{"guid": "05da7d3c-e0da-45be-a77c-edc188e62777:fb6d9eb7-20c0-4a18-8366-b18706627e7c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018200294.4", "spisova_znacka": "1S/31/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/31/2018 z 16. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. januára 2019, sp. zn. 1S/31/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1018200294.4", "identifikacne_cislo": "1018200294", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Jana Víznerová", "sudca_id": 1320, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-viznerova-1320", "datum_vydania": "2019-01-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1999/175", "nazov": "zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/175", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/175-1999"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb6d9eb7-20c0-4a18-8366-b18706627e7c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018200294.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1018200294.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1018200294.4/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/31/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200294
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018200294.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek
senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej v právnej veci žalobcov: 1. Q. B., bytom J. XXX/
XXX, XXX XX E., 2. P. B., bytom V. XXX/X, XXX XX E., 3. P. V., bytom X. O. 3, XXX XX E., 4. M. D., bytom
I. XXX, XXX XX I., 5. U. K., bytom I. XXX, XXX XX I., právne zastúpení: BIZOŇ & PARTNERS s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava proti žalovanému:
Ministerstvo dopravy a výstavby SR, so sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti: 1/
MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, právne zastúpený:
JUDr. Vladimír Ivančo, Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava, JUDr. Juraj Fuska, Hlavné námestie 5, 811
01 Bratislava, 2/ F. Z., bytom I. XXXX/X, XXX XX B., zastúpený: advokátskou kanceláriou LawService,
s.r.o., Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723 a 3/ Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36,
Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13937/2016/B624-SV/24702/To zo dňa
18.04.2016, v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-
NR-OVBP2-2016/009647-5 zo dňa 01.03.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave konanie vo vzťahu k žalobkyni v 5. rade  zastavuje.

Žalobkyni v 5.rade súd právo na náhradu rov konania  nepriznáva.

Krajský súd v Bratislave žalobu vo vzťahu k žalobcom v 1. až 4. rade  zamieta.

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. - 4. rade nepriznáva.

Pribratým účastníkom konania v 1. a 2. rade súd priznáva voči žalobcom v 1.- 4. rade právo na náhradu
trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

Pribratému účastníkovi  konania v 3.rade súd nepriznáva voči žalobcom v 1. - 4. rade právo na náhradu
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutia správnych orgánov

1. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „Okresný úrad“) rozhodnutím č. OU-
NR-OVBP2-2016/009647-5 zo dňa 01.03.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) v konaní o návrhu
na vyvlastnenie zo dňa 02.02.2016 podaného spoločnosťou MH Invest, s.r.o. Trnavská cesta 100, 825
02  Bratislava (ďalej len „navrhovateľ vyvlastnenia“), na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania



rozhodol tak, že vyvlastnil vlastnícke právo k pozemkom tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti
rozhodnutia v prospech navrhovateľa vyvlastnenia vo verejnom záujme podľa § 108 ods. 2 písm. o)
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) v
spojení s § 4a zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných
investícii a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 175/1999 Z.z.) pre stavbu „Vybudovanie
strategického parku, k. ú. F., I., L., E., I., G.“.

2. Žalobcovia podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti citovanému rozhodnutiu Okresného
úradu o vyvlastnení. V odvolaní konštatovali názor, že rozhodnutie Okresného úradu o vyvlastnení
je v rozpore so zákonom v tom, že výroková časť prvostupňového rozhodnutia neobsahuje určenie
predmetu vyvlastnenia, rozsahu vyvlastnenia a určitým spôsobom vyjadrený spôsob úhrady náhrady za
vyvlastnenie, keď rozhoduje o poukázaní náhrady na depozitný účet SPF, výsledok vyvlastňovacieho
konania nie je jednoznačný a určitý, okresný úrad bez náležitého odôvodnenia zamietol ich námietku
ohľadom ich vôle k dohode s navrhovateľom vyvlastnenia. Poukázali, že bez náležitého špecifikovania
súdnych konaní, ktorých právoplatné skončenie je podmienkou pre vyplatenie náhrady, je tak
rozhodnutie o vyvlastnení neurčité a aj samotný depozit je vzhľadom na neurčitosť úpravy sporný.
Vzhľadom na uvedené žiadali, prvostupňové rozhodnutie o vyvlastnení zrušiť.

3. Okresný úrad v súlade s § 56 Správneho poriadku listom č. OU-NR-OVBP2-009647-7 zo dňa
21.03.2016 oboznámil navrhovateľa vyvlastnenia s obsahom podaného odvolania  a umožnil mu vyjadriť
sa k veci. K veci sa nevyjadril. Okresný úrad listom č. OU-NR-OVBP2-2016/009647 zo dňa 14.04.2016
odvolaním napadnuté rozhodnutie spolu so spisovým materiálom týkajúcim sa veci predložil žalovanému
na rozhodnutie o odvolaní v súlade s § 57 ods. 2 Správneho poriadku.

4. Žalovaný o podanom odvolaní rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím č. 13937/2016/B624-
SV/24702/To zo dňa 18.4.2016 tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil rozhodnutie
Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/009647-5 zo dňa
01.03.2016 tak, že vo výroku rozhodnutia sa mení:

na strane č. 2 rozhodnutia ods. 2, ktorý znie nasledovne:
„nakoľko na Okresnom súde v Nitre prebiehajú súdne konania o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, katastrálne územie E., parcely registra C., parc. č.
XXXX žalobca P. V. č. súdneho konania 25C/483/2015, parc. č. XXXX žalobca Q. B. č. súdneho konania
17C/490/2015, parcela č. XXXX žalobca P. B. č. súdneho konania 16C/106/2015, parcela č. XXXX
žalobkyňa M. D. č. súdneho konania 25C/516/2015, parcela č. XXXX/X žalobkyňa U. K. č. súdneho
konania 18C/532/2015, parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX/X sú predmetom súdneho
konania na Okresnom súde Bratislava I č. súdneho konania 14C/271/2015 žalobkyňa X. F., Okresný
úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky vymedzil okruh účastníkov konania podľa ust. § 113a ods.
1 písm. c) stavebného zákona“.

Na strane č. 2 ods. 4, ktorý znie nasledovne:
„Náhradu uhradí spoločnosť MH Invest, s. r. o., Trnavská cesta 100, 821 01  Bratislava do 21 pracovných
dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na depozitný účet Slovenského pozemkového
fondu IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXXXXXXXXXX s uvedením poznámky pre prijímateľa platby č.
rozhodnutia OU-NR-OVBP2-2016/009647-5 k. ú. E.. Slovenský pozemkový fond vyplatí jednotlivé časti
náhrady za vyvlastnenie jednotlivých pozemkov tomu, o kom bude právoplatne rozhodnuté, že bol v
čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. E. zapísaných
na LV  č. XXXX, parcely registra „C.,
parc. č. XXXX o výmere 5146 m2, náhrada 77 756,06 eura,
parc. č. XXXX o výmere 3566 m2, náhrada 53 882,26 eura,
parc. č. XXXX o výmere 3566 m2, náhrada 53 882,26 eura,
parc. č. XXXX/X o výmere 2667 m2, náhrada 40 298,37 eura,
parc. č. XXXX o výmere 3003 m2, náhrada 45 375,33 eura.
V ostatných častiach prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

5. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo
verejnom záujme formou vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je možné výlučne pri
kumulatívnom splnení zákonných podmienok. Ako vyplýva z predloženého spisového materiálu vo veci,



okresný úrad po preskúmaní všetkých priložených dokladov a po vyhodnotení návrhu navrhovateľa
vyvlastnenia zistil, že boli splnené zákonom ustanovené podmienky na vyvlastnenie vlastníckeho
právo a na základe uvedeného vyvlastnil vlastnícke právo tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti
prvostupňového  rozhodnutia v prospech navrhovateľa vyvlastnenia vo verejnom záujme podľa §
108 ods. 2 písm. o) Stavebného zákona v spojení s § 4a zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícii a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov pre stavbu „Vybudovanie strategického parku, k. ú. F., I., L., E., I., G.“ (ďalej v
texte aj „stavba“).

6. Konštatoval, že verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci vyvlastňovacieho konania o
určitej otázke, je predmetom správnej úvahy a zisťuje s v priebehu konania na základe zvažovania
najrôznejších partikulárnych záujmov. Stavebný zákon v  § 108 ods. 2 vyjadruje, že verejný záujem
možno skúmať vo vzťahu k zákonom umožnenému účelu, tzn. že najprv musí existovať účel vyvlastnenia
a až vo vzťahu k nemu sa skúma, či účel vyvlastnenia je vo verejnom záujme vzhľadom na okolnosti,
najmä, či  verejný záujem prevažuje nad oprávnenými záujmami existujúceho vlastníka.

7. Okresný úrad pri skúmaní existencie/preukázania verejného záujmu na vyvlastnení predmetného
pozemku ako podklad zohľadnil Osvedčenie o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa
13.07.2015 vydané Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky v znení doplnenia Osvedčenia pod
č. 208001/2015-1000-35613 schváleného uznesením vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21.07.2015 (ďalej
len „osvedčenie“). Nevyhnutnosť rozsahu vyvlastnenia bola preukázaná vydaním osvedčenia.

8. Išlo o investíciu významne ovplyvňujúcu objem výroby a zamestnanosť, o ktorej rozhodla vláda SR,
že je investíciou vo verejnom záujme, t. j. jej význam sa prejaví v ekonomike Slovenskej republiky v
sociálnej sfére zvýšením zamestnanosti, či objemu výroby a taktiež v exportnej schopnosti.

9. Verejný záujem na vyvlastnení nehnuteľností pre účely predmetnej stavby bol nespochybniteľný,
všeobecný záujem na uskutočnení predmetnej stavby prináša taký prospech rozhodujúcej časti
spoločnosti, ktorý je v zjavnom nepomere s individuálnym záujmom vlastníka stavbou dotknutej
nehnuteľnosti na jej nerušenom užívaní.

10. Podľa prílohy č. 1 cit. osvedčení sú pozemky KN-C par. č. XXXX o výmere XXXX m2, par. č. XXXX o
výmere 3566 m2, par. č. XXXX o výmere 3566 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 2667 m2 a parc. č. XXXX
o výmere 3003 m2, katastrálne územie E. určené na uskutočnenie predmetnej stavby pre túto stavbu
sú vyvlastňované vo verejnom záujme podľa § 108 ods. 2 písm. o) Stavebného zákona v spojení s § 4a
zákona č. 175/1999 Z. z. v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je daný vyššie cit. osvedčeniami.

11. Konštatoval, že existencia verejného záujmu na vyvlastnení bola preukázaná, a preto potom
nemožno spochybniť ani existenciu verejného záujmu na vyvlastnení pozemkov potrebných na prípravu
územia, ktorú tvoria činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku - výstavba
alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácii, výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy
alebo jej súčastí, výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení
a iné obdobné prípravné činnosti (§ 1 ods. 12 zákona č. 175/1993 Z.z.), na ktorý odkazujú osvedčenia
v čl. I a bez uskutočnenia ktorých stavba nemôže plniť svoju funkciu.

12. V intenciách § 110 ods. 2 Stavebného zákona vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi
územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje,
nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania
priamo vo vyvlastňovacom konaní, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

13. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje Stavebný zákon, je zákon č. 175/1999 Z. z., ktorý v
§ 4a ods. 1 tretia veta, rieši preukazovanie súladu s cieľmi a zámermi územného plánovania vo
vyvlastňovacom konaní pri stavbe, ktorá je významnou investíciou v prípade, ak ku dňu začatia
vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce, alebo ak v schválenom územnom pláne
obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnom
investície. V takomto prípade dokladom, na základe ktorého správny orgán skúma súlad s cieľmi a
zámermi územného plánovania, je osvedčenie o významnej investícii (§ 3 zákona č. 175/1999 Z.z.).



14. Okresný úrad v danom prípade zohľadnil skutočnosť, že na predmetnú stavbu boli vydané citované
osvedčenia, čím bol vo vyvlastňovacom konaní preukázaný súlad s cieľmi a zámermi územného
plánovania podľa § 110 ods. 2 Stavebného zákona v spojení s § 4a ods. 1 zákona č. 175/1999 Z.z.
Stotožnil sa s právnym názorom okresného úradu, že v danom prípade nebolo možné cieľ vyvlastnenia,
teda získanie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom potrebným pre uskutočnenie danej stavby,
dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

15. Navrhovateľ vyvlastnenia je vo vyvlastňovacom konaní povinný preukázať, že vlastník nehnuteľnosti
odmietol dohodu o zmluvnom prevode nehnuteľnosti spôsobom upresneným v § 4a ods. 2 zákona č.
175/1999 Z.z.

16. V danom konkrétnom prípade navrhovateľ vyvlastnenia predložil vyvlastňovanému kúpnu zmluvu a
výzvu na uzatvorenie dohody. Nakoľko k dohode medzi navrhovateľom vyvlastnenia a vyvlastňovaným
nedošlo, navrhovateľ podal návrh na vyvlastnenie.

17. Ako vyplýva zo spisového materiálu okresného úradu - Zápisnica č. OU-NR-OVBP2-2016/009647-3
zo dňa 26.02.2016, vyvlastňovaný sa na ústnom pojednávaní nezúčastnil  a nepodal ani písomné
námietky.

18. Ako vyplýva zo záverov citovanej Zápisnice na ústnom pojednávaní právny zástupca odvolateľov
navrhol uzatvoriť dohodu medzi navrhovateľom vyvlastnenia a pôvodnými vlastníkmi.

19. Námietku týkajúcu sa možnej dohody medzi navrhovateľom vyvlastnenia a pôvodnými vlastníkmi
vyvlastňovaných pozemkov okresný úrad zamietol vzhľadom na to, že na liste vlastníctva, na ktorom sú
zapísané vyvlastňované pozemky, je uvedený ako vlastník F., t. j. pôvodní vlastníci vo vyvlastňovacom
konaní nepreukázali vlastnícke právo k vyvlastňovaným pozemkom. Nakoľko nie sú ukončené súdne
konania, ktoré prebiehajú medzi vyvlastňovaným (F. Z.) a pôvodnými vlastníkmi (odvolateľmi) z dôvodu
určenia vlastníctva k predmetným pozemkom, nie je možné uzatvoriť dohodu, ktorú navrhol právny
zástupca odvolateľov. Ďalej konštatoval, že okresný úrad sa vo svojom rozhodnutí dôsledne v zmysle
zákona vysporiadal s vymedzením predmetu a rozsahu vyvlastnenia ako aj s naložením s náhradou za
vyvlastnené pozemky.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, námietky odvolateľov vyhodnotil ako nedôvodné, okrem
námietky týkajúcej sa špecifikovania súdnych konaní vo výroku rozhodnutia, ktorú považoval za
opodstatnenú, na základe čoho došlo k zmene výroku rozhodnutia. Uviedol, že doklady nachádzajúce
sa v predloženom spisovom materiáli jednoznačne poukázali na to, že vyvlastňovacie konanie bolo voči
účastníkom konania transparentné.

