnil právo odpočítať DPH. Správca dane hodnotil jednotlivé dôkazy podľa svojej
úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti v zmysle § 3 ods. 3 daňového
poriadku. Keďže vznikli u neho dôvodné pochybnosti, ktoré vyplynuli zo správ dožiadaných daňových
úradov o činnosti predmetných dodávateľských spoločností, dôvodne žiadal od žalobcu preukázanie
skutočností, ktoré by jeho pochybnosti vyvrátili. I keď žalovaný nespochybnil, že žalobca predložil nielen
faktúry na jednotlivé obchody, ale i doklad o ich zaplatení, tieto faktúry nepreukazovali, že tovar - služby
skutočne dodali spoločnosti uvedené na jednotlivých faktúrach. Za obidve spoločnosti vystupoval p.
Y. T., a to za spoločnosť Streetline s.r.o. na základe splnomocnenia jediného spoločníka a konateľa
a za spoločnosť Štátny podnik Slovakia city group s.r.o. ako jej konateľ. Obidve spoločnosti však so
správcom dane nekomunikujú, nespolupracujú a výpovede p. T. boli nedôveryhodné. Ani jedna zo
spoločností v r. 2011 neodviedla daň z pridanej hodnoty. Podľa výpovede p. T. krátko po realizácii
obchodov došlo k prevodu týchto spoločností na ďalšie osoby, spoločnosti už ďalej nevykazujú žiadnu
činnosť, účtovné doklady z oboch spoločností boli odcudzené. Správca dane vykonával dokazovanie i
výsluchom svedkov, ktorých navrhol vypočuť žalobca, ale títo svedkovia nevedeli potvrdiť, či dodania boli
skutočne realizované spoločnosťami uvedenými na faktúrach. Potvrdili len dodanie tovaru - služieb, čo
však správca dane ani žalovaný nespochybnili vo svojich rozhodnutiach. Námietka žalobcu, že žalovaný
žiadal od neho preukázať skutočnosti, ktoré sa týkajú iného daňového subjektu, je nedôvodná. Žalovaný,
resp. správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami daňového poriadku, keď žiadal od žalobcu
vzniknuté pochybnosti týkajúce sa skutočnosti, či dodávateľ uvedený na faktúrach skutočne tovar -
službu dodal, odstrániť. Žalovaný, keďže dodávatelia uvedení na faktúrach sú v podstate nefunkčnými
spoločnosťami, nemal inú možnosť pochybnosti odstrániť, a z toho dôvodu žiadal od žalobcu predložiť -
označiť dôkazy, ktoré by jeho pochybnosti odstránili. Žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Nedôvodná
je tiež námietka žalobcu, že správca dane pri vyhodnocovaní dôkazov porušil základnú zásadu správy
daní obsiahnutú      v § 3 ods. 6 daňového poriadku tým, že neskúmal skutočný obsah právneho úkonu.
V danom prípade správca dane správne preveroval skutočnosti, ktoré boli deklarované na jednotlivých
faktúrach, a to, či tovar - služba boli dodané označenými dodávateľmi a či sú splnené zákonné podmienky
na odpočet DPH. Keďže postup správcu dane bol správny, žalovaný jeho rozhodnutia potvrdil.

Krajský súd v danom prípade poukazuje na to, že zákon o DPH stanovuje pre dokazovanie prísnejšie
podmienky, ako pri iných daniach. Faktúra ako doklad musí byť vystavená na materiálnom podklade
a ako právna skutočnosť aj preukázaná. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že k
zdaniteľným obchodom od deklarovaných dodávateľov skutočne došlo, a preto žalovaný aj podľa názoru
súdu dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca nepostupoval v súlade so zákonom o DPH a
neoprávnene si uplatnil zo sporných faktúr odpočet DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2011 a september
2011. Žalovaný správny orgán sa v rozhodnutí, ktorým potvrdil rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu, vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu vznesenými v odvolaní proti dodatočným
platobným výmerom správcu dane, správne aplikoval jednotlivé ustanovenia daňového poriadku a
zákona o DPH. Správne orgány v prejednávanej veci dôvodne ustálili, že zdaniteľné plnenia neboli
reálne uskutočnené subjektami, ktoré na faktúrach vystupovali v pozícii dodávateľa a správne dospeli k
záveru, že nie je možné priznať žalobcovi právo na odpočítanie DPH.

Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že žalobcom napadnuté rozhodnutia žalovaného
boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu sú nedôvodné, preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
rozhodol tak, že žalobu zamietol.

Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu právo na náhradu trov konania nevzniklo  (§ 250k ods. 1
O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku   j e   prípustné  odvolanie  do 15  dní od jeho doručenia, písomne, cestou
tunajšieho krajského súdu  na Najvyšší súd Slovenskej republiky.



Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.