{"guid": "05e656da-c358-4302-9b72-9724e10c72e8:30f61b0f-7fce-474a-970f-9529f1b05a4b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8111201427.1", "spisova_znacka": "1Co/107/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/107/2011 z 23. 10. 2011", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 23. októbra 2011, sp. zn. 1Co/107/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8111201427.1", "identifikacne_cislo": "8111201427", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Táňa Rapčanová", "sudca_id": 1300, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tana-rapcanova-1300", "datum_vydania": "2011-10-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/30f61b0f-7fce-474a-970f-9529f1b05a4b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8111201427.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2011:8111201427.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2011:8111201427.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/107/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111201427
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8111201427.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Márie Kupkovej a JUDr. Mariany Muránskej vo veci žalobu P. X., bytom X., ul. P. č. XX, zast. JUDr.
P. Karabašom, advokátom v Sabinove, ul. Ružová č. 10 proti žalovanému K. Q., bytom O. X, ul. A. č.
XX, za účasti vedľajšieho účastníka A. X., a.s., V. D. U., so sídlom B., V. č. X, o zaplatenie 263,16 eur
s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 12C/47/11-81 z
07.06.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.

N e p r i z n á v a   účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 263,16 Eur a to do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo
výške 246,60 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu.

Vychádzal zo zistenia, že v predmetnej veci žalovaný svoju zodpovednosť za vznik škody neuznal.
Právny základ nároku však mal súd preukázaný, aj keď je pravdou, že žalobca bol v dôkaznej tiesni,
avšak súd v nadväznosti na ním uvádzané podrobnosti a nasledujúce úkony logicky do seba zapadajúce
nemal pochybnosti o hodnovernosti jeho tvrdení uvádzaných vo výpovedi. Žalobca jednoznačne uvádza,
že k vymršteniu kameňa došlo od vozidla žalovaného, ďalej je pochopiteľné, že v momente kedy začal
odbočovací manéver už nebolo možné ihneď zmeniť smer jazdy tak, aby dobehol žalovaného, žalobca
dôkazmi podporil svoje tvrdenia o skutočnosti, že udalosť ihneď ohlásil telefonicky svojej poisťovni, v
ktorej bol informovaný o nutnosti ohliadnuť motorové vozidlo. Až v spoločnosti Q., s.r.o. sa dozvedel
meno a priezvisko prevádzateľa - žalovaného. Logicky vyznieva aj jeho odôvodnenie o zapamätaní
si evidenčného čísla, ktorého bližšiu identifikáciu uľahčila aj reklama na karosérii motorového vozidla
žalovaného. Žalovaný potvrdil, že v danom čase prechádzal miestom stretu prevádzok. Uvedené potvrdil
aj svedok. Čas, kedy telefonicky kontaktoval žalobca žalovaného, aby mu oznámil udalosť, ku ktorej
došlo v ranných hodinách  koliduje s jeho vyjadreniami a časová súvislosť je daná, je nepochybné, že
k prvému hovoru došlo o 10.35 hod. Súd prvého stupňa takto vylúčil účelovosť konania žalobcu po
vytipovaní si žalovaného a náhodnom označení ako škodcu v úmysle takým spôsobom zneužiť jeho
povinné zmluvné poistenie. Čo sa týka námietok žalovaného ohľadom možnej opravy čelného skla, tu
súd vychádzal z posúdenia subjektu, ktorý bol založený zhodou okolností poisťovňami, v ktorých má
povinné zmluvné poistenie uzavreté žalobca a žalovaný. Súdu zo súdnej praxe je známe, že práve
spoločnosť Q., s.r.o. vykonáva odborné ohodnotenie výšky škody pre poisťovne aj pre vedľajšieho
účastníka a na jeho žiadosť. Napriek tomu nelogicky aj vedľajší účastník namietal toto posúdenie



odborníka - technika, ktorý jednoznačne posúdil nevyhnutnosť výmeny čelného skla pre poškodenie
v zornom poli vodiča. Z týchto dôvodov súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom
technika, naviac vzhľadom na odstup času je výpovedná hodnota jeho výpovede značne znížená. Sumu
vykonanej výmeny čelného skla vo výške 263,16 Eur žalovaný ani vedľajší účastník nerozporovali, jej
výšku mal súd preukázanú faktúrou č. 38080456 z 2.7.2010 spolu s potvrdením o jej zaplatení žalobcom.
Preto súd prvého stupňa žalobe vyhovel.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie vedľajší účastník.

Poukázal na to, že zákon č. 381/2001 Z.z. požaduje preukázanie nároku poškodeného a je na
poškodenom, aby preukázal naplnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti žalobcu podľa
§ 427 Občianskeho zákonníka. Nie je preukázané, že príčinou škody ako následku je prevádzka
poisteného motorového vozidla a preto ani nemôže byť dostatočne preukázaný kauzálny nexus. V
dôsledku neunesenia dôkazného bremena na strane poškodeného, t.j. žalobcu je potom potrebné
tvrdený nárok zamietnuť ako nepreukázaný.

Žalobu je potrebné zamietnuť aj z dôvodu existencie liberačných dôvodov.