21. Zo spisového materiálu okresného úradu bolo preukázané, že boli všetky písomnosti riadne
doručované v lehotách stanovených zákonom, o čom svedčia doručenky, ktoré tvoria súčasť spisového
materiálu okresného úradu. Na základe uvedeného konštatoval, že výrok rozhodnutia okresného úradu
o vyvlastnení korešponduje s jeho odôvodnením, v ktorom okresný úrad zhrnul a zhodnotil všetky
skutočnosti, ktoré boli pokladom pre výrok rozhodnutia okresného úradu o vyvlastnení vlastníckeho
práva.

II.
Žaloba

22. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.06.2016, sa žalobcovia domáhali zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. 13937/2016/B624-SV/24702/To zo dňa 18.04.2016 a rozhodnutia Okresného úradu Nitra,
odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/009647-5 zo dňa 01.03.2016 a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie.

23. V žalobe uviedli, prvostupňovým rozhodnutím bolo rozhodnuté o vyvlastnení ich vlastníckeho práva
k pozemkom, ktoré boli predmetom tohto konania v prospech navrhovateľa vyvlastnenia  - spoločnosti
MH Invest, s. r. o., na účel výstavby strategického parku v k. ú. F., I., L., E.. I., G.. Proti prvostupňovému
rozhodnutiu podali odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že zmena



sa týkala časti 1/ vymedzenia okruhu účastníkov konania, ktorých žalovaný vymedzil s poukázaním
na súdne konania o určenie vlastníckeho práva vedené na Okresnom súde Nitra a Okresnom súde
Bratislava I, spolu s uvedením žalobcov a spisových značiek jednotlivých konaní, 2/ o spôsobe vyplatenia
náhrady za vyvlastnenie, ktorú žalovaný zmenil tak, že jednotlivé časti náhrady budú Slovenským
pozemkovým fondom vyplatené tomu, o kom bude právoplatne rozhodnuté, že bol v čase vydania
rozhodnutia o vyvlastnení vlastníkom pozemkov, pričom označil jednotlivé pozemky číslami parciel,
výmerou a uviedol výšku prislúchajúcej náhrady.

24. Na základe právoplatnosti napadnutého rozhodnutia bol v katastri nehnuteľností vykonaný záznam
(č. Z 3974/16 a Z 4677/16) o nadobudnutí vlastníckeho práva navrhovateľa vyvlastnenia. Ich pozemky,
ktoré boli predmetom vyvlastnenia, sú tak už v súčasnosti evidované na LV č. XXXX pre k. ú. E. ako
vlastníctvo navrhovateľa vyvlastnenia.

25. Boli názoru, že neboli splnené podmienky pre vyvlastnenie, nakoľko žalobcovia mali záujme
uzatvoriť s navrhovateľom vyvlastnenia dohodu za účelom odpredaja pozemkov, ktoré boli predmetom
vyvlastňovania; na vyvlastnení nie je verejný záujem, resp. jeho existencia nebola žalovaným ani
Okresným úradom náležite preskúmaná a preukázaná; Okresný úrad ani žalovaný dostatočne
nepreskúmali skutočný účel vyvlastnenia a nezaoberali sa otázkou legitimácie navrhovateľa
vyvlastnenia na podanie návrhu na vyvlastnenie; prvostupňové rozhodnutie v spojení s napadnutým
rozhodnutím neobsahuje všetky náležitosti vyžadované Stavebným zákonom; o spôsobe vyplatenia
náhrady za vyvlastnenie bolo rozhodnuté na základe právneho predpisu, ktorý sa na túto vec nevzťahuje;
výška náhrady za vyvlastnenie bola stanovená v rozpore so zákonom; prvostupňové rozhodnutie, ako
aj napadnuté rozhodnutie sú nepreskúmateľné.

26. V žalobe poukázali na znenie § 110 ods. 1 Stavebného zákona a § 4a ods. 1 veta prvá zákona č.
175/1999 Z. z. Citovaná právna úprava vychádza z ústavného princípu obsiahnutého v čl. 20 ods. 4
Ústavy SR a princípu občianskeho práva obsiahnutého v  § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorých je vyvlastnenie vlastníckeho práva až krajným prostriedkom (ultima ratio), ak vlastnícke právo
nemožno nadobudnúť inak, t. j. predovšetkým na základe dohody.

27. Uviedli, že prostredníctvom právneho zástupcu na ústnom pojednávaní dňa 26.02.2016 prejavili
svoj záujem o dohodu a navrhovateľovi vyvlastnenia predložili návrh na dohodu zo dňa 25.02.2016.
Okresný úrad ich námietku zamietol bez náležitého právneho odôvodnenia iba s uvedením, že na liste
vlastníctva predmetných pozemkov je ako vlastník zapísaný F., pričom však zároveň v prvostupňovom
rozhodnutí rešpektoval skutočnosť, že vlastnícke právo k pozemkom je predmetom súdneho sporu a
bol teda oboznámený s tým, že hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností bola spochybnená, a to
natoľko, že súd v týchto prípadoch predbežným opatrením zakázal F. Z. s predmetnými pozemkami
disponovať.

28. S touto námietkou sa žiadnym spôsobom nevysporiadal ani žalovaný v odvolacom konaní, pričom
len zopakoval odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia. Uviedli, že znenie cit. ustanovení zákonov
neuvádza, že cieľ vyvlastnenia je možné dosiahnuť len priamym predajom, ale výslovne hovorí o dohode,
ktorá je širším pojmom ako kúpna zmluva, resp. o inom spôsobe. Síce nemohli uzavrieť zmluvu, ktorou
by umožnili štátu pozemky užívať, keďže formálne bol ako vlastník pozemkov evidovaný v katastri
nehnuteľností F., avšak mohli s navrhovateľom vyvlastnenia uzavrieť dohodu iného typu, ktorou by sa
situácia riešila.

29. Navrhovateľ vyvlastnenia však pre predídenie vyvlastneniu vyvinul jedinú aktivitu, a to pokus o
dohodu s F. Z.. Takýto postup z pohľadu vyvlastnenia ako ultima ratio nie je možné  v žiadnom prípade
považovať za dostatočný pred podaním návrhu na vyvlastnenie. Boli to naopak oni, ktorí vyvinuli snahu o
dohodu, čo preukázali aj na ústnom pojednávaní. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že vyvlastnenie je až krajný
prostriedok a najskôr musí dôjsť k pokusu: a/ o uzatvorenie kúpnej zmluvy podľa § 588 Občianskeho
zákonníka, b/ o uzatvorenie dohody v širšom zmysle podľa § 585 Občianskeho zákonníka. O inú
dohodu ako o uzatvorenie kúpnej zmluvy sa navrhovateľ vyvlastnenia ani nepokúsil a voči žalobcom bol
natoľko arogantný, že na ich návrh ani neodpovedal; nevyužil tak možnosť uzatvoriť dohodu a vyhnúť
sa vyvlastňovaciemu konaniu a úrady túto možnosť ani nepreskúmali, čím porušili zákon.



30. Pre úplnosť považovali za potrebné uviesť, že zámenné zmluvy uzatvorené medzi nimi a F. Z.,
predmetom ktorých bola zámena vyvlastnených pozemkov sú absolútne neplatné. V prípadoch približne
70 obdobných zmlúv príslušné prokuratúry podali protest proti rozhodnutiam katastrálnych úradov o ich
vklade, k čomu priložili rozhodnutie Okresného súdu Trnava, katastrálny odbor č. UP 5/15 a Okresného
úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov č. UPo 24/2016-4/Br, ktorými bolo protestom prokurátora
vyhovené.

31. Krajská prokuratúra v Bratislave sa zaoberala zmluvami medzi nimi a F. Z. a uznala dôvody ich
neplatnosti. Navrhovateľ vyvlastnenia aj správne orgány vedeli, že bežia konania, na základe ktorých sú
zmluvy uzatvárané za skutkovo totožných okolností ako v prípade žalobcov posudzované ako neplatné,
napriek tomu nevyčkali na rozhodnutie ohľadom pozemkov žalobcov a začali (a vykonali) vyvlastňovacie
konanie.

32. Za týchto okolností navrhovateľ vyvlastnenia namiesto vyčkania rozhodnutí príslušných orgánov len
formálne vykonal pokus o dohodu s F. Z.,  o ktorom vedel, že nie je skutočným vlastníkom pozemkov,
namiesto toho, aby oslovil aj žalobcov a pokúsil sa vec riešiť dohodou, ako to pred vyvlastnením vyžadujú
právne predpisy.

33. Žalobcovia zastávajú názor, že okresný úrad v konaní existenciu verejného záujmu na vyvlastnení
riadne nepreskúmal ani na ich námietku. Napriek tomu, že nepreskúmanie existencie verejného záujmu
namietali v odvolaní, žalovaný ju taktiež nepreskúmal.

34. Preskúmanie existencie verejného záujmu je však zákonnou podmienkou pre vydanie rozhodnutia
o vyvlastnení. Poukázali na znenie § 4a ods. 1 veta prvá zákona                      č. 175/1999 Z.z. a
§ 108 ods. 2 písm. o) Stavebného zákona. Okresný úrad len formalisticky uviedol, že ak bolo vydané
osvedčenie o významnej investícii, tak verejný záujem existuje. Hoci legálna definícia pojmu „verejný
záujem“ neexistuje, ide o objektívnu kategóriu a v zmysle aplikačnej praxe je nesporné, že ide o záujem,
ktorého naplnenie je v prospech a blaho širokej verejnosti Slovenskej republiky.

35. Existencia verejného záujmu preto nie je daná len samostatným rozhodnutím vlády, na ktorom založili
jeho existenciu správne orgány, pretože toto môže byť dodatočne menené alebo rušené.

36. Správne orgány sú povinné skúmať reálny verejný záujem na vyvlastnení vlastníckeho práva vo
vzťahu ku konkrétnym nehnuteľnostiam, teda v tomto prípade reálny význam vyvlastnených pozemkov
pre tento prípad. Reálnu existenciu verejného záujmu na vyvlastnení ich pozemkov tak bolo možné zistiť
len preskúmaním konkrétnej dokumentácie investície Jaguar Land Rover, predovšetkým zmluvných
záväzkov medzi automobilkou a Slovenskou republikou. Pre zhodnotenie existencie verejného záujmu
na vyvlastnení ich pozemkov je potrebné presne identifikovať, akú úlohu zohrávajú tieto konkrétne
pozemky v realizácii investície a tým aj v tvrdenom verejnom záujme štátu na ich vyvlastnení. Ani
okresný úrad, ani žalovaný však takýmto spôsobom existenciu verejného záujmu nepreskúmali, a preto
ich závery o jeho existencii nie sú dostatočne predložené.

37. Žalovaný sa navyše ich námietkou bližšie vôbec nezaoberal a zopakoval len odôvodnenie okresného
úradu z prvostupňového rozhodnutia. Žiadnym spôsobom sa nezaoberal ani ich návrhom na doplnenie
dokazovania a preskúmanie relevantnej dokumentácie týkajúcej sa investície. Preto opätovne navrhujú
ako dôkaz pripojiť všetku dokumentáciu vzťahujúcu sa na podmienky tejto investície a preskúmať, či z
nich vyplýva verejný záujem na vyvlastnení.

38. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že jednou zo zákonných podmienok vyvlastnenia, ako aj povinnou
náležitosťou rozhodnutia o vyvlastnení je preskúmanie účelu vyvlastnenia, ktorý sú správne orgány
povinné skúmať ex offo. Podľa rozhodnutia o vyvlastnení je účelom vyvlastnenia vybudovanie
strategického parku. Zo znenia prvostupňového rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia, je však
zrejmé, že ani jeden zo správnych orgánov bližšie účel vyvlastnenia neskúmal.

39. Z vyjadrení príslušných orgánov je však, podľa žalobcov, dlhodobo známe, že pozemky majú slúžiť
pre účel prevádzky výrobného závodu automobilky Jaguar Land Rover, teda nie pre účely navrhovateľa
vyvlastnenia. Navrhovateľ vyvlastnenia plní takpovediac realitnú činnosť, keď pozemky skupuje za
účelom ich odpredaja automobilke. Táto realitná činnosť však nie je právnym a priamym účelom



vykupovania a vyvlastňovania nehnuteľností a ako účel vyvlastnenia je nutné aj v rozhodnutiach o
vyvlastnení uvádzať účel skutočný, ktorým je prevádzkovanie závodu Jaguar Land Rover.

40. Vyvlastniť sa má v zmysle zákona na návrh osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel,
na ktorý sa vyvlastňuje, teda v tomto prípade je osobou oprávnenou na podanie návrhu na vyvlastnenie
automobilka Jaguar Land Rover. Osvedčenie vydané navrhovateľovi vyvlastnenia v tejto veci pre účel
zabezpečenia prípravy územia k významnej investícii neznamená, že navrhovateľ vyvlastnenia je zo
zákona oprávnený podať návrh na vyvlastnenie.

41. Toto právo má Jaguar Land Rover, pre účely ktorého sa pozemky vo verejnom záujme vyvlastňujú.
Vzhľadom na vyššie uvedené namietali, že ani okresný úrad ani žalovaný riadne nepreskúmali účel, na
ktorý sa ich pozemky vyvlastňujú a skutočnosť, kto je oprávnený podať návrh na vyvlastnenia pozemkov
pre tento skutočný účel. Upriamili pozornosť, že rozhodnutie o vyvlastnení nemá všetky náležitosti
vyžadované zákonom, pričom tieto nedostatky na ich námietku neodstránil ani žalovaný v odvolacom
konaní. Žalobcovia sú názoru, že v rozhodnutí o vyvlastnení absentuje určito, presne a zrozumiteľne
špecifikovaný predmet vyvlastnenia, rozsah vyvlastnenia, spôsobom vyplatenia náhrady za vyvlastnenia
a poučenie o možnosti požiadať o jeho zrušenie. Napadnuté rozhodnutie síce malo špecifikovať aspoň
spôsob vyplatenia náhrady za vyvlastnenie, ani žalovaný však túto zákonnú náležitosť nevyjadril určito a
zrozumiteľne. V tejto súvislosti poukázali na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutie
NS SR sp. zn. 5Sž/66/1998 (č. zbierky                   R 108/1999); rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžo/157/2008
alebo sp. zn. 8Sžf/58/2012.

42. V prípade rozhodnutí o vyvlastnení je nepochybne potrebné na požiadavke absolútnej presnosti,
určitosti a zrozumiteľnosti rozhodnutí trvať o to viac, že v prípade vyvlastnenia ide o jeden z najväčších
zásahov do vlastníckeho práva garantovaného Ústavou SR, ktorá takýto zásah zároveň pripúšťa len vo
výnimočných prípadoch pri splnení striktne stanovených podmienok.

43. Vzhľadom na znenie výrokovej časti prvostupňového, ako aj napadnutého rozhodnutia mali za
zrejmé, že tieto nevyhovujú požiadavke určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti, a to hneď z viacerých
dôvodov.

