{"guid": "05de5ede-babc-4b21-a50c-e8877f5b1aad:ed741b57-c156-4b03-8744-2e2d3f3ce7c9", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4612204974.1", "spisova_znacka": "7Co/238/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/238/2012 z 24. 10. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 24. októbra 2012, sp. zn. 7Co/238/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4612204974.1", "identifikacne_cislo": "4612204974", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Sidónia Sládečková", "sudca_id": 1022, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sidonia-sladeckova-1022", "datum_vydania": "2012-10-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ed741b57-c156-4b03-8744-2e2d3f3ce7c9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4612204974.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2012:4612204974.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2012:4612204974.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/238/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612204974
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4612204974.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM
SLOVENSKO, a. s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, IČO: 47 234 547, proti
odporcovi: X. E., K.. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, o zaplatenie 505,75 eura s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany, zo dňa 14. augusta 2012, č. k. 4C/200/2012
- 55, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal
zaplatenia sumy 505,75 eura spolu s úrokmi vo výške 23,4 % ročne a úrokom z omeškania, ako
nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
Svoje rozhodnutie odôvodnil  ustanoveniami § 48, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, §
457, § 497  Občianskeho zákonníka,  ako aj  zisteným skutkovým stavom. Za preukázané považoval, že
účastníci konania dňa 23. 12. 2005 uzatvorili Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru na zakúpenie
tovaru a  obsahom časti C) žiadosti zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola aj žiadosť odporcu
o poskytnutie úverového rámca vo výške 663,88 eura (20.000,-Sk) a vydanie úverovej karty. Rovnako
mal za preukázané, že navrhovateľ odporcovi vydal úverovú kartu a poskytol mu úverový rámec vo
výške 663,88 eura, z ktorého odporca vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 2.092,37 eura. V
dôsledku nesplácania úveru navrhovateľ listom zo dňa 22. 07. 2011 odstúpil od úverovej zmluvy v časti
týkajúcej sa úverovej karty s tým, že úver sa stal splatným  v celom rozsahu ku dňu 31. 08. 2011. Odporca
do odstúpenia od zmluvy zo strany navrhovateľa zaplatil sumu v celkovej výške 2.616,78 eura a po
odstúpení od zmluvy ešte sumu 328 eur. S poukazom na uvedené súd konštatoval, že navrhovateľovi,
ktorý poskytol odporcovi spotrebiteľský úver, vzniklo v dôsledku odstúpenia od zmluvy právo na vrátenie
bezdôvodného obohatenia zo zrušenej zmluvy, t.j. na vrátenie poskytnutého plnenia. Keďže v konaní
bolo preukázané, že odporca vrátil viac ako mu bolo poskytnuté, a teda že na jeho strane nedošlo
k bezdôvodnému obohateniu plnením bez právneho dôvodu, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný,
náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel



k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že odporca poskytnutý
úver a včas nesplácal, pričom odporca uhradil navrhovateľovi na splátkach úveru len časť dlžnej sumy
vo výške 2.616,78  eura do odstúpenia od úverovej zmluvy a 328 eur po odstúpení od úverovej
zmluvy podľa predloženého potvrdenia o prijatých splátkach, ktoré navrhovateľ použil v súlade s
bodom IV.-3.-1. Všeobecných úverových podmienok na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa
zmluvy o úvere. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany odporcu navrhovateľ dňa 22.
07. 2011 čiastočne odstúpil od úverovej zmluvy, ktoré odstúpenie bolo odporcovi doručené dňa 26.
07. 2011  a dňa 31. 08. 2011 odstúpenie nadobudlo účinnosť a dlh odporcu sa stal splatný v celom
rozsahu. Vzhľadom na uvedené dlh odporcu voči navrhovateľovi predstavuje sumu 505,75  eura spolu
s príslušenstvom.  Nesúhlasil s názorom súdu, že po jeho odstúpení od úverovej zmluvy sa zmluva
zrušila od začiatku, v dôsledku čoho zanikli všetky práva a povinnosti a navrhovateľovi vzniklo právo
na vrátenie bezdôvodného obohatenia zo zrušenej zmluvy, pretože v otázke odstúpenia od úverovej
zmluvy a jeho účinkov bolo potrebné, keďže ide tzv. absolútny obchod, vychádzať z právnej úpravy ust.
§ 344 Obchodného zákonníka a osobitnej právnej úpravy odstúpenia pri úverových zmluvách podľa §
506 Obchodného zákonníka, ako aj z dohody strán v zmysle všeobecných úverových podmienok. Z
uvedených zákonných a zmluvných dojednaní bolo podľa názoru navrhovateľa zrejmé, že odstúpením
od úverovej zmluvy zo strany navrhovateľa nedošlo k zrušeniu úverovej zmluvy od počiatku a ani k zániku
všetkých práv a povinností z tejto úverovej zmluvy, keďže navrhovateľ bol aj po odstúpení oprávnený
požadovať od odporcu splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva. Mal za to, že v danom prípade
neobstojí ani úvaha súdu o prípadnej prednosti právneho režimu odstúpenia podľa ust. § 48 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka pred režimom odstúpenia podľa  Obchodného zákonníka z dôvodu, že je to pre
spotrebiteľa výhodnejšie. . Zastal názor, že v danom prípade bolo potrebné prihliadnuť aj na ust. § 407
ods. 3 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie
účinky uznania dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Mal za to,
že v konaní preukázal dostatočne oprávnenosť žalovaného nároku a v priebehu konania riadne označil
a založil do spisu všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím splnil svoju dôkaznú
povinnosť vyplývajúcu z ust. § 79 ods. 1 OSP.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný  dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)
a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal vec podľa §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení
si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP, a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolanie navrhovateľa nie je opodstatnené, preto v zmysle §
219 ods. 1 OSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.

