Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/48/2013 z 27. 2. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 27. februára 2013, sp. zn. 1Co/48/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7212200018.1
Krajský súd Košice | 1Co/48/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7212200018.1 | 2013-02-27 | Uznesenie
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8681aab6-ef0c-4a25-8e95-f05b3608a3d9
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7212200018.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/48/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212200018
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7212200018.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO:
35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava,
proti žalovanému A. I.D., E.. XX.X.XXXX, I. P. X, D., J..Č.. Ú. E. K. K. W. Ú. E. K. J. F. S., L. XX, D.,
za účasti vedľajšieho účastníka konania popri žalovanom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom,
Nám. SNP 7, Stropkov, v konaní o zaplatenie 638,61 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Košice II zo dňa 12.12.2012 č.k. 29C/289/2012-39 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 19,33 euro a
tieto zaplatiť advokátovi JUDr. Ambrózovi Motykovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, žalobcovi a žalovanému nepriznal právo
na náhradu trov konania. Žalobcovi  uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi  trovy konania  vo
výške 117,91 eur v prospech právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v lehote do pätnástich dní odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia  a zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi.

Svoje rozhodnutie o zastavení  konania   odôvodnil s poukazom na ust. § 96 ods. 1,3 O.s.p. keď
uzavrel, že po tom, čo vedľajší  účastník v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu vzniesol
námietku premlčania uplatneného nároku, žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.12.2012 pred
začatím pojednávania zobral podaný návrh  v celom rozsahu  späť  a konanie vo veci žiadal  zastaviť.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta  O.s.p., pretože žalobca zobral návrh späť
a tým procesne zavinil zastavenie konania. Keďže za zastavenie konania zodpovedá žalobca, vznikla
mu povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi popri žalovanom, ktorý
mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 O.s.p.). Žalovaný  si trovy konania
nevyčíslil a ani neuplatnil,  súd prvého stupňa  mu ich preto nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi účelné trovy konania  pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 117,91
eura za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie zo dňa 9.10.2012 á 41,50
eura paušálnej náhrady hotových výdavkov 2 x 7,63 eura a  DPH vo výške 20 % podľa príslušných
ust. vyhlášky č. 655/2004 Z.z., keď uzavrel, že samotná skutočnosť, že  osoba, ktorá má právnické
vzdelanie, resp. spoločnosť, ktorej členmi sú osoby s právnickým vzdelaním nevylučuje, aby sa dala
zastúpiť  advokátom,  pretože aj z obsahu čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vplýva, že každý
má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy
od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.



O vrátení  kráteného súdneho poplatku prostredníctvom príslušného daňového úradu rozhodol podľa
ust.  § 11  ods. 3, 4  a 6 zákona č.  71/1992 Zb. O súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto uzneseniu, jeho výroku  o trovách konania podal včas odvolanie žalobca.  Žiadal, aby
odvolací súd po preskúmaní napadnutého  výroku  tento zmenil a náhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi nepriznal.

Odvolanie odôvodnil tým, že  súd prvého  stupňa vec nesprávne právne posúdil, pretože  vedľajším
účastníkom uplatnené trovy konania nemožno považovať za účelne vynaložené na uplatnenie alebo
bránenie práva, lebo aj keď zákon pripúšťa vstup vedľajšieho účastníka do konania, žalobca nevidí
význam v jeho právnom zastúpení. Zdôraznil,  že združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá
na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho
právneho zastúpenia dochádza k  nadbytočnému navyšovaniu trov konania a jeho nehospodárnosti a
na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ustanovenia § 150 O.s.p.. Paušálny
vstup vedľajšieho účastníka zastúpeného advokátom do konania, v ktorom pre vstup nebol žiaden
dôvod, navodzuje dojem, že jeho účelom nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných
prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Zdôraznil, že argumentácia vedľajšieho
účastníka v súvislosti s dôvodnosťou priznania trov odkazom na ustanovenie § 137 O.s.p. ako aj na
ustanovenia Charty základných práv EÚ  a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ  nemá opodstatnenie,
pretože vedľajší účastník žalovanú  v konaní nezastupuje a označené ustanovenie procesného predpisu
priznáva náhradu hotových výdavkov právnickej osobe, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa
osobitného predpisu, pričom ide najmä o Centrum právnej pomoci.

