Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/198/2019 z 8. 12. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 8. decembra 2019, sp. zn. 6Co/198/2019, ECLI:SK:KSNR:2019:4119208578.2 Krajský súd Nitra | 6Co/198/2019 | ECLI:SK:KSNR:2019:4119208578.2 | 2019-12-08 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 255 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP, CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 388 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/73aad2cb-8e23-48c7-a4b8-9c3e8db7a732 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4119208578.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/198/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119208578
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4119208578.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľa: E. R., nar. XX. XX.
XXXX, bytom I. H. XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Petruška & partners, s.r.o., so sídlom
Nitra, Kupecká 18, IČO: 47 254 882, proti odporkyni: D.. M. L. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., B.
XXX/XX, zastúpenej Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom so sídlom Nitra, Mostná 46, o nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 8. augusta
2019, č. k. 7C/62/2019-8, v spojení s opravným uznesením z 5. novembra 2019, č.k.7C/62/2019-69,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia p o t v r d z u j e .

Výrok o náhrade trov konania m e n í tak, že odporkyni nepriznáva náhradu trov prvoinštančného
konania.

Odporkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal podľa § 325 ods. 1, 2 písm. c) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) uloženia povinnosti odporkyni umožniť mu znovupripojenie na kanalizáciu
odporkyne a strpieť toto napojenie a používanie prípojky kanalizácie až do rozhodnutia vo veci samej,
zamietol. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. poukazom na ust. § 324 ods. 1, § 325 ods.
1, 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 CSP. Argumentoval, že v zmysle citovaných
zákonných ustanovení bolo povinnosťou navrhovateľa osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana a osvedčiť potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Túto
povinnosť si navrhovateľ nesplnil a nijako neosvedčil, že bol kanalizačne napojený na kanalizáciu
odporkyne, ako ani nijako neosvedčil skutočnosť, že žalovaná rekonštruuje časť kanalizácie, a že
pri rekonštrukcii poškodila a odpojila napojenie kanalizácie navrhovateľa. Rovnako tak neosvedčil
skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť obývajú dve osoby, ktoré bližšie nekonkretizoval, a preto nie je
zrejmé, či ide o osobu navrhovateľa, resp. iné osoby, ako ani to, na základe čoho túto obývajú a súčasne
neosvedčil, že v predmetnej nehnuteľnosti má sídliť spoločnosť navrhovateľa, ktorú žiadnym spôsobom
nekonkretizuje. Dodal, že navrhovateľ nepripojil listiny osvedčujúce vyššie uvedené skutočnosti, pričom
navrhovateľ bol povinný pripojiť k návrhu listiny, na ktoré sa odvoláva, a ktoré osvedčujú ním tvrdené
skutočnosti. Uzavrel, že navrhovateľ doložil len výpisy LV č. XXXX a LV č. XXXX pre kat. úz. P., ktoré
osvedčujú a preukazujú vlastnícke právo navrhovateľa a odporkyne k ich nehnuteľnostiam vedených na
týchto listoch vlastníctva. Preto nemal z obsahu spisu a z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
za osvedčené splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia navrhovaným



spôsobom a návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi ich náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zmeny,
vyhovenia návrhu a nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, alternatívne jeho zrušenia a
vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP.
Dôvodil, že napojenie jeho kanalizácie na kanalizáciu odporkyne je umiestnené v šachte na pozemku
odporkyne, a preto nevedel v predmetnom návrhu nijakým spôsobom inak hodnovernejšie preukázať
danú skutočnosť, iba tým, že preukázal že sa jedná o susediace pozemky. Uviedol tiež, že odporkyňa
odpojila od svojej kanalizácie jeho kanalizáciu a zároveň ukončila opravu svojej kanalizácie, preto nevie
hodnoverne preukázať, že oprava prebiehala. Na potvrdenie svojich tvrdení pripojil fotografiu, ktorá je
uskutočnená z jeho pozemku, na ktorej vidieť kanalizačnú šachtu a pozemok po rozkopaní. Priložil aj
čestné prehlásenie podnájomníka G. R., ktoré čestné prehlásenie nevedel zabezpečiť skôr, keďže v čase
podania návrhu bol G. R. odcestovaný. Predložil tiež sms-komunikáciu medzi ním a odporkyňou, z ktorej
vyplýva, že prišlo k odpojeniu predmetnej prípojky kanalizácie. Uviedol, že po jeho odpojení odporkyňou,
hľadal alternatívy, ako danú situáciu vyriešiť. Dňa 22. 08. 2019 bola u neho odborná firma D. B., ktorá
uskutočnila TV monitoring so zistením, že potrubie je zaslepené a vedie k odporkyni. Ani tento dôkaz
nevedel predložiť súdu skôr, keďže predmetná firma mala voľný termín na danú prácu až na deň 22. 08.
2019. Dodal, že žiadal o predmetnej situácii vydať čestné prehlásenie aj od druhého nájomcu, avšak ten
vzhľadom na vzniknutú situáciu požaduje od neho odstúpenie od nájomnej zmluvy, keďže sa pre neho
nehnuteľnosť stala neobývateľná, o čom doložil mailovú komunikáciu. Ako ďalší dôkaz doložil faktúru
za úhradu vodného a stočného. Prezentoval názor, že dostatočne odôvodnil opodstatnenosť návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia a pred súdom prvej inštancie využil všetky prostriedky procesného
útoku, ktoré mal v tom čase k dispozícii. Zdôraznil, že predmetná situácia nastala nečakane a od toho
momentu je pre neho dom nepoužiteľný a neobývateľný, keďže nie je pripojený na žiadnu kanalizáciu a
voda ani splašky nemajú kam z domu odtekať a situácia o to komplikovanejšia, že v dome má nájomcov.
Uviedol, že prišlo k vydržaniu vecného bremena, pretože predmetná kanalizácia bola na kanalizáciu
odporkyne napojená niekoľko desiatok rokov.

3. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poukázala na jej nesprávne označenie
v záhlaví napadnutého rozhodnutia. Uviedla, že nesúhlasí s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia a považuje ho v celom rozsahu za nedôvodný. Zvýraznila, že v roku 2015 sa stala výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností a na listoch vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam nebolo uvedené, že by mala
byť predmetná nehnuteľnosť zaťažená ťarchou - vecným bremenom - teda že by mal mať niektorý
zo susedov k jej nehnuteľnosti napojenú kanalizáciu a jej povinnosť niečo strpieť, niečoho sa zdržať
alebo niečo konať nebola charakterizovaná. Tvrdila, že nemala vedomosť o napojení navrhovateľa na jej
kanalizáciu. Odo dňa odkúpenia nehnuteľnosti mala problémy so zlým odtekaním vody, častokrát bola
nútená volať službu na vykonávanie opráv tzv. „krtkovania“, až jedného dňa sa kanalizačné potrubie
kamerovalo a služba jej zahlásila, že má staré potrubie, ktoré treba vymeniť. Problémy naberali na
intenzite, preto bola nútená konať rýchlo. Predtým ako začala práce, osobne navštívila bývalú vlastníčku
predmetnej nehnuteľnosti, aby jej poskytla dokumentáciu vodovodného potrubia, plynu, atď. Pôvodná
vlastníčka nehnuteľnosti k veci poznamenala len toľko, že mala tiež problémy s odtekaním vody a že
aj napriek opravám, ťažkosti pretrvávali. Navštívila aj Západoslovenskú vodárenskú spoločnosť, a.s. v
Nitre, za účelom získania dokumentácie vodovodného potrubia a oboznámila ich so svojim zámerom.
Dňa 27. 09. 2019 začala s výkopovými prácami za účelom opravy, kedy bol objavený vývod bočného
potrubia. Keď sa vo výkope objavila voda z „cudzieho potrubia“, zistilo sa, že voda tečie od navrhovateľa.
Ihneď po tom oznámila túto skutočnosť navrhovateľovi a zároveň ho poprosila, aby nepoužíval vodu
(dovolila mu ešte oprať veci, ktoré mal v práčke) tak, aby k nim tiekla do výkopu a aby nesplachovali WC
kvôli splaškom, avšak nevyhoveli. Dňa 30. 07. 2019 bol navrhovateľ osobne pozrieť jeho tečúcu prípojku
kanalizácie priamo do výkopu. Navrhovateľ sa domáhal napojenia naspäť na kanalizáciu, ktorá vedie jej
pozemkom, bol opýtaný, či sa bude finančne spolupodieľať na opakovanom „krtkovaní“ a kamerovaní
starého zaneseného, nepriechodného kanalizačného potrubia, či sa bude finančne spolupodieľať na
vybudovaní, resp. výmene starej kanalizácie, avšak všetky ponuky odmietol. Dňa 02. 08. 2019 sa
opakovane pokúšala vec vyriešiť zmierlivo, kedy zisťovala od navrhovateľa, či sa finančne bude podieľať
na čistení a krtkovaní, opravách a podobných prácach pri vzniknutej situácii, čo odmietol. Navrhla mu
tiež, aby po dobu, kedy si vybuduje vlastnú kanalizáciu, platil nájom za používanie jej kanalizácie, čo
opäť odmietol. K tvrdeniu navrhovateľa, že prišlo k vydržaniu vecného bremena, dala do pozornosti, že
pri vydržaní musia byť naplnené tieto podmienky: spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet, oprávnenosť



