Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 25CoP/63/2014 z 5. 10. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 5. októbra 2014, sp. zn. 25CoP/63/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:2310204469.2 Krajský súd Trnava | 25CoP/63/2014 | ECLI:SK:KSTT:2014:2310204469.2 | 2014-10-05 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 36 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f2b48bcd-8681-4f1a-85db-4c1dfd4d4755 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2310204469.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/63/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310204469
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2310204469.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. E. V., nar. X.X.XXXX, 2. B. V.,
nar. X.X.XXXX, obe bytom R., M. XXX/XX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov - matky: B. J., nar. XX.X.XXXX, bytom R., M. XXX/XX,
zastúpenej advokátkou: JUDr. Mária Gálová, so sídlom Sládkovičovo, Hviezdoslavova 510 a otca: Bc.
Y. V., nar. X.X.XXXX, bytom P., Y. X, o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, na
odvolanie matky i otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 16P/76/2010-447 zo dňa 11.6.2014,
v spojení s opravným uznesením č.k. 16P/76/2010-452 zo dňa 12.6.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky s
tým, že obaja rodičia majú právo a povinnosť maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v
bežných veciach. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého E. sumou 50,- Eur mesačne
od 12.3.2010 a od 1.9.2012 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 50,- Eur na sumu
80,- Eur mesačne s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Otcovi
tiež uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej B. sumou 35,- Eur mesačne od 12.3.2010 s tým, že
výživné je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súd zarátal otcovi do zročného
výživného na maloletého E. sumu 2.085,- Eur a zročné výživné za obdobie od 12.3.2010 do 11.6.2014 vo
výške 1.015,- Eur povolil otcovi splácať splátkou vo výške 42,30 Eur mesačne pod stratou výhody splátok
spolu s bežným výživným k rukám matky maloletých detí. Súd zarátal otcovi do zročného výživného na
maloletú B. sumu 1.400,- Eur a zročné výživné za obdobie od 12.3.2010 do 11.6.2014 vo výške 385,-
Eur povolil otcovi splácať splátkou vo výške 19,25 Eur mesačne pod stratou výhody splátok spolu s
bežným výživným k rukám matky maloletých detí. Súd tiež upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že
má právo sa s deťmi stýkať každý nepárny týždeň v roku v čase od piatka 18.00 hod. do nedele 17.00
hod. počas letných prázdnin každý párny rok tak, že si prevezme deti z rúk matky 1.7. o 10.00 hod. a deti
matke odovzdá 15.7. o 18.00 hod. a nepárny rok od 15.8. od 10.00 hod. a deti matke odovzdá dňa 30.8.
o 18.00 hod., počas vianočných sviatkov v čase od 24.12. od 10.00 hod. v nepárnom kalendárnom roku
s tým, že deti matke odovzdá 27.12. o 18.00 hod. Matka je povinná maloleté deti na styk riadne pripraviť
a otcovi odovzdať v mieste bydliska detí a otec je povinný deti po skončení styku v mieste bydliska detí
matke vrátiť. Opravným uznesením prvostupňový súd doplnil vo vyhlásenom rozsudku chýbajúci výrok
o náhrade trov konania v znení: „Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania“.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods.
1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. s poukazom na § 163 ods. 1
O.s.p. a v časti o trovách na § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. V časti zverenia maloletých detí súd vychádzal
zo znaleckého posudku znalca PhDr. Matulu i zo zistení, že obidvaja rodičia majú vytvorené podmienky
na osobnú starostlivosť o deti, ale z dôvodu veku detí a ich silnejšieho puta k matke, znalec navrhol



