{"guid": "05df150a-f022-4f1a-ac3b-212ca9f3943b:8f4e6ea8-668d-47b7-be35-a68a6c0d9cc5", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3019200039.3", "spisova_znacka": "13S/9/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/9/2019 z 11. 6. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 11. júna 2019, sp. zn. 13S/9/2019, ECLI:SK:KSTN:2019:3019200039.3", "identifikacne_cislo": "3019200039", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Roman Rizman", "sudca_id": 368, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-rizman-368", "datum_vydania": "2019-06-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f4e6ea8-668d-47b7-be35-a68a6c0d9cc5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3019200039.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2019:3019200039.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2019:3019200039.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/9/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200039
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3019200039.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členov
senátu JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: Teplo GGE
s. r. o., so sídlom Považská Bystrica, Robotnícka 2160, IČO: 36 012 424, právne zastúpený Capitol
Legal Group, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Bratislava, Digital Park III, Einsteinova 19, IČO:
47 257 211, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Trenčín,
Hviezdoslavova 3, za účasti: 1/ rTrust, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kremeľská 63/890, IČO: 35 853
972, 2/ TEPLÁREŇ Považská Bystrica, s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Robotnícka 2160, IČO: 36
300 683, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. decembra 2018, č. OU-TN-
OOP1-2018/031002-002/112/2018/Hla, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu   z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho
odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Mesta Považská Bystrica o vydaní záväzného
stanoviska obce o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce
v oblasti tepelnej energetiky pre stavbu „HYPERMARKET rTRUST POVAŽSKÁ BYSTRICA“ č. Odd.
ÚP/1031/2018/56819/TB12-10 zo dňa 28.08.2018.

2. V  podanej správnej žalobe uviedol, že v rámci svojej podnikateľskej činnosti zabezpečuje rozvod
tepla odberateľom v meste Považská Bystrica. Je teda dodávateľom tepla na vymedzenom území, na
ktorom sa plánuje výstavba sústavy tepelných zariadení slúžiacich na zásobovanie stavby. Poukázal na
to, že má postavenie účastníka konania podľa § 12 ods. 4 v spojení s § 9 zákona o tepelnej energetike
(ďalej len zákon). Zároveň má postavenie dotknutého orgánu.

3. Namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a súčasne je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Predovšetkým poukázal na to, že je v rozpore so zákonom
o tepelnej energetike nakoľko nerešpektuje povinnosť prednostného zásobovania nového objektu tepla
z účinného centrálneho zdroja tepla v zmysle ust. § 21 ods. 3 zákona. Súčasne nie je výstavba
novej sústavy tepelných zariadení v súlade s verejným záujmom, záujmami ostatných odberateľov z
centrálneho zásobovania tepla v meste Považská Bystrica a súčasne nie je ani v súlade s platnou
koncepciou rozvoja mesta v oblasti verejnej tepelnej energetiky. Žalobca mal za to, že z projektovej
dokumentácie  vyplynulo, že celková ročná tepelná potreba stavby prevýši zákonom požadovaných 30
MWh. Z tohto dôvodu mala byť stavba pripojená na centrálne zásobovanie tepla (ďalej len CZT) a jej
tepelná potreba prednostne zabezpečovaná s CZT. Na podporu tohto svojho tvrdenia predložil žalobca



stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 11.07.2017. Poukázal na to, že mesto
Považská Bystrica uvedenú námietku nezohľadnilo, ale len v rozhodnutí konštatuje, že odpadové teplo
z potravinárskeho chladenia bude pokrývať 96% tepla potrebného na vykurovanie a ohrev vzduchu a
len 18,364 MWh je potrebné pokryť z iného ako odpadového tepla. Správny orgán z uvedeného vyvodil,
že toto množstvo je menšie ako zákonom požadovaných 30MWh a stavba teda nespadá pod povinnosť
napojenia na centrálny zdroj tepla podľa § 21 ods. 3 zákona. Uvedený záver považoval žalobca za
nesprávny a súčasne uviedol, že žalovaný sa k tejto jeho námietke žiadnym spôsobom nevyjadril.