Vedľajší účastník vo svojom obsahovo rozsiahlom písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal uznesenie
súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť a priznať náhradu odvolacích
trov. Zdôraznil, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinností ako účastník, koná
však iba sám za seba. Právo na zástupcu má z rovnakých dôvodov, z akých ho má aj žalobca,
preto je absurdné, ak žalobca ako účastník konania zastúpený advokátom upiera právo na zastúpenie
advokátom inému účastníkovi.  Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno pritom odvodiť
z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Konanie vo veci bolo zastavené po tom, čo žalobca zobral podaný návrh
späť a to až po ich vstupe do konania, teda ako dôsledok ich aktivity. Účasť vedľajšieho účastníka v
konaní je pre spotrebiteľa efektívna, v zmysle cieľov a účelu, na ktorý je združenie založené. Poukázal
na novelizované ustanovenie § 137 O.s.p., podľa ktorého im výslovne patrí náhrada výdavkov za
zastupovanie advokátom.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku o trovách
konania vedľajšieho účastníka podľa § 212 ods. l, 3 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods.
2 O.s.p.) a konštatuje jeho správnosť. Preto len na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého
uznesenia súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania, s poukazom na odvolacie námietky žalobcu
považuje za potrebné dodať nasledujúce:

Podľa ustanovenia § 137 O.s.p. v  znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa trovy konania
sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov
a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára
a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní
podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za
zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že novelou Občianskeho súdneho poriadku  účinného od 1.1.2012
bola to demonštratívneho výpočtu trov konania doplnená aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá



je oprávnená zastupovať účastníka v konaní podľa osobitného predpisu. Takýmto osobitným predpisom
je aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane  spotrebiteľa.

S poukazom na vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, že sa nemožno stotožniť s argumentáciou
žalobcu o nadbytočnosti a nehospodárnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka len preto, lebo
vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké
práva a rovnaké povinnosti ako účastník, čo je  zrejmé z ust. § 93 ods. 4 O.s.p.. Občiansky súdny
poriadok  v ustanovení § 24 a nasledujúcich umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Procesný predpis upravujúci
občianske súdne konanie vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý
hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom,  sa dal zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu nemala
byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním.  Náklady s tým spojené sú
vždy účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa
zastupovať v konaní advokátom.

Keďže ust. § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a
povinnosti ako účastník, možno z toho vyvodiť záver, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek
hlavný účastník) právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť
si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom. Vedľajšiemu
účastníkovi zároveň vzniká aj právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 ods. 1 O.s.p. patrí
náhrada trov právneho zastúpenia, ktorá mu môže byť priznaná len v prípade, ak právo na náhradu trov
vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného
hľadiska.

Správne preto súd prvého stupňa priznal náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaného a na ich náhradu zaviazal žalobcu, ktorý tým, že zobral podaný návrh na začatie
konania  späť procesne zavinil (§ 146 ods. 2 O.s.p.) , že sa konanie muselo zastaviť.

Z uvedených dôvodov možno konštatovať, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto odvolací súd
postupom podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu
účastníkovi ako vecne správne potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s ustanovením §
224 ods. 1 O.s.p., a úspešnému vedľajšiemu účastníkovi konania na strane žalovaného priznal proti
neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúce z odmeny vo výške
jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny zo sumy 16,60 eura podľa § 14 ods. 3 písm. b/
Advokátskej tarify t.j. 8,30 eura (vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci - hodnoty predmetu odvolacieho
konania 31,37 eura, t.j. namietanej výšky trov konania) + 7,81 eura režijný paušál + DPH 20 % (3,22
eura) spolu 19,33  eura, ktoré podľa ust. § 149 O.s.p. uložil zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho
účastníka.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.