deti zveriť do osobnej starostlivosti matke. Vzhľadom na vzdialenosť rôznych bydlísk rodičov znalec
označil za nereálne, aby súd nariadil osobnú striedavú starostlivosť. Súd preto ponechal deti do výlučnej
osobnej starostlivosti matky, ktorá medzičasom zabezpečila rodine dôstojné bývanie vo vlastnom byte.
Súd pritom vzhľadom na námietky otca poukázal na to, že znalec nepovažoval za potrebné zaoberať
sa otcom maloletých namietaným morálnym profilom matky detí, hoci podklady boli obsiahnuté v spise.
Podľa názoru súdu dôležitým je správanie sa matky v súčasnom období a závery znaleckého posudku
a preto súd na tieto námietky otca neprihliadol. Pokiaľ ide o výšku výživného súd vychádzal z toho,
že matka maloletých detí poberá sociálne dávky a minimálnu mzdu, pričom nevedela vysvetliť rozdiel
medzi vyššími výdavkami na deti ako sú jej príjmy a nevedela hodnoverne preukázať akým spôsobom
zabezpečovala financovanie rodiny a z akých zdrojov. Súd preto vychádzal najmä zo zárobkových
schopností a možností otca, keď mal preukázané, že má ďalšie tri vyživovacie povinnosti na dve deti
po 90,- Eur mesačne a na jedno 66,19 Eur mesačne. Za týchto okolností súd považoval za primerané
výživné sumu 50,- Eur na maloletého E. do jeho nástupu do základnej školy v septembri 2012 a od
tohto obdobia 80,- Eur mesačne, na maloletú B. podľa názoru súdu postačuje výživné vo výške 35,- Eur
mesačne s tým, že v septembri 2014 nastúpi do základnej školy, ale v čase rozhodovania prvostupňový
súd na to nemohol prihliadnuť.

Súd mal z dokladov právnej zástupkyne matky preukázané, že za uvedené obdobie otec zaplatil na
výživnom 2.085,- Eur na maloletého E. a 1.400,- Eur na maloletú B.. Bol toho názoru, že dlh na výživnom
(bez jeho bližšieho vyčíslenia v odôvodnení rozhodnutia) v splátkach po 42,30 Eur na E. a 19,29 Eur na
B. je otec schopný splácať bez ohrozenia životnej úrovne.

Pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletými deťmi súd zohľadnil aj závery znaleckého posudku,
ktorý odporučil ponechať úpravu styku tak, ako bola určená pôvodne. Súd bol ale toho názoru, že
vzhľadom na vzdialenosť medzi bydliskami rodičov by bolo vhodnejšie rozšíriť styk otca s deťmi od piatku
od 18.00 hod. do nedele do 17.00 hod., aby deti mali väčší priestor na pobudnutie s otcom. Keďže
deti majú právo stretávať sa s otcom aj počas obdobia letných prázdnin a Vianoc, súd upravil styk aj
v tomto období.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podali odvolanie obaja rodičia, pričom sa zároveň obaja
domáhali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Otec maloletých vo svojom odvolaní uviedol ako odvolacie dôvody, že súd neúplne zistil skutkový
stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nedostatočne zistil skutkový stav veci,
nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi, nevypočul súdneho znalca a zároveň rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a e) O.s.p. Poukázal
na to, že už na začiatku konania predložil písomnosti svedčiace o tom, že matka bola v minulosti trestne
stíhaná J. v H., R. za obchodovanie s drogami. Predložením výpisu e-mailovej komunikácie odporcu s
jeho neskoršou manželkou došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu porušovania tajomstva
prepravovaných správ podľa § 196 ods. 1 písm. b) a § 197 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, čo súd
taktiež nebral do úvahy. Navrhovateľka predložila výdavky na deti naposledy vo výške 8.300,- Eur za
rok 2013, pričom jej celkové príjmy v tomto roku boli 1.710,- Eur a okrem toho splácala úver na byt a
má aj výdavky na svoju réžiu. V tejto súvislosti odporca súd informoval, že matka sa v minulosti živila
prácou na erotických chatoch, pričom z týchto príjmov neodvádzala dane, čím došlo pravdepodobne k
naplneniu skutkovej podstaty trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Trestného
zákona. Keď otec požadoval predloženie výpisov z účtov matky, súd sa uspokojil s listinou z jednej z
bánk o tom, že účet bol zrušený v roku 2009 a viac vec neskúmal. Rozhodnutie otec považoval za
nesprávne aj z toho dôvodu, že nebol vykonaný výsluch súdneho znalca, ktorý navrhol. Poukázal na
to, že znalec bol o všetkých hore uvedených skutočnostiach informovaný, avšak ich nebral do úvahy.
Keď po vypracovaní znaleckého posudku odporca znalcovi zaslal fotografie a dokumenty dokazujúce
spôsob činnosti navrhovateľky na erotických chatoch, sám znalec navrhol odporcovi, aby požiadal o jeho
predvolanie na pojednávanie s tým, že ak by mal podklady k dispozícii pred vypracovaním znaleckého
posudku, pravdepodobne by rozhodol inak. Fotografie a zmluvy s firmami poskytujúcimi možnosť



vykonávania práce erotického charakteru na internete, ktoré s firmami uzatvorila navrhovateľka, boli
následne doložené aj do spisu. Vzhľadom na to navrhol, aby bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený
a vec mu vrátená na ďalšie konanie.