44. V prvom rade, podľa žalobcov, absentuje určenie predmetu vyvlastnenia spôsobom vylučujúcim
akúkoľvek pochybnosť. Prvostupňové rozhodnutie síce obsahuje označenie pozemkov číslom parcely,
číslom LV, výmerou atď., nešpecifikuje však katastrálne územie, v ktorom sa pozemky nachádzajú, bez
čoho nie je možné pozemky identifikovať. Uvedenie katastrálneho územia len v záhlaví nie je dostatočné.
Napadnuté rozhodnutie tento nedostatok žiadnym spôsobom neodstránilo a žalovaný sa k tejto námietke
ani žiadnym spôsobom nevyjadril.

45. Ďalšou chýbajúcou náležitosťou je určenie rozsahu vyvlastnenia spôsobom vylučujúcim pochybnosť.
Prvostupňové rozhodnutie neuvádza, že vlastnícke právo k pozemkom sa vyvlastňuje v celom rozsahu
a navyše z neho ani nevyplýva, že by okresný úrad akýmkoľvek spôsobom skúmal, v akom rozsahu je
vyvlastnenie nevyhnutné. Ani tento nedostatok žalovaný v napadnutom rozhodnutí neodstránil.

46. Správne orgány sa teda vôbec nezaoberali otázkou, v akej miere je vyvlastnenie pozemkov
nevyhnutné. Na tento účel boli pritom povinné skúmať, kde presne sa pozemky nachádzajú a akú úlohu
majú v budúcom závode a či sú vôbec skutočne potrebné pre jeho výstavbu. Správne orgány nemôžu
vychádzať len z toho, že navrhovateľ vyvlastnenia „ukázal prstom“ na pozemky, ktoré údajne potrebuje a
bez ďalšieho ich vyvlastniť. Povinnosťou úradu bolo identifikovanie všetkých vyvlastňovacích pozemkov
a posúdenie, či je nevyhnutné ich vyvlastniť na dosiahnutie jeho účelu vyvlastnenia. To sa však nestalo.
Ak by tieto pozemky mali napr. slúžiť len ako priestor medzi jednotlivými stavbami závodu, alebo ako
okrasná zeleň pred závodom, ich vyvlastnenie by nepochybne nebolo nevyhnutné a ich využívanie
mohlo byť riešené napr. nájomnou zmluvou. Keďže správne orgány mieru nevyhnutnosti vyvlastnenia
riadne nepreskúmali, sú rozhodnutia v tejto časti nepreskúmateľné.

47. Treťou chýbajúcou náležitosťou bolo určenie spôsobu úhrady náhrady za vyvlastnenie, prvostupňové
rozhodnutie v tomto ohľade uviedlo len odkaz na § 111 ods. 4 Stavebného zákona (hovoriaci o poukázaní
náhrady na depozitný účet SPF z dôvodu existencie súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam), avšak predmetné súdne konania žiadnym spôsobom nešpecifikovalo.



48. Napadnuté rozhodnutie síce v časti vymedzenia okruhu účastníkov vyvlastňovacieho konania
doplnilo špecifikáciu súdnych sporov vedených žalobcami, avšak v časti o spôsobe vyplatenia náhrady
neuviedlo výslovne, že vyplatenie jednotlivých častí náhrady za vyvlastnenie, je viazané na výsledok
týchto konkrétnych súdnych konaní.

49. Žalobcovia preto opätovne poukázali na svoju námietku, že vlastnícke právo k predmetných
pozemkom, prípadne právne úkony s ním nakladajúce, môžu byť predmetom aj ďalších konaní, a
preto je predmetné súdne konania potrebné určito a zrozumiteľne špecifikovať aj priamo v časti
výroku rozhodnutia. Bez náležitého špecifikovania súdnych konaní, ktorých právoplatné skončenie je
podmienkou pre vyplatenie náhrady, je prvostupňové rozhodnutie v spojení s napadnutým rozhodnutím
naďalej neurčité, nerealizovateľné a jeho výkon je časovo neukončiteľný. Takéto rozhodnutie umožňuje
prakticky neobmedzený depozit náhrady na účte SPF, k čomu však neexistuje zákonné zmocnenie a aj
samotný depozit je vzhľadom na neurčitosť právnej úpravy sporný.

50. Správne orgány nielenže neboli vo svojich rozhodnutiach dostatočne určité ohľadom spôsobu
vyplatenia náhrady za vyvlastnenie, ale rozhodli o ňom podľa predpisu, ktorý sa na tento prípad
nevzťahuje. V odvolaní namietali, že prvostupňové rozhodnutie v časti o poukázaní náhrady do depozitu
SPF poukazuje na § 111 ods. 4 Stavebného zákona, ktorý hovorí o nakladaní SPF s náhradou s odkazom
na § 17 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z., ktorý však neexistuje. Cit. zákon neupravuje právomoc SPF
na nakladanie s náhradou za vyvlastnenie v takomto prípade. V zmysle § 17 ods. 2 cit. zákona SPF
prijíma a ďalej nakladá s náhradami za vyvlastnenie pozemkov zistených a neevidovaných vlastníkov
(§ 16 ods. 1 písm. b) a c) zákona), čo však nie je tento prípad.

51. Žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že § 111 ods. 4 Stavebného zákona je nejednoznačný pri
vymedzení pojmu „ súdne konanie“ obdobne ako samotné prvostupňové rozhodnutie. Pri začatí ďalších
súdnych sporov nie je zrejmé, do skončenia ktorého súdneho sporu má náhradu uchovávať SPF.

52. Žiadny právny predpis pritom nedáva SPF právomoc uchovávať náhradu za vyvlastnenie
neobmedzene. Aj v prípade uchovávania náhrad pre nezistených a neevidovaných vlastníkov je doba
uchovávania v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. obmedzená.  Podľa cit. ustanovenia platí,
že SPF vyplatí náhradu za vyvlastnenie, len ak o to vlastník požiada v subjektívnej lehote 3 rokov od
vyvlastnenia, najneskôr však v objektívnej lehote 10 rokov od vyvlastnenia.

53. Keďže na základe svojej účasti v konaní o vyvlastnení majú okamžitú vedomosť, v prípade použitia
tohto ustanovenia by na vyplatenie akejkoľvek náhrady stratili nárok už v prípade, ak by súdne spory
o vlastnícke právo trvali od vyvlastnenia dlhšie ako 3 roky. Bez ohľadu na to, že sa toto ustanovenie
podľa svojho znenia na tento prípad nevzťahuje (nejde o pozemky nezistených alebo neevidovaných
vlastníkov), nie je možné akceptovať ani analogické použitie. Žalovaný sa touto ich námietkou v
napadnutom rozhodnutí nijako nezaoberal a prvostupňové rozhodnutie v tejto časti potvrdil. Z uvedeného
vyplýva, že okresný úrad, ako aj žalovaný v rozhodnutiach podriadili skutkový stav pod právnu normu,
ktorá sa na túto vec nevzťahuje.

54. Pokiaľ ide o cenu pozemkov, uviedli, že z verejne dostupných prostriedkov mali vedomosť, že
pozemky v katastrálnom území E. sú ohodnotené znalcom na cenu     15,11 eura/m2. S touto cenou
by súhlasili aj v prípade uzatvorenia dohody, ak by navrhovateľ vyvlastnenia na ich návrh reagoval.  Až
z článku zo dňa 19.04.2016, t.j. vydanom deň po vydaní napadnutého rozhodnutia sa dozvedeli, že
pozemky vo vlastníctve cirkvi boli ocenené na 42,- eur/m2.

55. Posudok, ktorým boli ocenené ich vyvlastnené pozemky túto skutočnosť nijako nezohľadnil a úplne
ju zamlčal. Vzhľadom na uvedené namietajú, že cena nie je určená v súlade so zákonom (§ 111 ods.
2 Stavebného zákona), keď ich hodnota bola určená v takmer trojnásobne nižšej výške ako pozemky
cirkvi, a to napriek tomu, že k oceňovaniu  pozemkov došlo v tom istom čase, v tom istom mieste a
pozemky sú v porovnateľnej kvalite.

56. Na základe uvedeného žiadali, aby bola preskúmaná skutočná hodnota vyvlastnených pozemkov.
Túto námietku z uvedených dôvodov nemohli uplatniť v správnom konaní, keďže sa o týchto
skutočnostiach nedozvedeli neskôr. Navrhovateľ vyvlastnenia však o týchto skutočnostiach vedel, a



preto s odvolaním sa  na princíp spravodlivosti žiadal súd, aby zákonnosť rozhodnutí preskúmal aj s
ohľadom na túto námietku. Rovnako ako v prípade neurčitosti výrokovej časti správneho rozhodnutia,
považuje Najvyšší súd SR (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sžr/71/2014, sp. zn. 5Sž/66/1998) správne
rozhodnutia s neurčitým odôvodnením za nepreskúmateľné a za potrebné ich zrušiť.

57. Napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, podľa žalobcov, nie je presne určité a
zrozumiteľné ani čo do výroku, ani čo do odôvodnenia, a preto je nevyhnutné ich ako nepreskúmateľné
zrušiť.

III.
Späťvzatie žaloby žalobkyňou v 5.rade
58.Žalobkyňa 5/ podaním zo dňa 17.12.2018 doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.12.2018 zobrala
žalobu späť a žiadala konanie zastaviť a súčasne si náhradu trov konania neuplatnila.

IV.
Vyjadrenie žalovaného
59.Vo vyjadrení k žalobe žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobcovia sú pôvodnými
vlastníkmi vyvlastnených pozemkov, ktorí previedli svoje vlastnícke právo k pozemkom na F. Z.
(vyvlastňovaného) na základe kúpnych alebo zámenných zmlúv, v období júl 2015.

60. V súčasnosti prebiehajú na Okresnom súde Nitra viaceré súdne konania, ktorých predmetom je
určenie vlastníckeho práva k týmto pozemkom, pričom F. Z. má na základe právoplatných uznesení
Okresného súdu Nitra (právoplatné od september - december 2015) o nariadení predbežného opatrenia
zakázané nakladanie s týmito pozemkami.

61. Žalobcovia boli podľa § 113a ods. 1 písm. c) Stavebného zákona účastníkmi
vyvlastňovacieho konania. Okresný úrad pri skúmaní existencie/preukázania verejného záujmu na
vyvlastnení predmetných pozemkov ako podklad zohľadnil Osvedčenie o významnej investícii č.
20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 vydané Ministerstvom hospodárstva SR v znení doplnenia
osvedčenia pod č. 20801/2015-1000-35613 schváleného uznesením vlády SR č. 413/2015 zo dňa
21.07.2015 (ďalej len „osvedčenie“). Nevyhnutnosť rozsahu vyvlastnenia bola preukázaná vydaním
osvedčenia. Podľa Prílohy č. 1 cit. osvedčení sú pozemky KN-C par. č. XXXX o výmere 5146 m2, parc.
č. XXXX o výmere 3566 m2, parc. č. XXXX o výmere 3566 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 2667 m2 a
parc. č. XXXX o výmere 3003 m2, katastrálne územie E. určené na uskutočnenie predmetnej stavby a
pre túto stavbu sú vyvlastňované vo verejnom záujme podľa § 108 ods. 2 písm. o) Stavebného zákona v
spojení s § 4a zákona č. 175/1999 Z.z. v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je daný vyššie cit. osvedčeniami.

62. K neskúmaniu možnosti uzavretia dohody so žalobcami, žalovaný uviedol, že z predloženého
spisového materiálu vyplýva, že podaním zo dňa 25.02.2016, označeným ako „Návrh na dohodu“,
predložil právny zástupca žalobcov navrhovateľovi vyvlastnenia svoj návrh spôsobu dosiahnutia cieľa
vyvlastnenia dohodou. Toto podanie navrhuje uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, kde by
žalobcom ako budúcim predávajúcim (napriek tomu, že v tomto čase neboli vlastníkmi vyvlastňovaných
parciel), bola vyplatená záloha na kúpnu cenu vo výške celej náhrady, ktorú obdrží vyvlastňovaný za
vyvlastnené pozemky. K návrhu na vklad vlastníckeho práva navrhovateľa vyvlastnenia, by  podľa tohto
podania, malo dôjsť po právoplatnom ukončení prebiehajúcich súdnych sporov, ktorých predmetom je
určenie vlastníckeho práva k pozemkom.

63. Uhradená „záloha“ by v tomto čase ostala v advokátskej úschove právneho zástupcu. V tejto
súvislosti poukázal na znenie § 110 ods. 1 Stavebného zákona, § 4a ods. 1, 2 a 3 zákona č. 175/1999
Z.z., z ktorých je zrejmé, že uzatvorenie dohody na dosiahnutie cieľa vyvlastnenia je možné výlučne s
vlastníkom vyvlastňovanej nehnuteľnosti, ktorým bol v rozhodujúcom čase F. Z., aj keď jeho vlastnícke
právo bolo žalobcami napadnuté, neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu,
ktorý by vyvracalo hodnovernosť údajov katastra o jeho vlastníckom práve (§ 70 ods. 1 zákona č.
162/1995 Z.z.).

64. Všeobecne, cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám
(alebo, ak je to pre účel vyvlastnenia postačujúce, obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a



stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a
stavbám).

65. Je nespochybniteľné, že aj pre navrhovateľa vyvlastnenia, ako aj vlastníkov vyvlastňovaných
pozemkov je najoptimálnejším spôsob dosiahnutia tohto cieľa dobrovoľný prevod vlastníckeho práva,
ktorý ale môže byť uskutočnený len s vlastníkom pozemkov.

66. Uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve medzi žalobcami a navrhovateľom vyvlastnenia do doby
ukončenia uvedených súdnych sporov by nijakým spôsobom nemohlo naplniť vyššie špecifikovaný cieľ
vyvlastnenia. Dôležitým faktorom je aj skutočnosť, že nie je možné odhadnúť, v akom časovom horizonte
budú tieto súdne spory ukončené, čo by bolo v rozpore s účelom sledovaným zákonom č. 175/1999
Z.z., a to zefektívniť prípravu a realizáciu významných investícií a rovnako nie je možné prejudikovať
výsledok týchto súdnych sporov.

67. Vzhľadom na to, že žalobcovia neboli v rozhodujúcom čase evidovaní katastrom nehnuteľností ako
vlastníci vyvlastňovaných pozemkov, nebolo možné v súlade so zásadou „nemo plus iuris ad alium
fransferre potest quam ipse habet“ zvažovať dosiahnutie cieľa vyvlastnenia na základe akejkoľvek
dohody s nimi.