4. Ďalej namietal nesúlad rozhodnutia s verejným záujmom a záujmami ostatných odberateľov, pričom
v tomto ohľade poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sp/45/2015-62 zo dňa
20.10.2016, v zmysle ktorého je potrebné sa zaoberať tým, ako sa zvýšia náklady na teplo ostatným
odberateľom, ktorým sa dodáva teplo z CZT, a to v dôsledku zníženia odberu tepla z CZT. Mal za to,
že žalovaný sa ani s touto jeho námietkou nevysporiadal. Ďalšia jeho žalobná námietka smerovala k
nesúladu zámeru s koncepciou rozvoja mesta v oblasti tepelnej energetiky. Konkrétne poukázal na to,
že z tejto koncepcie  vyplýva, že v častiach dosahu horúcovodnej siete CZT je potrebné podporovať
centrálnu výrobu tepla a v tých častiach mesta, kde sa kde sa nachádzajú rozvody centrálneho
zásobovania teplom z dôvodu lepšej využiteľnosti centrálnych zdrojov tepla ako aj environmentálneho
hľadiska a dôvodu splnenia požiadavky na energetickú triedu              A1-globálny ukazovateľ primárnej
energie je žiaduce nevydávať povolenia na výstavbu lokálnych zdrojov znečistenia s inštalovaným
výkonom nad 50 KW. V zmysle uvedeného sa nemajú malé kotolne (okrem rodinných domov) povoľovať,
s výnimkou tých územných častí, kde sa nenachádzajú rozvody CZT, a s výnimkou určených situácii.
Žalobca mal za to, že koncepcia mesta nepozná variant v podobe paralelnej výstavby individuálneho
zdroja tepla, a to aj z dôvodu, že by sa tým mohol zmariť jeden zo základných cieľov maximalizácie
využitia CZT, a to zníženie ceny tepla aj pre ostatných odberateľov pripojených k CZT.

5.  V neposlednom rade žalobca poukazoval na nedostatočné vyhodnotenie hľadísk v § 12 ods.
2 zákona, keď sa podľa jeho názoru správne orgány obmedzili len na opis faktov a technických
skutočností bez skutočného individuálneho posúdenia a vyhodnotenia preferencie toho - ktorého
spôsobu zásobovania stavby teplom. Orgán verejnej správy pritom mal hodnotiť tieto hľadiská so
zameraním na výstavbu zdroja tepla, čo úplne opomenul. V závere opätovne skonštatoval, že správne
orgány akoby úplne opomenuli ust. § 21 ods. 3 zákona o tepelnej energetike.

6. Žalovaný v podanom písomnom vyjadrení žiadal správnu žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že v
zákone o tepelnej energetike nie je definovaný pojem vymedzené územie, pričom v bezprostrednej
blízkosti sa nenachádzajú rozvody CZT a v prípade pripájania navrhovaného objektu k CZT
bude potrebné vybudovať približne 200 metrov dlhú teplovodnú prípojku. Na základe uvedeného
spochybňoval, či sa objekt nachádza na vymedzenom území. Ďalej poukazoval na § 4 ods. 1, § 2
písm. q), §19 ods. 3 písm. a) zákona a nemožnosť aplikovať ust. § 21 ods. 3 zákona vzhľadom na
to, že žalobca má územie vymedzené konkrétnym technologickým zariadením na výrobu a rozvod
tepla, ktoré neumožňuje pripojenie plánovaného objektu spotreby tepla (ako je tomu v prejednávanej
veci) nemožno aplikovať ust. § 21 ods. 3 zákona. Pokiaľ ide o aplikáciu záverov vyslovených Krajským
súdom v Prešove v konaní vedenom pod sp. značkou 4Sp/45/2015 tak  uviedol, že výklad súdov nie je
všeobecne záväzný a súdne rozhodnutie zaväzuje iba účastníkov konania v konkrétnej veci. Zdôraznil,
že navrhovaný spôsob zásobovania stavby hypermarketu, ktorý je založený na využívaní odpadového
tepla z potravinárskeho chladenia, kde sú zdrojom tepelné čerpadlá, a teda nedochádza k emisii spálenín
do ovzdušia, je v záujme obyvateľov mesta. Opakovane poukázal na to, že navrhovaného objektu
do systému CZT vyvolá potrebu vybudovania 200 metrov dlhej teplovodnej prípojky, ž čoho vyplýva,
že náklady na jej vybudovanie, prevádzkovanie a údržbu zvýšia náklady na výrobu tepla a tým sa
môžu premietnuť do zvýšenia ceny za teplo pre ostatných odberateľov pripojených k systému CZT. K
súladu výstavby s koncepciou rozvoja mesta uviedol, že táto upravuje závery a odporúčania týkajúce sa
výstavby nových zdrojov tepla. Žalobca síce poukazoval na ustanovenia v záveroch a odporúčaniach
pre rozvoj tepelnej energetiky, avšak neuviedol ich celé znenie. V rámci stavby hypermarketu sa
nebuduje tepelný zdroj znečistenia ovzdušia, keďže pri ňom nedochádza k emisii spalín do ovzdušia. Z
hodnotenia energetickej hospodárnosti budovy vyplynulo, že spĺňa energetické kritérium (t.j. zaradenie
do kategórie globálneho ukazovateľa primárnej energie A1). Paradoxne CZT je zdrojom znečistenia
ovzdušia, nakoľko jeho paroplynový cyklus produkuje emisie CO2.