Matka maloletých vo svojom písomnom vyjadrení podanom prostredníctvom advokátky k doručenému
odvolaniu otca uviedla, že otec vyvíja maximálnu snahu o zdiskreditovanie a demoralizáciu osobnosti
matky predkladaním rôznych nehodnoverných dôkazov, ktoré považuje matka za právne irelevantné pre
danú vec. Otec svojím konaním napríklad neprevzatím súdnoznaleckého posudku od vlastnej právnej
zástupkyne, nepodaním písomného vyjadrenia k nemu na dožiadanie súdu, viacerými neúčasťami na
pojednávaniach, sám prispel k zdĺhavému priebehu konania. Podaným odvolaním sa snaží prezentovať
svoje znalosti z trestného práva. Na škodu veci je to, že ide o jednostranný pohľad. Bolo by vhodné keby
videl aj záujem maloletých detí, odosobnil sa a konečne pochopil, že ak sa o ne nepostará matka, tak
on, ktorý im nedokázal ani pravidelne hradiť súdom určené výživné, nie je zrejme vzorom milujúceho
otca. Pri jeho neustálych finančných problémoch nie je predpoklad, že by dokázal zabezpečiť riadnu
výchovu a výživu detí, keď má problém s úhradou 85,- Eur. Nepochybuje, že má znalosť ako príslušník
J., že ide o páchanie trestného činu. Z podaného odvolania nevyplýva, čoho sa otec domáha, pokiaľ ide
o deti. Otec okrem výhrad k osobe navrhovateľky v odvolaní nekonkretizoval s čím vlastne nesúhlasí,
či je to výška výživného, či zverenie detí do výchovy matky alebo má výhrady voči návštevám detí. V
každom prípade by mohol svoje konanie prehodnotiť a zamerať svoje úsilie na výchovu a výživu detí.

Matka maloletých ako odvolacie dôvody uviedla dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Z
podaného znaleckého posudku PhDr. Matulu zdôraznila, že za vhodnejšie považoval znalec prostredie,
v ktorom deti vyrastajú doposiaľ, teda výchovné prostredie matky a deti odporučil zveriť do jej výchovy
a opatery a styk s otcom vymedziť tak, ako bol nastavený v predbežnom opatrení doteraz. Za odvolací
dôvod označila fakt, že súd nerozhodol čo do úpravy styku v zmysle súdnoznaleckého posudku, čím sa
tento javí ako nadbytočný, predlžujúci a predražujúci konanie. Napriek nesúhlasu matky s rozšírením
styku na tri dni, čo spôsobí v budúcnosti komplikácie so školskými povinnosťami detí a jeho rozšírením na
prázdniny aj Vianoce, aj keď otec takúto požiadavku nemal, bol vynesený rozsudok, ktorý je v nezhode
so závermi pojednávania z 26.5.2014. Kolíznym opatrovníkom bol odsúhlasený návrh matky a zmeny
v rozsudku neboli s kolíznym opatrovníkom konzultované. Ďalším dôvodom na odvolanie je určenie
výšky výživného. Na ostatnom pojednávaní prvostupňového súdu bola ustálená iná výška výživného
na E. 70,- Eur a od 1.9.2012 vo výške 100,- Eur a na maloletú B. 70,- Eur. Túto výšku odsúhlasil
aj kolízny opatrovník. Preto sumy, ktoré boli určené súdom v rozsudku boli pre matku prekvapením
a v rozpore s požiadavkou spätnej úpravy od podania návrhu, keďže v predbežnom opatrení bolo
určenie výšky iba predbežné, nezohľadňujúce naplno odôvodnené potreby detí. Vzhľadom na nástup
maloletej B. do školy 1.9.2014 doporučuje zvýšenie výživného na ňu. Za zmätočné označila, ak v
rozsudku súd konštatuje, že v priebehu konania matka nejavila záujem zamestnať sa, pričom súdu
bola predložená pracovná zmluva na základe ktorej pracovala od mája 2011 do júla 2012 a taktiež
pracovná zmluva so spoločnosťou G., s.r.o. Matka takisto nesúhlasí s jej vykreslením ako nemorálnej
osoby a osoby v mladosti trestne stíhanej. Súdu neboli v tomto smere predložené žiadne relevantné
dôkazy. Obdobnou fotodokumentáciou disponovala matka taktiež o otcovi, ktorú ale do spisu nezaložila
v záujme normalizovať vzájomné vzťahy, teraz ju však k odvolaniu prikladá. Matka vo svojom odvolaní
vyslovila nesúhlas tiež s výškou zročného výživného, ktoré podľa nej nie je v súlade s konaním dňa
26.5.2014. Namietala, že napriek nedochvílnosti otca s úhradami bežného výživného súd mu povolil
splátky zročného výživného, hoci už v momente povolenia splátok strácal pre omeškanie na ne právo.
Na otca boli v tejto súvislosti podané už dve trestné oznámenia. Za nedostatočne zistený skutkový stav
považuje navrhovateľka aj to, že pokiaľ matka bola zo strany konajúceho sudcu prísne moralizovaná, o
odporcovom promiskuitnom správaní nie je žiadna zmienka. Prvostupňový súd nedostatočne zhodnotil,
že takéto sústavné striedanie partneriek vplýva na maloleté deti a je to dôvod, pre ktorý sa deti, najmä
dcéra, bránia v styku s otcom, keďže zakaždým sa stretávajú s inou partnerkou, majú v tom zmätok a
pociťujú istotu predovšetkým u matky.