68. Rovnako z vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov jednoznačne vyplýva, že uzatvorenie
dohody na dosiahnutie cieľa vyvlastnenia je možné len s vlastníkom vyvlastňovaného pozemku. Okresný
úrad konal so žalobcami ako s účastníkmi konania v súlade s § 113a ods. 1 písm. c) Stavebného
zákona. Okresný úrad vo vyvlastňovacom konaní, vo vzťahu k povinnosti skúmať možnosť dosiahnutia
cieľa vyvlastnenia dohodou, konal v súlade s platnými právnymi predpismi. Vzhľadom na to, že vlastník
vyvlastňovaných pozemkov (F. nebol na základe právoplatných uznesení Okresného súdu Nitra o
nariadení predbežného opatrenia, spočívajúceho v zákaze nakladania s predmetnými pozemkami,
oprávnený uzatvoriť s navrhovateľom vyvlastnenia kúpnu zmluvu, postupoval okresný úrad podľa § 4a
ods. 3 písm. b) zákona č. 175/1999 Z.z., podľa ktorého sa splnenie podmienky vyvlastňovacieho konania,
a to bezvýslednosti pokusu nadobudnúť právo k nehnuteľnosti dohodou nevyžaduje, ak je vlastník
nehnuteľnosti obmedzený v zmluvnej voľnosti rozhodnutím súdu, ktorým sa mu zakazuje previesť
vlastnícke právo k pozemku alebo k stavbe na iného.

69. Žalovaný uviedol, že sa stotožnil s tvrdením žalobcov, že verejný záujem je predmetom dokazovania
v rámci vyvlastňovacieho konania, avšak zároveň nesúhlasil s ich tvrdením, že tak okresný úrad, ako aj
on v danom prípade neurobili, nezdôvodnili verejný záujem na vyvlastnení predmetných pozemkov a za
týmto účelom nevykonali dokazovanie. Verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania
o určitej otázke (napr. vyvlastnení) a správnej úvahy správneho orgánu a zisťuje sa v priebehu konania
na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov.

70. Stavebný zákon v § 108 ods. 2 vyjadruje, že verejný záujem možno skúmať vo vzťahu k zákonom
umožnenému účelu, a teda, že najprv musí existovať účel vyvlastnenia a až vo vzťahu k nemu sa skúma,
či účel vyvlastnenia je vo verejnom záujme vzhľadom na okolnosti, najmä, či verejný záujem prevažuje
nad oprávnenými záujmami existujúceho vlastníka alebo inými verejnými záujmami.

71. Danú skutočnosť potvrdil vo svojom náleze aj Ústavný súd SR sp. zn. PL. ÚS 33/95, na ktorý
poukázal, ako aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci James a ostatní vs. Spojené
kráľovstvo.

72. Uvedeným sa dôsledne riadili vo vyvlastňovacom konaní tak okresný úrad, ako aj žalovaný.

73. Skúmali existenciu verejného záujmu a správnou úvahou dospeli k záveru, že v danom prípade
je preukázaná existencia verejného záujmu na vyvlastnení uvedeného pozemku, a to z dôvodov, že
pri skúmaní splnenia podmienky existencie/preukázania verejného záujmu zistil, že okresný úrad ako
podklad pre existenciu verejného záujmu na vyvlastnení predmetného pozemku správne zohľadnil
Osvedčenie o významnej investícii.

74. Konštatoval, že štát zákonným spôsobom deklaroval, že predmetná stavba je významnou investíciou
a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Zdôraznil, že ide o investíciu významne ovplyvňujúcu objem



výroby a zamestnanosť, o ktorej rozhodla vláda SR, že je investíciou vo verejnom záujme, t.j. jej význam
sa prejaví v ekonomike Slovenskej republiky, v sociálnej sfére zvýšením zamestnanosti, či objemu výroby
a taktiež v exportnej schopnosti.

75. Ide o zámer vlády SR zabezpečiť podmienky na realizáciu ucelených hospodárskych činností, a
to najmä v oblasti priemyslu, služieb, výskumu a vývoja. Verejný záujem na vyvlastnení nehnuteľností
pre účely predmetnej stavby je nespochybniteľný, všeobecný záujem na uskutočnení predmetnej stavby
prináša taký prospech rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý je v zjavnom nepomere s individuálnym
záujmom vlastníka stavbou dotknutej nehnuteľnosti na jej nerušenom užívaní. Je nepochybné, že
verejný záujem implicitne vyplýva z charakteru stavby strategického parku a verejnoprospešného
záujmu jeho investora. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/64,
ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/150/2009. Uviedol, že podmienku verejného
záujmu možno považovať za splnenú, len ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmu
vlastníka, pričom je dôležité, aby takýto záujem bolo možné odôvodniť z cieľov a celkového zmyslu a
podstaty zákona. Mal za to, že v danom prípade je verejný záujem preukázaný v zmysle uvedených
princípov a jeho existencia je náležite zdôvodnená, z čoho plynie, že tvrdenie žalobcov o nedostatočnom
skúmaní existencie verejného záujmu je nedôvodné.

76. K námietke žalobcov ohľadne neskúmania účelu vyvlastnenia uviedol, že možnosť zásahu štátu do
vlastníckych práv vo verejnom záujme formou vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je
možná výlučne pri kumulatívnom splnení zákonných podmienok, ktorých splnenie sú správne orgány
povinné skúmať vo vyvlastňovacom konaní na základe dokladov predložených účastníkmi konania,
pričom správny orgán nie je oprávnený žiadať predloženie akýchkoľvek dokladov nad rámec zákona.

77. Uvedené platí aj vo vzťahu k Investičnej zmluve zo dňa 11.12.2015 uzavretej medzi Jaguar
Land Rover Limited, Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o., Slovenskou republikou a mestom Nitra,
ktorej existencia počas vyvlastňovacieho konania nemohla mať vo vzťahu ku skúmaniu splnenia
podmienok vyvlastnenia tak, ako sú dané zákonom, vplyv na výsledok vyvlastňovacieho konania.
Navrhovateľ vyvlastnenia bol vo výroku prvostupňového rozhodnutia zaviazaný naplniť ním deklarovaný
účel vyvlastnenia, tým, že okresný  úrad uviedol, že podľa § 115 ods. 2 Stavebného zákona s užívaním
vyvlastneného pozemku sa musí začať najneskôr do 2 rokov od nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

78. Zároveň boli účastníci konania poučení o možnom následku nesplnenia tejto podmienky rozhodnutia,
ktorý má právo podať žiadosť o zrušenia prvostupňového rozhodnutia, tak, ako je to uvedené na
strane 5 cit. rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené, považoval za účelové tvrdenia žalobcov o tom, že by
bolo vo vyvlastňovacom konaní potrebné posúdiť, či vzhľadom na existenciu investičnej zmluvy bude
navrhovateľ vyvlastnenia, využívať predmet vyvlastnenia na účel, na ktorý sa vyvlastnil a či Jaguar
Land Rover Limited, nemá byť účastníkom správneho konania. V prípade existencie takejto zmluvy
ide o zmluvný vzťah, ktorý je mimo procesu vyvlastnenia, a ktorý určitým spôsobom rieši budúce
právne pomery zmluvných strán. Uvedené nie je v pôsobnosti správneho orgánu, ktorý vyvlastnenie
uskutočňuje.

79. Žalovaný bol názoru, že prvostupňové rozhodnutie jednoznačne špecifikuje pozemky, ktoré boli
predmetom vyvlastnenia, tak vo výroku, ako aj v odôvodnení, pričom toto vymedzenie je natoľko
jednoznačné a presné, že neexistuje možnosť ani predpoklad rôznej interpretácie zo strany účastníkov
konania, správnych orgánov alebo tretích subjektov. Prvostupňové rozhodnutie jednoznačne vo výroku,
ako aj v odôvodnení špecifikuje účel vyvlastnenia.

80. Účel vyvlastnenia určený v  § 108 Stavebného zákona je viazaný na osobitné zákony z dôvodu,
že účel vyvlastnenia vo verejnom záujme, ako aj ďalšie hmotnoprávne podmienky vyvlastnenia, sú
zakotvené v jednotlivých osobitných zákonoch, ktoré komplexne upravujú problematiku osobitných
druhov stavieb vrátane vyvlastnenia na konkrétne účely, ktoré tvoria predmet ich úpravy.

81. Požiadavka žalobcov, že prvostupňové rozhodnutie by malo obsahovať konkrétnu špecifikáciu, či
na vyvlastnenom pozemku budú stáť stavby, alebo okrasná zeleň, je podľa žalovaného neprimeraná a
presahuje zákonné požiadavky. Vzhľadom na nasledujúce konania, spojené s realizáciou strategického
parku je táto požiadavka aj nereálna.



82. Vo vyvlastňovacom konaní, ktoré predstavuje len štádium prípravy územia, nie je možné s istotou
predpokladať, či v ďalších konaniach nedôjde k zmenám (napr. na základe námietok účastníkov
konania), v dôsledku ktorých dôjde k zmenám pôvodných plánov.

83. Rovnako žalovaný považoval za nedôvodné a zavádzajúce tvrdenie žalobcov, že v prvostupňovom
rozhodnutí absentuje špecifikácia rozsahu vyvlastnenia.

84. Z prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že pozemky sa vyvlastňujú ako celok, teda v
celom rozsahu.

85. Za nepodstatnú považoval aj námietku žalobcov ohľadom absencie určenia spôsobu vyplatenia
náhrady za vyvlastnenie. Prvostupňové rozhodnutie uvádza spôsob  úhrady za vyvlastnenie na str.
2, ods. 3. Na základe námietky žalobcov uplatnenie v odvolacom konaní zmenou prvostupňového
rozhodnutia bližšie špecifikoval a konkretizoval odôvodnenie spôsobu úhrady náhrady za vyvlastnenie.

86. Rovnako ako žalobcovia, ani on nespochybňuje, že v čase, keď prebiehalo vyvlastňovacie konanie,
prebiehali (a podľa dostupných informácií stále prebiehajú) na Okresnom súde Nitra súdne konania
vo veci určenia vlastníckeho práva k vyvlastneným pozemkom. Tieto súdne konania sú presne
špecifikované vo výroku prvostupňového rozhodnutia (na základe zmeny rozhodnutím). Z § 11 ods.
4 Stavebného zákona je jednoznačne zrejmé, že po právoplatnom ukončení súdneho sporu, ktorého
predmetom je vlastnícke právo k vyvlastnenému pozemku, ten, koho súd určil za vlastníka pozemku pred
vyvlastnením, má právo v stanovených lehotách požiadať o vyplatenie náhrady za vyvlastnenie, pričom
vzhľadom na špecifikáciu pozemku aj podľa ich výmery, aj podľa pôvodných vlastníkov, špecifikovanie
súdnych sporov a ich predmetu a ich účastníkov, a vzhľadom na určenie ceny za 1 m2, nie je možné
spochybniť, že v prípade, ak žalobcovia budú oprávnení požiadať o vyplatenie tejto náhrady, bude SPF
na základe prvostupňového rozhodnutia schopný presne určiť jednotlivé náhrady.

87. K námietke žalobcov ohľadne  nesprávneho právneho posúdenia veci a absencie     § 17 ods. 3
zákona č. 180/1995 Z.z., žalovaný uviedol, že rovnako považoval za nejednoznačné vymedzenie pojmu
„súdne konanie“ v § 111 ods. 4 Stavebného zákona, z čoho odvodzuje, že SPF nie je oprávnený nakladať
s touto náhradou za vyvlastnenie.

„Absencia“ § 17 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. je jednoznačnou chybou v písaní, kedy po novelizácii
§ 17 zákona č. 180/1995 Z.z. zákonodarca opomenul upraviť odkaz pod čiarou. Podľa Legislatívnych
pravidiel tvorby zákonov poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho
predpisu; majú informatívnu hodnotu, nemajú teda záväznosť normatívnej časti predpisu. Čo sa týka
neurčitosti pojmu „súdne konanie“ v § 111 ods. 4 Stavebného zákona, tak ako v mnohých ďalších bodoch
žaloby, žalobcov výklad zákona opomína sledovaný účel právneho predpisu. Výklad právnej normy je
objasnenie významu právnej normy z aspektu jej miesta v platnom právnom systému - prináležitosť
interpretovanej normy k určitému druhu právnych noriem a charakteru ich vzťahov k iným právnym
normám, ako aj príslušnosť tejto normy k jednému z právnych odvetví, vrátane verejného či súkromného
práva.

88. Vychádza sa zo zásady, že je neprípustné vykladať len jednotlivú normu, keďže táto je iba umelou
izoláciou. Inak vyjadrené, zmysel napr. zákona sa nedá určiť z jednotlivých jeho ustanovení od seba
izolovaných, ale len z ich súvislosti s ostatnými právnymi predpismi.

89. Žalobcovia vo viacerých miestach kladú požiadavku konkretizácie právnych noriem až na úroveň
individuálnych prípadov, čo nie je len nereálne, ale ani nemôže mať vplyv na toto konanie. Žalobcovia
tvrdia, že by súhlasili s určenou cenou (15,11 eura/m2) aj pri uzatvorení dohody. V nasledujúcich častiach
žaloby už ale toto tvrdenie odvolávajú, pričom nesprávnosť určenia ceny zo strany okresného úradu
odôvodňujú odkazom na článok v TRENDE, podľa ktorého dostal iný subjekt vyššiu cenu za m2.

90. Z priložených uznesení Okresného súdu Nitra vyplýva, že dôvodom, prečo sa žalobcovia ako
pôvodní vlastníci vyvlastnených pozemkov rozhodli podať určovacie žaloby, bola skutočnosť, že svoje
pozemky previedli na F. za podstatne nižšie ceny ako 15,11 eura/m2 (napr. podľa uznesenia Okresného
súdu Nitra sp. zn. 17C/490/2015 predal žalobca Q. B. svoj pozemok za cenu cca 2,93 eura/m2). Bez



ohľadu na tvrdené zavádzajúce úmysly F. Z., z uvedeného vyplýva vôľa žalobcov previesť vlastnícke
právo k pozemkom (bez ohľadu na plánovanú stavbu), nemali teda v úmysle využívať tieto pozemky a
cena určená znaleckým posudkom je aj vzhľadom na uvedené skutočnosti, primeraná.

91. Okresný úrad určil výšku náhrady za vyvlastnenie k vyvlastneným pozemkom podľa § 111 ods. 2
Stavebného zákona na základe znaleckého posudku č. 191/2015. V prípade, ak vo vyvlastňovacom
konaní účastník konania (žalobcovia boli účastníci vyvlastňovacieho konania) namieta výšku náhrady
za vyvlastnenie, s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie, okresný úrad odkáže vyvlastneného
bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v
lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne.

92. Zákon č. 175/1999 Z.z. je vo vzťahu k Stavebnému zákonu lex specialist (§ 4a ods. 1 zákona
č. 175/1999 Z.z.), ktorý upravuje osobitným spôsobom postup správnych orgánov vo vyvlastňovacom
konaní, v prípade, ak účastník vyvlastňovacieho konania uplatní požiadavku na vyššiu náhradu za
vyvlastňovanú nehnuteľnosť (§ 4a ods. 4 zákona                             č. 175/1999 Z.z.) v prípade stavieb,
ktoré sú na základe osvedčenia významnou investíciou.

93. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia zákona č. 175/1999 Z. z., uviedol, že nebol oprávnený v
odvolacom konaní konať a rozhodovať o námietke žalobcov týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie.