7. K námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia a vyhodnotenia hľadísk uvedených v § 12 ods.
2 zákona žalovaný poukázal na konkrétne zdôvodnenie jednotlivých hľadísk podľa tohto zákonného
ustanovenia.

8. Následne žalobca v podanom vyjadrení opätovne zotrval na svojich pôvodných tvrdeniach a
argumentoch, pričom poukázal na to, že otázku či ide o vymedzené územie bolo potrebné ustáliť na
začiatku konania, keďže ide o zásadnú otázku pre určenie okruhu účastníkov. Zdôraznil, že mesto s ním
od začiatku konania konalo ako s účastníkom konania.

9. Krajský súd ako vecne a miestne príslušný súd, na základe žiadosti žalobcu vo veci nariadil
pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu zopakoval žalobné body v zmysle podanej
správnej žaloby. Žalovaný taktiež zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti žalobou napadnutého
rozhodnutia pričom zdôraznil, že správne orgány pri svojom rozhodovaní zohľadnil najmä ekologické
a environmentálne hľadisko, keď nová sústava tepelných zariadení je založená na využití odpadového
tepla. Taktiež zástupca spoločnosti rTRUST spol. s r.o. poukázal na to, že v prípade, že by boli donútený
pripojiť sa na CZT tak by museli vypúšťať odpadové teplo do ovzdušia alebo by napriek postaveniu
prípojky neodoberali teplo   z CZT.  Nepovolenie sústavy tepelných zariadení by za okolností aké sú v
prejednávanej veci považoval za nelogické.

10.  Z administratívneho spisu bolo zistené, že Koncepcia rozvoja tepelného hospodárstva mesta
Považská Bystrica bola schválená Všeobecne záväzným nariadením č. 2/2017 schváleným uznesením
Mestského zastupiteľstva v Považskej Bystrici č. 80/2017 zo dňa 17.08.2017 účinným dňa 02.09.2017.
Z časti závery a odporúčania pre rozvoj tepelnej energetiky vyplýva, že v dosahu horúcovodnej siete
CZT je potrebné podporovať centrálnu výrobu tepla. Tam, kde sa nachádzajú rozvody centrálneho
zásobovania teplom je žiaduce nevydávať povolenia na výstavbu individuálnych tepelných zdrojov
znečistenia ovzdušia s inštalovaným výkonom nad 50 kW. Je pritom výslovne uvedené, že tepelný zdroj
tepelné čerpadlo sa nepovažuje za zdroj znečistenia ovzdušia, keďže pri ňom nedochádza k emisii spalín
do ovzdušia. Decentralizované zdroje tepla by sa mali povoľovať len v územných častiach mesta, kde
sa nenachádzajú rozvody CZT a v blízkej budúcnosti sa ani neuvažuje s ich vybudovaním.

11. Dňa 10.02.2017 spoločnosť rTrust, spol. s r.o. požiadala o vydanie záväzného stanoviska k
výstavbe sústavy tepelných zariadení. Tento žiadateľ bol následne vyzvaný na doplnenie podkladov.
V nadväznosti na uvedené bol predložený doklad „Projektové hodnotenie energetickej hospodárnosti
budovy“.  V konaní o žiadosti správne orgány konali ako s účastníkom aj so žalobcom, ktorí mal súčasne
postavenie dotknutého orgánu. Žalobca počas  konania poukazoval na to, že je dodávateľom tepla na
vymedzenom území, na ktorom sa plánuje výstavba sústavy tepelných zariadení.

