Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Saz/26/2012 z 29. 5. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. mája 2012, sp. zn. 9Saz/26/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1012200660.2 Krajský súd Bratislava | 9Saz/26/2012 | ECLI:SK:KSBA:2012:1012200660.2 | 2012-05-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle, § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z., § 8 zákona č. 480/2002 Z. z., § 2 zákona č. 480/2002 Z. z., § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z., OSP, § 250q ods. 2 písm. d) OSP, § 250j OSP, SP, § 47 ods. 1 SP, § 47 ods. 3 SP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a50089b-ca65-4511-9188-7b6ccffc2410 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1012200660.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Saz/26/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200660
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200660.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
pána M. Q. F., staršieho ako 18 rokov, ID osoby: XXXXXX, štátneho príslušníka U. H. Y. (Ď. J. U.), podľa
vlastného udania v zahraničí bytom naposledy ulica S., R. P. U. S., S.Á., V. S., U., aktuálne s miestom
pobytu V. I. Q. Ú. Q. B.I. W. Y. Y., zastúpeného pani JUDr. Dášou Knoškovou, pracovníčkou Slovenskej
humanitnej rady so sídlom Páričkova 18, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo
dňa 28.3.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-569-29/PO-Ž-2011 zo dňa 24.2.2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-569-29/PO-Ž-2011 zo dňa
24.2.2012:

1/ p o t v r d z u j e vo výroku o neudelení azylu,

2/ z r u š u j e vo výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany z dôvodu ust. § 250j ods. 2 písm. d/
Občianskeho súdneho poriadne a v tejto časti v r a c i a vec odporcovi na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-569-29/PO-Ž-2011 zo dňa 24.2.2012 odporca podľa § 13 ods.
1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil
azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil
tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná
opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z
dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to
vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len Ženevská konvencia) a zo
zákona o azyle. Ďalej uviedol, že v Afganistane existujú krvné pomsty, tieto sú však primárne paštúnskou
tradíciou, pričom však rodina navrhovateľovej priateľky s ktorou mal navrhovateľ predmanželský pomer
a pohlavný styk je pôvodom hazarskej národnosti. Poukázal na skutočnosť, že krvnú pomstu je
možno vyriešiť mierovým kompromisom, že i keď mimomanželský sexuálny vzťah je podľa práva
šarie morálnym zločinom a jeho aktéri môžu čeliť aj formálnemu stíhaniu v danom prípade tomu tak
nebolo, pretože s Talibanom navrhovateľ v tejto súvislosti nikdy neprišiel do konfliktu, pričom rodina
navrhovateľovej priateľky vzniknutú situáciu riešila diskrétne. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o
neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo
zákonných predpokladov jej poskytnutia. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nebol v krajine pôvodu
nikdy trestne stíhaný a nebol mu uložený trest smrti, že mu nehrozí mučenie ani neľudské či ponižujúce



zaobchádzanie a že i napriek všeobecne známej bezpečnostnej situácii v Afganistane je táto situácia
rozdielna v jeho jednotlivých provinciách, pričom osobitne vyhodnotil situáciu v provincii Kábul, odkiaľ
navrhovateľ pochádza Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré
sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok
- návrh zo dňa 28.3.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že
odporcove zistenia skutkového stavu sú v rozpore s obsahom spisu a že odporca vec nesprávne posúdil
po právnej stránke a že rozhodnutie nie je náležite odôvodnené. Vo vzťahu k výroku o neudelení
azylu poukázal na existenciu krvnej pomsty v Afganistane, osobitne s poukazom na mimomanželský
sexuálny styk navrhovateľa s jeho priateľkou. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany opätovne
poukázal na hrozbu neľudského zaobchádzania či smrti s poukazom na jeho mimomanželský vzťah,
ako aj na nepriaznivú bezpečnostnú situáciu v Afganistane. Súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia
pojednávania.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 19.4.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť, pričom sa stotožnil tak s výrokmi, ako aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
Súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez
pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.) ako miestne a vecne
príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom
znení) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je
potrebné potvrdiť ako vecne správné vo výroku o neudelení azylu, avšak zrušiť výrok o neposkytnutí
doplnkovej ochrany a v tejto časti vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.

Súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie správami, obsahovo zameranými na výskyt prípadov
krvnej pomsty v oblasti mesta Kábul z dôvodu zneuctenia mladej ženy. Z vyhľadaných správ
sa nepodarilo zistiť existenciu krvnej pomsty v oblasti Kábulu. Zo zdroja Herald Sun 9.1.2011,
www.aktualne.centrum.cz 22.5.2012 je zjavné, že v provincii Uruzgan
došlo k ohrozeniu mladého nemanželského páru v dôsledku krvnej pomsty, resp. v provincii Ghazni k
ukameňovaniu a zastreleniu matky s dcérou za údajné cudzoložstvo.

Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom
prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-569/PO-Ž-2011. Z jeho obsahu o. i. zistil, že navrhovateľ
požiadal o azyl 28.11.2011 z dôvodu, že bol políciou zadržaný na slovenskom území v dôsledku čoho
nevidel iné východisko, ako požiadať o azyl. V priebehu vstupného pohovu už uviedol ako dôvod svojho
odchodu z Afganistanu skutočnosť, že asi dva mesiace pred jeho odchodom sa začal tajne stretávať s
mladou a slobodnou ženou menom Fereshta v dome v ktorom bývala so svojou rodinou. Opakovane
medzi nimi došlo k pohlavnému styku. V jednom prípade ich „videl“ jeden z jej bratov v dôsledku
čoho bol navrhovateľ raz (päť dní pred jeho odchodom) zbitý bratmi jeho priateľky, pričom ho vyzvali
k tomu, aby sa s ich sestrou zosobášil. Navrhovateľ s tým súhlasil, jeho otec so svadbou nesúhlasil -
zistil že Fereshta je dievča „voľnejších mravov“. Keď sa o tom dozvedela rodina Fereshty, začala sa
navrhovateľovi vyhrážať, nakoľko došlo k zneucteniu ich rodiny, že ak si ju navrhovateľ nevezme za
ženu, zabijú ho. Následne otec navrhovateľa rozhodol, že navrhovateľ musí vycestovať do zahraničia.
Iné problémy navrhovateľ nemal.

Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky
uvedené v § 8 alebo 10.

Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý



a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.
slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18
rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.

Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,
rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu
alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi
poskytne doplnkovú ochranu.

Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím

1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,

2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo

3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia
počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Podľa ust. § 47 ods. 1 veta prvá zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie
musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade).

Podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na
ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel
k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku.

Vo vzťahu k potvrdeniu výroku o neudelení azylu:

Podľa názoru súdu námietky o rozpore zisteného stavu veci s obsahom spisu, resp. o nesprávnom
právnom posúdení veci nie sú dôvodné. Odporca s poukazom na navrhovateľov dôvod jeho žiadosti o
azyl, resp. opis udalostí, ktoré predchádzali jeho odchodu z krajiny pôvodu vyhľadal a do spisu založil
správy z rôznych zdrojov, týkajúce sa aj fenoménu krvnej pomsty v Afganistane.

Podľa názoru súdu tieto námietky nie sú dôvodné. Odporca v rozhodnutí nespochybnil existenciu
udalosti, ktoré predchádzali navrhovateľovmu odchodu z Afganistanu a k otázke krvnej pomsty vyhľadal



a do spisu založil správy, obsahovo zamerané na túto problematiku. Skutočnosť, že na základe takto
zisteného stavu veci navrhovateľovi azyl neudelil však nemôže znamenať, že rozhodnutie o neudelení
azylu je v rozpore s obsahom azylového spisu navrhovateľa, nakoľko odporca svoj právny názor
odôvodnil. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na skutočnosť, že neudelenie azylu je správnym
rozhodnutím odporcu. Je tomu tak preto, lebo udelenie azylu je v zmysle § 8 zákona o azyle
podmienené existenciou (preukázaním) všetkých štyroch predpokladov, obsiahnutých v citovanom
zákonnom ustanovení. Teda musia byť súčasne naplnené: 1/ opodstatnenosť obavy, 2/ obava, 3/
prenasledovanie, 4/ dôvod prenasledovania, spočívajúci v rase, národnosti, náboženstve, zastávaní
určitých politických názorov či v príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Ak by sa príbeh, opísaný
navrhovateľom v priebehu azylového konania aj udial tak, ako to navrhovateľ uviedol, tento dôvod
jeho odchodu nemôže byť dôvodom k udeleniu azylu. Existencia krvnej pomsty v určitých oblastiach
Afganistanu, resp. v určitom afganskom etniku bola síce preukázaná, avšak pokiaľ dôvodom jej vzniku
nie je aspoň jeden z predpokladov § 8 zákona o azyle (rasa, národnosť, náboženstvo, zastávanie
určitých politických názorov či v príslušnosti k určitej sociálnej skupine), udelenie azylu je vylúčené.
V prejednávanej veci dôvodom vzniku krvnej pomsty, ktorá mala byť namierená voči navrhovateľovi,
nebol žiaden z vyššie citovaných dôvodov perzekúcie, ale mimomanželský intímny vzťah navrhovateľa
so slobodnou ženou. Tento dôvod zjavne nie je možné subsumovať pod žiaden z citovaný dôvodov
perzekúcie (§ 8 zákona o azyle). V tejto súvislosti súd poznamenáva, že navrhovateľa v jeho postavení
muža, ktorý mal so slobodnou ženou mimomanželský intímny vzťah nie je možné zaradiť do určitej
sociálnej skupiny v zmysle zákona o azyle a to z dôvodu že „postavenie“ navrhovateľa nekorešponduje
s charakteristikou určitej sociálnej skupiny, ktorá je obsiahnutá v ust. § 19a ods. 4 pís. e/ zákona o
azyle. Naviac súd poukazuje tiež na skutočnosť, že navrhovateľ v priebehu konania pred odporcom
ani neprezentoval svoje obavy vo vzťahu k jeho odchodu z Afganistanu, nakoľko uviedol iba to, že o
jeho odchode do zahraničia rozhodol jeho otec, pričom vo vyhlásení ktorým požiadal o azyl sa o tejto
skutočnosti (o krvnej pomste) nezmienil.

