Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Cob/145/2013 z 23. 7. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 23. júla 2013, sp. zn. 15Cob/145/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4113204077.1
Krajský súd Nitra | 15Cob/145/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4113204077.1 | 2013-07-23 | Uznesenie
Citované ustanovenia: OSP, § 96 ods. 1 OSP, § 146 ods. 1 písm. c) OSP, § 146 ods. 2 OSP, § 151 ods. 5 OSP, § 151 ods. 8 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/73b4b16b-2ecb-457d-b3a9-d284ae6022ad
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4113204077.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/145/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113204077
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4113204077.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Deutche Leasing Slovakia, spol. s.r.o., so sídlom Prievozská
4B, Bratislava, IČO: 35 813 474, zast. Rödl & Partner Advokáti s.r.o., so sídlom Lazaretská 8, Bratislava,
IČO: 36 855 707, proti žalovaným v 1. rade: TOSIT s.r.o., so sídlom Hanulova 40, Nitra, IČO: 44 299 958
a v 2. rade: Menzi Muck SLOVAKIA, a.s., so sídlom Jakuba Haška 3, Nitra, IČO: 36 537 365, zast. JUDr.
Roman Foltín, advokát so sídlom Školská 3, Nitra, o vydanie príkazu na plnenie, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/15/2013-67 zo dňa 17.05.2013 v časti trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/15/2013-67 zo dňa 17.05.2013 v napadnutej
časti  m e n í  tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov prvostupňového
konania titulom právneho zastúpenia v sume 162,91 eura s DPH na účet právneho zástupcu žalovaného
v 2. rade do 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

II.      Žiadny účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd konanie zastavil, žalovanému v 1. rade náhradu trov konania nepriznal a
žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia v sume 9.488,50 eura
do 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Zároveň vrátil žalobcovi cestou Daňového úradu Bratislava
súdny poplatok za návrh v sume 92,87 eura.

Svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). Uviedol, že keďže žalobca svojim
podaním doručeným súdu dňa 12.04.2013 vzal návrh na začatie konania v plnom rozsahu späť, súd
konanie zastavil.

Svoje rozhodnutie v časti trov konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 prvá veta OSP.
Súd prvého stupňa žalovanému v 1.rade náhradu trov konania nepriznal, pretože zo strany žalovaného v
1. rade nebol podaný návrh na rozhodnutie o trovách konania. Žalovanému v 2. rade súd priznal náhradu
trov konania právneho zastúpenia v sume 9.488,50 eura za 2 úkony právnej služby po 3.945,73 eura
vypočítanej zo základu podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len Vyhlášky), režijný paušál podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky v sume
15,62 eura a DPH podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky v sume 1.581,42 eura. Súd uviedol, že zavinenie žalobcu
hodnotil z procesného hľadiska, keď žalobca svojim procesným úkonom vzal návrh späť bez uvedenia
dôvodu.

O vrátení súdneho poplatku rozhodol v zmysle § 11 ods. 3, ods. 4 a ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb.  o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok za
návrh cestou príslušného daňového úradu v sume 92,87 eura.



Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal, že súd
nesprávne právne vec posúdil. Uviedol, že procesné zavinenie zastavenia konania nemá oporu v
skutkovom stave veci a súd sa nezaoberal zavinením hmotnoprávnym - skutkovým, t.j. či bol návrh
podaný dôvodne a procesný úkon späťvzatia návrhu bol len dôsledkom správania sa žalovaného.
Uviedol, že v dňoch 19.02.2013 až 10.03.2013, t.j. takmer mesiac po podaní žalobného návrhu došlo
zo strany žalovaného v 1. rade k sprístupneniu nehnuteľnosti a žalobca si mohol predmet leasingu
demontovať a odviezť, a teda dňa 11.03.2013 sa už predmet leasingu v nehnuteľnosti nenachádzal. Na
základe uvedeného preto tvrdil, že následným správaním žalovaných v 1. a v 2. rade odpadol predmet
sporu, t.j. uplatňovanie si nároku na vydanie veci a teda žalobca mal dôvod na späťvzatie žalobného
návrhu. Žalobca ďalej považoval postup súdu pre nedoručenie Vyjadrenia žalovaného v 2. rade k
predmetu sporu zo dňa 15.04.2013 ostatným účastníkom konania za nesprávny, pričom dôsledkom tohto
postupu sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom a teda vyjadriť sa k otázke zavinenia
súdneho konania a dôvodom jeho zastavenia. Namietal, že Vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.04.2013
ako aj jeho procesná obrana je účelová a tendenčná, nakoľko mal v čase podania vyjadrenia vedomosť
o tom, že predmet sporu odpadol.