Otec sa k doručenému odvolaniu matky nevyjadril.



Kolízny opatrovník odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu matky ani otca sa písomne
nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolania boli podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 O.s.p.), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205
ods. 2 písm. c), d), e), f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212
ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie rodičov je dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vzhľadom na rozsah rozhodnutia prvostupňového súdu o výkone práv a povinností rodičov k maloletým
deťom v preskúmavanom uznesení i na rozsah odvolaní oboch rodičov, ktorí rozsudok napádajú
v celom rozsahu, predmetom odvolacieho konania bolo preskúmať a vyhodnotiť, či prvostupňový
súd napadnutým rozsudkom rozhodol vecne správne jednak o zverení maloletých detí do osobnej
starostlivosti, o oprávnení rodičov deti zastupovať a spravovať ich majetok, o výške bežného i zročného
výživného, ako i o rozsahu styku.

V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po
rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok... Podľa ods. 2 ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak
majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené
potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak
súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Podľa ods. 3 rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Podľa ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť
sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo
dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa
na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. V
zmysle ods. 5 súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z
rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na
súde.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri



skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je
potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča,
ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,
schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú
napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa
tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a
výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane
povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu
a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho
domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale
i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom
prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to
potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to
potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa
aj s blízkymi osobami.

V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu
majú v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti uplatňuje
svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom vo vyššie citovaných



ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia
nedohodnú, upraví styk súd.

Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať
sa na výchove dieťaťa v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb. Realizuje sa
to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach
uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk
autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého
dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob
a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a
ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne.