Pretože navrhovateľovo postavenie ako muža ktorý mal mimomanželský intímny styk so slobodnou
ženou, v dôsledku čoho sa navrhovateľ cítil byť ohrozený s poukazom na vyhrážky vo či nemu
(v dôsledku krvnej pomsty), nekorešponduje so žiadnym z dôvodov prenasledovania uvedených v
§ 8 zákona o azyle, pričom navrhovateľ v konaní ani neprezentoval existenciu vlastných obáv s
prenasledovania, súd výrok o neudelení azylu navrhovateľovi potvrdil ako správny a zákonný.

Vo vzťahu k zrušeniu výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany:

Po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia tejto časti napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru,
že tento výrok je potrebné zrušiť a v tejto časti vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Predpokladom
neposkytnutia doplnkovej ochrany je neexistencia vážneho bezprávia, ktoré je charakterizované v ust. §
2 písm. f/ zákona o azyle. S poukazom na požiadavku náležitého odôvodnenia rozhodnutia (§47 ods. 3
správneho poriadku) bolo povinnosťou odporcu odôvodniť neposkytnutie doplnkovej ochrany v zmysle v
zákone o azyle uvedenej definície vážneho bezprávia. Odporca tento výrok odôvodnil vo vzťahu k ust. §
2 písm. f/ bod 1. a 3. Neurobil tak však náležitým spôsobom vo vzťahu k bodu 2. tohto ustanovenia. Ako
to zjavné z odôvodnenia rozhodnutia, odporca nepoprel navrhovateľov intímny vzťah k slobodnej žene,
ako ani existenciu krvnej pomsty v určitom afganskom etniku. Krvná pomsta je bezpochyby fenoménom,
ktorý možno charakterizovať ako závažný nehumánny spôsob riešenia problémov odplaty (situácií) v
určitých oblastiach či etnikách Afganistanu, pokiaľ nedôjde v jej dôsledku k zmierlivému usporiadaniu
záležitosti. Podľa názoru súdu za danej situácie sa mal odporca vysporiadať s otázkou, či v prípade
návratu navrhovateľa by sa tento mohol ocitnúť v postavení objektu krvnej pomsty zo strany rodiny
jeho priateľky, čo by mu prípadne hrozilo a či prípadnú hrozbu možno zaradiť do kategórie neľudského
či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu (§ 2 písm. f/ bod 2. zákona o azyle). Odporca sa však
takémuto odôvodneniu vyhol i keď uviedol, že navrhovateľ sa nemôže zbavovať zodpovednosti za svoje
činy.

Pretože odporca nedostatočným spôsobom odôvodnil neexistenciu dôvodov poskytnutia doplnkovej
ochrany vo vzťahu k bodu 2. § 2 písm. f/ zákona o azyle, čím sa tento výrok stal nepreskúmateľným súd



dospel k názoru, že tento výrok napadnutého rozhodnutia odporcu je potrebné zrušiť a vec mu v tejto
časti rozhodnutia vrátiť na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporcu opätovne posúdiť naplnenie či nenaplnenie predpokladov
poskytnutia doplnkovej ochrany, zadovážiť potrebné aktuálne správy o bezpečnostnej situácii v
krajine pôvodu navrhovateľa, prípadne vykonať iný dôkaz a osobitne vyhodnotiť súvislosti dôvodu
navrhovateľovej žiadosti o azyl (krvná pomsta) vo vzťahu k ust. § 2 písm. f/ bod 2. zákona o azyle.
Svoje závery (správnu úvahu) odôvodniť náležitým spôsob tak, aby z odôvodnenia bolo zrejmé, akými
úvahami sa pri vydaní rozhodnutia týkajúceho sa doplnkovej ochrany riadil, ktoré skutočnosti pokladal
za preukázané a ktoré nie a prečo tomu tak je, všetko vo vzťahu k výroku rozhodnutia, ktorý vo veci vydá.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania.

Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený
od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti potvrdzujúcej časti tohto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).

Proti zrušujúcej časti tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).