V prejednávanej veci, podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav,
z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a preto
s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané navrhovateľom
v ním podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne posúdil čiastočné
odstúpenie navrhovateľa od úverovej zmluvy v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka upravujúcich odstúpenie od zmluvy, pretože v danom prípade išlo medzi účastníkmi o
vzťah spotrebiteľský, pretože predmetnú zmluvu uzatváral navrhovateľ ako dodávateľ a odporca
ako spotrebiteľ. Takýto právny vzťah je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý nie je možné
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Napokon aj v záhlaví žiadosti Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru zo dňa 23. 12. 2005 je uvedené, že ide o návrh na uzavretie zmluvy v zmysle
§ 43a Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd uvádzať, že na tomto závere nič nemení
ust. bodu I.- 2. Všeobecných podmienok navrhovateľa, ktoré dojednania treba považovať za neplatné.
Zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách
a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky



poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo novelizované
ust. §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka  od účinnosti tohto zákona t. j. 1. januára 2008 a podľa § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Keďže ustanovenie 879j zák. č. 568/2007 Z. z. výslovne
uvádza, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom
2008; treba posudzovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za zmluvu spotrebiteľskú a vzťah
aj napriek tomu, že všeobecné zmluvné podmienky v bode 1. - 2. Úvodné ustanovenia odkazujú
na ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Napokon je treba uviesť, že aj na tlačive použitom
navrhovateľom nazvanom ako Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru je uvedené ust.
§ 43a Občianskeho zákonníka. Iba odkaz na ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka uvedený vo
Všeobecných podmienkach, ktoré sú inak písané drobným, voľným okom takmer nečitateľným písmom,
o ktorých je možné  dôvodne pochybovať, či sa s nimi mal odporca možnosť skutočne oboznámiť a v nich
sa aj relevantne zorientovať, nie je možné považovať za individuálnu dohodu zmluvných strán o použití
príslušných noriem Obchodného zákonníka. Navrhovateľovi totiž nič nebránilo uviesť takéto dojednanie
priamo v tlačive použitom navrhovateľom nazvanom ako Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského,
kde je však iba odkaz na ust. § 43a Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nemohol
prihliadnuť ani na ust. § 407 Obchodného zákonníka ako sa domáhal navrhovateľ v podanom odvolaní,
pretože v danom prípade má odporca postavenie spotrebiteľa.

Odvolací súd právny záver  prvého stupňa o tom, že navrhovateľovi po odstúpení od úverovej zmluvy,
ktorá sa v zmysle ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka zrušila s účinkami od začiatku (ex tunc),
vzniklo právo na vrátenie poskytnutého plnenia titulom bezdôvodného obohatenia, považuje za správny.
V súvislosti s bezdôvodným obohatením tak vznikla povinnosť odporcovi vrátiť navrhovateľovi  sumu
získaného majetkového prospechu, ktorý však platbami v období od 16. 10. 2006 do 26. 11. 2010 a
platbami dňa 07. 10. 2011, 18. 10. 2011 a 21. 11. 2011 navrhovateľovi  uhradil úhrnom sumu 2.944,78 77
eura (sumu 2.616,78 eura uhradil do odstúpenia od úverovej zmluvy a sumu 328 eur uhradil po odstúpení
od úverovej zmluvy), t. j. sumu vyššiu ako bola výška získaného majetkového prospechu (2.092,37 eura
- suma odfinancovaná odporcovi zo strany navrhovateľa). Súd prvého stupňa preto  správne postupoval,
keď  návrh  navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Vzhľadom k tomuto záveru, odvolací
súd sa nezaoberal ďalšími dôvodmi a argumentáciami navrhovateľom uvedenými v písomne podanom
odvolaní.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
napriek tomu, že bol v odvolacom konaní úspešný, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnil a z obsahu spisu odvolací súd nezistil, že by mu nejaké trovy v súvislosti s odvolacím konaním
vznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/200/2012", "guid": "f466d979-ffd4-404d-8928-c0fb356b0030:e0a47510-2b26-48b2-99b7-a1a6a201d6f3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}