12. Prvotne rozhodlo mesto o žiadosti spoločnosti rTrust, spol. s r.o. dňa 25.01.2018 tak, že vydalo
záväzné stanovisko o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení podľa § 31 zákona. Proti
tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a vecou za zaoberal žalovaný, ktorý toto rozhodnutie zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne mesto vo veci znova rozhodovalo, pričom dňa 28.08.2018 vydalo
opätovne  rozhodnutie o vydaní záväzného stanoviska z ktorého vyplýva, že navrhovaná výstavba
je v súlade s koncepciou rozvoja tepelného hospodárstva mesta Považská Bystrica. Navrhovanú
sústavu tepelných zariadení tvorí tepelné čerpadlo vzduch - voda, strojovňa, technológia potravinového
chladenia a teplovodné ústredné podlahové vykurovanie. Zdrojom tepla a chladu bude čerpadlo vzduch
- voda, ktoré bude zároveň slúžiť aj pre potreby potravinového chladenia. Mesto sa vyjadrilo aj k
podmienkam stanoveným ust. § 12 ods. 2 zákona, a to jednotlivo.

13.   Na odvolanie žalobcu žalovaný vydal dňa 10.12.2018 rozhodnutie, ktorým toto odvolanie zamietol
a rozhodnutie mesta potvrdil.

14. Podľa § 12 ods. 2 zákona o tepelnej energetike o vydaní osvedčenia rozhodne ministerstvo na
základe písomnej žiadosti podľa odseku 1 do 30 dní od jej doručenia a po vyhodnotení
a) potreby nových zdrojov tepla a rozvodov tepla na území, ktoré má byť zásobované teplom z výstavby
sústavy tepelných zariadení, na ktorú sa žiada vydať osvedčenie,
b) využitia domácich obnoviteľných zdrojov energie,
c) možnosti získavania tepelnej energie na území, na ktorom má byť výstavba uskutočnená, z
kombinovanej výroby elektriny a tepla, 12c)



d) plnenia požiadaviek na ochranu životného prostredia,
e) hospodárnosti a energetickej účinnosti sústavy tepelných zariadení, na ktorej výstavbu sa osvedčenie
požaduje,
f) využitia vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla 12d) alebo obnoviteľných zdrojov
energie v systémoch centralizovaného zásobovania teplom,
g) vplyvov na hospodárnosť a energetickú efektívnosť iných dotknutých sústav tepelných zariadení na
vymedzenom území najmä systémov centralizovaného zásobovania teplom a centrálnych okrskových
zdrojov tepla.

15. Podľa § 14 ods. 8 zákona o tepelnej energetike výstavbu sústavy tepelných zariadení s celkovým
inštalovaným tepelným výkonom od 100 kW vrátane do 10 MW možno uskutočniť len na základe
záväzného stanoviska obce o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou
rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky.

16.  Podľa § 14 ods. 9 zákona o tepelnej energetike na vydanie záväzného stanoviska obce podľa
odseku 8 sa vzťahujú ustanovenia odsekov 2 až 7.

17.  Podľa § 14 ods. 10 zákona o tepelnej energetike pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na
vymedzenom území je dodávateľ v konaní podľa osobitného predpisu 13) dotknutým orgánom, 13a)
ktorého stanovisko je záväzné. 12b) Dodávateľ tepla má súčasne postavenie účastníka konania podľa
osobitného predpisu, 13b) ak sa povoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na
vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom.

18. Predmetom súdneho prieskumu je záväzné stanovisko, ktoré bolo vydané vo veci výstavby sústavy
tepelných zariadení, ktoré má byť realizované spoločnosťou  rTRUST, spol. s r.o..