Pokiaľ ide o starostlivosť o maloleté deti, je zrejmé, že v konaní vyšli najavo závažné skutočnosti
osvedčujúce trhliny v morálke ako matky (v spise doložené erotické fotografie a zmluvy o poskytovaní
erotických služieb cez web), tak i otca (promiskuitný spôsob života, nehradenie výživného na maloleté
deti napriek pravidelnému a dostatočnému príjmu), ktoré súd u matky obišiel tým, že nepovažoval za
potrebné zaoberať sa jej morálnym profilom, keďže ani znalec v podanom posudku to nepovažoval
za potrebné a dôležité je správanie matky v súčasnosti. Je pritom pravdou, že hoci niektoré z týchto
dôkazov sa v spise nachádzali už v čase vypracovávania predmetného znaleckého posudku, v posudku
znalca PhDr. Matulu nie je o morálnej stránke osobnosti matky, ani otca žiadna ani okrajová zmienka.
Nie je preto zrejmé, či znalec nepovažoval tieto skutočnosti pre závery v znaleckom posudku za
relevantné, alebo si tieto závažné skutočnosti vôbec nevšimol a preto na ne neprihliadol. Vzhľadom na
tieto skutočnosti odvolací súd potom považoval za nevyhnutné vykonať aspoň osobný výsluch znalca
pred súdom, v ktorom by sa k týmto skutočnostiam vyjadril a v prípade potreby zadať vyhotoviť i
dodatok k predmetnému znaleckému posudku. Prvostupňový súd preto postupoval správne, ak zrejme
na návrh otca predvolal na ostatné pojednávanie znalca, avšak potom ako sa znalec napriek riadne
vykázanému predvolaniu bez ospravedlnenia nedostavil, súd bez ďalšieho odročil pojednávanie, na
ktorom vyhlásil predmetný rozsudok. Odvolací súd považuje za nevyhnutné, aby sa znalec k týmto
závažným skutočnostiam morálneho profilu oboch rodičov vyjadril a vyslovil názor, či tieto skutočnosti
môžu alebo nemôžu mať negatívny vplyv na zdravý vývoj detí a či sú spôsobilé ovplyvniť zverenie detí
do starostlivosti jednému z rodičov. Pokiaľ sa otec v priebehu celého konania domáhal nariadenia buď
striedavej starostlivosti o obe deti, alebo zverenia oboch detí do jeho starostlivosti, bolo nevyhnutné, aby
sa tiež vyjadril ako si konkrétne túto striedavú starostlivosť o deti predstavuje, vzhľadom na vzdialenosť
medzi bydliskami rodičov i na to, že obe sú už aktuálne školopovinné. Pokiaľ otec žiadal deti zveriť do
svojej výlučnej osobnej starostlivosti, bolo tiež nevyhnutné, aby súd skúmal, či otec (nie jeho rodičia,
prípadne družka, ktorým sa deti do starostlivosti nezverujú) i vzhľadom na jeho pracovnú dobu je schopný
túto starostlivosť o deti v plnom rozsahu zabezpečiť. Až po dôkladnom vyhodnotení a následnom zistení
všetkých vyššie uvedených skutočností, s prihliadnutím tiež na vyjadrenia oboch maloletých, ktoré u
znalca jednoznačne vypovedali, že chcú žiť s mamou a k otcovi chodiť ako doteraz na sobotu a nedeľu,
je potom možné zodpovedne rozhodnúť, či je v záujme detí, aby boli zverené do starostlivosti matky,
otca, prípadne do striedavej starostlivosti oboch rodičov a v akom rozsahu.

Pokiaľ ide o určenie výšky výživného, keďže sa jedná o relatívne dlhé obdobie od marca 2010 až
do polovice roku 2014, je nevyhnutné, aby súd z predložených listinných dôkazov založených v spise
vychádzal z prehľadu o príjmoch každého z rodičov v celom rozhodnom období, s prihliadnutím aj na
podstatné zmeny, ktoré v tomto období prípadne nastali. Prvostupňový súd ale takto nepostupoval,
keď vychádzal iba zo zistenia, že priemerný zárobok otca bol vo výške od 1.100,- Eur do 1.300,- Eur
mesačne (zrejme za celé rozhodné obdobie) a matka bola prevažne poberateľkou dávky v hmotnej núdzi
naposledy vo výške 142,50 Eur mesačne. Podrobnejší prehľad o príjmoch rodičov v celom rozhodnom
období v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Keďže otec maloletých v priebehu celého
konania tvrdil, že matka maloletých má okrem preukázaných sociálnych dávok v malej výške, i vzhľadom
na ňou tvrdené výdavky prevyšujúce jej tvrdené príjmy, ďalšie príjmy z poskytovania webových služieb,
bolo potrebným, aby súd, a to aj bez ohľadu na účastníkmi navrhnuté dôkazy (§ 120 ods. 2 v spojení
s § 81 ods. 1 O.s.p.), vykonal dôkazy preukazujúce príjmové i majetkové pomery matky a teda bolo
dôvodným zisťovať i to, či matka má zavedené ďalšie účty v peňažných ústavoch a aký je stav na
týchto účtoch. Povinnosťou prvostupňového súdu bolo tiež zaoberať sa odôvodnenými potrebami detí