držby a dobromyseľnosť vydražiteľa, vydržacia doba. Keďže navrhovateľ vedel o tom, že má napojené
potrubie do kanalizácie odporkyne a dovtedy kým na to odporkyňa neprišla sama, resp. zvolanou
službou, ju nechal v tom, že časté volanie služby nie je aj jeho problémom, tak posúdenie dobrej
viery u navrhovateľa nie je možné. Navrhovateľ nebol nápomocný, nijakým spôsobom (ani finančne)
sa podieľať na odstránení problému a odporkyni neposkytol žiadnu náhradu, a tak nespĺňa podmienku
dobromyseľnosti. Uviedla tiež, že navrhovateľ súd zavádza nepravdivými tvrdeniami, že mu odmietla
poskytnúť akúkoľvek súčinnosť. Práve naopak, konanie navrhovateľa bolo od začiatku arogantné a
osočujúce, na čo bol viackrát upozornený, nech sa správa slušne, že to strany vyriešia tak, aby boli
obaja spokojní. Za nepravdivé považovala i tvrdenie navrhovateľa, že pri rekonštrukcii svojej časti
kanalizácie poškodila a odpojila kanalizáciu odporcu, čím sa nehnuteľnosť odporcu stala neužívateľnou
a neobývateľnou. Zdôraznila, že ju obmedzoval minulý stav, teda časté volanie služieb „krtkovania“ a
odčerpávania kanalizácie, preto aj z technického hľadiska už nie je možné, aby bol navrhovateľ opätovne
napojený na jej kanalizáciu. Odvolanie navrhovateľa označila za nedôvodné a navrhla ho zamietnuť.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP) prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
jeho odvolanie nie je dôvodné.

5. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

13. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné nariadenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

14. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava
z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho
skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený
zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strane sporu. Vzhľadom na
charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na
dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená,
že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by
umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia



potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.
Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov
súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. V sumáre teda, účelom neodkladného opatrenia,
je teda dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu, a to do času definitívnej
právnej ochrany a predpokladom jeho nariadenia sú 1/ osvedčenie nároku, ktorému sa navrhovaným
neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana, 2/ osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej
úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3/ preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného
opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené
kumulatívne, pričom pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku toho sa
nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do
práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom
chránených záujmov.

15. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi,
pričom splnenie tejto povinnosti predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy
základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením,
taktiež však dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia.
Predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, jeho dôsledky a zánik je potrebné skúmať z
hľadiska ust. § 324 a nasl. CSP.

16. Nakladaním rozumieme disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov,
predovšetkým dvojstranných (zmluvy o nájme, výpožičke, záložné zmluvy, kúpne zmluvy, darovacie
zmluvy, zámenné zmluvy, zriadenie vecného bremena, zabezpečovací prevod práva, atď.), ale aj
jednostranných (závet, opustenie veci). Ochrana poskytovaná neodkladným opatrením v zmysle vyššie
cit. zákonného ustanovenia teda spočíva v nenakladaní s vecami alebo právami kvôli tomu, aby súd
mohol poskytnúť ochranu nielen proti nakladaniu právne aprobovanými spôsobmi, ale aj proti nakladaniu
faktickými úkonmi. Podstatným znakom tohto neodkladného opatrenia je teda zákaz disponovať s určitou
vecou alebo určitými právami. V tomto smere je však potrebné rešpektovať i existenciu čl. 20 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky, ktorý umožňuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej
miere. Za nevyhnutnú mieru sa považuje okolnosť, že odporca bude obmedzený v nakladaní len vo
vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku, na
vydanie veci, na určenie vlastníckeho práva a pod. a neužívaním veci odporcom nevznikne neprimeraná
ujma.

17. V preskúmavanej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2
písm. c) a d) CSP, ktorý navrhovateľ podal dňa 30. 07. 2019. Navrhovaným neodkladným opatrením sa
domáhal podľa § 325 ods. 1, 2 písm. c) CSP uloženia povinnosti odporkyne umožniť navrhovateľovi,
aby sa znovu pripojil na jej kanalizáciu a strpieť toto napojenie a používanie prípojky kanalizácie až
do rozhodnutia vo veci samej. V návrhu dôvodil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených
na LV č. XXXX pre kat. úz. P., a to pozemkov parcely registra "C" parcela č. 6152/3 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 150 m2 s rodinným domom so súp. č. XXX, parc. č. 6152/4 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 221 m2, parc. č. 6153/1 - záhrada o výmere 82 m2 a parc. č. 6153/2 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 34 m2 - s garážou bez súpisného čísla (ďalej len „nehnuteľnosti
navrhovateľa“). Odporkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na LV č. XXXX pre kat. úz.
P. a to pozemkov parcely registra "C" ako parc. č. 6148 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 316
m2 - rodinný dom so súp. č. XXX, parc. č. 6149 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 36m2 - garáž
bez súp. č., parc. č. 6132/36 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 133m2 a parc. č. 6150 - záhrada o
výmere 106 m2 a (ďalej len „nehnuteľnosti odporkyne“). Jedná sa o susediace nehnuteľnosti, pričom bol
približne 50-60 rokov kanalizačne pripojený na kanalizáciu odporkyne, napojenie bolo realizované ešte
za čias, kedy predmetnú nehnuteľnosť vlastnil jeho starý otec. Mal za to, že prišlo k vydržaniu vecného
bremena - práva byť napojený na kanalizáciu odporkyne a odporkyňa je povinná strpieť takéto napojenie.
Uviedol, že v blízkej budúcnosti podá určovaciu žalobu. Ďalej tvrdil, že odporkyňa pri rekonštrukcii
svojej časti kanalizácie poškodila a odpojila jeho kanalizáciu, čím sa nehnuteľnosť stala neužívateľnou
a neobývateľnou. Dodal, že nehnuteľnosť je rozdelená na tri časti, v ktorej súčasnosti bývajú dve osoby
a sídli v nej aj navrhovateľova spoločnosť. Odporkyňa odmietla poskytnúť súčinnosť a jeho pripojenie