19. Na výstavbu takejto novej sústavy tepelných zariadení je v zmysle zákona o tepelnej energetike
potrebné záväzné stanovisko. V danom prípade vzhľadom na tepelný výkon navrhovanej sústavy
tepelných zariadení o vydaní tohto stanoviska rozhoduje obec, t.j. mesto Považská Bystrica. Obec
je v zmysle zákona povinná vyhodnotiť pri vydávaní záväzného stanoviska  kritéria, otázky, resp.
oblasti, ktoré zákon explicitne stanovuje v ust. § 12 ods. 2. Zákonodarca v tomto zákonnom ustanovení
nepoužíva pojem vyhodnotí „ najmä“, ale striktne stanovuje kritéria posúdenia veci. Ide pritom o otázky,
ktoré priamo súvisia s potrebou zriadenia novej sústavy zariadení na danom území, ochranou životného
prostredia ako aj s vyhodnotením vplyvov na hospodárnosť a energetickú efektívnosť iných dotknutých
sústav tepelných zariadení na vymedzenom území. Takúto sústavu predstavuje najmä centralizovaný
systém zásobovania teplom, ale aj  iné sústavy. Ako už bolo uvedené vyššie, ide o aspekty, ktoré priamo
súvisia s potrebou výstavby takýchto tepelných zariadení, ekologickým aspektom veci. Medzi týmito
kritériami však nie je uvedené kritérium posúdenia podľa § 21 ods. 3 zákona. V ust. § 12 nie je ani žiaden
odkaz na toto zákonné ustanovenie a uvedená otázka povinného pripojenia v zmysle ust. § 21 zákona
o tepelnej energetike nie je podľa názoru správneho súdu kritériom pre posúdenie veci obcou v rámci
vydania záväzného stanoviska podľa § 12 a § 31 zákona.

20. Tým správny súd nemieni, že by táto otázka nebola relevantná pre celkové posúdenie veci, najmä za
situácie, keď spoločnosť rTRUST, spol. s r.o. deklaruje, že novovytvorená sústava tepelných zariadení
tepla je určená pre vlastnú potrebu, resp. potrebu  hypermarketu, ktorý má byť postavený. Správny súd
iba uvádza, že uvedený aspekt veci nespadá pod záväzné vyjadrenie mesta podľa § 31 a §12 zákona.
Samotný žalobca má v danej veci výstavby sústavy tepelných zariadení postavenie dotknutého orgánu a
správny súd má za to, že práve v záväznom stanovisku žalobcu je priestor vyjadriť sa k uvedenej otázke.

21. Vo všeobecnosti je možné uviesť, že ide o otázku, ktorá je pre celkové posúdenie veci relevantná, ale
nepatrí do pôsobnosti obce, resp. mesta pri vydávaní záväzného stanoviska, ale do kompetencie iného
dotknutého orgánu. Orgán verejnej správy  môže konať len tak, ako mu zákon dovoľuje. V danom prípade
nie je možné z ust. § 12 a ani ust. § 31 dovodiť, že by mesto malo posudzovať a pri vydávaní záväzného
stanoviska zohľadniť aj existenciu alebo neexistenciu povinnosti odoberať teplo z centralizovaného
zdroja tepla v zmysle ust. § 21 ods. 3 zákona.
22. Na okraj správny súd uvádza, že bolo zistené, že žalobca ako dotknutý orgán vo svojom „negatívnom“
záväznom stanovisku, ktoré vo veci podal, hodnotil najmä vyššie uvedenú povinnosť povinného



pripojenia na CZT v zmysle ust. § 21 ods.3 zákona. Uvedené je podstatou jeho stanoviska. Uvedené
potvrdzuje závery správneho súdu uvedené v odsekoch 20 a 21 tohto rozsudku.

23. Okrem toho je správny súd toho názoru, že prvostupňový správny orgán sa pri svojom rozhodovaní
jednotlivo zaoberal kritériami stanovenými  v ust. § 12 ods. 2 zákona. Pri každom uviedol svoje
vyhodnotenie, ktoré predstavuje jeho správnu úvahu, ktorá podľa názoru správneho súdu podlieha
súdnemu prieskumu len v obmedzenej miere, a to predovšetkým z hľadiska, či nevybočila z medzí
a hľadísk ustanovených zákonom. Takýto exces nebol zistený. V rámci uvedeného bolo povinnosťou
orgánov verejnej správy zaoberať sa okrem iného aj vplyvom na hospodárnosť a energetickú efektívnosť
iných dotknutých sústav tepelných zariadení na vymedzenom území. Uvedené však podľa názoru
správneho súdu neznamená, že bolo potrebné realizovať konkrétny výpočet dopadu na cenu pre
konečného spotrebiteľa. Na takýto výpočet orgány verejnej správy ani  nemajú dostatok vstupných
informácii potrebných pre jeho realizáciu. Uvedené platí o to viac, že dotknutým orgánom je aj
žalobca ako osoba, ktorá prevádzkuje systém centralizovaného zásobovania teplom. Žalobca je tou
osobou, ktorá zastupuje odberateľov, ktorí sú zásobovaní systémom CZT a ochraňuje ich záujmy aj pri
povoľovaní novej sústavy tepelných zariadení, a to vrátane toho, či  sa uvedené nedotkne negatívne
aj ceny energii.