94. Zmyslom osobitnej právnej úpravy je zefektívniť proces usporiadania majetkovoprávnych vzťahov,
územného konania, ako aj stavebného konania pri realizácii významných strategických investícií. Postup
podľa zákona č. 175/1999 Z. z., na jednej strane zabezpečuje, aby nedošlo k neprimeranému zdržaniu v
procese prípravy územia a na druhej strane poskytuje primeranú ochranu legitímnemu právu účastníkov
vyvlastňovacieho konania na adekvátnu náhradu. Domnieval sa, že tvrdenie o vyššej cene vo vzťahu k
iným pozemkom je presne typ argumentu, ktorý má byť uplatnený v osobitnej žalobe podľa § 4a ods.
4 zákona č. 175/1999 Z.z.

95. K poslednej námietke žalobcov týkajúcej sa nezrozumiteľnosti rozhodnutí, žalovaný uviedol, že ich
tvrdenie považoval za účelné. Žalobcovia v žalobe len citovali viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR, ktoré sa týkali nevyhnutnosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia a všeobecne uviedli, že podľa
ich názoru, odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa podmienku riadneho odôvodnenia podľa § 47 ods. 3
Správneho poriadku.

96. Odôvodnenie musí obsahovať zhrnutie skutkového stavu, aj citáciu príslušných právnych predpisov.
Predložené doklady nachádzajúce sa v priloženom spisovom materiáli jednoznačne poukazujú na to,
že vyvlastňovacie konanie bolo voči žalobcom ako účastníkom konania transparentné, mohli obhajovať
svoje práva a záujmy.

97. Zo spisového materiálu okresného úradu je preukázateľné, že žalobcom boli všetky písomnosti
riadne doručované v lehotách stanovených zákonom, o čom svedčia doručenky, ktoré tvoria súčasť
spisového materiálu okresného úradu.

98. Záverom uviedol, že rozhodnutie je zrozumiteľné, ak dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Napadnuté rozhodnutie jednoznačne  spĺňa túto
podmienku. Na základe vyššie uvedeného mal za to, že obidva správne orgány dostatočným spôsobom
podľa § 32 Správneho poriadku zistili skutočný stav veci v súlade so zákonom. Jeho postup, ako aj
postup okresného úradu vo veci predmetného vyvlastnenia bol v súlade so zásadami správneho konania
a podrobne je uvedený v odôvodnení ich rozhodnutí.

V.
Vyjadrenie pribratého účastníka k žalobe

99. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 1S/135/2016-86 zo dňa 18.06.2016 Krajský súd v Bratislave
pribral do konania účastníka správneho konania - spoločnosť MH Invest,  s.r.o., Mlynské Nivy 44/A,
Bratislava. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2016.



100. Pribratý účastník vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. K námietke
žalobcov ohľadom údajného nesplnenia podmienky preukázania bezvýslednosti pokusu nadobudnúť
vlastnícke právo dohodou uviedol, že žalobcovia neboli v rozhodnom období (t.j. v čase bezprostredne
pred začatím a v priebehu vyvlastňovacieho konania) vlastníkmi vyvlastňovaných pozemkov, preto
nemohli uzatvoriť dohodu, ktorá by im efektívne umožnila nadobudnúť k týmto pozemkom vlastnícke
právo.

101. Ani žalobcovia túto skutočnosť nepopreli  a správne orgány vo vyvlastňovacom konaní si nemôžu
robiť úsudok o vyslovenie súkromno-právnej otázke vlastníckeho práva k pozemku, o čom rozhoduje
súd. Ak je však vlastníctvo k vyvlastňovanému pozemku predmetom súdneho konania (t.j. môže
sa neskôr ukázať, že vlastníkom pozemkov bola iná osoba než vyvlastňovaný) stavebný zákon
jasne ustanovuje, ako majú správne orgány postupovať a neustanovuje v takomto prípade povinnosť
správneho orgánu prerušiť konanie a čakať na výsledok súdneho konania, čo by mohlo trvať roky.
Cit. zákon však ustanovuje spravodlivý režim, čím je chránené postavenie osoby, ktorá tvrdí, že je
vlastníkom, hoci nie je zapísaná na liste vlastníctva; takýmito osobami sú aj žalobcovia, ktorí v prípade
úspechu v súdnom konaní, v dôsledku ktorého súd právoplatne potvrdí, že v čase vyvlastnenia boli
vlastníkmi predmetných vyvlastnených pozemkov, dostanú náhradu za ich vyvlastnenie.

102. Pribratý účastník nesúhlasil s námietkou žalobcov ohľadne neskúmania verejného záujmu a
uviedol, že žalobcovia účelovo opomínajú viaceré časti napadnutých rozhodnutí, v ktorých sa správne
orgány vyslovene zaoberali práve otázkou existencie verejného záujmu. Bol názoru, že žalobcovia
opomínajú (a výrazne podhodnocujú) jednu podstatnú skutočnosť, a to, že žalovaný skúmal verejný
záujem aj na základe osvedčenia o významnej investícii, na ktorý žalovaný, ako aj okresný úrad
odkazovali. Význam odkazu na osvedčenie spočíva v tom, že ním žalovaný poukázal nielen na samotné
osvedčenie, ale aj ostatné dokumenty, ktoré boli súčasťou návrhu na vyjadrenie osvedčenia a sú verejne
dostupné na stránke vlády SR. Aj zo samotného osvedčenia a s ním súvisiacich ostatných dokumentov
vyplýva, prečo v danom prípade ide o významnú investíciu, a prečo je v tomto prípade daný verejný
záujem.

103. Odkazom na osvedčenie správny orgán potvrdil, že preskúmal jeho obsah a stotožnil sa s jeho
závermi. Je to pochopiteľné, že správny orgán sa v tomto smere stotožnil s existenciou verejného
záujmu, ak ho už aj predtým detailnejšie skúmala a potvrdila vláda SR. Ak žalobcovia uvádzajú, že reálnu
existenciu verejného záujmu bolo možné zistiť len preskúmaním konkrétnej dokumentácie investície
Jaguar Land Rover, mýlia sa. Predmetné pozemky boli vyvlastnené za účelom realizácie strategického
parku vymedzeného v osvedčení. Investícia Jaguar Land Rover bude iba v časti tohto strategického
parku; do iných častí strategického parku môžu prísť aj iní investori.

104. Ak účelom vyvlastnenia bola realizácia samotného strategického parku; je už otázkou zmluvných
záväzkov, ako bude s vyvlastnenými pozemkami nakladať. Ak však raz žalobcovia nadobudnú pocit, že
účel vyvlastnenia nebol splnený, môžu sa domáhať zrušenia vyvlastnenia s poukazom na § 116 ods.
1 stavebného zákona.

105. Ďalej uviedol, že taká detailná dokumentácia (ako si predstavujú žalobcovia) s Jaguar Land Rover
ani nemohla v čase vyvlastnenia existovať. Najskôr je totiž potrebné úspešne nadobudnúť vlastnícke
právo v zmysle usporiadania vlastníckych vzťahov v rámci prípravy územia na zabezpečenie realizácie
strategického parku (§ 1 ods. 12 písm. a) zákona o významných investíciách) a až následne je možné
začať so stavebnými prácami, resp. je možné preukázať vlastnícke alebo iné právo na účely vydania
stavebných povolení resp. realizácie výstavby na zabezpečenie realizácie strategického parku (§ 1 ods.
12 písm. b) až d) zákona o významných investíciách). K uvedenej námietke ešte upriamil pozornosť
súdu na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/55/2016 zo dňa 15.06.2016, ktorý zamietol
žalobu, a to okrem iného aj s poukazom na to, že v časti, v ktorej žalobca namietal neskúmanie
verejného záujmu, súd nepovažoval jeho námietku za dôvodnú. Pribratý účastník sa stotožnil so závermi
Krajského súdu v Bratislave, ktoré sú podľa jeho názoru plne aplikovateľné aj na tento prípad s rovnakými
skutkovými okolnosťami.

106. Zastával názor, že z napadnutých rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že účelom vyvlastnenia bola v
danom prípade realizácia strategického parku ako významnej investície v zmysle osvedčenia, tak ako
to predpokladá § 108 ods. 2 písm. o) Stavebného zákona. Nesúhlasil tak s názorom žalobcov, ktorí



naznačujú, že účelom vyvlastnenia má byť len akási  jeho „realitná činnosť“ za účelom neskoršieho
predaja pozemkov investorovi.

107. Účelom vyvlastnenia je totiž realizácia strategického parku, čo predstavuje oveľa komplexnejší
súbor činností ako len nejaká realitná činnosť. Vyplýva to zo skutočností, že je držiteľom osvedčenia v
zmysle § 1 ods. 3 písm. b) zákona o významných investíciách ako „podnik so 100 % majetkovou účasťou
štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu
strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme“.

108. Z uvedeného mal za zrejmé, že účelom vyvlastnenia nie je len  jeho „realitná činnosť“, ale
umožnenie realizácie komplexných činností potrebných pre zabezpečenie prípravy územia na realizáciu
strategického parku.

109. Žalobcovia ako „závažnú“ chybu rozhodnutia o vyvlastnení uviedli, že napadnuté rozhodnutie
údajne nešpecifikuje katastrálne územie, v ktorom sa nachádzajú vyvlastňované pozemky. S uvedeným
tvrdením sa pribratý účastník nestotožnil a poukázal na tretí odsek prvostupňového rozhodnutia, kde
je uvedené, že ide o „vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom evidovaným na LV č. XXXX,
k.ú. E.“. Katastrálne územie E. sa rovnako spomína aj neskôr v odôvodnení. Nemožno tak mať
žiadne pochybnosti ohľadom určitosti vymedzenia vyvlastňovaných pozemkov a faktu, že vyvlastňované
pozemky sú pozemkami v katastrálnom území E.. Takýto spôsob označenia pozemkov bol už
vyhodnotený aj zo strany konajúceho súdu ako dostatočný a to už v spomínanom rozsudku Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 2S/55/2016 zo dňa 15.06.2016.

110. Ide tak o ďalšiu výslovne účelovú námietku žalobcov, keďže títo sú si tiež nepochybne vedomí,
o ktoré parcely (a  akého katastrálneho územia) v danom prípade ide. Za absurdné považoval aj ich
tvrdenie, že nie je zrejmé, v akom rozsahu došlo k vyvlastneniu predmetných pozemkov.

111. Z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že rozsahom vyvlastnenie bolo vlastnícke právo p. F. Z.
k pozemkom. Ak sa nič iné ďalej neuvádza, nemožno prijať žiadny iný záver ako ten, že toto vlastnícke
právo sa vyvlastňuje v celom rozsahu. Nepochybne to však navyše potvrdzuje aj tabuľka na str. 1
prvostupňového rozhodnutia, v ktorej sa jasne uvádza, že vyvlastňovaný „spoluvlastnícky“ podiel je 1/1.
Z toho vyplýva bez akejkoľvek ďalšej pochybnosti, že došlo k vyvlastneniu vlastníckeho práva v celom
rozsahu (1/1). Postup správnych orgánov, ktorý s náhradou za vyvlastnenie naložili tak, že nariadili jej
uloženie do úschovy SPF, považoval za správny a slúžiaci na ochranu práve žalobcov.

112. Štandardne sa totiž náhrada za vyvlastnenie vypláca vyvlastnenému. V danom prípade však z
dôvodu prebiehajúcich súdnych konaní medzi vlastníkom a žalobcami bola náhrada za vyvlastnenie
zložená do úschovy. Tento postup slúži na ochranu žalobcov, ak by sa ukázalo, že vlastníkmi pozemkov
v čase vyvlastnenia boli práve oni.

113. V danom prípade postupovali správne orgány presne podľa stavebného zákona a podľa toho určili
spôsob úhrady náhrady za vyvlastnenie, a to tak, že on ju nemal zaplatiť vlastníkovi ale do úschovy;
postupovali tak presne v zmysle § 111 ods. 4 Stavebného zákona. Žiadnu ďalšiu povinnosť v tomto
smere zákon správnym orgánom neukladá.

114. K námietke žalobcov ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že žalobcovia
opätovne nešpecifikujú, aké konkrétne ustanovenie zákona bolo porušené, alebo ako inak mali podľa ich
názoru správne orgány postupovať. § 111 ods. 4 Stavebného zákona správnym orgánom jednoznačne
prikazuje v takýchto prípadoch dať uložiť náhradu za vyvlastnenie do úschovy SPF.

115. Taktiež im nemôžu vyčítať, že ustanovenie § 111 ods. 4 Stavebného zákona obsahuje obsolentnú
poznámku pod čiarou 10ka) na § 17 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. Je pritom zrejmé, že touto
poznámkou sa odkazuje na súčasné znenie § 17 ods. 2 zákona                          č. 180/1995 Z.z.
Rovnako nemôžu žalobcovia dôvodne vyčítať správnym orgánom, že podľa ich názoru osobitný zákon
č. 180/1995 Z.z. nedáva SPF právomoc, aby prijal náhradu za vyvlastnenie do svojej úschovy, pretože
túto právomoc možno odvodiť zo samotného § 111 ods. 4 stavebného zákona a po ďalšie, toto nemôže
byť predmetom konania v tejto veci.



116. Správne orgány postupovali podľa príslušného predpisu - Stavebného zákona. Ak sa domnievajú,
že SPF nemá právomoc uchovávať náhradu za vyvlastnenie vo svojej úschove, môžu ho zažalovať
osobitnou žalobou; to však nemôže mať vplyv na zákonnosť konania o vyvlastnení, kde správne
orgány konali striktne v súlade so stavebným zákonom, ktorý im ukladal povinnosť zložiť náhradu za
vyvlastnenie do úschovy SPF.

117. K nesprávnemu určeniu náhrady za vyvlastnenie pribratý účastník uviedol, že ak sú žalobcovia
presvedčení o tom, že majú nárok na náhradu za vyvlastnenie vo vyššej sume, ako bola určená
správnymi orgánmi, môžu sa obrátiť na súd s osobitnou žalobou. Túto časť žaloby smerujú výslovne
proti nemu a nie voči správnym orgánom. Tým len potvrdzujú fakt, že tieto námietky nie sú relevantné
z pohľadu preskúmavania zákonnosti v rámci správneho súdnictva.

118. Ak sa žalobcovia domnievajú, resp. naznačujú, že bol porušený princíp spravodlivosti z jeho strany
alebo, že ich nejako poškodil, môžu podať voči nemu osobitnú žalobu. Toto tvrdenie však nemôže byť
predmetom preskúmavania v rámci správneho súdnictva, kde sa skúma postup správnych orgánov.

119. Zákon o významných investíciách ako právny predpis lex specialis obsahuje osobitnú úpravu pre
prípad, keď vo vyvlastňovacom konaní nedôjde k dohode o výške náhrady za vyvlastnenie. Podaním
správnej žaloby voči vyvlastňovaciemu rozhodnutiu z dôvodu jeho nesúhlasu s výškou náhrady za
vyvlastnenie žalobcovia obchádzajú § 4a ods. 4 zákona o významných investíciách, ktoré ustanovuje,
aký inštitút majú v takomto prípade žalobcovia využiť.