Odvolal sa aj voči uplatnenej výške trov právneho zastúpenia žalovaného v 2.rade. Mal za to, že v
konaní sa jednalo o nepeňažný nárok - uplatnenie práva vlastníka disponovať vecou, pričom výkon
tohto práva ako predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi. Dodal, že právo na vydanie veci, ktoré
si žalobca uplatnil svojim návrhom zo dňa 01.02.2013 je nepeňažným plnením. Považoval za právne
neobhájiteľné, že súd zároveň v uznesení o zastavení konania o vydanie rozkazu na plnenie zaviaže
účastníka konania k náhrade trov konania, ktoré vychádzajú z výpočtu tarifnej odmeny advokáta podľa
hodnoty pohľadávky, ktorú má žalobca voči tretej osobe, ktorá navyše nie je účastníkom konania. Na
základe uvedeného preto tvrdil, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci a neposúdil
pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vec z právneho hľadiska správne. V zmysle vyššie
uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že žalovanému v 2. rade
náhradu trov konania neprizná. Zároveň žiadal, aby súd žalobcovi priznal náhradu trov prvostupňového
ako aj odvolacieho konania.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2. rade. Uviedol, že vždy kladne reagoval na žiadosti o
poskytnutie súčinnosti so zabezpečením prístupu vo veci demontáže predmetného stroja, pričom svoj
postoj nikdy nezmenil a v žiadnom prípade nedal svojim správaním podnet na to, aby bolo konanie
zastavené. Uviedol, že samotná demontáž prebehla bez jeho asistencie, pričom všetky okolnosti si
riešili a vyriešili žalobca so žalovaným v 1. rade. K namietanej výške trov právneho zastúpenia uviedol,
že skutočnosť, že súd vo veci vyrubil poplatok vo výške ako za konanie, ktoré nie je možné oceniť
peniazmi neznamená, že podľa tejto skutočnosti sa rátajú aj trovy právneho zastúpenia, pretože tieto
trovy majú inú koncepciu, pričom považoval za zaujímavé, že žalobca si trovy konania uplatňoval
obdobným spôsobom. V zmysle vyššie uvedeného preto považoval napadnuté uznesenie za zákonné
a navrhol, aby ho súd ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho
napadnutej časti, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa §
212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania (podľa § 214 ods. 2 OSP) a po preskúmaní uznesenia v
napadnutej časti dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov
konania je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa svojím podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa
08.02.2013 domáhal vydania rozkazu na plnenie, pričom žiadal aj vydanie predbežného opatrenia. Vo
svojom návrhu uviedol, že dňa 29.09.2008 uzavrel so žalovaným v 1. rade Zmluvu o finančnom leasingu
č. LZC/08/02148, pričom predmetom leasingu bol tlačiarenský stroj PRIMAFLEX CM, výr. č. 54 147, r.
v. 2009 a príslušenstvo - valce. Dňa 29.06.2009 uzavrel so žalovaným Zmluvu o finančnom leasingu
č. LZC/09/00227, pričom predmetom leasingu bola Lepička štočkov Modell 1300 SD, v. č. 2090079, r.
v. 2009. Dňa 29.06.2009 uzavrel so žalovaným Zmluvu o finančnom leasingu č. LZC/08/00228, pričom
predmetom leasingu bola automatická čistička tlačového stroja 122L Distiller, v. č. 1240, r. v. 2009.



Žalobca s účinnosťou ku dňu 14.02.2011 vypovedal všetky leasingové zmluvy z dôvodu neplatenia
leasingových splátok v zmysle splátkového kalendára. Predmety leasingu boli umiestnené vo výrobnej
hale, ktorú nadobudol do vlastníctva žalovaný v 2.rade. Žalobca uviedol, že žalovaní mu do podania
návrhu na vydanie rozkazu na plnenie neumožnili vstup do nehnuteľnosti a žalobca si nevie zabezpečiť
vypratanie nehnuteľnosti v stanovenom termíne. Dňa 12.04.2013 bolo súdu prvého stupňa doručené
späťvzatie návrhu na vydanie rozkazu na plnenie v plnom rozsahu. Následne súd prvého stupňa vydal
napadnuté uznesenie.

V zmysle ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je odvolací súd rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj postup súdu prvého stupňa pri určovaní výšky
priznaných trov konania v medziach podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
z časti dôvodné.