Pri zodpovednosti prevádzateľa upravuje § 428 Občianskeho zákonníka možnú liberáciu prevádzateľa
kedy ustanovuje, že prevádzateľ sa svojej zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo
zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno považovať. V tejto súvislosti je potrebné sa
zaoberať okolnosťami, ktoré majú povahu v prevádzke vozidla, pričom ide o okolnosti vnútorné. Zásadne
ide o technický stav motorového vozidla a jeho súčastí spojených s vozidlom, napr. zlyhanie bŕzd motora,
vady materiálu a podobne. Ostatné okolnosti sú okolnosti existujúce mimo samotného motorového
vozidla, ide o okolnosti vonkajšie a nesúvisiace s prevádzkou motorového vozidla, napr. konanie
tretích osôb alebo zvierať, prírodná katastrofa a iné vonkajšie okolnosti. Kameň ležiaci na vozovke je
jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla a je možné
za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré
možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu.
Možnosť zabránenia vzniku škody vynaložením všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, sa posudzuje
objektívne, t.j. nevychádza sa zo subjektívnych možností konkrétneho vodiča motorového vozidla. Práve
naopak, vychádza sa z objektívne možnej starostlivosti, ktorú možno od ktoréhokoľvek vodiča očakávať
v danej situácii. Vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať prekážku na
vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd je potrebné mať za to, že od prevádzateľa nemožno požadovať
väčšie úsilie na odvrátenie škody a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Opačný výklad robí vodiča
motorového vozidla zodpovedným aj za náhodu, čo je z hľadiska práva neprijateľné a i vzhľadom na
historický výklad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nesprávne. Na
základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka poukázal na to, že v predmetnej veci ide o
objektívny princíp zodpovednosti, teda nie je potrebné preukázať zavinenie. Žalovaný podpísaním listiny
označenej ako záznam o dopravnej nehode uznal účasť na dopravnej nehode a zároveň aj existenciu
príčinného vzťahu medzi prevádzkou vozidla žalovaného a vzniknutou škodou na vozidle žalobcu,
teda možno ho považovať za dôkaz, ktorý podporuje tvrdenie žalobcu o zodpovednosti žalovaného za
spôsobenie škody na motorovom vozidle. Žalovaný sa nemohol zbaviť zodpovednosti neuznaním svojej
viny v origináli záznamu o dopravnej nehode, keďže ide o objektívnu zodpovednosť. Žalovaný doteraz
nepreukázal, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať
a nepreukázal ani úsilie tejto škoda zabrániť. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako
vecne správny potvrdil.



Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods.
2 O.s.p. ) a zistil, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa § 427 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú z a škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 ods. 1 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak
bola škoda spôsobená okolnosťami, ktorý majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že došlo ku škode na motorovom vozidle patriacom
žalobcovi zn. Citroen Xsara, EČ: PO 047 CR, pričom táto škoda spočíva vo výmene predného čelného
skla na tomto motorovom vozidle, ktoré bolo poškodené v dôsledku odskočenia kameňa od motorového
vozidla riadeného žalovaným, pričom išlo o motorové vozidlo zn. Citroen  Jumper, EČ: HE 517 BG.

V tejto súvislosti súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého bezpečne zistil a
to jednak z výsluchu účastníkov, ale aj z výsluchu svedka P. E., že skutočne pri jazde motorového vozidla
patriaceho žalovanému došlo k odskočeniu kameňa a poškodeniu predného čelného skla patriaceho
žalobcovi.

V zhode so súdom prvého stupňa odvolací súd nemá pochybnosti ani o výške, resp. o rozsahu škody.
Kameň, ktorý odskočil od zadnej pneumatiky motorového vozidla žalovaného zasiahol sklo v zornom poli
vodiča a preto správne súd prvého stupňa vychádzal z odborného vyjadrenia technika zaoberajúceho
sa opravami takýchto čelných skiel, z ktorého vyplýva, že bola nutná výmena celého predného čelného
skla. V tomto smere nemožno mať pochybnosti o výške škody a nie je potrebné ani dopĺňať dokazovanie
v tomto smere tak, ako to správne urobil súd prvého stupňa.

Z uvedeného vyplýva, že skutočne ide o škodu, ktorá bola spôsobená v súvislosti s prevádzkou
motorového vozidla patriaceho žalovanému, pričom ide o okolnosti, ktoré majú pôvod v tejto prevádzke.
Nie je možné súhlasiť s názorom vedľajšieho účastníka ako odvolateľa, ktorý poukazuje na to, že kameň
ležiaci na vozovke, ktorý odskočil od kolesa motorového vozidla patriaceho žalovanému je potrebné
považovať za náhodu, ktorá nemá pôvod v prevádzke vozidla.  Je nepochybné, že toto odskočenie
kameňa priamo súvisí s jazdou, t.j. s prevádzkou motorového vozidla patriaceho žalovanému , a preto
takúto argumentáciu vedľajšieho účastníka uznať nemožno.

Pokiaľ ide o liberáciu, o ktorej hovorí vedľajší účastník v závere svojho odvolania a poukazuje na
ustanovenie § 428 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné konštatovať, že dôkazné bremeno v
tomto smere leží na škodcovi, t.j. na žalovanom. Ani po poučení podľa § 120 ods. 1,4 O.s.p. žalovaný
nenavrhol dokazovanie, ktoré by mohlo mať za následok objasnenie prípadných liberačných dôvodov
a na zbavenie žalovaného zodpovednosti za vzniknutú škodu. Len vedľajší účastník navrhol doplniť
dokazovanie ohľadom výšky škody a to vo forme výsluchu technika, ktorý podal vo veci odborné
vyjadrenie.

Za týchto okolností je potrebné konštatovať, že žiadne liberačné dôvody v zmysle § 428 ods. 1
Občianskeho zákonníka v tomto konaní preukázané neboli.



Správne preto postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ žalobe v celom rozsahu vyhovel. So zreteľom na
to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd rozsudok ako vecne
správny potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p. ).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého vedľajší účastník ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a
žalobcovi žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli, preto táto náhrada nebola
priznaná žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "0a975c34-95ec-42ef-9aa7-c2685d509ea2:beea0f7d-0d06-40d0-827d-f46da052e2d7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7112206743.1", "spisova_znacka": "11Co/147/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/147/2013 z 21. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-01-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7112206743.1"}]}