120. Nemožno tvrdiť, že ak žalobcovia nie sú spokojní s náhradou za vyvlastnenie, majú na výber,
či podajú správnu  žalobu, alebo si uplatnia civilnú žalobu podľa § 4a ods. 4 zákona o významných
investíciách; vzťah všeobecného predpisu k osobitnému predpisu jasne určuje, že osobitný predpis má
prednosť, a preto akýkoľvek nárok na priznanie vyššej náhrady za vyvlastnenie si žalobcovia musia
uplatňovať prostredníctvom inštitútu uvedeného v § 4a ods. 4 zákona o významných investíciách.

121. Účelom cit. ustanovenia je vyňať rozhodovanie o prípadných nezhodách medzi účastníkmi ohľadom
hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností do samostatného civilného súdneho konania a neubrzdiť tak
realizáciu významnej investície. V takomto civilnom konaní si už potom môže vyvlastnený uplatniť všetky
námietky, argumenty, ako aj zvýšené nároky vyplývajúce z jeho nespokojnosti s výškou náhrady za
vyvlastnenie.

122. Zmyslom osobitnej právnej úpravy je zefektívniť proces usporiadania majetkovoprávnych vzťahov,
územného konania, ako aj stavebného konania pri realizácii významných strategických investícií. Preto
zákonodarca rozhodol, že v prípade, ak vyvlastnený nesúhlasí s výškou náhrady za vyvlastnenie, je
oprávnený uplatniť požiadavku na vyššiu náhradu na súde, a to v prekluzívnej lehote jedného roka
od právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, a to bez toho, aby táto požiadavka zabránila samotnému
vyvlastneniu na účely usporiadania vlastníckych vzťahov a iných činností v rámci prípravy územia na
realizáciu strategického parku v zmysle § 1 ods. 12 zákona o významných investíciách.

123. Tento postup na jednej strane zabezpečí, že nedôjde k neprimeranému zdržaniu v procese prípravy
územia na realizáciu strategického parku a na druhej strane bude poskytnutá primeraná ochrana aj
legitímnemu právu vyvlastneného na adekvátnu náhradu za vyvlastnenie.

124. Pribratý účastník zdôrazňuje, že o primeranej náhrade rozhoduje v prípade nespokojnosti
vyvlastneného všeobecný súd. V prípade, ak by súd v tejto časti žalobe vyhovel a zrušil by napádané
rozhodnutie o vyvlastnení z dôvodu pochybnosti o adekvátnosti výšky náhrady za vyvlastnenie, došlo
by k popretiu zmyslu osobitnej právnej úpravy, ktorá v prípade nesúhlasu žalobcov s výškou náhrady za
vyvlastnenie predpokladá podanie osobitnej žaloby na súd mimo režimu správneho súdnictva.

125. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že ak súd umožní vyvlastneným napadnúť v prípade
významných investícií rozhodnutia o vyvlastnení len z dôvodu ich nespokojnosti s náhradou za
vyvlastnenie, bude to znamenať, že poskytne žalobcom okrem existujúceho nástroja na preskúmanie
adekvátnosti náhrady prostredníctvom osobitnej žaloby na súde, ďalší nástroj v podobe preskúmania
rozhodnutia o výške náhrady za vyvlastnenie prostredníctvom správneho súdnictva.



126. Je zrejmé, že úmysel zákonodarcu bol práve opačný, t. j. zjednodušiť a urýchliť proces vyvlastnenia
a nie skomplikovať a de facto mariť prípravu územia na realizáciu strategického parku. Právna úprava
odkázania osoby uplatňujúcej si osobitný nárok (typicky náhradu škody) na samostatné konanie, je v
slovenskej legislatíve pomerne bežná v prípadoch, kedy má zákonodarca v úmysle vyňať rozhodovanie
o takýchto (v podstate súkromno-právnych) nárokoch z iného konania.

127. K otázke doterajšej judikatúry vo veciach vyvlastnenia pribratý účastník uviedol, že kľúčové
ustanovenie § 4a ods. 4 bolo do zákona o významných investíciách zavedené až zákonom č. 154/2015
Z.z. s účinnosťou od 07.07.2015. Akékoľvek súdne rozhodnutie vydané pred 07.07.2015 (alebo aj
prípadné súdne rozhodnutie vydané po tomto dátume, ak sa netýkalo vyvlastnenia podľa osobitného
predpisu - zákona o významných investíciách) tak prirodzene nemohlo zohľadňovať túto úpravu § 4a
ods. 4 zákona o významných investíciách, ktorá je však v predmetnom prípade rozhodujúca. V tejto
súvislosti je preto potrebné zdôrazniť, že doterajšia judikatúra sa buď netýkala prípadov vyvlastňovacích
konaní podľa cit. zákona ako lex specialis právneho predpisu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Sžo/65/2015 zo dňa 05.05.2015, z ktorého odôvodnenia je zrejmé, že vychádza zo všeobecnej
právnej úpravy stavebného zákona), alebo pochádza z obdobia, kedy zákon o významných investíciách
ešte neobsahoval úpravu v § 4a ods. 4 (rozsudok Krajského súdu v Bratislava sp. zn. 5S/101/2014 zo
dňa 18.11.2014 alebo rozsudok Najvyššieho súdu SR  sp. zn. 8Sžo/16/2008 zo dňa 17.04.2008).

128. S poukazom na vyššie uvedené mal za to, že v predmetnom prípade, konkrétne v otázke
povinnosti správneho orgánu zaoberať sa primeranosťou výšky náhrady, by mala byť možnosť aplikácie
doterajšej judikatúry výrazne limitovaná, nakoľko táto judikatúra vychádza zo všeobecných predpisov
a nezohľadňuje osobitnú úpravu § 4a ods. 4 zákona o významných investíciách. Celá úprava cit.
ustanovenia by bola v podstate zbytočná, ak by mal správny orgán aj napriek tejto lex specialis úprave
postupovať rovnako ako v prípadoch vyvlastnenia podľa všeobecnej úpravy.

VI.
Replika žalobcov

129. Žalobcovia v replike v reakcii na vyjadrenie pribratého účastníka do konania 1/ žiadali napadnuté
rozhodnutia zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zdôraznili, že navrhovateľ vyvlastnenia
(pribratý účastník) vykonal pokus o dohodu len formálne keď ponuku na uzatvorenie kúpnej zmluvy
zaslal dňa 28.01.2016 len F. Z., pričom vedel o skutočnosti, že  na základe ich návrhu bolo vydané
predbežné opatrenie zakladajúcM. Z. s pozemkami nakladať a bolo nereálne, aby tieto obmedzenia F.
Z. v lehote 15 dní odstránil, ako bol spolu s ponukou vyzvaný.

130. Rovnako vedel aj o okolnostiach, za akých došlo medzi nimi a F. k uzavretiu zámenných zmlúv, a
že tieto, sú neplatné. Prokuratúra v desiatkach podobných prípadoch vklady, či už na spoločnosť F. Z.,
alebo na jeho partnerku X. F. protestovala z dôvodu porušenia predkupného práva štátu, resp. zákona
č. 140/2014 Z. z. Okresný úrad Nitra všetkým protestom vyhovel a vklady zrušil.

131. Napriek uvedenému sa navrhovateľ vyvlastnenia ani nepokúsil o dohodu s nimi ako so skutočnými
vlastníkmi nehnuteľností a ich návrh na dohodu ignoroval. Nestotožnili sa s právnym názorom
žalovaného, že dohodu je možné uzatvoriť len s osobou, ktorá je ako vlastník nehnuteľnosti evidovaná v
katastri nehnuteľnosti. Takýto prístup žalovaného je až príliš formalistický a nezohľadňuje situáciu, kedy
vlastnícke právo v katastri evidovanému vlastníkovi nepochybne nesvedčí.

132. Boli názoru, že navrhovateľ vyvlastnenia sa mal pokúsiť s nimi, resp. so všetkými zainteresovanými
osobami uzatvoriť dohodu a až v prípade bezúspešnosti navrhnúť vyvlastnenie. Navrhovateľ
vyvlastnenia nesplnil túto podmienku podania návrhu na vyvlastnenie, a teda neboli splnené ani
podmienky pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. Nebola vylúčená ani možnosť dosiahnuť
viacstrannú dohodu so všetkými subjektmi, ktoré si uplatňujú právo k nehnuteľnosti a dosiahnuť tým
zároveň aj urovnanie ich sporov.

133. Týmto spôsobom, by podľa žalobcov, navrhovateľ vyvlastnenia nielen nadobudol vlastnícke právo,
ale zabránil by aj prípadnému neskoršiemu spochybneniu platnosti prevodu, ak by bolo v spore o
vlastníctvo rozhodnuté, že F. nebol skutočným vlastníkom pozemkov.



134. Okresný úrad o skutočnosti, že prevodné zmluvy sú neplatné vedel, keďže desiatkam protestov
prokurátora v skutkovo totožných prípadoch vyhovel a vklady zrušil. Ten istý úrad konajúci vo
vyvlastňovacom konaní mal v rámci dôsledného skutkového a právneho posúdenia veci riešiť otázku, kto
je skutočným vlastníkom nehnuteľností a koho bol navrhovateľ vyvlastnenia povinný osloviť s ponukou
na uzatvorenie dohody. Bol názoru, že ak okresný úrad rozhodol o vyvlastnení bez toho, aby bola splnená
podmienka predloženia im ponuky, dopustil sa vady v konaní, ktorá má za následok nezákonnosť
rozhodnutia. Dôkazom, že správne orgány postupovali veľmi rýchlo na úkor  dodržiavania zákonných
podmienok je aj argumentácia žalovaného, ktorý vo svojom vyjadrení uvádza, že dôležitým faktorom je
aj časový horizont a efektívna realizácia významnej investície.

135. Významnou investíciou je však nepochybne investícia automobilky Jaguar Land Rover a nie
samotný strategický park, a to z dôvodu, že v prípade realizácie investície Jaguar Land Rover,
je Slovenská republika viazaná uzatvorenou investičnou dohodou a termínmi v nej uvedenými. Z
uvedeného je preto zjavné, že akýkoľvek argument týkajúci sa rýchlosti realizácie dosvedčuje pravdivosť
ich námietok, že skutočným účelom celého konania je výstavba závodu Jaguar Land Rover, a teda
vyvlastňovacie konania a preskúmavané rozhodnutia majú všetky vady s tým spojené, ktoré namietajú.

136. Okresný úrad a žalovaný, podľa žalobcov, pochybili aj pri skúmaní riadneho splnenia podmienky
pokusu o dohodu aj voči F.i, ktorému jedinému bola ponuka zaslaná, hoci nie je a nikdy nebol
oprávneným vlastníkom. Ponuka mu bola zaslaná dňa 28.01.2016, ako vyplýva z priloženého výstupu
zo sledovania zásielok podľa podacieho čísla. Avšak z tohto dokumentu nevyplýva, kedy bola ponuka
F.i doručená.

137. Doručovanie ponuky sa preukazuje doručenkou. V administratívnom spise sa však nenachádza ani
doručenka, ani iný doklad potvrdzujúci doručenie ponuky. Ani návrh na vyvlastnenie a preskúmavané
rozhodnutia dátum doručenia ponuky neuvádzajú.

138. Z administratívneho spisu nie je teda možné ani určiť začiatok 15-dňovej lehoty na prijatie ponuky
a logicky ani jej koniec. Ak by aj F. ponuku prevzal ihneď po uložení zásielky dňa 29.01.2016, lehota 15
dní by uplynula 15.02.2016. Návrh na vyvlastnenie bol však podaný už 02.02.2016, a teda len 5 dní po
odoslaní ponuky. Z uvedeného je zrejmé, že návrh na vyvlastnenie bol podaný predčasne bez splnenia
zákonnej podmienky zachovania 15-dňovej lehoty na vyjadrenie k ponuke.

139. Žalobcovia tak boli názoru, že okresný úrad, ako aj žalovaný zjavne pochybili aj pri skúmaní splnenia
podmienok vyvlastnenia voči F. keď nezistili, že navrhovateľ vyvlastnenia nedodržal zákonnú lehotu pred
podaním návrhu na vyvlastnenie, ale naopak bez opory v administratívnom spise v preskúmavaných
rozhodnutiach uviedli, že bezvýslednosť pokusu o dohodu bola riadne preukázaná.

140. Preskúmavané rozhodnutia sú aj z tohto dôvodu nezákonné a je nutné ich zrušiť. Ich úmyslom
nie je hájiť práva F. Z. v tomto konaní, keďže nikdy skutočným vlastníkom pozemkov nebol a sám sa
konania ani aktívne nezúčastnil. Avšak poukázali na to, že navrhovateľ vyvlastnenia si riadne nesplnil
povinnosť ani voči nim ani voči F. Z., a teda, že ponuka jemu zaslaná bola len formálnym postupom,
hoci navrhovateľ vyvlastnenia nemal reálny záujem sa s ním dohodnúť.

141. Naďalej zastávajú názor, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje správnu úvahu vo vzťahu k
zisteniu a preukázaniu verejného záujmu na vyvlastnení predmetných pozemkov. Správne orgány v
preskúmavaných rozhodnutiach odôvodnili verejný záujem len účelom vyvlastnenia, ktorým je výstavba
strategického parku. Skúmanie existencie verejného záujmu na vyvlastnení pritom náleží správnemu
orgánu, ktorý je povinný svoj záver náležite zdôvodniť. Avšak v tomto prípade nebola obsahom
napadnutých rozhodnutí správna úvaha týkajúca sa zisťovania a preukázania verejného záujmu na
vyvlastnení.

142. V tejto súvislosti poukázali aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL  19/09, zo dňa 26.01.2011,
ktorý sa zaoberal otázkou preukazovania verejného záujmu. Boli názoru, že verejný záujem nemožno
chápať aritmeticky ani automaticky a ani ako záujem kolektívny, a je potrebné ho chápať ako
záujem, ktorý možno označiť ako všeobecne prospešný záujem. Vytkli napadnutému rozhodnutiu, ako
aj prvostupňovému rozhodnutiu, že v nich nie je uvedené, prečo verejný záujem prevážil nad ich
súkromnými záujmami.



143. Poukázali na znenie § 112 ods. 2 veta prvá Stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že
vyvlastňovacie konanie je návrhovým konaním, ktoré sa začína výlučne na návrh osoby, ktorá má
predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Tvrdenie žalovaného, že je bezpredmetné,
či vyvlastnené pozemky bude využívať navrhovateľ vyvlastnenia alebo spoločnosť Jaguar Land Rover,
je podľa ich právneho názoru zavádzajúce a účelové. Takýto prístup je nielen protizákonný, ale i
protiústavný, keďže presahuje ústavne vymedzený priestor, v rámci ktorého sa správne orgány vo
vyvlastňovacom konaní môžu pohybovať.

144. Opakovane poukázali na všetky uvádzané skutočnosti, ktoré jednoznačne dosvedčujú, že všetka
aktivita vrátane vyvlastňovacieho konania smeruje k vybudovaniu závodu pre Jaguar Land Rover a
strategický park, ako taký, je len formou zvolenou pre zjednodušovanie všetkých procesov. Pre úplnosť
považovali za potrebné poukázať na skutočnosť, že hoci vzhľadom na procesnú situáciu vystupujú
spoločne, ide o 5 samostatných osôb a 5 rôznych pozemkov.