24. Práve žalobca je aj osobou, ktorá  disponuje všetkými informáciami podstatnými pre realizáciu
takého posúdenia, aké požaduje od žalovaného. Je jedinou kvalifikovanou osobou (v rámci dotknutých
orgánov), ktorá by uvedené posúdenie mohla realizovať. Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu však
vyplynulo, že žalobca  ako dotknutý orgán podal „všeobecné„ stanovisko. Je zrejmé, že sám nerobil
žiaden výpočet. Napriek  uvedenému, od žalovaného, resp. mesta pritom žiada veľmi exaktné a presné,
číslami vyjadrené dopady na jeho vlastnú cenotvorbu. Správny súd je toho názoru, že bolo vecou
žalobcu, aby sa takýmto spôsobom vyporiadal s dopadmi novej sústavy tepelných zariadení. Ak orgány
verejnej správy v predmetnej právnej veci hodnotili pri tomto kritériu potrebu vybudovať 200 metrov dlhé
pripojenie, tak podľa názoru správneho súdu nepochybili a nekonali v rozpore so zákonom.

25. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, tak žalovaný správne uviedol,
že uvedené rozhodnutie dopadá na inú situáciu, a to odpojenie z centralizovaného zásobovania teplom.
Okrem toho žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe správne poukázal na to, že uvedené
rozhodnutie nie je pre neho záväzné. Správny súd okrem toho poukazuje na skutočnosť, že  je zrejmé, že
vždy (pri každom vytvorení novej sústavy tepelných zariadení ako aj pri každom odpojení alebo každom
nepripojení do CZT),  sa dá uvažovať o dopade na cenu tepla pre odberateľov, ktorí odoberajú teplo z
CZT. K tomuto dochádza vždy. Ak by sa malo prihliadať len na uvedené hľadisko ako rozhodujúce pre
posúdenie veci nebolo by možné nikdy (s výnimkou naplnenia kapacity CZT) realizovať nové zariadenie
tepelných zariadení. Išlo by len o iluzórne právo, resp. išlo by obsolentné zákonné ustanovenie, ktoré
by sa de facto nikdy nemohlo realizovať. Je preto potrebné, k uvedenej problematike pristupovať tak,
aby boli zachované tak práva osoby, ktorá žiada o výstavbu sústavy tepelných zariadení pri zachovaní
oprávnených záujmov odberateľov z iných sústav tepelných zariadení.

26. Taktiež sa správne orgány zaoberali súladom s koncepciou mesta v oblasti tepelnej energetiky.
Skutočnosť, že uvedená koncepcia preferuje centrálne zásobovanie tepla neznamená, že je vytvorenie
novej sústavy tepelných zariadení je apriori vylúčené. Pokiaľ je v nej uvedené, že sa nemajú vydávať
povolenia na výstavbu individuálnych tepelných zdrojov znečistenia ovzdušia tak orgány verejnej správy
vychádzali z toho, že nová sústava nepredstavuje zdroj znečistenia, a to na rozdiel od CZT. Okrem toho
v mieste vybudovania nie je vybudovaná sieť CZT  tak, aby bolo možné sa pripojiť bez vybudovania
pripojenia v dĺžke cca 200 metrov. Správny súd súhlasí s tým, že vybudovanie takéhoto pripojenia za
situácie ako je v prejednávanej veci sa nejaví racionálne a ani v záujme občanov mesta (nový systém
neprodukuje emisie).