na kanalizáciu, hoci aj na nevyhnutný čas, pokiaľ by si zabezpečil samostatné napojenie kanalizácie.
Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z
dôvodu neosvedčenia potreby jeho nariadenia navrhovateľom.

18. Odvolací súd preskúmal obsah spisu a v ňom obsiahnutých listín, ako aj všetky rozhodujúce
námietky, ktoré boli v odvolacom konaní vznesené navrhovateľom a dospel k záveru, že v danej
veci sa súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní riadil zhora uvedenými zásadami a princípmi a
vyvodil i správne právne závery. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého uznesenia, využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP, sa obmedzuje len na skonštatovanie
ich správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že navrhovateľ k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil výpisy z listov vlastníctva k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve navrhovateľa a odporkyne. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu
neosvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov, neosvedčenia, že navrhovateľ bol kanalizačne
napojený na kanalizáciu odporkyne, ani skutočnosti, že odporkyňa rekonštruuje časť kanalizácie a
pri rekonštrukcii poškodila a odpojila napojenie kanalizácie navrhovateľa, neosvedčil, že predmetnú
nehnuteľnosť obývajú dve osoby, že v predmetnej nehnuteľnosti má sídliť spoločnosť navrhovateľa.
K uvedenému nepripojil žiadne listiny osvedčujúce ním tvrdené skutočnosti. Až v odvolacom konaní
navrhovateľ na podporu svojich tvrdení doložil - čestné prehlásenie G.a R., nar. XX. XX. XXXX,
že býva v nehnuteľnosti navrhovateľa, Faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 06. 2018 za vodné a
stočné, fotografie naznačujúce trasu a koniec kanalizačného potrubia z jeho pozemku na pozemok
odporkyne, informatívnu kópiu z mapy z 21. 08. 2018, Správu o monitoringu kanalizačného potrubia
z 22. 08. 2019 s blokom o úhrade za vykonanie monitoringu a sms-komunikáciu s odporkyňou. K
uvedenému odvolací súd opätovne zvýrazňuje, že účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava
právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci
prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie
predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.
V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak
sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú
úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch medzi účastníkmi
nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi
účastníkmi konania (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci). Pre rozhodnutie
súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie,
čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326
CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami,
ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že strany
nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre
rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej
inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne
posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací súd nemôže prihliadnuť
na zmeny právneho stavu veci. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia,
musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho,
navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť
prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva
výlučne na navrhovateľovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať
všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať
iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

19. V nadväznosti na uvedený právny výklad súd prvej inštancie správne rozhodol, že navrhovateľ
neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
doložil len listiny preukazujúce vlastnícke právo k susediacim nehnuteľnostiam navrhovateľa a
odporkyne, nepreukázal, že jeho kanalizácia bola napojená na kanalizáciu odporkyne, že napojenie



kanalizácie bolo poškodené odporkyňou, neosvedčil tiež ním tvrdenú skutočnosť, že jeho nehnuteľnosť
obývajú dve osoby a na základe akého titulu nehnuteľnosť obývajú, neosvedčil, že v tejto nehnuteľnosti
sídli spoločnosť navrhovateľa. S ohľadom na vyššie uvedené bolo povinnosťou navrhovateľa osvedčiť
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež osvedčiť potrebu bezodkladne
upraviť pomery medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie pri nariaďovaní neodkladného opatrenia teda
postupoval správne, keď návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu,
že neboli na jeho vydanie splnené zákonné podmienky v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.

20. Výrok o náhrade trov prvoinštančného konania odvolací súd zmenil a odporkyni nepriznal náhradu
trov prvoinštančného konania aj keď bola odporkyňa v konaní úspešná, pretože jej v súvislosti s týmto
konaním žiadne trovy nevznikli v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej odporkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 1 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).