145. Napriek tomu sú preskúmavané rozhodnutia paušálne a žiadnym spôsobom  nepristupujú k
pozemkom jednotlivo a neposudzujú účel a nevyhnutnosť vyvlastnenia každého jednotlivého pozemku
z hľadiska jeho využitia pre investíciu.

146. Takúto vadu nemožno zhojiť argumentom žalovaného, že ak sa pozemky nakoniec vplyvom
finálnej realizácie investície stanú nepotrebnými a nevyužijú sa, môžu žalobcovia požiadať o zrušenie
prvostupňového rozhodnutia. Takýto výklad by viedol k absurdnému záveru, že pre vyvlastnenie nie je
nutné mať jasne definovaný účel, lebo vyvlastnený má v prípade, že sa pozemok nevyužije, možnosť
po 2 rokoch požiadať o zrušenie vyvlastnenia. Z inštitútu poslednej možnosti navrátenia vyvlastneného
majetku by sa týmto spôsobom stalo ospravedlnenie nedôvodných vyvlastnení.

147. Žalobcovia sa nestotožnili ani s tvrdením žalovaného, že je neprimerané, aby v rozhodnutí o
vyvlastnení bolo špecifikované, na čo majú jednotlivé vyvlastňované pozemky slúžiť. Vzhľadom na to,
že správne orgány sú povinné v rámci vyvlastňovacieho konania zistiť, v akej miere je vyvlastnenie
pozemkov nevyhnutné, sú za týmto účelom povinné zistiť rozsah vyvlastnenia a takisto spôsob využitia
jednotlivých pozemkov.

148. Táto požiadavka je pritom legitímna a v žiadnom prípade nepresahuje zákonné požiadavky. V
opačnom prípade by bolo možné dospieť k záveru, že je v poriadku, ak správne orgány rozhodnú o
vyvlastnení bez toho, aby vedeli, na čo konkrétne majú jednotlivé pozemky slúžiť a ako ich navrhovateľ
vyvlastnenie plánuje využiť.

149. K tvrdeniu žalovaného, že zákonodarca pri novelizácii stavebného zákona opomenul upraviť odkaz
pod čiarou, a že je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo odkázať na § 17 ods. 3 zákona č. 180/1995
Z.z. uviedli, že takáto interpretácia stavebného zákona by bola arbitrárna.

150. Uvedené ustanovenie sa podľa svojho obsahu vzťahuje  na pozemky nezistených vlastníkov, čo
vylučuje jeho analogické použitie na prejednávaný prípad. Taktiež poukázali na to, že takýto výklad by
bol nepochybne v ich neprospech, keďže v prípade, ak by súdne spory o určenie vlastníctva trvali viac
ako tri roky, uplynula by im lehota na podanie žiadosti o zaplatenie finančnej náhrady za vyvlastnenie.

151. Upriamili pozornosť správneho súdu, že objednávateľom znaleckého posudku, na ktorý žalovaný
poukázal, nebol navrhovateľ vyvlastnenia, ale Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu; pritom
bol vypracovaný ku dňu 13.07.2015, a teda už v čase podania návrhu na vyvlastnenie bol viac ako 6
mesiacov starý. Na základe uvedeného majú dôvodné pochybnosti, či je predložený znalecký posudok
pre účely stanovenia hodnoty pozemkov vo vyvlastňovacom konaní vôbec použiteľný.

152. Konštatovali, že žalovaný, ako príslušný správny orgán vykonáva v rámci procesu vyvlastňovania aj
dokazovanie (o.i. ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký
posudok, správny orgán ustanoví znalca). Vzhľadom na uvedené teda platí, že pokiaľ dôjde v procese
vyvlastňovacieho konania k sporu o výške náhrady za predmet vyvlastnenia, je príslušný správny orgán
v záujme objektívneho zistenia veci (resp. v súlade so zásadou materiálnej pravdy) povinný nariadiť
znalecké dokazovanie. Predmetom takéhoto znaleckého posudku by bolo určiť, či náhrada poskytnutá



v peniazoch zodpovedá trhovej cene vyvlastnenej nehnuteľnosti a či kompenzuje vyvlastňovanému
subjektu stratu vlastníctva aspoň vo výške trhovej ceny vyvlastňovanej nehnuteľnosti. Tento postup
pritom plne zohľadňuje aj súdna prax.

153. Opätovne poukázali na skutočnosť, že napriek tomu, že navrhovateľ vyvlastnenia vykupoval
cirkevné pozemky za takmer trojnásobnú cenu, túto okolnosť zamlčal a žiadnym spôsobom sa s tým
nevysporiadal ani znalecký posudok, ktorý v konaní predložil. Dozvedeli sa to až z novín, a preto nemali
možnosť túto okolnosť v konaní namietať.

VII.
Právne posúdenie veci

154. Krajský súd v Bratislave o podanej žalobe rozhodol rozsudkom č.k. 1S 135/2016-292 zo dňa
26.1.2017 tak, že žalobu zamietol a žalobcom a pribratému účastníkovi v 1. rade  nepriznal právo na
náhradu trov konania. Proti rozsudku podali žalobcovia kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší
súd SR rozsudkom sp. zn. 4Sžk/12/2017 zo dňa 16.1.2018 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 1S 135/2016-292 zo dňa 26.1.2017 zrušil  a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
uviedol, že úlohou krajského súdu bude danú vec riadne preskúmať v zmysle ustanovení stavebného
zákona o vyvlastnení a ustanovení § 3 a § 4a zákona číslo 175/1999 Z.z. a následne meritórne
rozhodnúť. Súčasne Krajskému súdu uložil povinnosť pribrať do konania F. Z. ako osobu vyvlastňovanú,
keďže táto osoba bola účastníkom administratívneho konania a súčasne, keďže sa predmet sporu
týka vyvlastňovania jeho pozemkov je nesporné, že táto osoba môže byť rozhodnutím správneho súdu
dotknutá na svojich právach a právom chránených záujmoch.

155. Krajský súd v Bratislave následne uznesením č. k. 1S/31/2018-420 zo dňa 27. apríla 2018 pribral do
konania účastníka administratívneho konania F. Z. a uznesením č. k. 1S/31/18-459 zo dňa 16.10.2018
pribral do konania aj ďalšieho účastníka administratívneho konania Slovenský pozemkový fond.

156. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11
ods. 1 SSP) opätovne v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným
v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/12/2017 zo dňa 16.1.2018 preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo na nariadenom pojednávaní dňa 17.1.2019 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

157. V preskúmavanej veci podali žalobcovia žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o
vyvlastnení dňa 22.06.2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov
(OSP) podľa druhej hlavy piatej časti. Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

158. Podľa ust. § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

159. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania,
a to i na konania začaté predo dňom účinnosti SSP.

160. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

161. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

162. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 175/1999 Z.z., zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov podľa
tohto zákona sa týka iba pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre podnik na
uskutočnenie stavby podľa § 1 ods. 2 alebo ods. 3 vrátane súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení
(ďalej len \"podnikový pozemok\").



163. Podľa § 3 ods. 1 až 7 zákona č. 175/1999 Z.z.:

(1) Príslušné ministerstvo predloží vláde na schválenie návrh na vydanie osvedčenia o významnej
investícii na základe žiadosti podniku, ktorá spĺňa podmienku podľa § 1 ods. 2 písm. a), § 1 ods. 3 písm.
a) alebo písm. b) do 60 dní od podania žiadosti, ktorá obsahuje náležitosti podľa § 2b ods. 2.

(2) Príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na
vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej
investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne.

(3) V osvedčení o významnej investícii sa uvádza
a) údaj o tom, že ide o významnú investíciu,
b) identifikačné údaje o držiteľovi osvedčenia,
c) identifikačné údaje o podnikovom pozemku,
d) opis stavby, ktorá má stáť na podnikovom pozemku,
e) údaj o sume investičných nákladov, ak ide o stavbu podľa § 1 ods. 2.

(4) Osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného
konania, k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania a k návrhu na začatie stavebného konania.

(5) Na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3,
vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej
investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného
ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.

(6) Ak sa schválenie návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou týka len časti pozemku,
predkupné právo štátu podľa odseku 5 sa do katastra nehnuteľností zapíše na návrh príslušného
ministerstva spolu s geometrickým plánom.

(7) Predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu
na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie
konanie.

164. Podľa § 4a ods. 1 až 4 zákona č. 175/1999 Z.z.:

(1) Na účel realizácie významnej investície možno za náhradu pozemok alebo stavbu vyvlastniť alebo
vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe obmedziť, ak je to vo verejnom záujme a nie je možné
nadobudnúť právo k pozemku alebo stavbe dohodou. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje
sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. Ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania
nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom
rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície, podkladom na
vydanie rozhodnutia o vyvlastnení je osvedčenie podľa § 3.

(2) Bezvýslednosť pokusu nadobudnúť právo k nehnuteľnosti dohodou podľa § 4 ods. 4 až 6 sa
preukazuje písomným
a) odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vlastníkom nehnuteľnosti alebo oprávneným z vecného
bremena alebo
b) potvrdením o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vlastníkovi nehnuteľnosti alebo
oprávnenému z vecného bremena, najmä doručenkou, ak vlastník nehnuteľnosti alebo oprávnený z
vecného bremena neodpovedal v lehote 15 dní odo dňa doručenia návrhu na uzavretie dohody.

(3) Splnenie podmienky podľa odseku 2 sa nevyžaduje, ak je
a) vlastník nehnuteľnosti alebo oprávnený z vecného bremena neznámy alebo ak nie je známy jeho
pobyt,
b) vlastník nehnuteľnosti alebo oprávnený z vecného bremena obmedzený v zmluvnej voľnosti zákonmi,
rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu verejnej moci, ktorým sa mu zakazuje previesť
vlastnícke právo k pozemku alebo k stavbe na iného, alebo



c) hodnovernosť údajov v katastri nehnuteľností spochybnená podľa osobitného predpisu.

(4) Ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie,
správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej
všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu za
vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči
podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení,
inak toto právo zanikne.

165. Podľa  § 108 ods. 1 Stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie
stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke
práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť  rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len \"vyvlastniť\").

166. Podľa § 108 ods. 2 písm. o) Stavebného zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre
uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov (zákon o významných
investíciách).

167. Podľa § 109 ods. 1 Stavebného zákona, cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne
obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne
obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám.

168. Podľa § 110 ods. 1 Stavebného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno
dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

169. Podľa § 110 ods. 2 Stavebného zákona, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi
územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje,
nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania
priamo vo vyvlastňovacom konaní.

170. Podľa  § 111 ods. 1 a 2 Stavebného zákona, vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu.  Ak sa
náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej
ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje
cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej
kvalite.

171. Podľa § 111 ods. 4 Stavebného zákona náhrada, ktorú nemožno vyplatiť preto, lebo do dňa
vykonateľnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia nebolo právoplatne skončené konanie o dedičstve, súdne
konanie alebo nebola určená oprávnená osoba, sa odovzdá Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý
s ňou naloží ako s náhradou za vyvlastnenie pozemku, s ktorým nakladá.

172. Podľa § 113a ods. 1 písm. c) Stavebného zákona, ak vyvlastňovaná stavba alebo vyvlastňovaný
pozemok nemá v katastri nehnuteľností zapísaného vlastníka alebo vlastníctvo je predmetom konania o
dedičstvo alebo súdneho konania, účastníkom vyvlastňovacieho konania sú účastníci súdneho konania
a Slovenský pozemkový fond, ak ide o stavbu alebo pozemok, ktorého vlastníctvo je predmetom
súdneho konania, a to až do právoplatnosti súdneho rozhodnutia.

173. Podľa  § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

174. Podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru z roku 1952 označeného ako Ochrana majetku :
„Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť
jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné
zásady medzinárodného práva.

175. V zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie
vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona
a za primeranú náhradu. Možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme vo forme



vyvlastnenia je okrem článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, prípustná podľa článku 11 ods. 4
Listiny základných práv a slobôd a podľa § 128 ods. 2 OZ.

176. Podľa § 63 SSP žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to
sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny
súd v rozhodnutí vo veci samej.

177. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v 5. rade zobrala žalobu podaním zo dňa 17.12.2018 späť,
súd podľa § 63 SSP konanie vo vzťahu k žalobkyni 5/ zastavil a nepriznal jej náhradu trov konania,
keďže o ňu ani nežiadala.

178. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného v
rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby.

179. V súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozsudku sp. zn. 4Sžk/12/2017 zo
dňa 16.1.2018 súd považoval žalobcov za aktívne legitimovaný subjekt na podanie predmetnej žaloby,
nakoľko spĺňajú všetky zákonné predpoklady. Žalobcovia boli účastníkmi administratívneho konania o
vyvlastnení pred správnymi orgánmi (§113a ods. 1 písm. c/ Stavebného zákona)  a zároveň mohli byť
napadnutým rozhodnutím ukrátení na svojich právach (mohla im byť spôsobená finančná ujma, keďže
považuje priznanú finančnú náhradu ako neprimerane nízku).

180. Ústavné predpoklady vyvlastnenia, ktoré musia byť v každom jednotlivom prípade nepochybne
zistené a dané, vyplývajú priamo z čl. 20 ods. 4 Ústavy SR ako aj z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a
slobôd. Zákonnými predpokladmi vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je splnenie štyroch
podmienok. Vyvlastnenie musí byť vo verejnom záujme, na základe zákona, za primeranú náhradu a
účel vyvlastnenia sa nemohol dosiahnuť inak (napr. dohodou o kúpe, o zriadení vecného bremena a
pod.). Vyvlastnenie je najširšie upravené v Stavebnom zákone (§ 108 až § 118), ktorý okrem toho, že v
§ 118 odseku 2 vymedzuje účely, na ktoré možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
obmedziť, upravuje aj základné predpoklady na vyvlastnenie a určuje špeciálny procesný postup, podľa
ktorého sa postupuje v každom vyvlastňovacom konaní. Pri vyvlastnení, ako výnimočnom spôsobe
zásahu do vlastníckeho práva, musia byť splnené ústavné podmienky, korešpondujúce s čl. 1 Protokolu
č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd, podľa ktorého sa vyžaduje, aby
pozbavenie majetku na daný účel spĺňalo princíp zákonnosti, aby bolo uskutočnené vo verejnom záujme
a sledovalo legitímny cieľ. Preto medzi požiadavkami ochrany základných práv jednotlivca musí byť
dosiahnutá spravodlivá rovnováha, spočívajúca aj v stanovení včasnej a spravodlivej náhrady.