27. Správny súd v tomto ohľade poukazuje aj na to, že filozofia Európskej únie v energetike je
postavená na úspore fosílnych palív, znížení primárnej energie paliva a tým aj znížení množstva
znečisťujúcich látok a skleníkových plynov vypúšťaných do ovzdušia. Na dosiahnutie tohto cieľa sú
preferované a podporované obnoviteľné zdroje energie. Centrálne zásobovanie tepla je vo všeobecnosti
preferované z dôvodov, že dokáže efektívne prepájať a udržovať v rovnováhe výrobu a spotrebu,
umožňuje skladovať energiu v čase jej prebytku, implementovať rôzne formy energie, ktoré v meste
vznikajú vrátane obnoviteľných zdrojov, využiť „odpadové“ teplo, ktoré inak uniká v podobe emisií do



ovzdušia, dokáže využiť „odpadové“ teplo, ktoré inak uniká v podobe emisií do ovzdušia. Práve aj
využitie odpadového tepla u konečného spotrebiteľa maximalizuje efektívnosť využitia energie a znižuje
plytvanie energetickými zdrojmi.

28. Vzhľadom na koncepciu novej sústavy tepelných zariadení, ktorá by mala byť postavená na využití
odpadového tepla, a to až v rozsahu 96% potreby objektu sa stierajú vyššie uvedené výhody CZT
v tom zmysle, že samotná novovytvorená sústava tepelných zariadení je založená na efektívnom
využití energie odpadovej energie bez produkovania emisii. Predmetná sústava by znížila plytvanie
energetickými zdrojmi. V danom prípade by samotná nová sústava tepelných zariadení predstavovala
efektívne fungujúci a inteligentný systém, ktorý by bol postavený na využití odpadového tepla, ktoré
by inak bolo vypustené do ovzdušia. Ako konštatovali správne orgány uvedená sústava predstavuje
systém, ktorý sám nebude produkovať emisie, čo by nebolo možné pri jeho napojení na CZT.

29. Ak žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného tak správny súd uvádza, že aj keď
rozhodnutie žalovaného v značnej miere obsahuje prepis toho ako sa prvostupňový orgán vysporiadal
s kritériami stanovenými ust. § 12 ods. 2 zákona, tak uvedené samé o sebe neznamená, že je
nepreskúmateľné. Vzhľadom na to, že žalobca v odvolaní namietal, že sa mesto s týmito kritériami riadne
nevysporiadalo tak ich žalovaný zopakoval a následne sa s nimi v celom rozsahu stotožnil. Žalovaný
sa vysporiadal aj s námietkami ohľadne povinnosti podľa § 21 ods. 3 zákona, otázkou rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove. To, že sa s nimi nevysporiadal tak, ako si žalobca predstavuje, resp. tak ako
žalobca považuje za správne ešte neznamená, že je rozhodnutie nepreskúmateľné. Úvaha žalovaného
k týmto otázkam bola vyjadrená jasne a zrozumiteľne. Okrem toho vzhľadom na záver správneho súdu
ohľadne povinnosti orgánov verejnej správy  vysporiadať sa s ust. § 21 ods. 3 zákona, nie je v konečnom
dôsledku podstatné či sa žalovaný s uvedenou otázkou vysporiadal dostatočne. Správny súd poukazuje
na to, že žalovaný je povinný vyporiadať sa s odvolacími námietkami tak, aby bolo zrejmé aký je jeho
názor na odvolateľom nastolené otázky, a to žalovaný splnil.

30. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonom a správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 191 ods. 1 SSP.

31. Súd rozhodol v zmysle § 175 SSP aj o nároku na náhradu trov konania tak, že úspešnému
žalovanému takúto náhradu nepriznal, nakoľko ju ani nežiadal.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku   j e   m o ž n é   podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,
písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa                § 57 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka,  čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo
sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "05df150a-f022-4f1a-ac3b-212ca9f3943b:c23badbf-a59b-4054-9314-4114ce00ba08", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3019200039.3", "spisova_znacka": "13S/9/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/9/2019 z 11. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3019200039.3"}, {"guid": "5e6bc595-17ff-4501-9f69-fe1b3ecee968:7eec52b3-37db-45c7-9b33-88420376d76d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1015200877.1", "spisova_znacka": "4Sp/45/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sp/45/2015 z 4. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-06-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1015200877.1"}], "citovane_v": []}