Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/34/2012 z 20. 3. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 20. marca 2012, sp. zn. 23CoE/34/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3509201100.1 Krajský súd Trenčín | 23CoE/34/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3509201100.1 | 2012-03-20 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 35 ZRK, § 45 ZRK, § 63 EP, § 57 EP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9cf435ab-bd45-43c0-b9d9-19ebb4f656a9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3509201100.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/34/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3509201100
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3509201100.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35807598, právne zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, proti povinnej: G. C., bytom A. XXX/XX, K. R., o vymoženie 619,40 eur s príslušenstvom, na
odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5Er/81/2009-16
zo dňa 23. novembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju s poukazom
na § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 Ex. por., § 53 ods. 4 Obč. zákonníka, § 45 ods. 1-3
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ako aj smernicu Rady č. 93/13/EHS. Uviedol,
že poverením č. 5304 005597 zo dňa 10.03.2009 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
vykonaním exekúcie na vymoženie 619,40 eur s príslušenstvom na základe rozhodcovského
rozsudku sp. zn. SR 09137/08 vydaného dňa 25.09.2008 rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom. Dňa
22.11.2011 bola súdu doručená zmluva o úvere č. 3760168 zo dňa 14.09.2007, na základe ktorej
bol povinnej poskytnutý úverový rámec vo výške 464,71 eur, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných
splátkach vo výške 75,68 eur. Predmetnú zmluvu o úvere vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú
sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne ako na
spotrebiteľskú zmluvu aj všeobecná právna úprava spotrebiteľských zmlúv uvedená v ustanovení § 52
a nasl. Obč. zákonníka. Zistil, že v úverových podmienkach, ktoré tvoria súčasť zmluvy, v bode 17. je
obsiahnutá neprijateľná podmienka- rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zákonníka. Cieľom
rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou,
na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne
spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho,
obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces,
nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené
v § 53 Obč. zákonníka ako inštitút, predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho
práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely Obč. zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v
zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zákonníka týkajúcu sa rozhodcovskej doložky, takéto ustanovenie,
ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore dobrými mravmi, keďže dobré mravy
nepodliehajú zmenám tak dynamickým spôsobom ako slovenský právny poriadok, a teda exekučný súd
bude podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní aj bez návrhu povinný zastaviť
exekúciu, a to pre rozpor vymáhaného plnenia s dobrými mravmi. V tejto súvislosti treba brať na zreteľ
aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice. K ustanoveniam
právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv predstavuje takéto interpretačné pravidlo
smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo
je podporené aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98- C-244/98. Rozhodcovskú
doložku posúdil súd prvého stupňa ako neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a



núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom
na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore
s dobrými mravmi. O trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po tom, čo si ich súdny
exekútor vyčísli. Uviedol, že o podaní súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 23.09.2011
nebude rozhodovať. Mal za to, že pri vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej následnom zastavení je
rozhodovanie o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie v takomto prípade nadbytočné.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, podľa ktorého zmluvu o úvere nebolo možné
podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku, nakoľko
zmluva vznikla podľa Obchodného zákonníka. Oprávnený poskytuje úvery klientom ako dlžníkom na
základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Tento druh
zmluvy má charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak uvedenú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch (platnom a účinnom v čase uzavretia
zmluvy o úvere, teda ku dňu 14.09.2007). K tvrdeniam súdu o aplikácii smernice Rady 93/13/EHS z
05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách uviedol, že smernice vydávané v
rámci acquis communautaire majú len nepriamu záväznosť. Znamená to, že pre jednotlivé členské
štáty spoločenstva sú záväzné len pokiaľ ich konkrétny členský štát v stanovenej dobe neimplementuje
do svojho právneho systému. Keďže táto smernica bola implementovaná do právneho systému SR
ešte v rámci prístupového obdobia, slovenský súd ju nemôže používať ako prameň práva, ale musí
na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá. Z textu
uzavretej rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej
právomoci súdu na riešení sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo do úvahy buď
rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom. Nemožno sa preto stotožniť s právnym
názorom konajúceho súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Z ustanovenia § 53
ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať
rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne
prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. V zmysle príslušnej
smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné
právne predpisy, ide teda o prípady ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu. V
danom prípade však rozhodcovské konanie podľa rozhodcovskej doložky prebieha plne v súlade a
na základe zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinná bola
počas rozhodcovského konania nečinná a hoci jej rozhodcovský súd zaslal výzvu na žalobnú odpoveď,
povinná žalobnú odpoveď nezaslala. Spotrebiteľ však všetky relevantné tvrdenia, ktoré chce uviesť v
rámci procesnej obrany, môže uviesť a preukázať v odpovedi na žalobnú výzvu, ktorú mu rozhodcovský
súd obligatórne zasiela na adresu trvalého bydliska. Povinná však na žalobnú odpoveď neodpovedala
napriek tomu, že jej táto výzva bola adresovaná. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa
zrušil.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať
podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza
zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného
postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo
skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom.
Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má v zmysle ustanovenia § 35 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu. Žalobou podanou na príslušnom súde sa preto účastník rozhodcovského
konania môže domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. a/ až j/
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Vykonateľný tuzemský rozhodcovský rozsudok



je exekučným titulom, v zmysle ktorého exekučný súd už v štádiu preskúmania žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a predmetného exekučného titulu
rozhodne o tom, či súdneho exekútora poverí na vykonanie exekúcie alebo žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

V posudzovanej exekučnej veci sa v zmysle vyššie uvedeného vymáha plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, kde súd prvého stupňa poverením č. 5304 005597 zo dňa 10.03.2009 poveril súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého na vymoženie 619,40 eur s príslušenstvom, na podklade rozhodcovského
rozsudku sp. zn. SR 09137/08 zo dňa 25.09.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2008 a
vykonateľnosť dňa 30.10.2008.

Poverenie na vykonanie exekúcie však samo o sebe ešte neznamená, že súdny exekútor pohľadávku
reálne vymôže. Exekučný súd je totiž v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať
rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Toto zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému súdu preskúmať aj materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku. Ak zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 45 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to,
v akom štádiu sa exekučné konanie nachádza. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania, či vydanie exekučného príkazu a
samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi uvedenými v § 63 Ex. por. sú z tohto pohľadu
právne irelevantné. Ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní tak nie je
vylúčená možnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu za splnenia predpokladov uvedených v § 57 Ex.
por.

Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok, rozhodca konajúci na základe rozhodcovskej doložky,
ktorej dojednanie je neprimeranou podmienkou, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.