181. Jednou zo základných podmienok vyvlastnenia je existencia verejného záujmu na vyvlastnení.
Samotný pojem verejný záujem je neurčitý právny pojem, pričom z rozhodovacej praxe Európskeho
súdu pre ľudské práva je zrejmé, že pokiaľ ide o kritérium verejného záujmu, je ponechaný na
jednotlivých štátoch pomerne široký rámec voľnej úvahy. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
prvostupňové rozhodnutie v medziach žalobných námietok a zistil, že podmienka verejného záujmu bola
v konaní správnymi orgánmi riadne identifikovaná ako investícia významne ovplyvňujúca objem výroby
a zamestnanosť, o ktorej rozhodla vláda Slovenskej republiky, ako o investícii vo verejnom záujme, t.j.
ktorej význam sa prejaví v ekonomike Slovenskej republiky, v sociálnej sfére zvýšením zamestnanosti,
objemu výroby ako aj v exportnej schopnosti. Preto je nesporné, že sa ňou pozitívne ovplyvní výroba
a zamestnanosť v Slovenskej republike, čo sa následne priaznivo prejaví v ekonomike, v znížení
nezamestnanosti ako aj v sociálnej sfére. Na základe týchto skutočností súd konštatuje, že vo veci
bol preukázaný verejný záujem na vyvlastnení daného pozemku ako jedna zo základných podmienok
vyvlastnenia. Splnenie tejto podmienky pribratý účastník 1/ preukázal predložením Osvedčenia o
významnej investícii na realizáciu stavby č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 v znení
doplnenia osvedčenia pod č. 2081/2015-1000-35613 schváleného uznesením vlády SR č. 413/2015
zo dňa 21.07.2015, a preto bol oprávnený na podanie návrhu na vyvlastnenie. Potom súd musí prijať
záver, že  v napadnutom rozhodnutí bol verejný záujem na vyvlastnení dotknutých pozemkov náležite
skúmaný a aj preukázaný. Realizácia Stavby je v zmysle citovaných Osvedčení významnou investíciou
a jej uskutočnenie je celkom zjavne vo verejnom  záujme, čo konajúce správne orgány zistili a v
preskúmavaných rozhodnutiach aj primerane odôvodnili. Potom nie je možné tejto námietke vznesenej
žalobcom vyhovieť.



182. Námietku neskúmania uzavretia zákonom vyžadovanej dohody správnymi orgánmi súd nepovažuje
za dôvodnú, pričom poukazuje na znenie ust. § 4a ods. 3 písm. b) zákona č. 175/1999 Z.z.,
podľa ktorého nie je potrebné preukázanie splnenia podmienky bezvýslednosti pokusu nadobudnutia
vlastníckeho práva k vyvlastňovanej nehnuteľnosti dohodou, a to v prípade, ak je vlastník danej
nehnuteľnosti obmedzený vo svojej zmluvnej voľnosti nakladať s ňou (previesť vlastnícke právo) na
základe rozhodnutia súdu. Tak tomu bolo aj v danom prípade, keďže v čase pred a v priebehu správneho
konania o vyvlastnení dotknutých pozemkov, mal jeho výlučný vlastník - F. (ktorý bol ako výlučný
vlastník v tom čase zapísaný na liste vlastníctva v katastri nehnuteľnosti) predbežnými opatreniami
vydanými Okresným súdom v Nitre (č.k. 25C 483/2015 -25, 18C 532/2015-21, 17C 490/2015-15, 16C
106/2015-23, 25C 516/2015 - 33) zakázané akýmkoľvek spôsobom nakladať s predmetným pozemkom.
Súd zároveň uvádza, že návrh dohody predložený na ústnom pojednávaní pred OÚ Nitra právnym
zástupcom žalobcu bol vzhľadom na aktuálny stav zápisu vlastníka dotknutého pozemku v katastri
nehnuteľností bezpredmetný a vyvlastňovateľ (spol. MH Invest, s.r.o.) nebol povinný sa týmto návrhom
dohody zaoberať. Žalobcovia neboli ako vlastníci pozemkov v katastri nehnuteľností zapísaní, a preto
akákoľvek dohoda s nimi uzavretá by vniesla právnu neistotu do postavenia druhej zmluvnej strany
takejto dohody. V prípade, ak spol. MH Invest, s.r.o., nereagovala na ponuku uzavretia dohody so
žalobcami neporušila žiadne ustanovenia zákona č. 175/1999 Z.z.

183. K námietke neskúmania účelu vyvlastnenia súd uvádza, že z preskúmavaných rozhodnutí je
zrejmé, že účelom vyvlastnenia predmetného pozemku je vybudovanie Stavby - strategického parku ako
významnej investície, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie prípravy vymedzeného územia pre Stavbu
schválenú uznesením vlády Slovenskej republiky. Spol. MH Invest, s.r.o., vystupujúca ako vyvlastňovateľ
preukázala, že predmet vyvlastnenia - predmetné pozemky využije na účel, na ktorý sa vyvlastnil, a
preto bola aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na jeho vyvlastnenie. Spol. Jaguár Land
Rover Slovakia s.r.o., nemohla mať postavenie vyvlastňovateľa a takéto postavenie jej nevyplývalo ani
z uzatvorenej zmluvy so Slovenskou republikou a mestom Nitra, nakoľko sa jedná o súkromnoprávny
vzťah idúci mimo rámca vyvlastňovacieho konania, riešiaci budúce právne pomery zmluvných strán.
Investícia spol. Jaguár Land Rover Slovakia, s.r.o., bude realizovaná iba v časti strategického parku
a do jeho  ostatných častí budú môcť prísť aj iní investori. Pribratý účastník - spol. MH Invest, s.r.o.,
potvrdil, že žalobcom požadovaná podrobná dokumentácia realizácie stavieb v strategickom parku v
čase prebiehajúceho vyvlastňovacieho konania ešte neexistovala.

184. Viaceré vznesené námietky týkajúce sa náležitostí preskúmavaných rozhodnutí (nešpecifikovanie
predmetu vyvlastnenia, rozsahu vyvlastnenia a absencia špecifikácie súdnych konaní, ktorých
právoplatné skončenie je podmienkou na vyplatenie náhrady) podľa súdu sú zjavne účelové. Súd
uvádza, že podľa jeho názoru v rozhodnutí o vyvlastnení je predmet vyvlastnenia (dotknuté pozemky)
vymedzený v súlade so zákonom č. 162/1995 Z.z. Predmet vyvlastnenia sa do katastra nehnuteľností
zapisuje záznamom, pričom jednou z obligatórnych náležitostí návrhu na vklad je aj identifikácia
nehnuteľnosti podľa listu vlastníctva, na ktorom je nehnuteľnosť evidovaná. V prípade, ak by návrh na
vklad vlastníckeho práva k vyvlastňovaným pozemkom neobsahoval všetky zákonom č. 162/1995 Z.z.
vyžadované náležitosti a absentovala by v ňom dostatočná identifikácia predmetu vyvlastnenia, Okresný
úrad Nitra, katastrálny odbor by podľa názoru súdu takýto neúplný návrh neakceptoval a vlastnícke právo
k predmetnému pozemku v prospech spol. MH Invest, s.r.o., by nezapísal.

185. Rozsah vyvlastnenia predmetných pozemkov bol v preskúmavanom rozhodnutí o vyvlastnení
celkom jasne vymedzený, čo vyplýva z výroku prvostupňového rozhodnutia, kde je uvedené, že sa
vyvlastňuje vlastnícke právo k pozemkom vlastníkovi F. Súčasne vo výroku je uvedená tabuľka, v
ktorej je uvedené číslo listu vlastníctva, na ktorom sa predmetné pozemky nachádzajú spolu s výmerou
uvedených pozemkov a spoluvlastníckym podielom 1/1 na danom pozemku.

186. Ďalšou z nevyhnutných podmienok vyvlastnenia je, že musí byť uskutočnené za primeranú
náhradu. Žalobcovia v konaní pred oboma správnymi orgánmi, však námietku výšky primeranej náhrady
za vyvlastnenie nevzniesli, ale uplatnili ju až v podanej žalobe.

187. Podľa ust. § 34 a 36 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú
najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na



podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti
netreba dokazovať. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivca, všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Znalecký
posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný
dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí iba  to, či
úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných
správnym orgánom. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť ako nesprávny a nahradiť
ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky.  V danom prípade bol vo vyvlastňovacom
konaní predložený pribratým účastníkom (spol. MH Invest, s.r.o.) znalecký posudok, oceňujúci daný
pozemok vypracovaný spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., znalcom v odbore stavebníctvo, odhad
hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, ktorý  je zapísaný v zozname znalcov vedenom
na Ministerstve spravodlivosti SR, a preto správny orgán nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti
podaného znaleckého posudku. Iba samotné poukazovanie (v žalobe)  na vyššiu priznanú náhradu za
vyvlastňovaný pozemok iného subjektu v danej lokalite pre rovnaký účel (Stavbu) bez ďalšieho, nie je
dostatočným dôkazom o nesprávne určenej a správnym orgánom nesprávne priznanej výške náhrady.

188. Súd poukazujúc na znenie ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. dospel k záveru, že konajúce
správne orgány postupovali plne v súlade so zákonom, keď určili náhradu za vyvlastňované pozemky
na základe predloženého znaleckého posudku. V prípade, ak vyvlastnený nesúhlasí s priznanou výškou
náhrady konajúci správny orgán má povinnosť bez prerušenia konania, odkázať ho na konanie pred
všeobecným súdom.

189. Správny súd konštatuje, že i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Sžk/1/2018
zo dňa 12.06.2018  sa v obdobnej veci, kde predmetom preskúmania bolo taktiež rozhodnutie o
vyvlastnení pozemku pre účely stavby „vybudovanie strategického parku, k.ú. ME.“ zaoberal otázkou
existencie verejného záujmu, rozsahom vyvlastnenia a otázkou, kto je oprávnený na podanie návrhu na
vyvlastnenie, ako aj možnosťou uzavretia dohody podľa § 4a ods. 3 písm. b) zák. č. 175/1999 Z.z. v
prípade, že vlastník nehnuteľnosti, ktorá sa vyvlastňuje, je obmedzený v zmluvnej voľnosti rozhodnutím
súdu, ktoré mu zakazuje previesť vlastnícke právo k pozemku alebo k stavbe na iného. Právny názor
Najvyššieho súdu SR uvedený v citovanom rozsudku podporuje i právny názor žalovaného, ako aj
prvostupňového orgánu verejnej správy vyjadrený v preskúmavanom rozhodnutí.

190. Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu nesprávneho použitia právneho
predpisu o vyplatení náhrady za vyvlastnený pozemok, keďže zákon č. 180/1995 Z.z. neupravuje
právomoc SPF na nakladanie s náhradou za vyvlastnenie v takomto prípade súd pokladá za účelovú, a to
s poukazom na znenie ust. § 111 ods. 4 Stavebného zákona, podľa ktorého bolo rozhodnuté o odovzdaní
určenej finančnej náhrady SPF. Súd uvádza, že poznámky  v texte znenia zákona pod čiarou ohľadom
príslušných odkazov na iné nemajú  záväznosť normatívnej časti daného predpisu. Z gramatického ako
aj logického výkladu vyššie uvedeného zákonného ustanovenia jednoznačne a bezpochyby vyplýva
postup pre správny orgán v prípade, ak k vyvlastňovanému pozemku prebieha na príslušnom súde
súdne konanie, ktoré nie je ku dňu vykonateľnosti vyvlastňovacieho konania právoplatne skončené.

191. Je nevyhnutné, aby rozhodnutie správneho orgánu spĺňalo všetky zákonom naň kladené formálne
náležitosti (v danom prípade vyplývajúce zo Správneho poriadku - § 46, § 47). Rozhodnutie musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a  obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou
úpravou správneho konania ako aj osobitnými právnymi predpismi (v danom prípade Stavebným
zákonom a zákonom č. 175/1999 Z.z.). Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky
skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok  rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi,
námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda.
Odôvodnenie musí byť presvedčivé.

192. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného
základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.



193. V prejednávanej veci je súd názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný
základ na jeho vecné preskúmanie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe svojej
zákonom povolenej voľnej úvahy, boli v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnené a žalovaný
sa primeraným spôsobom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcov vznesenými
v správnom konaní. Pre súd je rozhodujúce posúdiť, či napadnuté rozhodnutie nevybočilo z medzí
a hľadísk ustanovených zákonom. V danom prípade, po zohľadnení vyššie uvedeného, súd musí
konštatovať, že námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia nie je dôvodná.

194. Súd musí konštatovať, že v žalobe vznesené námietky sa priečia zjavnému úmyslu žalobcov,
ktorí deklarovali v správnom konaní (na ústnom pojednávaní konanom dňa 26.02.2016 cestou svojho
právneho zástupcu), predať predmetný pozemok vyvlastňoveteľovi - spol. MH Invest, s.r.o., pričom už
predtým uzatvorili zmluvu o jeho výmene (jej neplatnosti sa domáhali na Okresnom súde v Nitre) s
pribratým účastníkom - F. Z.. V podstate jedinou relevantnou námietkou potom ostáva výška ceny, za
ktorú bol pozemok vyvlastnený, ktorú však počas správneho konania nijako nespochybnili, dokonca
tvrdili, že s cenou vyvlastnenia určenou vo vyvlastňovacom  konaní podaným znaleckým posudkom
(15,11 €/m2) by v prípade uzavretia dohody s nimi súhlasili a výšku ceny vyvlastnenia namietali až
v podanej žalobe. V prípade nesúhlasu žalobcov s cenou vyvlastnenia majú možnosť sa obrátiť na
všeobecný súd so žalobou.

195. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že   námietky
žalobcov neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané
rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli súladné so zákonom. Z odôvodnenia ako prvostupňového, tak aj
druhostupňového rozhodnutia je zrejmé, na základe akej správnej úvahy orgán verejnej správy zistený
skutkový stav právne posúdil a vyvodil z neho správny právny záver. S poukazom na uvedené správny
súd postupom podľa § 190 SSP žalobu zamietol.

196. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému orgánu
verejnej správy súd právo na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 4. rade nepriznal. Právo
náhradu trov konania súd nepriznal ani žalobkyni v 5. rade, ktorá právo na  náhradu trov konania ani
nepožadovala. Pribratým účastníkom v 1. a 2. rade, keďže podporovali postavenie žalovaného, súd
priznal voči žalobcom v 1. až 4. rade právo na náhradu trov konania podľa § 169 SSP, ktoré im vznikli
v súvislosti s plnením povinností, ktorú im správny súd uložil, keďže v preskúmavanej veci nenastali
dôvody hodné osobitného zreteľa a účastníkovi v 3. rade súd právo na náhradu trov konania nepriznal,
keďže sa jedná o orgán  verejnej správy.

197. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia   byť   spísané   advokátom.   Povinné   zastúpenie   advokátom v kasačnom   konaní
sa   nevyžaduje,   ak   a)   má   sťažovateľ   alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:d9684868-3f58-4ae9-987f-eaec0074d73c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.33.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 33/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 33/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.33.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "05da7d3c-e0da-45be-a77c-edc188e62777:56dff79e-c6cb-4b97-82f8-901777101e20", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018200294.4", "spisova_znacka": "1S/31/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/31/2018 z 16. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018200294.4"}, {"guid": "05da7d3c-e0da-45be-a77c-edc188e62777:a3f619e9-67ff-4a5b-ba3f-56c1750aaa7c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018200294.4", "spisova_znacka": "1S/31/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/31/2018 z 16. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018200294.4"}]}