nielen vzhľadom na ich vek, ale aj zdravotný stav a záľuby, pričom hoci z obsahu spisu vyplýva, že
niektoré z detí nosí dioptrické okuliare, ktoré predstavujú pravidelne opakujúci sa nemalý výdavok, súd
takého ani iné zvýšené náklady na strane zo žiadneho z detí neskonštatoval. Okrem toho rozsudok
prvostupňového súdu je nepreskúmateľný i v časti o zročnom výživnom, keďže v odôvodnení absentuje
špecifikácia výpočtu zročného výživného, ku ktorému súd napokon dospel. V odôvodnení napadnutého
rozsudku súd tiež výslovne neuviedol od akej skutočnosti odvodil počiatok určenia výživného. V
súvislosti s určeným výživným sa žiada dodať, že podľa zaužívanej súdnej praxe výživné povinného
rodiča na všetky jeho vyživovacie povinnosti má tvoriť cca 25% až 30% z jeho čistého mesačného príjmu,
samozrejme s prihliadnutím na okolnosti každého konkrétneho prípadu, z čoho vyplýva, že ak má otec
viac vyživovacích povinností, ako je tomu i v danom prípade, výživné na deti bude musieť byť zrejme
určené v hornej hranici tohto rozpätia. Súdom prvého stupňa určené výživné u maloletej B. pritom tomuto
nezodpovedá.

Rodičia svojimi odvolaniami napadli tiež tú časť preskúmavaného rozsudku, ktorou súd upravil styk otca
s maloletými. Pokiaľ súd považoval za potrebné odkloniť sa od doterajšej úpravy styku od soboty rána do
nedele popoludnia a rozšíriť styk už od piatku popoludnia a naviac i na obdobie prázdnin a vianočných
sviatkov, čo je inak štandardné, bolo potom potrebným, aby umožnil každému z rodičov i kolíznemu
opatrovníkovi sa k takejto úprave styku vyjadriť a predniesť svoje stanoviská tak, aby rozhodnutie nebolo
pre účastníkov prekvapivým. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nie je ani zrejmé, či otec (pre
prípad ak mu deti nebudú zverené do osobnej starostlivosti), s takýmto rozšírením styku súhlasí a či
vôbec má záujem s deťmi sa stretávať v širšom rozsahu ako dosiaľ, s poukazom na to, že rodič, ktorému
dieťa nebolo zverené do výchovy má právo, nie ale povinnosť sa s deťmi stýkať. Pri úprave styku je
potom tiež potrebné prihliadnuť na to, že aktuálne už obe maloleté deti sú školopovinné a preveriť, či pri
určenom rozsahu styku bude zabezpečená ich príprava na vyučovanie v nasledujúci školský deň.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia
predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,
ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS
26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.
Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v
rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím
možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36
ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.



Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn.
7 Cdo 148/2011, poukazujúc na čl. 6 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva
je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s
procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Právo na spravodlivý proces je
naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym
noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté
v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania
všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom
rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu,
ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich
súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri
rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite
odôvodniť (§ 132 a §157 ods. 1 O.s.p., m. m. I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§
157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými
slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto
premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom
rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§
1 O.s.p.; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09). Z práva na spravodlivé
súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi
a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS
76/07). Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj
vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia
aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj
právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/05 z 28. februára 2006).

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými
kritériami, je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil, keď svoje rozhodnutie s poukazom
na vyššie uvedené, zo všetkých relevantných hľadísk vecne neodôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia
prvostupňového rozsudku, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, potom nie je možné zistiť na
základe akých skutočností, úvah a právneho posúdenia veci súd dospel k vyššie uvedeným záverom.
V hodnotení skutkových zistení prvostupňového súdu absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli
v konaní najavo, avšak súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností
nezohľadnil, ani nezhodnotil.

Keďže potom odôvodnením prvostupňového rozsudku v rozpore s citovaným procesným ust. § 157 ods.
2 O.s.p. sa účastníkom odňala možnosť konať pred súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v celom rozsahu s použitím § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude, súc pritom viazaný vysloveným právnym
názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.), doplniť dokazovanie vo vyššie naznačenom smere, jeho
výsledky hodnotiac pritom každý dôkaz jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach opätovne vyhodnotiť
a po aplikácii vyššie citovaných hmotnoprávnych ustanovení na zistený a ustálený skutkový stav vo
veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom opätovne rozhodnúť, pričom
rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť a v odôvodnení
sa vyporiadať so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov. V novom rozhodnutí rozhodne
prvostupňový súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).



Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.