Podľa § 96 ods. 1, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 písm.  c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V danom prípade súd prvého stupňa správne konanie zastavil z dôvodu, že žalobca vzal svoj návrh späť.

Ustanovenie o náhrade trov konania, ktoré bolo zastavené, nie je obmedzené len na určité konania a
ani dôvody zastavenia konania. Ustanovenie § 146 ods. 1 písm.  c) OSP preto platí pre každé konanie
bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené. Preto v prípade zastavenia konania vo všeobecnosti
platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady však
existujú dve výnimky. Prvou výnimkou je, ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť,
je povinný nahradiť jeho trovy. Ak teda žalobca vzal návrh späť bez uvedenia dôvodu, z procesného
hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy
konania. Druhou výnimkou je, že ak sa pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný
dôvodne je povinný nahradiť trovy konania žalovaný. Je to napr. vtedy, keď žalovaný po podaní žaloby
plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Ak ale nie je dôvod na priznanie náhrady trov
konania podľa prvej alebo druhej výnimky, tak platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania, ak bolo konanie zastavené.

Keďže v uvedenom prípade žalobca neuviedol, prečo vzal svoj návrh na vydanie rozkazu na plnenie
späť, v zmysle vyššie uvedeného platí, že zavinil, že sa konanie muselo zastaviť a je teda povinný
nahradiť jeho trovy.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu
trov konania vo výške 9.488,50 eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia
alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej



služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej
vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva
v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. V zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia sa určujú pravidlá pre výpočet výšky základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby z tarifnej hodnoty, pokiaľ táto nie je vyčíslená pevnou sumou.

Podľa § 151 ods. 5 OSP, trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu
mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom
vyhotovení rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V predmetnom spore sa žalobca návrhom zo dňa 01.02.2013 domáhal voči žalovaným v 1. a v 2.
rade vydania rozkazu na plnenie, ktorým uloží žalovaným v 1. a v 2. rade povinnosť vydať žalobcovi
ako vlastníkovi predmety leasingu, ktoré na základe Zmlúv o finančnom leasingu č. LZC/08/02148, č.
LZC/09/00227 a č. LZC/08/00228 prenajal žalovanému v 1. rade, ktoré sa nachádzali vo výrobnej hale,
vlastníkom ktorej bol žalovaný v 2. rade.

Odvolací súd konštatuje, že právo na vydanie veci, ktoré bolo žalobcom v predmetnej veci uplatnené je
nepeňažným plnením, t.j. nie je oceniteľné peniazmi a nie je možné hodnotu veci vyjadriť v peniazoch
a možno ju zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Na základe uvedeného preto súd prvého stupňa pri určovaní náhrady trov prvostupňového konania
nesprávne postupoval, pokiaľ pri výpočte odmeny zaviazal účastníka sporu k náhrade trov konania,
ktoré určil z tarifnej odmeny advokáta podľa hodnoty pohľadávky, pričom je zjavné, že v predmetnom
spore ide o nepeňažné plnenie a pri určovaní odmeny mal postupovať v zmysle § 11 ods. 1 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z.

Pri určovaní náhrady trov konania súd posudzuje účelnosť vynaložených trov a prizná náhradu výdavkov,
ktoré boli potrebné na uplatnenie alebo bránenie práva.

Jedna trinástina výpočtového základu v roku 2013 v zmysle § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
predstavuje sumu 60,07 eura.

Právnemu zástupcovi žalovaného v 2. rade patrí v zmysle § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. odmena
vo výške 135,76 eura za ním vyčíslené úkony - t.j. za prevzatie veci  a príprava zastúpenia zo dňa
17.01.2013 a písomné podanie na súd zo dňa 15.04.2013 (2 úkony právnej služby: 2 x 60,07 eura +
režijný paušál 2 x 7,81 eura).

Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalovaného v 2. rade predložil doklad o tom, že je platcom DPH
a to nielen v odvolacom konaní, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady podľa vyhlášky o daň z pridanej
hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd priznal žalovanému v 2. rade odmenu v časti trov právneho
zastúpenia o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 20%, t.j. 135,76 eura + 20% DPH
= 162,91 eura.



Žalobca je teda povinný zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov prvostupňového konania titulom
právneho zastúpenia v sume 162,91 eura s DPH na účet právneho zástupcu žalovaného v 2. rade do
10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Podľa § 224 ods. 1 OSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania
na súde prvého stupňa.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z uvedeného vyplýva, že ak je pomer úspechu a neúspechu účastníkov približne rovnaký, súd môže
rozhodnúť o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Na základe uvedeného preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a žiadnemu z
účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.